Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22C/227/2009

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou, v právnej veci navrhovateľa: VISTA TOWER a.s., so sídlom Lazaretská 7, Bratislava, IČO: 36 360 210, zastúpený: 1. JUDr. Miloslavom Šimkovičom, advokátom so sídlom Galandova 3, Bratislava, 2. G.Lehnert, k.s., so sídlom Carlton Savoy Building, Mostová 2, Bratislava, proti odporcovi: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, o určenie neplatnosti výpovede z nájmu takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 9.7.2009 domáhal určenia neplatnosti výpovede z nájmu zo dňa 23.3.2009, ktorou odporca vypovedal zmluvu o nájme časti pozemku uzatvorenú medzi účastníkmi. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca prenechal na základe zmluvy o nájme pozemku č.XX-XX-XXXX-XX-XX zo dňa 14.4.2008 navrhovateľovi do nájmu časť pozemku nachádzajúceho sa na I. námestí v G., katastrálne územie K., o výmere 77 m?. Ide o pozemok, resp. časť pozemku, zapísaný ako parcela č. XXXX/X - ostatná plocha na liste vlastníctva č. XXXX Správy katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, pracovisko Bratislava V. Navrhovateľovi bol daný do nájmu na dobu neurčitú za účelom výstavby polyfunkčného objektu "Vista Tower" na parc. č. XXXX/XX, ktoré má nájomca (navrhovateľ) prenajaté s mestskou časťou Bratislava - Petržalka na základe zmluvy č. XX-XX-XXXX zo dňa 24.5.2006. Z článku V ods. 1 zmluvy uzavretej medzi účastníkmi vyplývala navrhovateľovi ako nájomcovi povinnosť v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia vydaného na stavbu na predmete nájmu požiadať prenajímateľa o prevod predmetu nájmu do vlastníctva nájomcu. Nedodržanie tejto povinnosti navrhovateľom bolo podľa ods.2 citovaného ustanovenia zmluvy sankcionované zmluvnou pokutou vo výške 5 000 Sk za každý aj začatý deň omeškania. Týmito skutočnosťami odôvodňoval navrhovateľ záujem odporcu, ktorý mal mať v čase uzatvárania zmluvy, a to následne navrhovateľovi pozemok odpredať. Podľa jeho tvrdení z konania odporcu, ktorý bol nielen vlastníkom uvedeného pozemku, ale bol aj v postavení obce a dotknutého orgánu v územnom a stavebnom konaní ako taký vydal k zámeru navrhovateľa dňa 2.3.2007 stanovisko, že zámer nie je v rozpore s územným plánom, ďalej vydal dňa 10.4.2007 súhlasné stanovisko vlastníka pozemkov a komunikácii, dňa 16.5.2007 záväzné stanovisko k umiestneniu stavby "Vista Tower", bolo zrejmé, že právne významným výsledkom nájmu, s vedomím ktorého zmluvné strany vstúpili do zmluvného vzťahu je realizácia projektu. Navrhovateľ mal za to, že možnosť prenajímateľa jednostranne vypovedať zmluvu v akomkoľvek štádiu a bez udania dôvodu bola v rozpore s cieľom a účelom zmluvy a rovnako záujmom strán deklarovanom v článku I, IV a V predmetnej zmluvy a tým i s dobrými mravmi. Jednostranným vypovedaním zmluvy zo strany odporcu bez dôvodu tento podľa názoru navrhovateľa zmaril účel zmluvy a zmaril realizáciu podnikateľského projektu navrhovateľa. Takýto výkon práva odporcu je možné posudzovať tiež ako zneužitie práva, resp. šikanózny výkon práva, ktorého jeho jediným cieľom bolo

poškodiť navrhovateľa, nakoľko konanie odporcu postrádalo hospodársky účel. Šikanózne konanie alebo konanie, ktoré je zneužitím práva je tiež v rozpore sa dobrými mravmi a preto mu je možné odoprieť právnu ochranu.

Naliehavý právny záujem vyžadovaný ustanovením odôvodňoval navrhovateľ tým, že postavenie navrhovateľa je bez takéhoto určenia neisté, nakoľko vzhľadom na výpoveď nájomnej zmluvy nemá osvedčený právny vzťah k časti pozemkov, na ktorých sa má projekt realizovať, pričom ide o pozemok nachádzajúci sa v strede územia, na ktorom sa má projekt realizovať. Navrhovateľ tiež uviedol, že bez určenia platnosti, resp. neplatnosti výpovede nie je možné dosiahnuť zmenu postavenia navrhovateľa, nakoľko podľa jeho názoru neexistuje žaloba na plnenie, ktorej uplatnením by bolo možné dosiahnuť zmenu postavenia žalobcu.

