Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_25Cb-43-2010.pdf
PDF · 109.32 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/43/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Martinou Valentovou v právnej veci navrhovateľa: Martin Olajoš - ALEX, s miestom podnikania Krátka 2, 949 01 Nitra, IČO: 35 008 172, zastúpený: Mgr. Štefan Slováčik, advokát, Mostná 29, 949 01 Nitra, proti odporcom: v 1. rade H. P., narodený XX.X.XXXX, bytom E. 1, XXX XX X., v 2. rade B. P., rodená S., narodená X.XX.XXXX, bytom E. 1, XXX XX X., zastúpená: Prosman a partneri, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Dolné Bašty 2, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, o zaplatenie 995,82 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Odporcovi v 1. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni v 2. rade náhradu trov konania v sume 59,50 eur za zaplatený súdny poplatok a v sume 486,41 eur trovy právneho zastúpenia, k rukám právneho zástupcu Prosman a partneri advokátska kancelária, s. r. o., do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom Okresnému súdu v Nitre doručeným dňa 26.1.2009, tunajšiemu súdu postúpeným dňa 22.3.2010 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcov zaplatiť mu sumu 995,82 eur s príslušenstva, na základe existencie zmluvného vzťahu založeného písomne uzatvorenou zmluvou o sprostredkovaní zo dňa 9.6.2006 ako dohodnutú zmluvnú pokutu, resp. nárok na províziu.
Súd návrhu vyhovel v skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu č. k. 34Rob/25/2009 - 11 zo dňa 16.4.2009, proti ktorému podala odporkyňa v 2. rade odpor s odôvodnením, v ktorom poukázala na nedôvodnosť návrhu nakoľko zmluva účastníkov konania je zmluvou sprostredkovateľskou a spadá pod právny režim spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka, pričom podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa a ustanovenie článku VI predstavuje neprijateľnú podmienku, absolútne neplatnú. Podaním odporu došlo k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu v súlade s ustanovením § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a súd vo veci nariadil pojednávanie.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov konania, navrhovateľa, odporcov, svedkov E. L., C. L., F. D., F. L. a Ing. E. L., oboznámením sa s listinnými dokladmi ako aj celým obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Právny zástupca navrhovateľa v konaní uviedol, že v prejednávanej veci trvá navrhovateľ na uplatnenom nároku, ktorý vychádzajúc z návrhu na začatie konania bol uplatnený ako zmluvná pokuta podľa článku VI zmluvy, to znamená, že odporcovia ako to vyplynulo z dokazovania porušili povinnosť, ku ktorej sa v tomto článku zaviazali, čo malo za následok vznik nároku v žalovanej výške a to na províziu v tomto článku takto označeného, i keď išlo o zmluvnú pokutu týmto spôsobom v tomto článku dohodnutú. Takže označená provízia v článku VI zmluvy bola dohodnutá zmluvná pokuta takto označená ako provízia. Napriek tomu sa domnieva, že navrhovateľovi vznikol nárok aj na samotnú províziu, keďže odporcom sprostredkoval obchod, postaral sa im o príležitosť uzatvoriť kúpnu zmluvu, vyvíjal v tomto smere činnosť, ktorá spočívala v tom, že skontaktoval odporcov s budúcim kupujúcim, s ktorým túto kúpnu zmluvu uzatvorili, i keď pri uzatváraní zmluvy navrhovateľ už nespolupôsobil, preto, že bol obídený, čím nadväzuje na poukazovaný článok VI zmluvy, teda vidí tu prepojenie, že práve v dôsledku porušenia povinnosti a obídenia navrhovateľa vznikol navrhovateľovi nárok na províziu aj bez toho, že by spolupôsobil pri samotnom uzatváraní kúpnej zmluvy tak ako sa k tomu v zmluve zaviazal. Na objasnenie veci potvrdzuje, že tak ako to popísal súdu sám navrhovateľ v danej veci, v čase od podpisu zmluvy do jej trvania to bol