Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8To/65/2012

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Kučeru a sudcov JUDr. Daniely Mitterpákovej a JUDr. Martina Michalanského, v trestnej veci proti obžalovanému S. N. a spol. pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaných proti rozsudku Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi sp. zn. zo dňa 15. 5. 2012 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 17. septembra 2012 takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a odvolanie obžalovaného S. N. a odvolanie obžalovanej V. C..

odôvodnenie:

Okresný súd v Spišskej Novej Vsi rozsudkom sp. zn. zo dňa 15. 5. 2012 uznal obžalovaných S. N. a V. C. vinnými zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s použitím § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. a zo zločinu výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., ktorých sa mali dopustiť tak, že

v období najmenej od 23. júla 2010 do konca mesiaca december 2010 v obci Z. S., okres Gelnica v spoločnej domácnosti v rodinnom dome č. 119, ako rodičia opakovane sexuálne zneužívali svojho maloletého syna H. B., nar. 3. 5. XXXX tým, že obžalovaná V. C. z vlastnej iniciatívy, ako aj na požiadanie spoluobžalovaného, opakovane si trela telom a dolnými končatinami maloletého dieťaťa svoje pohlavné orgány, dolné končatiny dieťaťa si zasúvala do pošvy, dala si maloletým olizovať pohlavné orgány a tiež mu sama olizovala penis a to v prítomnosti a spoluúčasti obžalovaného S. N., ktorý uvedené konanie fotil a natáčal na mobilný telefón a nahraté záznamy následne zaznamenával na elektronické nosiče slúžiace na uchovávanie a prenos elektronických dát.

Súd im za to uložil :

obžalovanému S. N. podľa § 201 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 37 písm. h/, m/ Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov nepodmienečne, pre výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu uložil aj trest prepadnutia vecí - stolový počítač nezistenej značky s prihlasovacím heslom jsswej682 a mobilný telefón Nokia IMEI XXXXXXXXXXXXXXX a podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

Obžalovanej V. C. podľa § 201 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 37 písm. h/ Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák, § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov nepodmienečne, pre výkon ktorého ju podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku zahlásili odvolanie obaja obžalovaní priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa 15. 5. 2012.

Obžalovaný S. N. v písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že s napadnutým rozsudkom sa nestotožňuje a má za to, že súd nesprávne vyhodnotil dôkazy nachádzajúce sa v spise. Podľa jeho názoru v konaní nebolo preukázané tak po subjektívnej, ako aj objektívnej stránke, že skutky, pre ktoré ho súd uznal za vinným, aj spáchal. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by vypočutí svedkovia mali nejaké vedomosti a poznatky ohľadne zneužívania maloletého, preto súd opiera svoje závery len o telefónne záznamy a záznamy uvedené na DVD nosičoch. Súd nesprávne vyhodnotil tú skutočnosť, že mal svojou aktívnou činnosťou a nátlakom na C. prispieť k spáchaniu zločinu sexuálneho zneužívania. Záznamy z telefónu na DVD nosiče urobil len kvôli tomu, že C. sa mu vyhrážala, že telefón zničí, o čo sa aj pokúšala a chcel vyrobiť hodnoverný dôkaz, ktorý by usvedčil C. z tohto protiprávneho konania. Je toho názoru, že súd na základe vykonaných dôkazov nemohol dospieť k jednoznačnému záveru, že uvedené skutky spáchal a teda že je vinný a neboli naplnené znaky skutkovej podstaty trestnej činnosti. Navrhol preto, aby krajský súd podľa napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, prípadne aby ho zmenil tak, že ho podľa oslobodí.