Navrhovateľ sa spolu s návrhom na určenie neplatnosti výpovede domáhal tiež vydania predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré maria alebo aj znemožňujú alebo aj smerujú ku zmareniu alebo aj znemožneniu naplnenia významu Nájomnej zmluvy č. XX-XX-XXXX-XX-XX uzavretej dňa 14.4.2008, spôsobom označeným v podaní navrhovateľa doručenom súdu dňa 7.8.2009 na základe výzvy súdu na odstránenie vád podania (č.l. 110). O návrhu navrhovateľa rozhodol súd predbežným opatrením zo dňa 12.8.2009, právoplatným v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, zo dňa 30.10.2009, č.k. -153.

Odporca sa k návrhu navrhovateľa vyjadril na pojednávaní dňa 15.4.2011, kedy uviedol, že zo zmluvy nevyplýva povinnosť odporcu pozemok, ktorý bol predmetom nájomnej zmluvy previesť na navrhovateľa a o odpredaj môže navrhovateľ požiadať aj bez trvania nájomnej zmluvy, nie je teda daný naliehavý právny záujem navrhovateľa na určení neplatnosti výpovede z nájmu. Odporca zároveň žiadal návrh ako neopodstatnený zamietnuť.

Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade išlo o návrh podľa , súd bol povinný v prvom rade vysporiadať sa s otázkou naliehavého právneho záujmu na takomto určení, ako procesnou podmienkou pre prejednanie žaloby o určenie v rozsahu merita. V otázke naliehavého právneho záujmu sa súd stotožnil s názorom navrhovateľa, že vzhľadom na neexistenciu možnosti domáhať sa svojho nároku prostredníctvom žaloby na plnenie a jeho neistého právneho postavenia, ktoré je možné odstrániť len určením, či je výpoveď odporcu daná navrhovateľovi platná, resp. neplatná a teda či mala za následok skončenie nájomného vzťahu s odporcom alebo tento naďalej trvá, je v prejednávanej veci daný naliehavý právny záujem.

Súd vykonal dokazovania zmluvou číslo XX-XX-XXXX-XX-XX o nájme pozemku zo dňa 14.4.2008, výpoveďou zmluvy o nájme pozemku zo dňa 23.3.2009, stanoviskom k zámeru vydaným odporcom dňa 2.3.2007, rozhodnutím o umiestnení stavby zo dňa 17.8.2007 vydaným Mestskou časťou Bratislava - Petržalka, vyjadreniami odporcu, vyjadreniami právnych zástupcov navrhovateľa, výsluchmi svedkov F.. K. I., F.. M. S., F.. M. K., F.. C. E., právnym stanoviskom prof. Z.. Q. Q., DrSc., ako i celým obsahom súdneho spisu, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav:

Z čl. I zmluvy číslo 08-83-0297-08-00 o nájme pozemku uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 14.4.2008 súd zistil, že odporca ako prenajímateľ prenajal navrhovateľovi ako nájomcovi pozemok, resp. jeho časť, odčlenenú geometrickým plánom č. XX/XXXX, parc. č. XXXX/X o výmere 77m?, nachádzajúci sa na I. námestí v G.. Pozemok je zapísané ako ostatná plocha na LV č. XXXX pre obec Bratislava. Odporca prenechal pozemok do nájmu navrhovateľovi na účel výstavby polyfunkčného objektu "Vista Tower" na parc. č. XXXX/XX.XX, ktoré má navrhovateľ prenajaté od mestskej časti Bratislava - Petržalka, zmluvou č. XX-XX-XXXX zo dňa 24.5.2006.

Z čl. II horeuvedenej zmluvy je zrejmé, že nájom sa uzatvoril na dobu neurčitú. Zmluvné strany mohli ukončiť nájom písomnou dohodou alebo výpoveďou. Odporca mohol zmluvu vypovedať i bez udania dôvodu. Nájomca bol oprávnený zmluvu vypovedať bez udania dôvodu len do doby zahájenia stavebných prác na predmete nájmu. Po termíne zahájenia prác bol oprávnený nájomnú zmluvu vypovedať len v prípade, ak bolo právoplatne rozhodnuté o odstránení stavby, a to i rozostavanej, nachádzajúcej sa na predmete nájmu. Pre prípad výpovede si zmluvné strany dojednali trojmesačnú výpovednú lehotu, ktorá mala začať plynúť od prvého mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede druhej zmluvnej strane .

