Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-33-2012.pdf
PDF · 90.9 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/33/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, samosudkyňou Mgr. Agátou Štefaničovou, v právnej veci žalobcu CASH COLLECTORS SK s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 44 703 015, zastúpeného Havel, Holásek & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 36 856 584, proti žalovanému N., o zaplatenie 1 245,93 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Návrh z a m i e t a.
II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručený súdu 2.2.2012 domáhal proti žalovanému zaplatenia 1 245,93 Eur s úrokmi z omeškania a trov konania. Návrh odôvodnil tým, že pohľadávku nadobudol postúpením od pôvodného veriteľa žalovaného, a to Slovenskej sporiteľne, a.s. zo zmluvy o bežnom účte č. 055224683, a neskôr zo zmluvy o kontokorentnom úvere č. 0552246383 predmetom, ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 796,65 Eur. Právny predchodca žalobcu umožnil žalovanému čerpať úver tak, že realizoval platobné príkazy žalovaného na prevod alebo výberu hotovosti žalovaného, a to aj v prípade, ak neexistovala pohľadávka žalovaného voči Slovenskej sporiteľni, a.s., z účtu žalovaného, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech účtu odporcu alebo vkladom v hotovosti na účet žalovaného. Žalovaný sa zaviazal úver splácať tak, že bol povinný splatiť pohľadávku Slovenskej sporiteľni, a.s. najneskôr v deň konečnej splatnosti úveru pričom pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s. v čase do konečnej splatnosti bola splácaná formou započítania pohľadávky Slovenskej sporiteľne proti pohľadávke žalovaného z účtu žalovaného a to vždy v momente vzniku pohľadávky žalovaného z účtu žalovaného v rozsahu v akom sa tieto pohľadávky kryjú. V zmysle Úverovej zmluvy a všeobecných podmienok bola dohodnutá výška úrokovej sadzby ako odplaty za poskytnutie úveru vo výške 12,15 % ročne. Podľa obchodných podmienok bola Sporiteľňa oprávnená meniť výšku úrokovej sadzby. Žalovaný využil možnosť čerpať úver od Slovenskej sporiteľni, avšak podmienky pre splácanie riadne nedodržiaval, a dostal sa do omeškania so splácaním dlhu. Sporiteľňa ho na túto skutočnosť upozorňovala a vyzývala ho na úhradu jeho splatných záväzkov. Konečná splatnosť úveru bola stranami dohodnutá k 9.11.2006. Slovenskej sporiteľni tak vznikla pohľadávka voči žalovanému na sumu vo výške 1.245,93 Eur, ktorá pozostáva z istiny úveru po splatnosti vo výške 936,29 Eur, z úrokov z omeškania z nezaplatenej istiny vyčíslených od prvého dňa omeškania žalovaného so splácaním jeho záväzku do dňa postúpenia predmetu pohľadávky, t.j. do 26.10.2010 na sumu 302,70 Eur a z ostatného príslušenstva vo výške 6,94 Eur.
Žalovaný potvrdil, že uzavrel so Slovenskou sporiteľňou úverovú zmluvu na základe, ktorej mu bol poskytnutý vo výške 24 000,00 Sk. Uviedol však, že zmluvu uzavrel už veľmi dávno, aj keď je pravda,
že mal finančné problémy a problémy úver splácať. Namietal, však že splatnosť úveru bola dohodnutá k 9.11.2006, preto je nárok žalobcu premlčaný a nebol uplatnený v lehote.
Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:
Dňa 10.11.2005 uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovaným zmluvu o kontokorentnom úvere na základe, ktorej mu bol poskytnutý úverový rámec 24 000,00 Sk pri premenlivej sadzbe úrokov 12,15 % ročne. Splatnosť úrokov bola dohodnutá mesačne k poslednému dňu v mesiaci, pričom konečná splatnosť úveru bola dohodnutá do 9.11.2006. V zmluve mali účastníci dohodnuté, že úroková sadzba, resp. splatnosť úrokov bude mesačná k poslednému dňu v mesiaci, a úver je dlžník povinný splatiť v dohodnutom čase. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú, a to na dobu jedného roka od podpísania zmluvy. Zmluva sa predlžovala vždy o dobu jedného roka, ak dlžník neoznámil veriteľovi najneskôr v lehote jedného mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy, že nemá záujem o predĺženie doby trvania zmluvy. Úver je splatný v deň splatnosti uvedený v zmluve, ak je zmluva predlžená, splatnosť úveru sa predlžuje o dobu, o ktorú bola predĺžená účinnosť zmluvy, t.j. o jeden rok.