Obžalovaná V. C. v písomných dôvodoch svojho odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedla, že necíti sa byť vinná zo žalovaných trestných činov a podľa jej názoru súd nedostatočne prihliadol na znalecký posudok Mgr. U. pokiaľ ide o úroveň jej rozumových schopností. Poukázala na to, že skutky uvedené v obžalobe vykonala pod nátlakom, nakoľko mala zo svojho druha strach, lebo sa jej vyhrážal zabitím aj syna. Namieta výpovede spoluobžalovaného, ktoré považuje za nevierohodné, čo sa aj podľa jeho názoru na pojednávaniach preukázalo. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a aby ju spod obžaloby oslobodil.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu obhajca obžalovaného S. N. v celom rozsahu sa pridržiaval písomných dôvodov odvolania. Namietal právnu kvalifikáciu zločinu výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a navrhol, aby odvolací súd rozhodol v zmysle petitu podaného odvolania. Obhajca obžalovanej V. C. v svojom záverečnom návrhu zotrval taktiež na svojom podanom odvolaní a jeho písomnom odôvodnení v celom rozsahu. Namietal vinu zločinu výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1 os. 2 písm. a/ Tr. zák. a navrhol, v zmysle petitu podaného odvolania, aby odvolací súd oslobodil jeho klientku v celom rozsahu. Krajská prokurátorka navrhla odvolanie obžalovaných zamietnuť ako nedôvodné, nakoľko podľa jej názoru rozsudok okresného súdu je správny a zákonný vo všetkých jeho výrokoch. Obžalovaný S. N. v svojom návrhu uviedol, že sa necíti byť vinný a pripojil sa k záverečnému návrhu svojho obhajcu. Dodal, že nedokázal obžalovanej zabrániť v jej konaní. Obžalovaná V. C. uviedla, že sa necíti vinná a chce, aby ju súd v celom rozsahu oslobodil. Podľa jej názoru spoluobžalovaný nehovorí pravdu.

Na podklade takto podaných odvolaní krajský súd v zmysle ustanovenia preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolania obžalovaných nie sú dôvodné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením okresný súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou obžalovaných.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a vykonaného dokazovania ani krajský súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by uvedený skutkový záver okresného súdu spochybňovali a správne a zákonné je aj posúdenie konania obžalovaných, ktoré zodpovedá zákonným ustanoveniam skutkových podstát zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s použitím § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. a zločinu výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák.

Pokiaľ ide o samotné dôvody odvolania oboch obžalovaných krajský súd konštatuje, že s týmito sa v podstate vyrovnal už okresný súd v podrobnom a vyčerpávajúcom odôvodnení napadnutého rozsudku.

Z vykonaného dokazovania mal aj krajský súd preukázané, že od jednoznačne preukázaného obdobia a to od 23. júla 2010, keď maloletý nedovŕšil ešte ani tretí mesiac svojho veku, došlo opakovane k jeho sexuálnemu zneužitiu obžalovanými ako vlastnými rodičmi maloletého spôsobom podrobne popísaným vo výrokovej časti rozsudku a tiež v jeho odôvodnení predovšetkým tým, že obžalovaná V. C. si trela telom maloletého svoje pohlavné orgány, zasúvala si do pošvy dolné končatiny dieťaťa a vykonávala ďalšie sexuálne praktiky, ktoré fotograficky a videozáznamom svojím mobilným telefónom snímal obžalovaný S. N., ktorý bol zúčastnený tohto konania, okrem toho aj svojou aktívnou činnosťou. K takémuto konaniu zo strany obžalovaných došlo minimálne trikrát a to v dňoch 23. 7., 10. 8. a 13. 8. 2010, pretože tieto dni, kedy sa uvedené konanie zaznamenávalo, sú preukázané výsledkami znaleckého dokazovania analýzou súborov, ktoré sa nachádzali na jednotlivých nosičov dát patriacich obžalovanému N., ktoré aj polícii vydal a ktoré boli podrobené znaleckému dokazovaniu znalkyňou L.. V. B. PhD.

Zo správy a záznamov zo služby OO PZ Nálepkovo a výpovedí príslušníkov polície - svedkov S. D. a A. C. neboli potvrdené okolnosti v súvislosti s natáčením konania obžalovanej C., obžalovaným N., t. j. že obžalovaný mal podľa svojej obhajoby konať vlastne na podnet polície a to po tom, ako sa pýtal, ako sa dá dokázať trestný čin. Správne podotkol okresný súd, že okrem týchto výpovedí je jeho obhajoba vyvrátená aj tým, že takéto natáčanie obžalovaný začal vykonávať predtým, než u nich bola polícia. Neobstojí teda tak obhajoba obžalovaného, že motívom jeho konania, teda že nahrával konanie spoluobžalovanej v súvislosti so sexuálnym zneužívaním maloletého dieťaťa bolo to, aby mal dôkaz práve o jej konaní.

Vo vzťahu k obhajobe obžalovanej C. poukázal okresný súd správne aj na to, že pre zbavenie sa zodpovednosti z konania, ktoré bolo preukázané, nie je dostatočným a právne relevantným jej tvrdenie v tom, že konala z obavy pred spoluobžalovaným, ktorý ju mal k takému konaniu nútiť hrozbou zabitia s tým, že na druhej strane časť svojho konania spočiatku aj uznala. Aj podľa názoru krajského súdu k zabráneniu tomu, aby tzv. nemusela pokračovať v konaní, v ktorom už nechcela, mala viacero možností a to mimo včasného oznámenia polícii, aj odídením do miesta svojho trvalého bydliska s dieťaťom, eventuálne oznámením pri niektorej z návštev u svojej matky.

S prihliadnutím na závery znaleckého dokazovania sa možno len stotožniť s názorom okresného súdu, že obaja obžalovaní konali súčasne, vedome, opakovane a po dobu zistených najmenej troch dní, čomu nasvedčujú jednak fotografické zábery vyhotovené obžalovaným N. v dňoch 23. 7. 2010, 10. 8. 2010 a 13. 8. 2010 a jednak 10 videozáznamov s rovnakým obsahom zo dňa 13. 8. 2010. Tak fotografie, ako aj videozáznamy boli vyhotovené mobilným telefónom a bezpochyby museli byť vyhotovené po opakovanom spustení nahrávania a jeho zastavení, takže je vylúčené, aby obžalovaný N. konal tak, že o tom spoluobžalovaná nevedela a že to dokumentoval kvôli tomu, aby jej konanie oznámil polícii.

S poukazom na vykonané dokazovanie okresný súd správne zhodnotil, že obaja obžalovaní okrem popísaného spôsobu konania s maloletým dieťaťom, tieto konania dokumentovali tak, že ich osobne snímal obžalovaný N. za aktívnej činnosti obžalovanej C., ktorá tak robila, hoci si bola vedomá toho, že jej konanie je snímané a podľa jej vyjadrenia mal obžalovaný uviesť, že to zverejní na internete. V tomto smere aj krajský súd opätovne poukazuje na to, že sa nejednalo o jednorázové vyhotovenie

fotografického záberu takéhoto konania, ale opakovane a to po dobu najmenej troch rôznych dní v mesiaci júl a august 2010, kedy bolo nasnímaných spolu najmenej 16 fotografií v rôznych časových úsekov dňa a 10 videozáznamov počas dňa 13. 8. 2010 v čase od 10.45 hod. do 15.05 hod. Následne po nasnímaní mobilným telefónom Nokia patriacim obžalovanému boli tieto súbory prenesené do počítača na hard disk a z neho napálené nosiče, pričom súbory boli uložené na nosičoch na dvoch rôznych miestach, takže so zábermi sa muselo opakovane manipulovať. Takýmto konaním aj podľa názoru krajského súdu obaja obžalovaní zneužili svoje maloleté dieťa na výrobu detskej pornografie, čím naplnili skutkovú podstatu zločinu výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák.

Podrobne sa okresný súd zaoberal aj osobami oboch obžalovaných a ich trestnoprávnou zodpovednosťou.

Z vykonaného znaleckého dokazovania znalcov z odboru psychiatria mal aj krajský súd preukázané, že obaja obžalovaní sú z psychiatrického hľadiska zdraví, nebola u nich zistená žiadna duševná choroba alebo porucha a boli schopní rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a svoje konanie ovládať. Obidvaja chápu zmysel trestného konania.

V tejto súvislosti tak aj vzhľadom na závery znaleckého dokazovania z odvetvia psychológie, na ktoré poukazovala obhajoba a tiež aj vyššie uvedené skutočnosti, neobstojí ani obhajoba obžalovanej v tom smere, že si nie je vedomá, že by sama z vlastnej vôle a úmyselne vykonávala činnosť kladenú jej za vinu.

