Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/247/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa: LadislC. J., X.. XX.XX.XXXX, L. Y. J. XXX, XXX XX F., štátny občan SR, právne zastúpený JUDr. Jánom Mišurom, advokátom s miestom výkonu činnosti Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, proti odporcom: I. K. D., X.. XX.XX.XXXX, L. P. X. Y. X, XXX XX L., štátny občan SR, právne zastúpený JUDr. Milošom Gerom, advokátom s miestom výkonu činnosti Štefánika 217, 014 01 Bytča, II. H. J., X.. XX.XX.XXXX, L. H. L. XX, XXX XX L.Č., štáty občan SR, právne zastúpená JUDr. Ladislavom Potockým, advokátom s miestom výkonu činnosti Mydlárska 19, 010 01 Žilina, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

rozhodol:

Návrh o určenie, že odporkyňa II. je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území H. L., a to rodinného domu súp. č. XX stojaceho na pozemku parcela KN-C č. XXX/X, pozemku parcela KN-C č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 395 m2 a pozemku parcela KN-C č. XXX/XX - záhrada o výmere 412 m2, zapísaných na LV č. XXX vedenom Správou katastra Bytča, z a m i e t a .

Konanie o návrhu v časti o určenie, že odporkyňa II. je výlučnou vlastníčkou hospodárskej budovy stojacej na pozemku parcela KN-C č. XXX/X, kat. územie H. L., z a s t a v u j e .

O trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 31.10.2011 podaným na Okresnom súde Žilina dňa 02.11.2011 sa navrhovateľ domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bolo určené, že odporkyňa II. je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území H. L., a to rodinného domu súp. č. XX stojaceho na pozemku parcela KN-C č. XXX/X, pozemku parcela KN-C č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 395 m2, pozemku parcela KN-C č. XXX/XX - záhrada o výmere 412 m2, zapísaných na LV č. XXX vedenom Správou katastra Bytča a hospodárskej budovy stojacej na pozemku parcela KN-C č. XXX/XX. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal odporcov I. a II. nahradiť mu trovy konania.

Navrhovateľ svoj návrh skutkovo odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. -78 zo dňa 18.09.2007 bolo rozhodnuté o vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľa a odporkyne II tak, že do jej vlastníctva boli prikázané nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území Malá Bytča, a to rodinný dom súp. č. XX stojaci na pozemku parcela KN-C č. XXX/X, pozemok parcela KN-C č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 395 m2, pozemok parcela KN-C č. XXX/XX - záhrada o výmere 412 m2, zapísané na LV č. XXX vedenom Správou katastra Bytča a hospodárska budova stojaca na pozemku parcela KN-C č. XXX/XX, ako aj ďalšie veci v celkovej hodnote 3.007.000,- Sk (99.814,11 eur). Súčasne okrem iného súd rozhodol, že odporkyňa II. je povinná vyplatiť navrhovateľovi sumu 1.503.500,- Sk (49.907,- eur) z titulu vyrovnania

spoluvlastníckych podielov do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.05.2008 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. zo dňa 01.04.2008 a vykonateľnosť v časti uvedenej povinnosti odporkyne II. dňa 13.11.2008. Odporkyňa si svoju judikovanú povinnosť dobrovoľne nesplnila a nehnuteľnosti prikázané do svojho vlastníctva v hodnote 95.266,58 eur (2.780.000,- Sk) domnele previedla bezprostredne po zápise vlastníctva v katastri nehnuteľností vo svoj prospech na syna R. J., ktorý je jej blízkou osobou ( ), a to na základe darovacej zmluvy zo dňa 14.08.2008. R. J. následne uzatvoril kúpnu zmluvu zo dňa 16.03.2009, ktorej predmetom mal byť prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na odporcu I., ktorý je aktuálne zapísaný ako vlastník nehnuteľností na LV. Navrhovateľ ďalej uviedol, že sa domáha voči odporkyni II. svojho nároku v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. . V tomto konaní podala odporkyňa II. námietky a tvrdí, že je nemajetná a žiada zastaviť exekúciu. Obdarovaný R. J. predal nehnuteľnosti odporcovi I. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.03.2009. Po preskúmaní darovacej zmluvy zo dňa 14.08.2008 dospel navrhovateľ k záveru, že zmluva je neplatná, a to z dôvodu, že podľa čl. VIII veta prvá predmetnej zmluvy: „ Táto zmluva sa stane právne účinnou až dňom jej vkladu Katastrálnym úradom v Žiline, Správa katastra Bytča a do tej doby sú zmluvné strany viazané svojimi prejavmi, urobenými v zmluve.“. preto je potrebné uviesť, že v zmysle dohody účastníkov zmluvy došlo k dohode o dni nadobudnutí účinnosti zmluvy, ktorá mala nastať až dňom jej vkladu. Na vklad práva do katastra nehnuteľností je však potrebné, aby bola uzatvorená platná a účinná zmluva, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho alebo zriadenie iného práva k nehnuteľnosti. Z dikcie zmluvy je zrejmé, že darovacia zmluva so zriadením vecného bremena zo dňa 14.08.2008 nikdy nemohla nadobudnúť účinnosť, nakoľko vklad je možné povoliť len na základe platnej a účinnej zmluvy, avšak do povolenia vkladu nebolo možné, aby zmluva nadobudla účinnosť. Zmluva teda nie je a nikdy nebola spôsobilá na zápis vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na R. J. do katastra nehnuteľností na jej základe, pretože je neplatná. Poukazuje na to, že pri nemožnej odkladacej podmienke v prípade zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, má táto skutočnosť za následok neplatnosť zmluvy (uznesenie pléna NS uverejnené pod č. V/1967 Zbierky rozhodnutí a vyjadrení súdov a rozhodnutie uverejnené pod č. 50/1973 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk). Uvedené je podporené aj judikatúrou NS SR v otázke rozlišovania účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a účinkov vkladu vlastníckeho práva do katastra (rozsudok NS SR vo veci ). Pokiaľ predmetná darovacia zmluva je neplatná, nemohlo prejsť na základe neplatnej zmluvy vlastnícke právo na R. J. a nemohlo byť zriadené vecné bremeno v prospech odporkyne II. a následne nemohlo byť prevedené vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ani na odporcu I., keďže nikto nemôže previesť viac práva ako má sám. Okrem toho je potrebné podotknúť, že obdobná nemožná podmienka je obsiahnutá aj v kúpnej zmluve zo dňa 16.03.2009 uzavretej medzi odporcom I. a R. J., a to v čl. V veta prvá zmluvy, ktorá je v takom prípade rovnako postihnutá neplatnosťou aj z tohto dôvodu.

