Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Er-44-2007.pdf
PDF · 78.03 KB
Case nature
Area
Subarea
18Er/44/2007
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Estera Verešová, so sídlom Dolný Val 16, 010 01 Žilina, vo veci oprávneného: SR - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, IČO: 00 735 841, Kuzmányho 26, 012 23 Žilina, proti povinnému: M. N.Č., D.. X.XX.XXXX, F. XX, XXX XX F..
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e .
Povinnému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 47,06- eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného zo dňa 11.12.2006 a exekučného titulu, ktorým je blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1974950 zo dňa 26.11.2004 podľa zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie /poverenie č. 5511 025662*/. Exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 11.12.2004.
Podľa ust. § 88 ods.1 zák. č. 372/1990 Zb. zákona o priestupkoch, účinného v čase začatia konania o priestupku (t. j. v čase vydania rozhodnutia o priestupku), rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Súd pri posúdení výkonu predmetného rozhodnutia aplikoval citované ustanovenie zákona č. 372/1990 Zb. o výkone rozhodnutia, a teda postupoval podľa doterajších právnych predpisov. V súčasnosti platná právna úprava ust. § 88 zákona č. 372/1990 Zb., účinná od 01.09.2008 (ktorá už neustanovuje plynutie trojročnej prekluzívnej lehoty) sa podľa názoru súdu vzťahuje len na konania začaté po nadobudnutí účinnosti zákona č. 298/2008 Z. z. (novela zákona č. 372/1990 Zb.), t. j. po 01.09.2008, nakoľko neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia, upravujúce jej účinnosť vo vzťahu k už začatým konaniam. Vzhľadom na uvedené, právna úprava, účinná od 01.09.2008 podľa názoru súdu nepôsobí retroaktívne, preto z hľadiska výkonu rozhodnutia je v tomto prípade potrebné postupovať podľa doterajšieho právneho režimu. S vyššie uvedeným názorom sa stotožnil aj Krajský súd v Žiline v konaniach č. 9CoE 84/2009, 5CoE 5/2010, 9CoE 10/2010 a iné.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku (EP): „Exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.“
Podľa § 58 ods. 1 EP: „Exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.“
Súd zistil, že rozhodnutie predložené ako exekučný titul nie je spôsobilým podkladom pre vykonanie exekúcie, a to v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty stanovenej zákonom o priestupkoch. Dňom 11.12.2007 uplynula totiž lehota troch rokov, počas ktorej bolo možné najneskôr takéto rozhodnutie vykonať. To znamená, že po uplynutí tejto lehoty exekučný titul vydaný v priestupkovom konaní stráca vykonateľnosť, teda takú vlastnosť, ktorá je základným predpokladom vykonania exekúcie /§ 41 EP/, a teda takéto rozhodnutie už nemôže byť náležitým podkladom pre vykonanie exekúcie alebo pre ďalšie pokračovanie exekúcie.
Súd prihliada k tejto lehote ex offo (z vlastnej iniciatívy, z úradnej povinnosti) v každom štádiu konania. Vzhľadom k uvedenému súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP.
O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 200 ods. 2 a § 196 EP a na ich úhradu zaviazal povinného, ktorý nesplnením povinnosti zaplatiť pohľadávku oprávneného zavinil vedenie exekučného konania. Ak muselo dôjsť k zastaveniu konania kvôli uplynutiu prekluzívnej lehoty, je na povinnom, aby uhradil trovy exekúcie. Súd pritom vychádzal zo všeobecnej zásady stanovenej v § 197 ods. 1 EP, podľa ktorého náklady podľa § 196 uhrádza povinný, a súčasne zo skutočnosti, že neboli splnené podmienky pre použitie niektorého dôvodu pre náhradu trov exekúcie oprávneným podľa § 203 ods. 1, 2 alebo 3 EP.
Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie vo výške 99,05 eur plus DPH.
Podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom v čase začatia exekučného konania (ďalej len „vyhláška“), súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov potrebných na účelne vymáhanie nároku spolu vo výške 47,06- eur, ktoré pozostávajú z:
1/ odmeny exekútora vo výške 29,88 eur, z toho:
a/ 13,28 eur za úkony v trvaní celkovo 1 hodina a 20 min. (§ 14 vyhlášky - základná hodinová sadzba 6,64 eur za každú aj začatú hodinu):
· Prevzatie návrhu a preštudovanie 30 min.
· Vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie a výzvy povinnému 30 min.
· Súčinnosť SP 20 min.
b/ 16,60 eur za 5 paušálne odmeňovaných úkonov exekučnej činnosti (§ 15 vyhlášky - paušálna suma 3,32 eur za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti):
· Získanie poverenia na vykonanie exekúcie
· Doručenie upovedomenia o začatí exekúcie
· Zisťovanie majetku povinného 2x
· Zisťovanie bydliska povinného
2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 9,43 eur (§ 22 vyhlášky):
· poštovné 3,82 eur
· prefocovacie náklady 2,29 eur
· telekomunikačné poplatky 3,32 eur
Súd exekútorovi priznal DPH 20 % zo sumy 39,22 eur, priznané DPH celkom vo výške 7,84 eur (§ 22 zákona č.222/2004 Z.z. o DPH).
Súd náhradu odmeny podľa počtu hodín nepriznal podľa vyčíslenia súdneho exekútora (11 hodín), nakoľko tento nesprávne aplikoval ustanovenie § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 o odmeňovaní súdnych exekútorov, podľa ktorej patrí exekútorovi odmena vo výške 6,64 eur za každú aj začatú hodinu pri odmene určenej podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu (§14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 288/1995). Súdny exekútor si účtoval sadzbu podľa § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 za každý úkon, ktorý netrval celú hodinu, čo v konečnom dôsledku viedlo k navýšeniu jeho odmeny. Súdny exekútor tým porušil ustanovenie § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, podľa ktorého mu uvedená sadzba patrí za počet hodín účelne vynaložených na exekúciu. Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že počtom hodín sa rozumie súhrn hodín za jednotlivé úkony, ktoré je súdny exekútor povinný sčítať. Súd pritom poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 1 MCdo 7/2006 zo dňa 25.05.2007.
V prípade súdnym exekútorom uplatnených „úkonov exekučnej činnosti“ označených ako založenie spisu, vyúčtovanie exekučného konania, vyhotovenie faktúry a vrátenie poverenia, tu podľa názoru exekučného súdu ide o administratívne práce v zmysle § 25 vyhlášky, ktorých náhrada je zahrnutá v odmene súdneho exekútora.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia a vypracovanie súčinnosti GKU Bratislava, nakoľko by išlo o duplicitné priznanie (viď priznanie paušálnej náhrady v položke 1b).
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za vyčíslenie trov exekúcie, nakoľko nejde o činnosť súdneho exekútora smerujúcu k vymoženiu pohľadávky, teda nejde o úkon exekučnej činnosti.
Čo sa týka ostaných trov exekúcie, súd mal za to, že tieto boli uplatnené v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku ako aj vyhláškou 288/1995 Z.z..
Na základe vyššie uvedených skutočností a poukázaním na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a
s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.