už len priestor na spisovanie zmlúv a vklad do katastra. Zmluva bola uzatvorená len na 1 mesiac, i keď štandardne to býva 3 mesiace, z čoho vyplýva, že obchod už bol jasný, teda navrhovateľ obstaral činnosť a našiel kupujúceho ešte pred uzatvorením zmluvy, to znamená, že v priebehu účinnosti zmluvy sa už nevyvíjala žiadna činnosť, pretože mali sa pripravovať a spisovať zmluvy, keďže kupujúci už bol nájdený, vyplýva to zo zhodných prejavov účastníkov. V prípade potreby ak by to súd považoval za potrebné navrhuje preveriť za akú kúpnu cenu bola nehnuteľnosť odpredaná, pretože zisťované to nebolo, v zmluve účastníkov bola uvedená sume 930.000,- Sk z čoho logicky vyplýva, že suma 30.000,- Sk bola predpokladaná provízia. Takáto býva bežná prax pri realitných kanceláriách. Podľa zmluvy povinnosťou navrhovateľa bolo obstarať príležitosť uzatvoriť zmluvu odporcom ako aj spolupôsobiť pri jej uzatváraní vrátane spísania kúpnej zmluvy a zabezpečenia úkonov súvisiacich s vkladom vlastníckeho práva. Príležitosť obstaral, spolupôsobiť už nemohol, pretože ho odporcovia obišli a porušili povinnosť zakotvenú v článku VI. Obstarávanie príležitosti bolo uskutočnené v inzercii, nakontaktovanie s budúcimi kupujúcimi a spolupôsobenie pri ohliadke bytu, išlo o jednu ohliadku podľa popisu svedkyne D.. Kontakt navrhovateľa s budúcimi kupujúcimi vyplýva aj z toho, že vedel skutočnosti týkajúce sa spôsobu financovania kúpy bytu - plánovaného čerpania úveru.
Navrhovateľ v konaní uviedol, že v súvislosti so zmluvným vzťahom účastníkov sa postupuje tak, že najskôr je ústne dojednanie, zmluvy sa nepodpisujú dopredu, až keď je nájdený kupca. Odporcom našiel kupujúcich a oni potom s nimi uzavreli kúpnu zmluvu pričom ho obišli a telefonicky mu oznámili, že nemajú uzavrieť kúpnu zmluvu cez neho. Kupujúcimi boli E. Botka a C. L. a Ing. L..
Odporca v 1. rade v konaní uviedol, že potvrdzuje požiadanie navrhovateľa o sprostredkovanie predaja bytu, pričom mu bolo povedané, že môže hocikedy odstúpiť od zmluvy. Navrhovateľ mu našiel jedného kupcu, bolo to dávno, nepamätá si meno. Byt od nich odkúpili L.. Kúpnu zmluvu uzatvorili bez vedomia navrhovateľa pretože sa tak rozmysleli, nepamätá si presnú sumu, za koľko sa byt predal. Zmluvu uzatvorenú s navrhovateľom si prečítal, keď ju podpisoval, sám sa nepýtal, či ho táto zmluva k niečomu zaväzuje, ale bol mu k nej podaný výklad, že ho k ničomu nezaväzuje. Zmluvu nenamietal, pretože ju chápal s dobrým vedomím v tom smere, že ho k ničomu nezaväzuje.
Právny zástupca odporkyne v 2. rade v konaní uviedol, že nárok uplatnený v konaní či už ako možnú províziu alebo nárok na zmluvnú pokutu navrhovateľovi nevznikol, pretože nárok na províziu podľa zmluvy vzniká až vykonaním činnosti smerujúcej k tomu, aby uzatvorili kúpnu zmluvu na špecifikovaný byt za dohodnutú kúpnu cenu, a rovnako zabezpečiť samotné spísanie kúpnej zmluvy, teda spolupôsobiť pri uzatváraní kúpnej zmluvy k čomu nedošlo. Nárok na províziu tak nevznikol. Ak by mal byť nárok zmluvnou pokutou, tak odkazuje na neprijateľnosť jej prípadnej dohody ako zmluvnej podmienky, keď odporcovia boli spotrebitelia. Teda nárok navrhovateľa neuznáva ako titulom provízie, tak titulom zmluvnej pokuty. Nepopiera, že navrhovateľ mohol byť v kontakte s pánom L. ako kupujúcim, ale tvrdí, že navrhovateľ nesprostredkoval kúpnu zmluvu na kúpu bytu odporcov pre pána L., mohol sa s ním baviť a ponúkať mu byty niekoho iného, teda mohol vedieť, že na kúpu bytu mieni čerpať úver. Vo veci boli vypočutí viacerí svedkovia, konkrétne piati, ktorí okrem pani D. nepotvrdili, že by navrhovateľ sprostredkoval pre odporcov ako kupujúceho pána L., dokonca ani nepotvrdili títo svedkovia, teda
kupujúci, že by navrhovateľa poznali. Kúpnu zmluvu nevypracovával navrhovateľ, ani nepredkladal odporcom, kúpnu zmluvu vypracovala pani P..