Splatnosť úveru vyplýva zo všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu žalobcu, konkrétne z bodu 7.3.1 a mal byť splácaný formou započítania pohľadávky z úveru banky voči klientovej pohľadávke z účtu, a to v momente vzniku pohľadávky z účtu a v rozsahu, v ktorom sa pohľadávky kryjú, alebo spôsobom dohodnutým medzi bankou a klientom. Právo klienta na čerpanie z kontokorentného úveru do výšky úverového rámca trvá až do termínu konečnej splatnosti úveru.
Z prehľadu účtu žalovaného, ktorý predložil žalobca vyplýva, že najneskôr do 31.10.2007 banka realizovala vzájomné započítavanie pohľadávok, avšak už 13.11.2007 odmietla vstup klientka na účet a nerealizovala ani jeho ďalšie transakcie z úverového účtu. Z prehľadu ďalej vyplýva, že 21.11.2007 došlo k ukončeniu úverového rámca aktívnej kontokorentnej zmluvy, a tak isto bola ukončená aktívna kontokorentná zmluva. Po 23.11.2007 účet už nevykazuje žiadny pohyb.
Zo všeobecných obchodných podmienok 7.6.1. bolo zistené, že ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti, najmä ak je klient v omeškaní s platením istiny a úrokov z úveru je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy a klient je povinný pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti zaplatiť. Tak isto je banka oprávnená vypovedať zmluvu o úvere alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede nastáva okamžite bez výpovednej lehoty dňom doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká záväzok klientka splatiť pohľadávku banke vrátane jej príslušenstva. Odstúpením od zmluvy o úvere nezanikajú ani zabezpečovacie zmluvy uzatvorené medzi bankou a klientom.
Žalobca k vznesenej námietke premlčania uviedol, že splatnosť úveru sa predlžuje o dobu, o ktorú bola predlžená účinnosť zmluvy, t.j. o jeden rok. Splatnosť určená v zmluve 9.11.2006 sa vzhľadom na podmienky určené v zmluve, predlžovala vždy o jeden rok, teda nenastala splatnosť úveru. Pre určenie konečnej splatnosti úveru bude rozhodujúce určiť moment, kedy sa zmluva v zmysle úverových podmienok a VOP z objektívnych dôvodov nepredlžovala, t.j. nastala jej splatnosť. Žalobca sa ďalej odvolával aj na články 11.1. a 9.5. úverových podmienok, ktoré do spisu predložil. Slovenská sporiteľňa zrušila žalovanému účet dňom 21.10.2010 (deň podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky), čím zanikla zmluva o bežnom účte, a týmto dňom podľa žalobcu nastala splatnosť úveru.
Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že námietka premlčania vznesená žalovaným je dôvodná, preto bolo potrebné nárok uplatnený žalobcom zamietnuť.
Premlčacia doba v tomto prípade je trojročná podľa § 101 Občianskeho zákonníka, aj keď medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o úvere podľa Obchodného zákonníka. Súd zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, preto na premlčanie je potrebné aplikovať ustanovenia občianskeho nie obchodného práva. Súd vychádzal z ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v prípade spotrebiteľských zmlúv sa zmluvné podmienky nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. 4-ročná premlčacia doba podľa Obchodného zákonníka je v tomto prípade v neprospech spotrebiteľa. Súd zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú aj v súlade s ustanovením § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinným k dátumu uzavretia úverovej zmluvy, podľa ktorého sú spotrebiteľskými zmluvami zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Vzhľadom na námietku premlčania a argumentáciu žalobcu o nepremlčaní práva, bolo potrebné určiť, kedy začala plynúť premlčacia doba ako to správne vyžadoval aj žalobca. Súd sa však nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, že premlčacia doba začala plynúť zrušením úverového, resp. bežného účtu a postúpením pohľadávky, t.j. 21.10.2010, pretože takáto argumentácia nemá oporu v zákone, ani v zmluvných dojednaniach účastníkov.