Z čl. III horeuvedenej zmluvy súd zistil, že zmluvné strany sa dohodli na nájomnom vo výške 110,- Sk/m?/ rok t. j. navrhovateľ mal za prenajaté pozemky platiť nájomné 8 470,- Sk ročne počas výstavby odo dňa podpísania zmluvy do konca mesiaca, v ktorom bude vydané právoplatné kolaudačné rozhodnutie na stavbu polyfunkčného objektu, najneskôr do 31.12.2011 a nájomnom vo výške 385,- Sk ročne za 1 m? ročne, teda spolu 29 644,- Sk od prvého dňa mesiaca nasledujúceho pop mesiaci, v ktorom nadobudne právoplatnosť kolaudačné rozhodnutie na stavbu polyfunkčného objektu, najneskôr od 1.1.2012.

Podľa čl. V zmluvy zo dňa 14.4.2008 sa nájomca (navrhovateľ) zaviazal v lehote do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia na stavbu na predmete nájmu požiadať prenajímateľa o prevod predmetu nájmu do vlastníctva nájomcu.

Z písomnej výpovede zmluvy o nájme pozemku zo dňa 23.3.2009 súd zistil, že odporca vypovedal zmluvu o nájme pozemku č. 08-83-0297-08-00 zo dňa 14.4.2008 podľa článku II ods. 2 písm.b) zmluvy, s výpovednou lehotou tri mesiace, so začiatkom plynutia od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

Z vyjadrenia navrhovateľa uvádzaného v návrhu, ktoré nebolo medzi účastníkmi zistil, že trojmesačná výpovedná lehota začala plynúť odo dňa 1.5.2009 a uplynula dňa 31.7.2009.

Z vyjadrenia právnych zástupcov navrhovateľa vyplynulo, že výpoveď z nájmu zo dňa 23.3.2009 považuje za neplatnú z toho dôvodu, že tento právny úkon nesleduje žiaden hospodárky cieľ, pričom jeho cieľom je výlučne spôsobiť nepriaznivý dôsledok nájomcovi, v dôsledku čoho ide o taký výkon práva, ktorý nemôže požívať právnu ochranu, bol vykonaný z mocenskej pozície odporcu a ako taký z dôvodu intenzity, ktorú v tomto prípade dosiahol je v rozpore s dobrými mravmi a je podľa neplatný. Uvedené tvrdenie preukazoval tými skutočnosťami, že odporca po celý čas projekt podporoval, v dôsledku čoho navrhovateľ odôvodnene očakával naplnenie svojho zámeru, investoval doňho nemalé finančné prostriedky, projekt bol súlade s územným plánom, a v tom čase právoplatným územným rozhodnutím, pričom teraz ho odporca nevyužíva, čo preukazuje, že výpoveďou hospodársky cieľ nesledoval.

Z vyjadrenia odporcu vyplynulo, že zo strany odporcu nešlo o konanie s cieľom poškodiť navrhovateľa a spôsobiť mu ujmu, odporca v konaní preukázal, že postupoval v zmysle zákona a oprávnení zverených nájomnou zmluvou a tiež vo verejnom záujme. Odporca poukázal na skutočnosť, že odporca okrem dosahovania hospodárskeho cieľa prioritne dbá na ochranu obyvateľov mesta a verejného záujmu. Odporca odmietol tvrdenie navrhovateľa, že by mu poskytoval súčinnosť, resp. podporoval daný projekt, pretože vydávanie záväzných stanovísk k investičnej činnosti je v kompetencii odporcu ako stavebného orgánu a je upravený v zákone o obecnom zriadení a ostatných predpisoch.

Súd v rámci dokazovania vypočul na návrh právnych zástupcov navrhovateľa v konaní svedkov F.. K. I., F.. M. S., F.. M. K., F.. C. E.. Skutočnosti zistené z ich výsluchu nemali však na právne posúdenie spornej otázky súdom vplyv, nakoľko ich súd posúdil vo vzťahu k meritu prejednávanej veci ako právne irelevantné.

Podľa nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou.