Odporkyňa v 2. rade v konaní uviedla, že od uzatvorenia sprostredkovateľskej zmluvy sa s navrhovateľom už nestretla, ani so žiadnym jeho pracovníkom, pred uzatvorením zmluvy bola v kontakte s pani D., ktorá u nich bola vykonať ohliadku bytu, ale nebola na ohliadke so žiadnym záujemcom. Pán L. videl ich byt, bol ho ohliadnuť sám, ale kto ho k nim nakontaktoval nevie, pretože aj oni sami mali ako súkromné osoby inzerát, na ktorý inzerát sa im ohlásili ako záujemcovia nielen súkromné osoby, ale aj viaceré realitné kancelárie. Tvrdí, že pán L. bol u nich sám, bez toho, aby im bolo oznámené, že ide z nejakej realitnej kancelárie. Navrhovateľ im neoznamoval, že im posiela nejakého záujemcu. Pokiaľ ide o navrhovateľa, predpokladá, že sa na nich nakontaktoval prostredníctvom ich inzerátu, už je to dávno, ale domnieva sa, že to bolo telefonicky, potom sa dohodli na ohliadke, ktorú vykonala pani D., žiadnu zmluvu dovtedy s ním neuzatvárala, teda prišli vykonať ohliadku ako záujemcovia na ich inzerát. Vedela, že pani D. je z realitnej kancelárie, prišla neskôr počas víkendu, vedela, že bude doma aj manžel a predložila im na podpis zmluvu, z ktorej odvíja protistrana nárok, išlo o ich návrh zmluvy, ktorý si však dôsledne neprečítala, napriek tomu ho podpísala. Návrh zmluvy od navrhovateľa už bol pripravený, pozrela si ho len zbežne, nič nenamietala a zmluvu podpísala. To že si dôsledne zmluvu neprečítala svedčí aj to, že neskôr, keď išli byt predať cez inú realitku, tam sa jej pýtali, či nemá exkluzívnu zmluvu, teda či nie je výlučne viazaná na inú realitnú kanceláriu, povedala, že nie. Bežne si číta doklady, ktoré podpisuje, ale v danom prípade si zmluvu riadne neprečítala, myslí si, že to malo byť povinnosťou druhej strany ústne im túto zmluvu prečítať a uviesť o akú zmluvu ide, čo je v jej návrhu napísané. Nejaké zmluvy podpísala aj s inými, tie ju nezaväzovali ako zmluva s navrhovateľom, ktorý ju mal osobitne upozorniť bez toho, že by si sama musela zmluvu prečítať, resp. bez ohľadu na to, či si zmluvu prečíta, teda jej návrh, že zo zmluvy vyplýva povinnosť na jeden mesiac neuzatvárať bez vedomia zmluvného partnera žiadnu zmluvu.
Odporcovia v 1. a v 2. rade zhodne v konaní uviedli, že byt predali za sumu 900.000,- Sk pri spísaní zmluvy, uloženia kúpnej ceny do úschovy, spísania návrhu na vklad L. P., Nitra.
Svedkovia E. L. a C. L. ako jedni z kupujúcich v konaní uviedli, že navrhovateľa nepoznajú, odporcov videli, a to keď boli so synom Ing. E. L. ohliadnuť byt a následne podpísať kúpnu zmluvu. Nevedia, či navrhovateľ sprostredkoval kúpu bytu.