Žalobca v návrhu tvrdil, že konečná splatnosť úveru bola dohodnutá 9.11.2006, preto trojročná doba na uplatnenie práva na súde uplynula 9.11.2009. Žalobca až na námietku premlčania korigoval svoje vyjadrenia o konečnej splatnosti úveru a viazal ho na dátum zrušenia úverového účtu. Odvolával sa pritom na všeobecné obchodné podmienky, ktoré do spisu predložil a ktoré nadobudli účinnosť dňa 1.2.2006. Súd tieto dôvody nemohol akceptovať, pretože neboli súčasťou zmluvy o úvere uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou a žalovaným. Z úverovej zmluvy vyplýva, že súčasťou úverovej zmluvy boli všeobecné podmienky veriteľa zo dňa 1.8.2002 v ich úplnom znení, preto súd aj v prípade premlčania nároku vychádzal z platne uzavretej zmluvy a všeobecných podmienok, ktoré boli súčasťou zmluvy. Žalobca nepreukázal, že by došlo k pristúpeniu žalovaného k novým všeobecným podmienkam a takáto povinnosť pre žalovaného nevyplýva ani z úverovej zmluvy.
Podľa článku I. zmluvy, konečná splatnosť úveru bola dohodnutá 9.11.2006. Vzhľadom na znenie článku III. body 1.2. sa zmluva a teda aj splatnosť úveru mohla predlžovať vždy o 1 rok, to znamená do 9.11.2007, 9.11.2008, 9.11.2009 atď. Platilo to však iba v prípade, ak nedošlo k predčasnému ukončeniu zmluvného vzťahu. Jedným z dôvodov ukončenia zmluvného vzťahu bolo aj neplatenie splátok úveru zo strany dlžníka, ako to vyplýva z vyššie citovaných všeobecných podmienok. V takýchto prípadoch mohol veriteľ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Aj keď žalobca nepredložil do spisu dôkaz o predčasnom ukončení úverovej zmluvy zo strany Slovenskej sporiteľne, táto skutočnosť vyplýva z prehľadu účtu žalovaného, ktorý je súčasťou spisu. Z prehľadu účtu súd zistil, že 21.11.2007 došlo k ukončeniu úverového rámca aktívnej kontokorentnej zmluvy, a tak isto bola ukončená aktívna kontokorentná zmluva. Z výpisu z účtu žalovaného jednoznačne vyplýva, že po 21.11.2007 neposkytovala Slovenská sporiteľňa žalovanému žiadne plnenie, neposkytla mu ďalší úverový rámec, odmietala realizovať jeho príkazy na úhrady, preto súd vzhľadom na obsah úverového účtu a všeobecné podmienky uzavrel, že záväzkový vzťah medzi účastníkmi zmluvy zanikol tak, ako je uvedené vo výpise z účtu, a to 21.11.2007. Úverová zmluva je synalagmatickou zmluvou, ide teda o vzájomné záväzky zo zmluvy. Povinnosťou veriteľa je poskytovať úver a povinnosťou dlžníka úver zaplatiť. Po 21.11.2007 ani jeden z účastníkov zmluvy svoje povinnosti zo zmluvy neplnil. Nemožno preto prisvedčiť žalobcovi, že zmluvný vzťah trval a zanikol až zrušením účtu žalovaného, pretože takáto možnosť nevyplýva ani zo zákona ani zo zmluvy uzavretej medzi účastníkmi. Premlčacia doba podľa § 101 začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa názoru súdu, veriteľ si svoje právo mohol prvýkrát uplatniť ukončením zmluvného vzťahu, t.j. od 21.11.2007. Znamená to, že od 21.11.2007 začala pre veriteľa plynúť doba, v ktorej si svoje nároky voči žalovanému mohol uplatniť na súde, teda do 21.11.2010. Žalobca návrh na súd podal 2.2.2012, teda po zákonom stanovenej dobe.
Z uvedeného dôvodu súd prihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovaným a návrh zamietol.
Žalovanému súd trovy konania nepriznal, pretože si ich neuplatnil (151 ods. 1,2 O.s.p.).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.
Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť:
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
- v akom rozsahu sa napáda,
- v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
- a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., to znamená, že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné:
- ktorému súdu je určené
- kto ho robí
- ktorej veci sa týka
- čo sa podaním sleduje
- musí byť podpísané a datované
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (položka 21 Sazdobníka súdnych poplatkov)