Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cb-127-2012.pdf
PDF · 83.21 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cb/127/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad samosudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: LEITZ - nástroje, s. r. o., so sídlom Pražská 33, Bratislava, IČO: 35 830 581, právne zastúpeného JUDr. Richardom Biročákom, advokátom, Wilsonova 5, Bratislava, proti žalovanému: SORINO HOLZ, spol. s r. o., so sídlom Vydrník 160, Vydrník, IČO: 31 442 340, v konaní o zaplatenie 632,01 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 632,01 Eur s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % p. a. zo sumy 632,01 od 6.7.2008 do 31.12.2008, s úrokom z omeškania vo výške 12,5 % p. a. od 1.1.2009 do 30.6.2009, s úrokom z omeškania vo výške 11 % p. a. od 1.7.2009 do 30.6.2011, s úrokom z omeškania vo výške 11,25 % p. a. od 1.7.2011 do 31.12.2011, s úrokom z omeškania vo výške 11 % p. a. od 1.1.2012 do 30.6.2012 a od 1.7.2012 do zaplatenia s úrokom z omeškania zo sumy 632,01 Eur, ktorého výška je v každom kalendárnom polroku, v ktorom omeškanie trvá určená výškou základnej úrokovej sadzby ECB platnej v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka zvýšenej o 10 %, maximálne však 14,25 % a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 155,15 Eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 37,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 117,65 Eur a to na účet právneho zástupcu žalobcu vedený vo Z. A., Q.. A.., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 29.3.2012 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 632,01 Eur s prísl. a na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. V žalobe uviedol, že dňa 5.6.2008 vystavil žalobca faktúru č. 1080462 na sumu 632,01 Eur splatnú dňa 5.7.2008, ktorou boli žalovanému vyúčtované v nej špecifikované dodania. Prevzatie dodania bolo potvrdené podpisom a pečiatkou žalovaného na dodacom liste č. 1080394. Žalobca následne výzvou 3.3.2011 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, avšak zásielka sa vrátila s oznámením adresát neznámy. Žalovaný vyfakturovanú sumu žalobcovi neuhradil. Okrem istiny si žalobca uplatňuje aj úrok z omeškania vo výške 14,25 % p. a. od 6.7.2008 do zaplatenia.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 18Rob/79/2012-19 dňa 5.6.2012. Nakoľko platobný rozkaz nebolo možné doručiť do vlastných rúk žalovanému, súd ho uznesením č. k. 18Rob/79/2012-22 dňa 9.7.2012 zrušil v plnom rozsahu v zmysle § 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Na pojednávanie dňa 18.9.2012 sa žalobca, jeho právny zástupca, ani žalovaný nedostavili. Svoju ako aj žalobcovu neúčasť ospravedlnil právny zástupca žalobcu. U žalovaného bola závada v doručení predvolania, kedy si súdnu zásielku neprevzal v odbernej lehote, súd však považoval doručenie predvolania za vykázané podľa § 48 ods. 2 O. s. p. Súd podľa § 101 ods. 2 O. s. p. pojednával v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Vážny dôvod pre odročenie pojednávania súd nevzhliadol.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a to: výpisom z Obchodného registra žalobcu, výpisom z Obchodného registra žalovaného, písomným dokladom o prevzatí tovaru č. 1080394, faktúrou č. 1080462, predžalobnou výzvou, na základe čoho mal zistený nasledovný skutkový stav:
Žalobca ako predávajúci odpredal žalovanému ako kupujúcemu tovar identifikovaný čo do druhu a množstva ako aj jednotkovej ceny vo faktúre. Dodávku a prevzatie tovaru žalovaný potvrdil na dodacom liste č. 1080394. Žalobca vystavil faktúru na úhradu kúpnej ceny dňa 5.6.2008 na sumu vtedy 19.040,- Sk, t. j. 632,01 Eur, ktorá bola splatná dňa 5.7.2008. Podľa tvrdení žalobcu faktúra zo strany žalovaného ostala neuhradená a nebolo v konaní preukázané, aby sa tak zo strany žalovaného stalo a došlo k úhrade žalovanej sumy žalobcovi.
Podľa § 409 ods. l Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec /tovar/ určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 447 Obchodného zákonníka je kupujúci povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní ak nesplní riadne a včas svoj záväzok a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže splniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 768f Obchodného zákonníka (prechodné ustanovenia účinné od 15.1.2009) ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení do 15.1.2009, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, sa použije počas celého tohto polroka.