Svedkyňa F. D. v konaní uviedla, že nie je zamestnaná u navrhovateľa, v období rokov 2004 - 2008 bola študentka, priatelila sa s navrhovateľom, ktorý ju poveroval činnosťami v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou, za čo jej neplatil odmenu. Pozná odporkyňu v 2. rade, niekoľkokrát s ňou telefonovala, nakoľko si zadala v realitke predaj bytu. Našli jej záujemcu, ktorý chcel kúpiť byt, ozval sa na inzerát, bol to pán L. mladší, bol pozrieť aj iný byt, keď uviedol, že potrebuje priestor na rozhodnutie a ohliadnuť byt aj s rodičmi, preto si s ním dohodla ďalšie stretnutie, na ktoré už neprišiel, zavolal jej, že už nemá záujem o byt odporcov, bolo to koncom júna. Na ďalší týždeň volala odporkyni v 2. rade, že má ďalších záujemcov o byt, ale ona jej povedala, že už nemá záujem o kupcov. Následne zistila na katastrálnom portáli, že prebieha vkladové konanie ohľadne bytu odporcov.
Svedkyňa F. L. ako manželka Ing. E. L. v konaní uviedla, že bola so svojím manželom, v tom čase ešte priateľom pozrieť byt odporcov, ktorý tento chcel kúpiť. Nevie s kým manžel komunikoval ohľadne kúpi bytu.
Svedok Ing. E. L. v konaní uviedol, že si nespomína, že by sa poznal s navrhovateľom, odporcov pozná, kupoval od nich byt. V ich byte bol trikrát, pretože reagoval na rôzne inzeráty v rôznych novinách a vždy iná realitka ho doviedla do toho istého bytu, pretože v inzerátoch nie je uvedená adresa bytu. S odporcami sa nakoniec dohodol, že si sami nájdu realitku, ktorá im sprostredkuje kúpu bytu. Preto oslovil realitnú kanceláriu, myslí si, že jej konateľku pani P. z X.. S touto sa dohodli, pretože ich to vyšlo lacnejšie ako právnik na spísanie zmluvy a to na sume 10.000,- Sk, ktorú zaplatili s odporcami na polovicu. Nepozná F. D., nepozná mená osôb, ktoré ho z realitiek vodili po bytoch.
Z písomne uzatvorenej zmluvy o sprostredkovaní účastníkov konania zo dňa 9.6.2006 vyplýva, že táto bola uzatvorené podľa obchodného zákonníka. Podľa tejto zmluvy sa navrhovateľ ako sprostredkovateľ zaviazal, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemcovia - odporcovia uzatvorili s treťou osobou kúpnu zmluvu k popísanej nehnuteľnosti v ich vlastníctve za dohodnutú kúpnu cenu 930 000 Sk. Sprostredkovateľ - navrhovateľ sa rovnako zaviazal zabezpečiť pre záujemcov - odporcov aj spísanie kúpnej zmluvy a zabezpečiť úkony súvisiace s vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Provízia bola dohodnutá vo výške 30 000 Sk, na ktorú mal vzniknúť nárok okamžikom uzatvorenia v zmluve označenej kúpnej zmluvy a vyplatenia kúpnej ceny. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú v trvaní 1 mesiaca od jej podpísania a záujemcovia - odporcovia sa zaviazali, že počas trvania zmluvy neuzatvoria na svoje nehnuteľnosti, bez vedomia a súhlasu sprostredkovateľa - navrhovateľa žiadnu kúpnu a inú zmluvu. Pre prípad porušenia tohto záväzku sa má za to, že sprostredkovateľovi - navrhovateľovi vznikol nárok na províziu dňom podpisu takejto zmluvy.
Zo zhodného tvrdenia účastníkov konania vyplýva, že odporcovia sami scudzili svoju nehnuteľnosť v dobe platnosti zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 9.6.2006.
Podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom. Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.
Podľa ustanovenia § 642 Obchodného zákonníka, zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).