Odporca I. sa k návrhu písomne vyjadril na výzvu súdu podaním zo dňa 17.05.2012 doručeným súdu dňa 24.05.2012, v ktorom uviedol, že žiada návrh v celom rozsahu zamietnuť, a to z dôvodu, že navrhovateľ nie je aktívne a pasívne vecne legitimovaný na podanie návrhu a taktiež petit návrhu vecne právne neobstojí. Obe zmluvy, ktoré napáda navrhovateľ vo svojom návrhu neboli domnele urobené, boli uzavreté slobodne, zrozumiteľne, vážne a nie za nápadne nevýhodných podmienok jednej zo strán, na základe čoho ich katastrálny úrad zavkladoval, čím nastali právne účinky oboch týchto zmlúv. Odporca I. zároveň žiadal, aby súd zaviazal navrhovateľa nahradiť mu trovy konania.

Odporkyňa II. sa k návrhu na výzvu súdu písomne vyjadrila podaním zo dňa 13.04.2012 doručeným súdu dňa 16.04.2012. V tomto poukázala na to, že rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. bolo jej manželstvo s navrhovateľom rozvedené, pričom súd zároveň zveril ich vtedy maloletého syna R. J. na čas po rozvode do jej výchovy a opatery. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.10.2002. Týmto dňom tak zaniklo aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Ďalej vo vyjadrení odporkyňa II. uviedla, že darovacia zmluva, ktorú uzavrela s obdarovaným R. J. dňa 14.08.2008 bola odvkladovaná na Správe katastra Bytča dňa 07.11.2008 pod č. V 1239/2008. Na základe tejto zmluvy prešli nehnuteľnosti, ktoré nadobudla, do výlučného vlastníctva ich syna R. J.. Tento ako predávajúci uzavrel s odporcom I. dňa 16.03.2009 kúpnu zmluvu, ktorou previedol nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území Malá Bytča, a to rodinný dom súp. č. XX stojaci na pozemku parcela KN-C č. XXX/ X, pozemok parcela KN-C č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 395 m2 a pozemok parcela KN-C č. XXX/XX - záhrada o výmere 412 m2, zapísané na LV č. XXX vedenom Správou katastra Bytča. Táto kúpna zmluva bola zavkladovaná dňa 17.03.2009 pod č. V 190/2009. Tvrdenie

navrhovateľa, že darovacia zmluva zo dňa 14.08.2008 odvkladovaná dňa 17.11.2008 je neplatná, nemá právne opodstatnenie, pretože zmluva bola riadne odvkladovaná Správou katastra Bytča a na základe tejto zmluvy prešlo vlastnícke právo na obdarovaného - jej syna. K tvrdeniu navrhovateľa, že na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je potrebné, aby bola uzatvorená zmluva platná a účinná, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva, udáva, že predmetná darovacia zmluva má všetky náležitosti v zmysle ust. a a nasl. , pretože zo zmluvy je zrejmé, kto je darujúcou osobou, kto je obdarovanou osobou, čo je predmetom daru a že sa obdarovaný vyjadril, že dar od darcu prijíma. Táto zmluva tak spĺňala všetky podmienky na zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na jej syna. Kúpna zmluva uzavretá medzi predávajúcim R. J. a kupujúcim odporcom I. zo dňa 16.03.2009 je platná a tieto zmluvy boli záväzné pre účastníkov týchto právnych úkonov, teda darovacej a kúpnej zmluvy. Návrh je tak neopodstatnený a s poukazom na ust. Z procesno-právneho hľadiska treba uviesť, že nie je vymedzený návrhom okruh účastníkov konania. Ako z návrhu vyplýva, že navrhovateľ sa voči nej domáha svojho nároku v exekučnom konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod spis. zn. , toto je pravdou a môže potvrdiť, že nárok navrhovateľa spláca. Návrh tak odporkyňa II. žiadala v plnom rozsahu súdom zamietnuť a zaviazať navrhovateľa na náhradu trov konania.

Súd vec prejednal a vo veci vykonal dokazovanie za účasti účastníkov konania a ich právnych zástupcom na pojednávaní dňa 14.09.2012.