Podľa zákona číslo o majetku obcí, účinného v čase uzavretia nájomnej zmluvy, orgány obce a organizácie sú povinné hospodáriť s majetkom obce a majetkom v štátnom vlastníctve, ktorý bol obci zverený, v prospech rozvoja obce a jej občanov a ochrany a tvorby životného prostredia. Orgány obce a organizácie sú povinné majetok obce zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať.

Podľa ods. 2 písm. c) citovaného ustanovenia, orgány obce a organizácie sú povinné majetok obce zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. Sú povinné najmä, (okrem iného ) používať všetky právne

prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi.

Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákon alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že vlastníkom pozemku, nachádzajúceho sa v katastrálnom území Petržalka, zapísaného na LV č. XXXX vedeného Správou katastra pre hlavné mesto Bratislavu, pracovisko Bratislava V, ako parc. č. XXXX - ostatné plochy o výmere 1169 m?.

Odporca ako prenajímateľ uzatvoril s navrhovateľom ako nájomcom dňa 14.4.2008 zmluvu číslo XX- XX-XXXX-XX-XX o nájme pozemku, predmetom ktorej bola časť pozemku, ktorá bola geometrickým plánom č. 22/2006 úradne overeným 26.6.2006 odčlenená ako parc. č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere 77m?, nachádzajúca sa na I. námestí na účel výstavby polyfunkčného objektu "Vista Tower" na parc. č. , ktoré má nájomca v prenájme od mestskej časti Bratislava - Petržalka na základe Zmluvy č. 08_61-2006 zo dňa 24.5.2006. Účastníci sa dohodli, že zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú a v zmluve si dohodli, že nájomný vzťah môže byť ukončený dohodou zmluvných strán, výpoveďou zo strany prenajímateľa (odporcu), a to aj bez udania dôvodu, výpoveďou nájomcu bez udania dôvodu, ale len do doby zahájenia stavebných prác na predmete nájmu, po termíne zahájenia prác bol oprávnený nájomnú zmluvu vypovedať len v prípade, ak bolo právoplatne rozhodnuté o odstránení stavby, a to i rozostavanej, nachádzajúcej sa na predmete nájmu. Pre prípad výpovede si zmluvné strany dojednali trojmesačnú výpovednú lehotu, ktorá mala začať plynúť od prvého mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede druhej zmluvnej strane .

Účastníci sa okrem iného dohodli, že nájomné bude 8 470,- Sk ročne počas výstavby odo dňa podpísania zmluvy do konca mesiaca, v ktorom bude vydané právoplatné kolaudačné rozhodnutie na stavbu polyfunkčného objektu, najneskôr do 31.12.2011 a po uplynutí tohto času malo byť nájomné zvýšené na sumu vo výške 385,- Sk ročne za 1 m? ročne, teda spolu 29 644,- Sk od prvého dňa mesiaca nasledujúceho pop mesiaci, v ktorom nadobudne právoplatnosť kolaudačné rozhodnutie na stavbu polyfunkčného objektu, najneskôr od 1.1.2012.

Uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné. Sporným ostalo, či odstúpenie odporcu od zmluvy bolo v rozpore s dobrými mravmi, následkom čoho má byť podľa vyhlásené za neplatné.

Súd sa prejudiciálne zaoberal platnosťou zmluvy. Skúmal, či právny úkon nie je postihnutý absolútnou neplatnosťou, pretože právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú potom za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému. Súd skúma absolútnu neplatnosť právneho úkonu aj bez návrhu, z úradnej povinnosti, t. j. aj keď účastníci nenamietali absolútnu neplatnosť zmluvy číslo 08-83-0297-08-00 o nájme pozemku zo dňa 14.4.2008, súd sa bol povinný platnosťou či neplatnosťou zmluvy zaoberať.

V konkrétnom prípade súd dospel k záveru, že zmluva zo dňa 14.4.2008 je absolútne neplatným právnym úkonom z viacerých dôvodov.