Podľa ustanovenia § 644 Obchodného zákonníka, sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania.
Podľa § 645 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ je povinný len zaobstarať pre záujemcu príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom, vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu už zaobstaraním tejto príležitosti.
Podľa ustanovenia § 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa ustanovenia § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný túto pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Predmetom konania je uplatnená pohľadávka navrhovateľa voči odporcom v sume 995,82 eur s príslušenstvom ako nezaplatená provízia zo sprostredkovateľskej zmluvy zo dňa 9.6.2006, resp. zmluvná pokuta dohodnutá účastníkmi konania ako zmluvnými stranami v tejto písomne uzatvorenej sprostredkovateľskej zmluve.
V zmysle vykonaného dokazovania súd ustálil zmluvný vzťah účastníkov konania zo zmluvy zo dňa 9.6.2006 ako obchodno-právny vzhľadom na písomnú dohodu obsiahnutú v samotnej písomne uzatvorenej zmluve o sprostredkovaní. Dôraz kladený na autonómiu vôle strán pri kreovaní obchodných záväzkových vzťahov do dohody o fakultatívnej pôsobnosti Obchodného zákonníka je eliminovaný ochranou spotrebiteľa. Osobitné ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa (§ 23a) do 31.6.2007 ustanovovalo primeranú aplikáciu Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.)
aj v prípadoch uzatvorenia odplatnej zmluvy Obchodného zákonníka ako je zmluva účastníkov konania, ak je charakteristickým znakom tejto zmluvy, že sa uzaviera vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť. Je nesporné, že navrhovateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, odporcovia pri uzatvorení predmetnej zmluvy vystupovali v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Vzhľadom na to, že odporcovia pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, je potrebné ich v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení považovať za spotrebiteľov, ktorí však podľa názoru súdu pri ponímaní priemerne informovaného, pozorného a chápavého priemerného spotrebiteľa, ktorými sa odporcovia v konaní javia byť, podľa ich popisu spôsobu uzatvorenia zmluvy s nimi konali s riadnym vedomím zodpovednosti za takéto svoje konanie, teda pokiaľ nespochybňujú, že mohli obsah zmluvy ovplyvniť, pričom tak nespravili len z ľahostajnosti (táto vyplýva z popisu ich správania pri uzatváraní zmluvy) je zrejmé, že musia niesť následky takéhoto konania a obranu založenú na spochybnení platnosti dojednania článku VI zmluvy, v ktorom sa zaviazali, že počas trvania zmluvy neuzatvoria na svoje nehnuteľnosti, bez vedomia a súhlasu sprostredkovateľa - navrhovateľa žiadnu kúpnu a inú zmluvu a pre prípad porušenia tohto záväzku sa má za to, že sprostredkovateľovi - navrhovateľovi vznikol nárok na províziu dňom podpisu takejto zmluvy, ako neprijateľnej podmienky (tento bol súčasťou predloženého návrhu zmluvy navrhovateľom, ktorý návrh odporcovia akceptovali) neobstojí. Rovnako je potrebné poukázať aj na to, že zákonný zákaz uskutočniť také dojednania, ktorým by strany vylúčili vznik akéhokoľvek budúceho práva je koncipovaný všeobecne a široko a v súčasnej dobe sa nemôže uplatniť predovšetkým preto, že je v rozpore so zásadami, na ktorých je vybudovaná právna úprava občianskeho a obchodného práva. Pri posudzovaní otázky, či sa je možné vzdať určitého práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti, musí pred § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka dostať prednosť vždy konkrétna právna úprava, iba na základe takejto právnej úpravy je možné posúdiť, či a v akom rozsahu, sa pri vzniku práva uplatní vôľa zmluvných strán.