Právny zástupca navrhovateľa na úvod pojednávania súdu predložil podanie zo dňa 13.09.2012 označené ako zmena návrhu - upresnenie petitu, v ktorom navrhovateľ uviedol, že mení svoj návrh a navrhuje, aby súd rozhodol po vykonanom dokazovaní tak, že určuje, že odporkyňa II. je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území Malá Bytča, a to rodinného domu súp. č. XX stojaceho na pozemku parcela KN-C č. XXX/X, pozemku parcela KN-C č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 395 m2 a pozemku parcela KN-C č. XXX/XX - záhrada o výmere 412 m2, zapísaných na LV č. XXX vedenom Správou katastra Bytča. Ďalej k tomuto právny zástupca navrhovateľa uviedol, že ide v podstate iba o úpravu petitu v tom smere, že z neho vypadne hospodárska budova, nakoľko nie je identifikovaná na LV a v kúpnej zmluve.

Právny zástupca navrhovateľa zhrnul skutkovú a právnu argumentáciu navrhovateľa v spore nasledovne. Z vykonaných dôkazov pred súdom sa podľa jeho názoru podarilo preukázať, že tu boli uzatvorené neplatné zmluvy, že v súčasnosti vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú uvedené v návrhu vo veci samej, je odporkyňa II. a že je tu rozpor medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Súčasne navrhovateľ preukázal, že tu je naliehavý právny záujem o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech odporkyne II., a to z toho dôvodu, že odporkyňa II. deklaruje, že je nemajetná, že nemá prostriedky na to, aby uspokojila pohľadávku navrhovateľa. Na vymáhanie tejto pohľadávky je vedená exekúcia. Exekútor potvrdil, že exekúcia pokračuje a prostredníctvom prostriedkov podľa Exekučného poriadku nebola táto pohľadávka doposiaľ vymožená a z tohto dôvodu určením vlastníckeho práva v prospech odporkyne II. sa zlepší právne postavenie navrhovateľa v tom smere, že bude sa môcť uspokojiť predajom týchto nehnuteľností v rámci exekúcie pri vymáhaní svojej pohľadávky. Okruh účastníkov bol určený podľa jeho názoru správne. Je žalovaný ten, o kom navrhovateľ tvrdí, že je vlastníkom a je žalovaný ten, kto je aktuálne intabulovaný ako vlastník na liste vlastníctva. Z tohto dôvodu sa domnieva, že návrh je plne dôvodný. Navrhuje mu v celom rozsahu vyhovieť a uplatňuje si náhradu trov konania.

Právny zástupca odporcu argumentoval na pojednávaní tým, že sa pridržiava podaného vyjadrenia, ktoré zaslal súdu písomne s tým, že podľa právneho názoru odporcu I. návrh je podaný bez právneho dôvodu. Taktiež navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný na podanie návrhu a taktiež petit žalobného návrhu neobstojí. Zmluvy boli uzatvorené slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie za nápadne nevýhodných podmienok jednej zo strán. Došlo k dohode o podstatných náležitostiach zmluvy, t. j. k dohodnutej kúpnej cene a taktiež kataster, ktorý tieto zmluvy vkladuje, a teda ich podľa vecnej stránky preveruje, tak v nej nenašiel žiadne chyby, na základe čoho povolil vklad kúpnej zmluvy a vlastnícke právo prešlo na odporcu I. Z tohto vyplýva, že dôvody uvádzané v návrhu navrhovateľa právne neobstoja a pokiaľ chcel niečo vymáhať, mal to urobiť iným petitom. Z tohto dôvodu žiada, aby súd žalobný návrh tak, ako bol prednesený, resp. ako bol v časti späťvzatý na pojednávaní, v celom rozsahu zamietol a zaviazal navrhovateľa na náhradu trov konania a právneho zastúpenia.

Právny zástupca odporkyne II. argumentoval na pojednávaní tým, že z podaného návrhu nie je zrejmé, či sa navrhovateľ domáha určenia neplatnosti predmetných zmlúv, alebo sa domáha určenia vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam. Návrh v žiadnom prípade nemôže mať úspech na súde, pretože ak sa domáha navrhovateľ určenia vlastníckeho práva k v návrhu uvedeným nehnuteľnostiam, treba jednoznačne konštatovať, že tu už určenie vlastníckeho práva odporkyne II. k týmto bolo, a to rozsudkom Okresného súdu Žilina vo veci vedenej pod spis. zn. , ktorý sa stal právoplatný a vykonateľný dňa 13.05.2008, keď súd zistil, čo tvorí masu bezpodielového spoluvlastníctva medzi navrhovateľom a odporkyňou II. a vyporiadal ho pokiaľ ide o predmet návrhu, že do výlučného vlastníctva prikázal odporkyni II. dotknuté nehnuteľnosti. To znamená, že týmto rozsudkom sa už určilo, že odporkyňa II. je výlučnou vlastníčkou týchto nehnuteľností. Ďalej právny zástupca odporkyne II. len zopakoval argumentáciu uvedenú v jej písomnom vyjadrení k návrhu. K naliehavému právnemu záujmu navrhovateľa na predmetnom určení sa s poukazom na uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. zo dňa16.04.2009 v ďalšom vyjadril, že týmto uznesením bolo predmetné exekučné konanie na vymoženie pohľadávky navrhovateľa vzniknutej mu na základe rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. zo dňa 18.09.2007 zastavené, a to na základe návrhu oprávneného, t. j. navrhovateľa, nakoľko došlo k dohode medzi ním a odporkyňou II. ako povinnou. Návrh navrhovateľa tak žiadal zamietnuť a zaviazať navrhovateľa na náhradu trov konania.

Súd tak na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi produkovanými účastníkmi konania, pričom zistil nasledovný skutkový stav.

Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. -78 zo dňa 18.09.2007 vyporiadal zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - navrhovateľa a odporkyne II. tak, že veci patriace do tohto bezpodielového spoluvlastníctva manželov v súhrnnej hodnote 3.007.000,- Sk, a to nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území H. L.: rodinný dom súp. č. XX stojaci na pozemku parcela KN-C č. XXX/ X, pozemok parcela KN-C č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 395 m2, pozemok parcela KN-C č. XXX/XX - záhrada o výmere 412 m2, zapísané na LV č. XXX vedenom Správou katastra Bytča a hospodársku budovu stojacu na pozemku parcela KN-C č. XXX/XX, ako aj ďalšie v rozsudku uvedené hnuteľné veci, prikázal do výlučného vlastníctva odporkyne II. Odporkyňu zároveň zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.503.500,- Sk z titulu vyrovnania spoluvlastníckych podielov do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku. Rozsudkom nadobudol právoplatnosť dňa 13.05.2008 v spojení s uznesením Krajského súdu Žilina č. k. -104 zo dňa 01.04.2008, ktorým bolo odmietnuté odvolanie odporkyne II. Rozsudok nadobudol vykonateľnosť v časti jeho výroku, ktorým bola odporkyňa II. zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.503.500,- Sk z titulu vyrovnania spoluvlastníckych podielov do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku, dňa 13.11.2008.

Uznesením č. k. zo dňa 16.04.2009 Okresný súd Žilina rozhodol o zastavení exekučného konania vo veci exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Margitou Rojčekovou vo veci oprávneného - navrhovateľa proti povinnej - odporkyni II. o vymoženie 1.503.500,- Sk s prísl. s odôvodnením, že oprávnený podal dňa 03.10.2008 návrh na vykonanie exekúcie na základe rozsudku č. k. Okresného súdu Žilina zo dňa 18.09.2007. Podaním zo dňa 04.03.2009 navrhol oprávnený konanie zastaviť nakoľko došlo k dohode medzi ním a povinnou. Vzhľadom k tomu s poukazom na sut. § 38 ods. 3 Exekučného poriadku súd rozhodol o zastavení konania.

Dňa 07.04.2010 vydal JUDr. Pavol Holík, súdny exekútor upovedomenie povinného a oprávneného o začatí exekúcie pod spis. zn. Ex 37/2010, kde týchto upovedomil, že začína exekúciu vo veci exekučného konania oprávneného - navrhovateľa proti povinnému - odporkyni II. pre sumu 49.907,06 eur s prísl., a to na základe exekučného titulu oprávneného - rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. zo dňa 18.09.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.05.2008 a vykonateľnosť dňa 13.11.2008 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. zo dňa 1.04.2008, ktorým bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému sumu 49.907,06 eur. Keďže povinná dobrovoľne nesplnila to, čo jej bolo uložené vykonateľným rozhodnutím, upovedomuje oprávneného a povinnú o začatí exekúcie. Súčasne vyzval povinnú na dobrovoľné plnenie.

Voči uvedenému upovedomeniu podala na exekútorskom úrade dňa 10.05.2010 odporkyňa II. námietky zo dňa 07.05.2010. V týchto žiadala upovedomenie o začatí exekúcie zrušiť a exekučné konanie zastaviť, a to z dôvodu, že je bez akéhokoľvek hnuteľného a nehnuteľného majetku. Je nezamestnaná, poberá dávky v hmotnej núdzi, je evidovaná na úrade práce, je diabetička a jej príjem mesačne je 62,50 eur a 17,20 eur ako príplatok na zakúpenie liekov na jej ochorenie.

Podľa oznámenia JUDr. Pavla Holíka, súdneho exekútora zo dňa 13.09.2012 k stavu exekučného konania vedeného pod spis. zn. Ex 37/10, poverenie na vykonanie exekúcie mu bolo vydané Okresným súdom Žilina pod č. 5511/064726 zo dňa 24.03.2010. O podaných námietkach povinného proti exekúcii doposiaľ právoplatne Okresný súd Žilina nerozhodol. Doposiaľ tak vzhľadom k nemožnosti vykonania exekúcie, nebola vymáhaná pohľadávka oprávneného a trovy exekúcie vymožené a exekučné konanie stále pokračuje.

Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXX vedeného Správou katastra Bytča pre k. ú. H. L. zo dňa 13.09.2012 vyplýva, že v časti A LV - majetková podstata sú na LV vedené parc. KN-C č. XXX/X

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 395 m2, parc. KN-C č. XXX/XX - záhrady o výmere 412 m2 a rodinný dom súp. č. XX stojaci na parc. KN-C č. XXX/X. V časti B LV je vedený ako výlučný vlastník týchto nehnuteľností odporca I. a to na základe kúpnej zmluvy č. V 190/2009 zo dňa 17.03.2009.