Podrobne zhodnotil okresný súd aj motív konania obžalovaných. Motívom konania obžalovaného S. N. vychádzajúc zo záveru znaleckého dokazovania nebola motivácia sexuologická a zo sexuologického hľadiska bol schopný ovládať svoje konanie a rozpoznať jeho nebezpečnosť pre spoločnosť. Rovnako u obžalovanej V. C. bola motivácia jej konania nesexuálna s tým, že vzhľadom na svoju osobnosť, konala pod nátlakom druha, má nízku frustračnú toleranciu voči správaniu sa druha k nej, na jednej strane sa ho bála, no na druhej strane trpela jeho správanie, hoci ho mohla a bola schopná opustiť. Nemožno sa tak nestotožniť so záverom, že motivácia konania obidvoch obžalovaných vyplýva z ich nekultúrnosti, charakteru intelektu, konania bez akýchkoľvek morálnych zábran a akoby bez prirodzených rodičovských citov.

Veľmi podrobne sa zaoberal osobami obžalovaných a ich predchádzajúcim životom okresný súd vo vzťahu k výroku o treste, podrobne a vyčerpávajúco vyhodnotil ich konanie tak z morálneho hľadiska, ako aj pre účely ukladania trestov a po zhodnotení všetkých okolností majúcich význam pre uloženie trestu v zmysle § 34 Tr. zák. so zohľadnením konania obžalovaných vo vzťahu k objektu tohto trestného činu, ktorým je bezbranné maloleté dieťa, vrátane vyhodnotenia poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, uložil obom obžalovaným úhrnné tresty odňatia slobody pri hornej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby s tým, že obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov a obžalovanej vo výmere 11 rokov nepodmienečne.

Krajský súd sa vo vzťahu k trestu uloženému obžalovanému S. N. nestotožnil úplne s jeho výmerou a vzhľadom na jeho osobu, okolnosti prípadu a po zohľadnení záverov znaleckého posudku z odboru psychológia o osobnosti obžalovanej V. C., by obžalovanému uložil prísnejší trest odňatia slobody. Vzhľadom na absenciu odvolania prokurátora podaného v neprospech obžalovaného, však nebolo možné zo strany krajského súdu o úprave výmery trestu obžalovaného v jeho neprospech rozhodnúť.

Inak považuje krajský súd uložené tresty za tresty spĺňajúce všetky kritériá z hľadiska tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Pre úplnosť považuje krajský súd potrebné poukázať aj na to, že v predmetnom konaní bola tak prvostupňovému, ako aj odvolaciemu súdu známa skutočnosť, že obžalovaný S. N. bol v trestnej veci Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. rozsudkom zo dňa 4. 5. 2011 uznaný vinným zo zločinu podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov a 6 mesiacov nepodmienečne. Tento rozsudok nie je právoplatný a spis sa nachádza v dôsledku podaného odvolania na Krajskom súde v Prešove.

Okresnému súdu a ani odvolaciemu súdu vo veci nič nebránilo v právoplatnom skončení veci, ktorá je predmetom tohto konania, nakoľko vo vzťahu k vyššie citovanému rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn zo dňa 4. 5. 2011 neprichádza do úvahy ukladanie súhrnného trestu, keďže trest ukladaný vo veci bol ukladaný ako trest súhrnný s tým, že súčasne došlo k zrušeniu výroku o treste rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. zo dňa 22. 10. 2009. Konanie obžalovaných v predmetnej trestnej veci v období najmenej od 23. 7. 2010 do konca mesiaca december 2010 tak celkom zjavne nepredchádza rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn.12T/85/2009 zo dňa 22. 10. 2009.

Nepochybil okresný súd ani vo výroku, ktorým oboch obžalovaných zaradil pre výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., keďže v posledných 10-tich rokoch neboli vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý im bol uložený za úmyselný trestný čin.

Zákonným je aj výrok, ktorým okresný súd uložil obžalovanému trest prepadnutia veci v zmysle § 60 ods. 1 Tr. zák., keďže sa jednalo o veci, ktoré boli vlastníctvom obžalovaného a boli použité na spáchanie a pri páchaní trestnej činnosti.

To boli dôvody, pre ktoré rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.