V predmetnom konaní si navrhovateľ uplatnil nárok na zaplatenie pohľadávky podľa čl. VI zmluvy, v zmysle ktorého sa odporcovia zaviazali, že počas trvania zmluvy neuzatvoria na svoje nehnuteľnosti, bez vedomia a súhlasu sprostredkovateľa - navrhovateľa žiadnu kúpnu a inú zmluvu. Pre prípad porušenia tohto záväzku sa má za to, že sprostredkovateľovi - navrhovateľovi vznikol nárok na províziu dňom podpisu takejto zmluvy - teda právo na uplatnenú zmluvnú pokutu, dohodnutú podľa znenia tohto článku pre prípad porušenia povinnosti neuzatvoriť na svoje nehnuteľnosti, bez vedomia a súhlasu navrhovateľa žiadnu kúpnu a inú zmluvu, resp. nárok na samotnú províziu, pokiaľ sa dospeje k záveru o nedôvodnosti nároku na zmluvnú pokutu.
Obsahovými náležitosťami dohody o zmluvnej pokute pri splnení podmienky platnosti tejto dohody v písomnej forme, ktoré majú obligatórny charakter, sú určenie povinnosti, ktorej splnenie má zmluvná pokuta zabezpečovať a zároveň určenie výšky zmluvnej pokuty.
V praxi je časté, že z dojednania zmluvných strán nie je zrejmé, o akú dohodu ide. V prípade dohody o zmluvnej pokute skutočnosť, že dohoda neobsahuje označenie zmluvná pokuta, sama osebe nesvedčí o tom, že nejde o dojednanie zmluvnej pokuty. Dôležité však je, aby z celkového obsahu dohody bolo nepochybné, že ide o zmluvnú pokutu alebo o iné dojednanie. Pri výklade prejavu vôle obsiahnutom v zmluve je potrebné vychádzať predovšetkým z obsahu listiny a takýto prejav vôle sa síce vykladá vôľou strán v okamžiku uzatvárania zmluvy avšak za podmienky, že táto vôľa nie je v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu.
Z citácie článku VI zmluvy nevyplýva určitým spôsobom dojednaná zmluvná pokuta, keď neurčitosť v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka spočíva v tom, že obsah právneho úkonu je síce zrozumiteľný, ale má také vecné nedostatky, ktoré nemožno odstrániť ani s využitím zákonných interpretačných pravidiel. Konkrétne z obsahu článku nie je možné vyvodiť pre prípad porušenia v ňom citovanej povinnosti nárok na zmluvnú pokutu, ale nárok na samotnú províziu ako odplatu za obstaranie príležitosti uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou.
Pokiaľ však ide o samotný nárok na províziu, zo zmluvy účastníkov vyplýva dohoda zmluvných strán o vzniku práva na províziu až pri splnení záväzku tretej osoby z uzavretej sprostredkúvanej zmluvy pri súčasnom záväzku navrhovateľa aj spolupôsobiť pri jej uzavretí (spísanie kúpnej zmluvy a zabezpečenie úkonov súvisiacich s vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností). Nakoľko však nedošlo k naplneniu podmienok vzniku nároku na províziu (zrejmé neposkytnutie súčinnosti, čím ďalej odpadol dôvod zaoberať sa otázkou, či zmluva, ktorú uzatvorili odporcovia s treťou osobou, bola tá, ku ktorej obstarali príležitosť - v konaní odporcami spochybnená skutočnosť), nemohol vzniknúť nárok na jej zaplatenie.
Vzhľadom na uvádzané dôvody súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnej odporkyni priznal náhradu trov konania v sume 545,66 eur, a to 59,50 eur za zaplatený súdny poplatok za podaný odpor a 486,41 eur trovy právneho zastúpenia za nasledujúce úkony právnej služby: prevzatie zastúpenia, podanie odporu proti platobnému rozkazu, účasť na pojednávaniach dňa 9.9.2010, 19.10.2010, 13.4.2011, 14.9.2012 - á 61,41 eur, 3x režijný paušál - á 7,21 eur, 1x režijný paušál - á 7,41 eur, 1x režijný paušál - á 7,63, eur 20% DPH pri preukázaní, že právny zástupca odporcu je jej platcom v sume 81.03 eur a to všetko s odkazom na znenie ustanovení § 10 ods.1, § 14 ods.1 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Náhradu trov konania priznal súd odporcovi k rukám jeho právneho zástupcu v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.