Žalovaný si nesplnil svoju povinnosť zaplatiť kúpnu cenu za dodaný tovar, preto na zaplatenie žalovanej sumy zaviazal žalovaného súd. Zároveň súd konštatuje, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažnej pohľadávky, žalobca požaduje v súlade s vyššie citovanými zák. ustanoveniami aj úrok z omeškania vo výške 14,25 % p. a. od 6.7.2008 do zaplatenia.
Za rozhodujúci deň je treba považovať prvý kalendárny deň v tom polroku, kedy dôjde k omeškaniu a podľa tejto základnej úrokovej sadzby sa určuje výška úrokov na celý polrok a pokiaľ omeškanie trvá aj v druhom polroku, prípadne aj ďalších, výška úrokov pre tento polrok ako aj ďalšie sa určí podľa základnej úrokovej sadzby uplatňovanej v jeho prvý kalendárny deň. Keďže ustanovenie § 369 bolo prijaté v súvislosti so smernicou Európskeho parlamentu a rady č. 2000/35/ES z 29.6.2000 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, nová právna úprava § 369 musí vychádzať z požiadaviek Smernice pretransformovaných na podmienky Slovenskej republiky, pričom chápanie úroku z omeškania ako úroku fixného, nekorešponduje so smernicou a ak by aj zákonodarca mal takýto úmysel, zrejme by v poslednej vete predmetného ustanovenia (§ 369 Obchodného zákonníka)
nehovoril o použití základnej úrokovej sadzby platnej v prvý kalendárny deň kalendárneho mesiaca „počas celého polroka“, ale o tom, že základná úroková sadzba uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu sa použije počas celej doby omeškania. Vzhľadom k skutočnosti, že sa presadila koncepcia pohyblivého zákonu úroku z omeškania, pre ktorú je typické to, že jeho výška sa v priebehu omeškania mení a aj to, že jeho výška už ku dňu vzniku omeškania nie je stanovená vopred pevne, ale závisí od základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky. Výrok rozsudku súd preto prispôsobil zneniu § 369 Obchodného zákonníka a žalobcovi priznal z istiny úrok z omeškania vo výške 14,25 %, keďže v I. polroku roku 2008 predstavoval úrok z omeškania výšku 14,25 % p. a. a to až do 31.12.2008 a od 1.1.2009 súd priznal úrok z omeškania vo výške 12,5 % p. a. až do konca júna 2009 a od 1.7.2009 do 30.6.2011 priznal úrok z omeškania vo výške 11 % p. a. a od 1.7.2011 do 31.12.2011 priznal úrok z omeškania vo výške 11 % p. a., od 1.1.2012 do 30.6.2012 opätovne úrok z omeškania vo výške 11 % p. a. a od 1.7.2012 do zaplatenia úrok z omeškania, ktorého výška je v každom kalendárnom polroku, v ktorom omeškanie trvá, určená výškou základnej úrokovej sadzby ECB, platnej v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka zvýšenej o 10 %, maximálne však 14,25 %, pretože pokiaľ by bol úrok z omeškania vyšší ako 14,25 % nemohol by súd ísť nad rámec toho, čo požadoval žalobca, keďže tento pôvodne v žalobe žiadal priznať 14,25 % úrok z omeškania. V prevyšujúcej časti pokiaľ žalobca žiadal priznať 14,25 % úrok z omeškania od 6.7.2008 až do zaplatenia súd žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O. s. p., pričom žalobca mal neúspech len v časti žalovaného nároku, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania vo výške 155,15 Eur, ktorá predstavuje zaplatený súdny poplatok za žalobu 37,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 117,65 Eur a to za 2 úkony právnej pomoci á 41,50 Eur - príprava, prevzatie zastúpenia, podanie žaloby na súd a 2-krát režijný paušál z toho 1- krát á 7,41 Eur a 1-krát á 7,63 Eur + 20 % DPH. V súlade s § 149 ods. 1 O. s. p. boli trovy konania priznané na účet právneho zástupcu žalobcu. Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobcu náhradu za tretí úkon právnej pomoci a to písomné podanie protistrane, ktorý právny zástupca učinil v čase pred začatím konania a tento úkon nepredstavuje trovy samotného konania, kedy prvým z úkonov v rámci právneho zastúpenia je príprava a prevzatie právneho zastúpenia, s čím aj tento úkon súvisí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove, v dvoch vyhotoveniach.
Ak nebude povinnosť uložená v rozhodnutí dobrovoľne splnená, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 - t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O. s. p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).