Účastníci uzatvorili nájomnú zmluvu na dobu neurčitú. Z citovaného ustanovenia a nasledujúcich upravujúcich nájomný vzťah vyplýva, že ide vzťah, ktorý má mať dočasný charakter a predpokladá sa, že potom, ako nájomný vzťah skončí, nájomca vráti prenajatú vec prenajímateľovi v stave, akom mu bola prenajatá. V konkrétnom prípade odporca prenajal nehnuteľnosť, pozemok navrhovateľovi na účel realizácie projektu stavby polyfunkčného objektu, ktorého súčasťou sa mal stať aj prenajatý pozemok, čo už ale dočasný charakter nemá, pozemok mal byť zastavaný stavbou trvalého charakteru a tiež je vylúčené, aby navrhovateľ odporcovi po skončení doby nájmu vec vrátil v stave, v akom bol prenajatý. Podľa názoru súdu na účely zriadenia trvalej stavby, berúc do úvahy aj právnu istotu v postavení zmluvných strán sa uzatvorí kúpna zmluva, ktorá má charakter trvalý, rovnako ako účel, na ktorý má nehnuteľnosť slúžiť, v danom prípade na zriadenie trvalej stavby, resp. ako súčasť komplexu, v ktorom je trvalá stavba zriadená. Uzatvorená nájomná zmluva, podľa názoru súdu

obchádza zákon, obchádza účel nájomnej zmluvy /t.j. ustanovenia upravujúce nájom nehnuteľnosti/, čo nie je prípustné.

Je pravdou, že uzatvorenie nájomnej zmluvy nevylučuje v budúcnosti uzatvorenie kúpnej zmluvy, predmetom ktorej by bol pôvodne prenajatý pozemok. V prípade, ak sa však pozemok stane súčasťou "komplexu" so stavbou trvalého charakteru a navrhovateľ nebude súhlasiť so zaplatením trhovej kúpnej ceny za predmet kúpy, odporca nebude mať právne prostriedky ochrany, na základe ktorých by mal získať čo najvyššiu možnú trhovú kúpnu cenu za pozemky, k čomu ho zaväzuje zákona číslo

Podľa názoru súdu nájomná zmluva zo dňa 14.4.2008 je absolútne neplatným právnym úkonom aj z dôvodu, že bola uzatvorená v rozpore s citovaným ustanovením zákona číslo , pretože uzatvorením zmluvy odporca porušil svoju povinnosť hospodáriť s majetkom, ktorý mu bol zverený tak, aby ho zhodnocoval a nakladal s ním v prospech rozvoja obce. Odporca prenajal navrhovateľovi pozemok s celkovou výmerou 77 m? v lukratívnej častí Petržalky, ktorý sa mal stať súčasťou rozsiahleho developerského projektu z veľkým objemom investícii ako aj predpokladaného zisku (všeobecne známa skutočnosť), teda na podnikateľské účely navrhovateľa za ročné nájomné vo výške cca 280,- Eur ročne, po kolaudácii polyfunkčného objektu cca 1000,- Eur ročne čo nemožno považovať za hospodárne, v súlade s citovaného zákona.

Z horeuvedených dôvodov súd považoval zmluvu zo dňa 14.4.2008 za absolútne neplatnú, t. j. od počiatku neexistujúcu. Takúto zmluvu nebolo potom možné vypovedať a súd sa nemôže zaoberať platnosťou či neplatnosťou výpovede.

Aj keby súd pripustil, že zmluva o nájme pozemku zo dňa 14.4.2008 je platná, podľa názoru súdu výpoveď odporcu zo dňa 23.3.2009 ako jednostranný právny úkon odporcu nie je v rozpore s dobrými mravmi a nie je teda z tohto dôvodu ani neplatná, a to z nižšie uvedených dôvodov.

Právny úkon možno v zmysle výkladu ustanovenia považovať za priečiaci sa dobrým mravom vtedy, ak sa jeho obsah - a to bez ohľadu na zmluvnú voľnosť tento obsah stanoviť, bez ohľadu na to, kto rozpor s dobrými mravmi zavinil, ako i na to či druhá strana bola pri vzniku zmluvy v dobrej viere ocitne v rozpore s dobrými mravmi, tj. všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah právneho úkonu, aby bol v súlade zo základnými rešpektovanými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy ako jedny zo základných noriem spoločnosti sú podľa súdnej praxe rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti. Či sa preto určitý právny úkon prieči dobrým mravom musí byť súdom v danom čase a vo vzájomnom konaní účastníkov občianskoprávnych vzťahov vždy zistené podľa objektívneho kritéria s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, vrátane doby a postavenia účastníkov. (I., N., I., E. a spol. I, Komentár, C.H.BECK, str. 330) V tomto konkrétnom prípade boli účastníkmi zmluvného vzťahu jednak obchodná spoločnosť, podnikateľ, teda subjekt súkromného práva, ktorá do zmluvného vzťahu vstupuje v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ktorej legitímnym cieľom je produkovať zisk a na strane druhej obec, subjekt verejného práva, ktorá je pri uzatváraní akéhokoľvek zmluvného vzťahu, predmetom ktorého je jej majetok povinná dodržiavať tiež ustanovenia zákona číslo Z tohto postavenia účastníkov je zrejmé, že obec je povinná pri nakladaní s majetkom postupovať tak, aby ho chránila, zveľaďovala a hospodárila s ním čo najefektívnejšie. Na rozdiel od navrhovateľa, ktorého produkcia zisku je cieľom a nie povinnosťou, odporca je povinný nakladať s majetkom obce tak, aby prinášal čo najlepší úžitok, pričom za toto hospodárenie zodpovedá občanom obce a podlieha ich kontrole. Uvedené možno podľa názoru súdu považovať tiež za jednu zo základných všeobecne požadovaných zásad správania sa odporcu, čo logicky vyúsťuje do záveru, že ak by sa odporca pri nakladaní s majetkom obce nesprával podľa tejto zásady a uprednostnil by pred záujmami obce iný záujem, v tomto prípade záujem navrhovateľa dopustil by sa konania, ktoré by bolo v rozpore so zákonom.