Dňa 14.08.2008 bola medzi odporkyňou II. ako darcom a R. J. ako obdarovaným uzavretá darovacia zmluva so zriadením vecného bremena. V čl. II. a III. zmluvy sa udáva, že odporkyňa II. je na základe rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. , právoplatného dňa 13.05.2008 výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, a to rodinného domu súp. č. XX stojaceho na parcele č. XXX/X, parcely č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 395 m2, parcely č. XXX/XX - záhrada o výmere 412 m2, k. ú. H. L. a hospodárskej budovy bez súpisného čísla stojacej na parcele č. XXX/XX a v zmluve špecifikovaných hnuteľných vecí. V čl. IV. sa udáva, že touto zmluvou daruje darkyňa do vlastníctva obdarovaného svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok uvedený v čl. II. a III. zmluvy. V čl. V. sa udáva, že obdarovaný predmet daru prijíma a preberá do svojho výlučného vlastníctva a vyhlasuje, že pozná stav prevádzaného hnuteľného a nehnuteľného majetku a prehlasuje, že nemá voči stavu, v akom sa nachádza žiadne výhrady ani pripomienky. V čl. VIII. sa udáva, že táto zmluva sa stane právne účinnou až dňom jej vkladu Katastrálnym úradom v Žiline, Správa katastra Bytča a do tej doby sú zmluvné strany viazané svojim prejavmi urobenými v tejto zmluve. Dňom vkladu prechádzajú na nadobúdateľa všetky práva a povinnosti viazané na predmetné nehnuteľnosti. Darujúca prevádza nehnuteľnosti bez tiarch okrem uvedenej v čl. VI. zmluvy a ručí za vlastnícke právo k nim. V čl. X. účastníci zmluvy po prečítaní zmluvy vyhlásili, že s jej obsahom súhlasia, že zmluva bola uzatvorená vážne, zrozumiteľne a určite, nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdzujú svojimi podpismi na zmluve. Podpisy oboch zmluvných strán boli na zmluve úradne overené. Správa katastra Bytča rozhodla dňa 07.11.2008 o povolení vkladu vlastníckeho práva R. J. do katastra nehnuteľností pod č. V 1239/2008.

Dňa 16.03.2009 bola medzi R. J. ako predávajúcim a odporcom I. ako kupujúcim uzavretá kúpna zmluva so zrušením vecného bremena. V čl. I zmluvy sa udáva, že predávajúci vyhlasuje, že je výlučným vlastníkom v 1/1 predávaných nehnuteľností vedených Správou katastra Bytča ako rodinný dom súp. č. XX postavený na parcele KN č. XXX/X, parcela KN č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 395 m2 a parcela KN č. XXX/XX - záhrady o výmere 412 m2, k. ú. H. L., vedených Správou katastra Bytča na LV č. XXX, pričom nadobudol tieto nehnuteľnosti titulom darovacej zmluvy č. V 1239/2008 zo dňa 07.11.2008. V čl. II. sa udáva, že touto zmluvou predávajúci predáva kupujúcemu do jeho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti špecifikované v čl. I. zmluvy. V čl. III. bola dohodnutá kúpna cena vo výške 3.000,- eur, ktorá mala byť vyplatená kupujúcim predávajúcemu v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy. V čl. V. sa udáva, že táto zmluva nadobúda účinnosť dňom jej vkladu v Katastrálnom úrade v Žiline, Správa katastra Bytča. Dňom povolenia vkladu prechádza vlastnícke právo na kupujúceho. V čl. VII. účastníci zmluvy po prečítaní zmluvy vyhlásili, že jej obsahu porozumené, nebola podpísaná v tiesni pod nátlakom, za nápadne nevýhodných podmienok jednej zo strán. Berú na vedomie, že sú svojimi prejavmi vôle viazaní. Podpisy predávajúceho a kupujúceho na zmluve boli úradne overené. Správa katastra Bytča rozhodla dňa 17.03.2009 o povolení vkladu vlastníckeho práva odporcu I do katastra nehnuteľností pod č. V 190/2009.

Podľa ust. , navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa ust. , súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Vzhľadom na dispozitívny úkon navrhovateľa, a to podanie zo dňa 13.09.2012, ktorý podľa jeho obsahu súd v súlade s ust. posúdil ako späťvzatie návrhu v jeho časti o určenie, že odporkyňa

II. je výlučnou vlastníčkou hospodárskej budovy stojacej na pozemku parcela KN-C č. XXX/X, kat. územie H. L., súd konanie o návrhu v tejto časti so súhlasom odporcov podľa ust. a zastavil, ako je to uvedené v druhej časti výroku tohto rozsudku.

Podľa ust. , návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa ust. preambuly SR, my, národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo- metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy, vychádzajúc z prirodzeného práva národov na sebaurčenie, spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky, v záujme trvalej mierovej spolupráce s ostatnými demokratickými štátmi, usilujúc sa o uplatňovanie demokratickej formy vlády, záruk slobodného života, rozvoja duchovnej kultúry a hospodárskej prosperity, teda my, občania Slovenskej republiky, uznášame sa prostredníctvom svojich zástupcov na tejto ústave.

Podľa ust. SR, kadý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Podľa ust. čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Podľa ust. , právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa ust. , vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada.

Podľa ust. , podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.

Podľa ust. , ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. ()

Podľa ust. , darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Podľa ust. , darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

Podmienkou procesnej prípustnosti žaloby podľa ust. je preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Tento záujem je daný, len ak požadované určenie je objektívne spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty žalobcu, alebo ohrozenia jeho práva. Určovacie žaloby slúžia potrebám praktického života a nemôžu viesť k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je preto daný súčasne len vtedy, ak je (objektívne posudzované) spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty navrhovateľa na ohrození jeho práva. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre navrhovateľa znamená nevyhnutnosť tvrdiť a preukázať skutočnosti, z ktorých vyvodzuje existenciu tohto svojho právneho záujmu.

V danom prípade sa navrhovateľ svojím návrhom domáhal určenia vlastníckeho práva odporkyne II. k v návrhu uvedeným nehnuteľnostiam, pričom svoj naliehavý právny záujem na tomto určení odôvodňoval

v podstate tým, že v prípade predmetného určenia sa zlepší jeho postavenie veriteľa, resp. bude vyššia šanca uspokojenia jeho pohľadávky, ktorú má voči odporkyni II. a ktorá bola judikovaná rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. -78 zo dňa 18.09.2007, a to s poukazom na to, že odporkyňa II. v prebiehajúcej exekúcii na vymoženie tejto pohľadávky žiada túto zastaviť z dôvodu jej nemajetnosti. Predmetným určením by sa tak do majetku odporkyne II. dostali sporné nehnuteľnosti a z tohto majetku by tak potom mohla byť uspokojená jeho pohľadávka.

Súd z hľadiska preukázanie naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení dospel k záveru, že navrhovateľ má na predmetnom určení naliehavý právny záujem, pričom súd v tomto ohľade prisviedča argumentácii navrhovateľa. Ak súd totiž vychádzal z argumentácie odporkyne II. uvedenej v predmetných námietkach odporkyne II. voči upovedomeniu súdneho exekútora o začatí exekúcie zo dňa 07.05.2010, že je nemajetná, predmetným určením, na základe ktorého by došlo k zmene zápisu ohľadom vlastníctva predmetných nehnuteľností v katastri nehnuteľností späť na odporkyňu II., zväčšil by sa tým majetok odporkyne II., ktorý by mohol podliehať exekúcii a tým by bola možnosť uspokojenia navrhovateľa ako oprávneného z exekúcie z majetku povinného, t. j. odporkyne II., oveľa vyššia.

Súd na základe uvedeného konštatovania mal v ďalšom za to, že týmto bola zistená aj aktívna (navrhovateľa) a pasívna (odporcov I. a II.) vecná legitimácia účastníkov konania. U navrhovateľa daná tým, že právne postavenie navrhovateľa ako oprávneného z exekúcie by sa predmetným určením zlepšilo a u odporcu I. daná tým, že tento je v katastri nehnuteľnosti v súčasnosti vedený ako vlastník dotknutých nehnuteľností a u odporkyne II. daná tým, že by súd určil jej vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam. Zároveň ohľadom pasívnej vecnej legitimácie odporcov súd poukazuje na znenie ust. veta pred bodkočiarkou , podľa ktorého výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány.

Súd sa tak prejudiciálne zaoberal otázkou platnosti darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena uzavretej dňa 14.08.2008 medzi odporkyňou II. ako darcom a R. J. ako obdarovaným. V prípade deklarovania platnosti tejto zmluvy a následného platného prevodu vlastníckeho práva na R. J. súd považoval za nadbytočné vo veci sa zaoberať platnosťou ďalšej zmluvy, t. j. kúpnej zmluvy uzavretej medzi R. J. ako predávajúcim a odporcom I. ako kupujúcim. Súd k tomuto záveru dospel na základe toho, že ak by R. J. ako vlastník predmetných nehnuteľností aj platne nescudzil tieto nehnuteľnosti odporcovi I. a tento by vlastnícke právo nikdy nenadobudol, teda vlastníkom predmetných nehnuteľností by ostal R. J., v právnom postavení navrhovateľa by k žiadnej zmene nemohlo dôjsť, keďže majetok vo vlastníctve R. J. by exekúcii nemohol podliehať, keďže exekúcii nemôže podliehať majetok vo vlastníctve inej osoby ako povinného.

Podstatou námietky neplatnosti darovacej zmluvy produkovanej navrhovateľom bolo to, že navrhovateľ namietal, že účastníci si v darovacej zmluve zo dňa 14.08.2008 dohodli nemožnú odkladaciu podmienku, teda konkrétne, že si dohodli, že zmluva nadobúda účinnosť až dňom jej vkladu do katastra nehnuteľností. Vzhľadom k tomu, že na vklad vlastníckeho práva podľa zmluvy do katastra nehnuteľností je potrebné, aby zmluva bola účinná už pred samotným rozhodnutím príslušnej správy katastra, je vylúčené, aby zmluva vôbec nadobudla účinnosť, keďže ku vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe neúčinnej zmluvy dôjsť nemôže. Z uvedeného tak navrhovateľ odvodzoval s poukazom na znenie ust. neplatnosť predmetnej darovacej zmluvy. Na posilnenie svojej argumentácie navrhovateľ poukázala na judikatúru, ktorá vychádza z toho, že ak odkladacia podmienka, na ktorú bol viazaný vznik práv a povinností zo zmluvy, nemohla byť splnená pred vkladom do katastra nehnuteľností, ide o podmienku nemožnú. U nemožnej odkladacej podmienky, na ktorej splnenie je viazaný vznik vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, obsiahnutej priamo v zmluve, znamená nemožnosť tejto podmienky neplatnosť zmluvy. (mimo navrhovateľom označenej judikatúry, napr. rozhodnutie NS ČR spis. zn. zo dňa 27.07.1978)

Súd na tomto mieste považuje za potrebné vyjadriť sa k pojmom platnosť a účinnosť zmluvy. Platnosť zmluvy (pokiaľ nie je táto postihnutá nejakým dôvodom neplatnosti napr. podľa ust. , , a ) spadá do momentu, kedy došlo k akceptácii návrhu zmluvy druhou zmluvnou stranou ako to ustanovuje znenie ust. a . Pod pojmom účinnosť zmluvy je potrebné chápať okamih, kedy nastávajú právne účinky zmluvy. V celom rade prípadov účinnosť zmluvy spadá do momentu platnosti zmluvy. V niektorých prípadoch účinnosť zmluvy však môže nastať neskôr. Okrem prípadov podľa ust. a je

tomu tak najmä v prípade zmlúv, ktoré obsahujú odkladaciu podmienku ( veta prvá a veta prvá ) alebo dojednanie o dobe účinnosti zmluvy.

Pri odplatných prevodoch nehnuteľnosti je potrebné oddeliť záväzkovo-právne (obligačné) účinky prevodu vyvolané zmluvou od vecno-právnych účinkov vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ktorými sa konštituuje vlastníctvo k nehnuteľnej veci. K účinkom vkladu môže dôjsť len následne po účinkoch vyvolaných zmluvou, pretože ku vkladu dochádza na základe zmluvy.

Na tomto mieste súd považuje za potrebné uviesť, že darovacia zmluva uzavretá medzi odporkyňou II. ako darcom a R. J. ako obdarovaným zo dňa 14.08.2008 má všetky podstatné náležitosti darovacej zmluvy podľa ust. . Z obsahu predmetnej darovacej zmluvy súd zistil, že v tejto zmluve sú riadne označení účastníci tohto dvojstranného právneho úkonu bez toho, aby ich bolo možné zameniť, t. j. s uvedením mena, priezviska, rodného priezviska, dátumu narodenia a trvalého pobytu. Zároveň v obsahu zmluvy je určite a bezpochybne formulovaný záväzok odporkyne II. ako darcu bezodplatne prenechať R. J. v zmluve riadne a nezameniteľne označené nehnuteľnosti a rovnako z obsahu zmluvy vyplýva aj prejav vôle obdarovaného R. J. dar prijať. Súčasne súd poukazuje na to, že prejavy vôle účastníkov zmluvy boli obsahom jednej listiny, teda zmluva bola vyhotovená v súlade s ust. písomne. Súd tak nevzhliadol žiaden dôvod absolútnej neplatnosti zmluvy podľa ust. a , ust. a , a , na ktorý by musel prihliadať ex officio (z úradnej moci).

Z hľadiska právneho posúdenia platnosti zmluvy v kontexte námietky navrhovateľa s poukazom na ust. súd považuje za potrebné poukázať na ústavnoprávny rozmer nastoleného problému. V súvislosti s týmto si súd dovolí poukázať na právny záver uvedený v odôvodnení nálezu Ústavného súdu ČR spis. zn. zo dňa 12.06.2000. Súd podotýka, že v danej veci Ústavný súd ČR riešil v zásade rovnakú otázku účinnosti zmluvy o prevode nehnuteľností, v ktorej si účastníci dojednali, že táto zmluva má nadobudnúť účinnosť až dňom, kedy katastrálny úrad vloží podľa nej právo do katastra nehnuteľností, aj keď v inom type konania zodpovedajúcom v podmienkach právneho poriadku platného v súčasnosti v SR ust. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) a ust. a nasl. Z odôvodnenia: „Za splniteľnú odkladaciu podmienku, s ktorou rozhodnutie Katastrálneho úradu v Ústí nad Labem v podstate operuje, nemožno považovať parafrázu ustanovenia a (obsiahnutú v kúpnej zmluve), že "platnosť tejto zmluvy nastáva dňom podpisu zmluvných strán; jej účinnosť vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností ". Názor katastrálneho úradu ťažko obstojí, ak má byť zistená skutočnosť jediným dôvodom pre zamietnutie návrhu na vklad. Ak katastrálny úrad z tohto dôvodu považoval podmienky ustanovenia citovaného katastrálneho zákona (ktoré má zrejme na mysli) za nesplnené, a preto návrh na vklad do katastra nehnuteľností zamietol, porušil tým právo sťažovateľov na spravodlivý proces, pretože ako orgán vykonávajúci štátny moc je pri svojich rozhodnutiach viazaný zákonom. (Vyjadrené inými slovami, možno dodať, že podľa poznatkov súdnej prax nie je bežné, že by účastníci zmluvy v nej dojednávali - čo do účinnosti zmluvy - tzv. odkladaciu podmienku. Pravidlom býva opak, pretože obvykle sa v zmluvách rôzne parafrázuje text ustanovenia (popr. ) . Typické býva dojednanie, že "zmluva nadobúda účinnosť vkladom do katastra". Takéto dojednanie je však z hľadiska ním zamýšľaných účinkov spochybniteľné; ak je zmluva perfektná, potom je aj účinná bez ohľadu na to, že samo vlastníctvo sa nadobúda až intabulaciou, t. j. vkladom do katastra. Týmito úvahami sa však katastrálny úrad neriadil.)... Vzhľadom k tomu, že však všeobecný súd nepopiera, že by predmetná kúpna zmluva bola právnym úkonom vyhovujúcom všetkým požiadavkám kladeným na ňu normami občianskeho práva hmotného, ??možno ťažko súhlasiť s jeho záverom, že zmluva nie je účinná, pretože účastníci účinnosť zmluvy stanovili až dňom vkladu; tento záver opomína výklad právneho úkonu (vychádzajúci najmä z ustanovenia , a ); takým právnym úkonom je tiež kúpna zmluva obsahujúca všetky podstatné náležitosti stanovené najmä v ust. časti ôsmej , uzavretá v súlade s príslušnými ustanoveniami , najmä s ustanoveniami - . Zmluvou v tomto zmysle je aj konkrétne kúpna zmluva uzavretá medzi sťažovateľmi a vedľajším účastníkom, takže nemožno súhlasiť s podrobnejšie neodôvodneným záverom krajského súdu, že zmluva nie je účinná, pretože účastníci účinnosť zmluvy stanovili až dňom vkladu. To by totiž znamenalo, práve vzhľadom k príčinnej súvislosti a časovej nadväznosti úkonov účastníkov (uzatvorenie zmluvy a podanie návrhu na vklad) a následného úkonu katastrálneho úradu, ktorým je povolenie vkladu a prevedenie zápisu

do katastra nehnuteľností (ako je už obdobne riešené na inom mieste), že prejavy v nej obsiahnuté, s ktorými zákon vznik, zmenu a zánik práv spája, tieto účinky doteraz nevyvolali, ani v budúcnosti nevyvolajú. Z napadnutého rozsudku krajského súdu dôsledne vzaté vyplýva, že krajský súd vyvodil irelevanciu, popr. nezrealizovateľnosť právneho úkonu - teda zmluvy uzatvorenej medzi sťažovateľmi a vedľajším účastníkom, pretože nemôže vyvolať nimi zamýšľané účinky. Takýto právny formalizmus a prehnané nároky na formuláciu zmluvy však nemožno z ústavného hľadiska akceptovať, pretože evidentne zasahujú do zmluvnej slobody občana, vyplývajúcej z princípu priority občana nad štátom, ako je upravený v článku 1 a z princípu zmluvnej voľnosti v zmysle článku 2 ods. 4 (pozn. SR) a v korešpondujúcom ustanovení článku 2 odsek 3 Listiny.“.

Súd má tak za to, že pri konštatovanej existencii všetkých formálnych, ako aj obsahových náležitostí predmetnej darovacej zmluvy, kladených na tento typ zmluvy o prevode nehnuteľností, je možné sa pri závere o neodôvodnenosti námietky vznesenej navrhovateľom voči platnosti dotknutej darovacej zmluvy zo dňa 14.08.2008, riadiť aj v prejednávanej veci napriek judikatúre, na ktorú navrhovateľ poukazoval, uvedeným ústavnokomformným právnym názorom poskytnutým v citovanom náleze Ústavného súdu ČR, keďže právna úprava platná na území SR rozhodná pre posúdenie prejednávanej veci je v princípoch totožná s právnou úpravou, na ktorú odkazuje Ústavný súd ČR v citovanom rozhodnutí. Súd má v ďalšom s poukazom na aplikáciu výkladového pravidla uvedeného v ust. za to, že prejav vôle účastníkov predmetnej darovacej zmluvy obsiahnutý v znení ust. čl. VIII. darovacej zmluvy smeroval, rovnako ako to dovodzoval Ústavný súd ČR v citovanom rozhodnutí, práve k vymedzeniu momentu nastania vecno-právnych účinkov zmluvy o prevode nehnuteľností vkladom do katastra nehnuteľností.

Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že došlo k platnému prevodu vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam z odporkyne II. ako darcu na R. J. darovacou zmluvou zo dňa 14.08.2008, na základe ktorej R. J. nadobudol vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam dňa 17.11.2008, kedy Správa katastra Bytča rozhodla o povolení vkladu jeho vlastníckeho práva na základe predmetnej darovacej zmluvy do katastra nehnuteľností pod č. V 1239/2008 a preto súd nemohol deklarovať vlastnícke právo odporkyne II. k dotknutým nehnuteľnostiam a návrh navrhovateľa tak zamietol v plnom rozsahu.

Pre úplnosť dôvodov tohto rozsudku súd považuje za potrebné uviesť, že nepovažoval za dôvodnú námietku odporkyne II., že v prejednávanej veci existuje prekážka veci rozhodnutej podľa ust. s poukazom na rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -78 zo dňa 18.09.2007, a to vzhľadom na to, že je nepodstatné, že odporkyni II. boli uvedeným rozsudkom pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov prikázané dotknuté nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva, keďže v čase podania návrhu, ako aj v čase rozhodovania súdu v prejednávanej veci, táto nebola intabulovaným vlastníkom dotknutých nehnuteľností.

Súčasne pokiaľ sa týka nevykonania dôkazov výsluchom účastníkov konania, súd tieto dôkazy nevykonal z dôvodu ich nadbytočnosti, keďže by obsah výpovede účastníkov konania nemal žiadny vplyv na súdom formulované závery. Navyše účastníci konania napokon vykonať tieto dôkazy ani už na pojednávaní nežiadali.

Podľa ust. , v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. tak, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.