Súd sa preto nestotožnil s tvrdením právnych zástupcov navrhovateľa, preukazovaným aj prostredníctvom písomného právneho stanoviska prof. Z.. Q. Q., DrSc., vykonaného ako listinný dôkaz, že rozpor výpovede z nájmu vykonanej odporcom dňa 23.3.2009 s dobrými mravmi evidentne vyplýva aj zo skutočnosti, že neboli naplnené oprávnené spoločenské očakávania navrhovateľa a ako aj, že cieľom výpovede bolo svojvoľné marenie hospodárskeho účelu prenájmu, a tým zároveň poškodenie druhej

strany, pričom mal odporca využiť svoju mocensko-hospodársku prevahu vyplývajúcu z postavenia prenajímateľa pozemku. Z vykonaného dokazovania obsahom nájomnej zmluvy ako aj prihliadnuc na všetky skutkové zistenia týkajúce sa prejednávanej veci mal súd za preukázané, že navrhovateľ sa rozhodol realizovať svoj podnikateľský zámer - výstavbu polyfunkčného objektu trvalého charakteru na "cudzích" pozemkoch, ku ktorým mu svedčalo len právo užívania dočasného charakteru. Navrhovateľovi teda od samotného počiatku nájomného vzťahu, ale aj od počiatku realizácie svojho investičného projektu musela byť, vzhľadom na všetky okolnosti, aj pri bežnom podnikateľskom vedomí zrejmá dočasnosť právneho vzťahu s odporcom. V nadväznosti na uvedené nemožno preto v tomto smere vyhodnotiť jeho očakávania za dôvodné a oprávnené. Konanie odporcu, ktorým realizoval svoje zmluvne dohodnuté právo vypovedať zmluvu bez udania dôvodu nemožno považovať za výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. a následne nemožno z dôvodu, že výpoveď je právnym úkonom priečiacim sa dobrým mravom vyhlásiť tento právny úkon za neplatný podľa ust. . Ako už bolo uvedené navrhovateľ vedel, že svoj investičný projekt, zámerom ktorého bolo zriadiť stavbu trvalého charakteru realizuje na pozemku, ku ktorému mu svedčí len právo záväzkovoprávneho nie vecnoprávneho charakteru, pričom zo samotného pojmového znaku nájomnej zmluvy vyplýva jej dočasný charakter, a preto skutočnosť, že k realizácii svojich zámerov napriek tomu pristúpil je potrebné posúdiť len ako mieru podnikateľského rizika, ktoré bol ochotný znášať a nie ako následok neprípustného, dobrým mravom priečiaceho sa konania odporcu. Odporca je, ako už súd vyššie uviedol povinný pri nakladaní s majetkom obce postupovať podľa ust. o majetku obcí v platnom znení, v zmysle ktorého je povinný využiť všetky právne prostriedky na ochranu tohto majetku, v súvislosti s čím možno jeho postup (za predpokladu, že zmluva je platná) vyhodnotiť za legitímny a s dobrými mravmi súladný.

Prihliadnuc na všetky uvedené závery súdu, dospel tento k záveru, že výpoveď zo dňa 23.3.2009 je platná a návrh je potrebné ako nedôvodný zamietnuť.

O trovách konania súd rozhodol podľa Úspešnému odporcovi trovy konania nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V Bratislave, dňa 14.9.2012

Mgr. Katarína Škultétyová sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia.