Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_2T-62-2011.pdf
PDF · 156.27 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/62/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Grendárovej a prísediacich sudcov JUDr. Janky Bartovičovej a Miroslava Hájeka, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. septembra 2012 v Bratislave
rozhodol:
obžalovaný E. F. L. E. Č. L. P. : nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom Bratislava, D.- P. Č.. X, vo väzbe v Ústave na výkon väzby Bratislava Z. XX.XX. XXXX C. XX.XX.XXXX
v bode I./
Podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV, sp. zn. 1 Pv 756/08, zo dňa 11. apríla 2011, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. a/, d/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
v presne nezistenom čase v mesiaci august 2007 v Bratislave, na ulici U. E. č. 22 zazvonil na bytový zvonček bytu maloletej poškodenej T. T., nar. XX.XX.XXXX a keď dvere otvorila matka maloletej poškodenej - poškodená S.. L. T., napriek jej predchádzajúcemu upozorneniu, že jej dcéra s ním nemá záujem komunikovať, obžalovaný poškodenú S.. L. T. odsotil a bez dovolenia vošiel do bytu, ktorý neopustil ani napriek opakovaným výzvam zo strany poškodenej S.. L. T., aby byt opustil, maloletú T. T. zobral na ruky a odniesol pred dom, kde mal zaparkované auto a poškodenú proti jej vôli naložil do
svojho auta a napriek jej nesúhlasu odviezol do svojho bytu na ulici D. Č.. X v Bratislave
o s l o b o d z u j e
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný,
v bode II./, IV./, V./
Podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV, sp. zn. 1 Pv 756/08, zo dňa 11. apríla 2011, pre skutok právne kvalifikovaný ako pokračovací zločin vydierana podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona, a pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona v bode II./ a pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona v bodoch IV./ a V./, na tom skutkovom základe, že
v presne nezistenom čase na jeseň roku 2007 v Bratislave, pred domom na ulici U. E. Č.. XX, maloletú poškodenú T. T., nar. XX.XX.XXXX napriek jej nesúhlasu naložil do svojho osobného motorového vozidla značky Honda Civic a odviezol k reštaurácii B., nachádzajúcej sa v Bratislave, na F. I. G. A. J., kde si presadol na zadné sedadlá, na ktorých sedela maloletá poškodená, začal jej vulgárne nadávať a presne nezistenú strelnú zbraň jej začal prikladať k rôznym častiam tela, vrátane hlavy, pričom maloletej poškodenej povedal, že jej odstrelí mozog, ďalej jej zbraň vložil do úst, priložil na zbraň ruku maloletej poškodenej a vyzval ju, aby stlačila spúšť a následne maloletej poškodenej povedal, že keď ju nebude mať on, nebude ju mať nikto a radšej ju zabije a takto ju nútil, aby s ním neukončila milenecký vzťah,
po spáchaní bodov II./ a III./ obžalovaný maloletú poškodenú T. T., nar. XX.XX.XXXX zaviezol na ulicu U. E. v Bratislave pohrozil jej, že ju zastrelí, ak niekomu niečo povie o jeho konaní popísanom v bodoch II./až III./
nasledujúci deň po spáchaní bodov II./ až IV./, v presne nezistenom čase v Bratislave pri dome na ulici U. E. č. XX, keď mu maloletá poškodená T. T. povedala, že s ním ukončuje milenecký vzťah vzhľadom na to, čo vykonal v predchádzajúci deň, obžalovaný ju opakovane udrel rukou do hlavy a povedal jej, aby nastúpila do jeho auta, čo aj maloletá poškodená spravila. Následne ju obžalovaný odviezol do Č. ku hrázi, kde zastavil na odľahlej ceste a maloletá poškodená na výzvu obžalovaného vystúpila z auta, pričom obžalovaný jej vyčítal, že s ním chce ukončiť vzťah a poškodenej povedal, že on rozhoduje o tom, kedy je koniec ich
vzťahu a poškodenú udrel viackrát do tváre a keď poškodená v dôsledku úderov spadla na zem, obžalovaný ju kopal do rôznych častí tela, ťahal za vlasy a hlavu jej udieral o zem a takto ju nútil, aby s ním neukončila milenecký vzťah. Keď potom obžalovaný poškodenú viezol domov, povedal jej, že nemá nikomu nič povedať a následne poškodenú udrel rukou po nose
o s l o b o d z u j e
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný,
v bode III./
Podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV, sp. zn. 1 Pv 756/08, zo dňa 11. apríla 2011, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
bezprostredne po spáchaní skutku uvedeného v bode II./ v Bratislave, pri reštaurácii B., nachádzajúcej sa v Bratislave, na F. I. G. A. J., v osobnom motorovom vozidle značky Honda Civic, obžalovaný povedal maloletej poškodenej Barbare Bátorovej, nar. XX.XX.XXXX, aby sa vyzliekla, inak ju zabije, do ruky zobral strelnú zbraň k vagine, maloletej poškodenej povedal, že s ňou chce súložiť a pokiaľ povie nie, zastelí ju a následne mal s poškodenou súlož, pričom maloletá poškodená mu zo strachu vzhľadom na predchádzajúce konanie obžalovaného nevzdorovala
o s l o b o d z u j e
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný,
v bode VI./
Podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV, sp. zn. 1 Pv 756/08, zo dňa 11. apríla 2011, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 28. júna 2008 okolo 05.00 hod. v Bratislave, na ulici E., kam sa maloletá poškodená T. T., nar. XX.XX.XXXX dostavila z dôvodu, že obžalovaný mal fyzicky napadnúť svedka E. E., maloletá poškodená obžalovanému povedala, že jej na ňom nezáleží, na čo obžalovaný reagoval tak, že udrel maloletú poškodenú rukou do zátylku, a keď mu
maloletá poškodená povedala, že ide na políciu oznámiť konanie obžalovaného, obžalovaný jej povedal, že ak pôjde na políciu, zabije ju a maloletú poškodenú odtlačil ku schodom, kde maloletú poškodenú posadil a tlačiac ju poškodenej bránil vstať
o s l o b o d z u j e
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný.
odôvodnenie:
V predmetnej veci podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej Tr. por.) dňa 8. apríla 2011 (doručené súdu dňa 11. apríla 2011) podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava IV obžalobu.
Súd dňa 19. decembra 2011 vo veci vyhlásil rozsudok. Obžalovaný bol v celom rozsahu spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV, zo dňa 11. apríla 2011, pod sp. zn. 1 Pv 756/08 oslobodený. Vo veci podal odvolanie prokurátor.
Uznesením Krajského súdu Bratislava pod sp. zn. 3 To/42/2012, zo dňa 15. mája 2012 bol podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku (ďalej Tr. por.) zrušený napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec bola vrátená okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd nariadil súdu, aby vyčerpávajúcim spôsobom vypočul svedkyne T. T. a S.. L. T., prípadne vykonal dôkazy, ktoré sa budú javiť potrebnými a po ich vyhodnotení v spojitosti so všetkými dôkazmi rozhodnúť o obžalobnom návrhu. Povinnosťou súdu bude venovať pozornosť aj objasnením toho, či maloletá T. T. v čase skutkov mala problémy s drogami a či mala byť umiestnená v diagnostickom ústave ako to tvrdil obžalovaný. Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.
Súd opätovne na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu.
Na hlavnom pojednávaní dňa 3. júla 2012 bol opätovne vypočutý obžalovaný. Tento vypovedal, že pokiaľ uvádzal, že poškodená T. T. mala problémy s drogami - bolo to v tej súvislosti, že ona sama - poškodená T. T. sa mu priznala, že užila pervitín. O tom, že mala byť umiestnená v diagnostickom ústave - túto vedomosť mal od matky poškodenej S.. L. T. v súvislosti s tým, že keď jej táto upratovala skriňu našla v skrini čiastku 30 000,- Sk. keďže poškodená T. T. mu povedala, že mama ju z toho dôvodu chce umiestniť do diagnostického ústavu - matke poškodenej uviedol, že predmetné peniaze boli jeho. Matka viackrát podľa výpovede obžalovaného poškodenú „strašila“, že pôjde do diagnostického ústavu keď poškodená robila problémy. Toto nebolo zrealizované. Keď poškodená bola v spoločnosti
obžalovaného vtedy nevidel na nej, že by táto drogy užívala. Bola to len jedenkrát, čo je vyššie rozvedené.
Svedkyňa S.. L. T. na hlavnom pojednávaní dňa 3. júla 2012 vo veci odmietla vypovedať z dôvodu, že by si výpoveďou mohla privodiť trestné stíhanie. S obžalovaným v príbuzenskom pomere nebola. I napriek tomu, že zo strany súdu bola opätovne poučená s tým, že jej môže byť uložená poriadková pokuta, resp. môže byť stíhaná pre prečin pohŕdania súdom - vo veci nevypovedala. Bola jej uložená poriadková pokuta.
Svedkyňa T. T. na hlavnom pojednávaní dňa 17. septembra 2012 vo veci odmietla vypovedať z dôvodu, že by si výpoveďou mohla privodiť trestné stíhanie. S obžalovaným v príbuzenskom pomere nebola. I napriek tomu, že zo strany súdu bola opätovne poučená s tým, že jej môže byť uložená poriadková pokuta, resp. môže byť stíhaná pre prečin pohŕdania súdom - vo veci nepovedala. Bola jej uložená poriadková pokuta. Po jej uložení bola opätovne poučená o povinnosti vypovedať. Vo veci opätovne z vyššie uvedených dôvodov odmietla vypovedať. Súd jej opätovne uložil poriadkovú pokutu. I napriek tejto okolnosti - uloženia druhej poriadkovej pokuty vo veci nevypovedala.
Súd preto opätovne poukázal na dôkazy, ktoré boli vykonané počas hlavných pojednávaní a to výsluch obžalovaného, svedkov E.. D. F., E.. E. F., S. P., F. J., I. S., E. E., E. E., znalcov H.. Ľ. D., CSc., PhDr. R. P.. Oboznámil tiež ostatné listinné dôkazy založené v spise ako i spis tunajšieho súdu sp. zn. 0 Tp/122/2008.
Obžalovaný v prípravnom konaní vypovedal, že s poškodenou T. T. sa spoznal asi pred dvoma - troma rokmi. Neskôr ich vzťah prerástol do chodenia. Vzťah s poškodenou sa začal kaziť keď zistil, že táto ho mala podvádzať s inými mužmi. S matkou poškodenej mal priateľský vzťah. Potvrdil, že poškodenej dal párkrát facku - bolo to však vtedy keď sa dozvedel, že spávala s mužmi za peniaze. K skutku bodu I./ vypovedal, že predmetný deň zazvonil na dvere. Otvorila mu matka poškodenej. Medzi nimi bola medzera cez ktorú vošiel do vnútra bytu. Zároveň poškodenú zobral na ruky, táto sa však začala metať ako ju niesol. Takto si zlomila palec na nohe o zábradlie. Odniesol ju k autu a odtiaľ do nemocnice na ošetrenie.
Matka poškodenej mu nepovedala, aby opustil byt a ani aby do bytu vstupoval. K bodom II./ až IV./ vypovedal, že predmetné skutky sa nezakladajú na pravde a sú vymyslené poškodenou. K bodu V./ vypovedal, že poškodená bola na chate a štyri dni mu nedvíhala telefón preto sa o ňu bál. Keď sa vrátila domov stretli sa u nej a vtedy si všimol, že je od vplyvom drog. Odviezol ju do Č.. Keď vystúpili z auta opýtal sa jej, či fetovala. Vtedy jej dal dve facky, ktoré neboli silné. Poškodená na zem nespadla. Keď ju viezol domov, bola uplakaná a mal vedomosť o tom, že poškodená s matkou podali na neho trestné oznámenie. K bodu VI./ vypovedal, že spoločne so svedkom O. E. a ďalšími sa bol zabávať. Keď sa vracali domov zastavili sa pri bráne domu, v ktorom býval svedok E.. Tohto obžalovaný zavolal vonku, aby sa spolu porozprávali z dôvodu, že sa mal vyspať s poškodenou. E. dal zaucho, na čo E. reagoval tým spôsobom, že ho udrel zrejme päsťou do oka a potom ho obžalovaný udrel päsťou do tváre. Keď sa medzi nimi konflikt skončil prišla poškodená a začala sa obžalovanému vyhrážať, že pôjde na políciu a že ho zničí a že sa už nedostane z basy keď povie všetko čo sa stalo. Obžalovaný potvrdil, že táto išla smerom k polícii - vtedy ju chytil okolo pliec a povedal jej, aby nerobila problémy pretože boli opití. V ďalšej časti svojej výpovede vypovedal, že na poškodenú žiarlil a dal jej facky. Nikdy jej však neublížil do takej miery, aby musela ísť do nemocnice alebo na políciu. Pri rozhodovaní o návrhu na vzatie do väzby ku skutku bodu VI./ pripustil, že keď sa nachádzal na polícii kopal do skriniek a poškodenej nadával. Nevyhrážal sa jej. Následne vypovedal, že mohol sa vyhrážať i poškodenej avšak mal vypité tak si to nepamätal. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný potvrdil, že zo začiatku vzťah medzi ním a poškodenou bol bezproblémový. Postupom času začali na povrch vychádzať i negatívne vlastnosti poškodenej (klamstvá, vymýšľanie, nevera so staršími mužmi za peniaze). Zo začiatku tomuto neveril, že z jej strany išlo o neveru - pretože vždy ho dokázala zmanipulovať. Pokiaľ išlo o hádky medzi nimi boli to v rovine verbálnej. Potvrdil, že dvakrát jej dal facku. Jeden z dôvodov bol ten, že jej matka našla doma 25 000,- Sk a chcela zistiť odkiaľ tieto peniaze mala poškodená preto volala obžalovanému. Druhýkrát to bolo
keď brala drogy. I keď z jeho strany mohli byť vyhrážky na poškodenú, ale nie takého obsahu ako uviedla poškodená. Jeho vyhrážky boli charakteru, že jej povedal, že s ňou skončí a povie jej matke o jej osobe. K skutku bodu I./ - vypovedal, že keďže opätovne boli z jej strany klamstvá chcel si tieto záležitosti s ňou vyjasniť a preto išiel k nej. Zazvonil na bytový zvonček - otvorila mu bytové vchodové dvere matka poškodenej. On sa jej pozdravil. Opýtal sa jej, či môže zavolať poškodenú, ktorá sedela v obývačke a keďže mu nemala táto ako vysvetliť svoje klamstvá začala po ňom kričať, aby vypadol. Nedalo mu to preto a preto vstúpil do ich bytu. Nikoho on neodsotil. Matka poškodenej otvorila dvere. Mala nezaujímavý postoj v tom smere, aby si problémy vyriešili niekde inde. Nepovedala mu, aby do bytu nevstupoval. Obývačka od vchodových dverí bola vzdialená asi tri metre. Nevedel uviesť, či v čase keď poškodená začala na neho
kričať bola na chodbe alebo už vošiel do vnútra bytu. Poškodenú preto chytil za ruky nadvihol ju a niesol ju smerom z bytu von. Keďže sa poškodená metala - buchla si palec o zárubňu pri výťahu. Kričala, že ju bolí palec a preto išli do zdravotného strediska toto ošetriť. Potom ju odviezol naspäť domov. Vystúpila z jeho motorového vozidla a on odišiel domov. V predmetný deň ona nešla s ním ku nemu domov. S tým, že ju on zobral na ruky s týmto ona (poškodená) nesúhlasila. Nevedel uviesť dôvod prečo ju zobral na ruky. Bolo to v návale emócií a chcel, aby si vysvetlili veci ohľadom ich vzťahu. V celom rozsahu poprel, že by ho matka poškodenej vyzývala, aby opustil byt, že by matku poškodenej bol odsotil a bez dovolenia vošiel do bytu. Trval na tom, že keďže matka poškodenej k veci mala nezaujímavý postoj preto do bytu vstúpil. Do predmetného bytu on chodil pravidelne najmenej trikrát do týždňa (s poškodenou sa zoznámil v roku 2006) - bolo to nielen vtedy, keď bola doma sama poškodená, ale keď bola doma i jej matka. Ani jedna z nich nepovedala, že do bytu nemôže vstúpiť. V minulosti sa stávalo, že keď zazvonil a keď dvere napríklad otvorila matka poškodenej on vošiel do vnútra bez toho, že by čakal, aby mu to povedala matka poškodenej. Vošiel automaticky. K skutku bodu II./, III./, IV./ vypovedal, že predmetné skutky sa nestali. Išlo o výmysel poškodenej. Predmetné skutky sa mohli stať, ale s inou osobou - bola to však len jeho domnienka - pretože poškodená sa stretávala s inými osobami. V celom rozsahu spáchanie predmetných skutkov poprel. K skutku pod bodom V./ na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v jeseni roku 2007 bola poškodená na chate v Malackách. Povedala mu, že tam ide na jeden deň. Bola tam však štyri dni. Celý čas mala vypnutý mobilný telefón. On sa o ňu bál. Na štvrtý deň keď prišla videl na nej, že bola pod vplyvom drog. V ten deň mali niekam ísť - ona sa išla do bytu, v ktorom bývala prezliecť. Čakal ju asi desať minút. Oni spolu išli potom do Č. - tu sa chodili často prechádzať. Obaja vystúpili z motorového vozidla, rozprávali sa. On sa jej pýtal, čo robila na predmetnej chate. Vtedy jej dal jednu facku. Potom sa mu priznala, že v E. bola na diskotéke kde si dala pervitín. Následne si sadli do motorového vozidla - rozprávali sa o ich ďalšom vzťahu. Ona mu sľúbila, že ho už nebude klamať a následne mali dobrovoľný pohlavný styk. Iniciatíva vyšla zo strany poškodenej. K skutku pod bodom VI./ na hlavnom pojednávaní vypovedal, že oslavoval narodeniny. Spoločne s kamarátom O. E. sa vracali domov - išli okolo bytového domu, kde býval E.. Vtedy obžalovaný zazvonil na jeho bytový zvonček a vyzval ho, aby išiel pred bránu pretože mal vedomosť o tom, že mal pohlavný styk s poškodenou počas vzťahu medzi ním a poškodenou. Žiadal preto od neho vysvetlenie.
Počas obdobia, čo bol vo väzbe bola za ním poškodená asi dvakrát v rámci povolenia návštev. Zároveň mu z väzby i písala. Bola prítomná i v čase keď bol prepustený z väzby na slobode ako verejnosť pri rozhodovaní odvolacieho súdu. Po tom, čo bol z väzby prepustený na slobodu ich vzťah sa definitívne ukončil.
Svedkyňa E.. D. F. - matka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že asi od roku 2006 mala vedomosť o tom, že jej syn sa začal viac kamarátiť s poškodenou T. T.. Kedy však začali chodiť uviesť nevedela. Poškodenú im nepredstavil, nechodila ku nim domov keď ona s manželom boli doma. Známosť pred poškodenou ona poznala, obžalovaný ju im predstavil. Prvýkrát poškodenú videla v lete 2007 keď prišla z práce skôr domov a obaja - syn i poškodená vychádzali práve z bytu. Mala vedomosť o tom, že synovi viackrát telefonovala - keď sa mu nevedela dovolať na mobilný telefón volala na domácu linku alebo na domový zvonček. Mesiac - alebo dva týždne po tom, čo ju ona osobne videla jej telefonovala matka poškodenej s tým, aby jej syn nechodil s jej dcérou, že si to sama poškodená nepraje. Na to jej svedkyňa povedala, že práve poškodená zháňa jej syna dennodenne či už telefonicky alebo prostredníctvom domového zvončeka. Tento rozhovor ukončila matka poškodenej rezignovane, že nevie, čo je to za vzťah a za ospravedlnila za to, že jej telefonovala. Poškodená sa jej na syna
nesťažovala. Po čase jej opätovne telefonovala matka poškodenej, aby ona zakázala synovi sa stretávať s poškodenou. Toto oznámila synovi. V rámci tohto telefonátu jej zároveň matka poškodenej povedala, že bol práve obžalovaný u nich a s dcérou sa „prekárali medzi dverami“. Matka poškodenej jej povedala, „že do bytu vstúpil a že ju odsotil“. Svedkyni sa toto nepozdávalo, pretože najprv jej hovorila, že „vyriešte si to medzi sebou“ a naraz potom hovorila, že ju syn odsotil. Tento telefonát ju šokoval, zároveň jej v telefóne povedala, že na jej syna podá trestné oznámenie. Z tohto telefonátu mala dojem, že matka poškodenej môže mať zrejme psychické problémy. Mala vedomosť o tom, že kamarát Igor mal zbraň. O tejto zbrani vedela preto, lebo syn hovoril, že s ňou strieľali na holuby a že pritom bola prítomná i poškodená. Malo ísť o guličkovú zbraň.
Svedok E.. E. F. - otec obžalovaného na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný je ich jediný syn, s ktorým mal a má dobrý vzťah. Mal vedomosť o tom, že s poškodenou sa zoznámil v roku 2006. začali sa spolu kamarátiť a neskôr začali spolu chodiť. Mal vedomosť o tom, že matka poškodenej bola rada, že si poškodená našla slušného chlapca. Syn ju vozil i do školy. Prospech v škole sa jej zlepšil. Neskôr sa syn dozvedel, že poškodená sa predávala za peniaze. Mal záujem jej v tomto zabrániť, lebo ho to trápilo a vtedy začali vznikať medzi nimi hádky. Na istý čas sa rozišli, ale opäť sa dali dokopy. Poškodená vyhľadávala syna a to spôsobom, že zvonila na domový zvonček, chodila ku nim. Keď niekedy prišiel z práce skôr našiel ich u nich doma. K ich vzťahu sa vyjadriť nevedel, ale mal dojem, že prvý polrok bol medzi nimi pohodový. Pokiaľ išlo o Nikolu J. túto poznal. Mal vedomosť o tom, že je to kamarátka poškodenej. Táto po tom, čo ich syn bol vzatý do väzby bola u nich doma a povedala im, že sa jej nepáči čo urobila poškodená vo vzťahu k ich synovi a to čo hovorila poškodená na polícii vraj nie je pravda. Mala jej to povedať samotná poškodená. Nemal vedomosť o tom, že syn mal strelnú zbraň. Nevidel u neho žiadnu zbraň.
Svedok S. P. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného poznal ako kamaráta od základnej školy. Zo začiatku sa v jeho očiach poškodená tvárila ako milé dievčatko, neskôr keď s ni- mi chodil na diskotéky zvykla tu robiť rôzne scény. Hodnotil ju ako „časovanú bombu“. Nikdy nevidel, že by obžalovaný ju fyzicky napadol alebo že by bol na ňu vulgárny. Mal vedomosť o tom, že obžalovanému povedala, že nejde s ním na diskotéku alebo sa zabiť a on ju videl na diskotéke s inými ľuďmi. Sťažovala sa mu len v tom smere, že obžalovaný chcel byť s ňou stále. Počul, že poškodená mala i iné vzťahy počas ich chodenia. Vyjadrovala sa v tom smere, „že E. ju brdzí v jej kariére čo chcela robiť“. Bolo to v negatívnom vyjadrení, pretože ona si chcela robiť čo chcela. Mal vedomosť o tom, že obžalovaného viackrát oklamala. Nemal vedomosť o tom, že by obžalovaný mal nejakú zbraň.
Svedkyňa F. J. v prípravnom konaní vypovedala, že poškodená bola jej najlepšia priateľka. Spoznali sa prostredníctvom obžalovaného. Vzťah medzi obžalovaným a poškodenou označila ako „zložitý za čo niesol vinu každý z nich“. Keď obžalovaný zistil, že ona nie je príčinou hádok medzi nimi obaja sa jej ospravedlnili. Hádky boli medzi nimi vo verbálnej rovine, raz videla, ako obžalovaný dal poškodenej facku. Na poškodenej žiadne zranenia nevidela. Vo vzťahu k skutku pod bodom VI./ vypovedala, že okolo 16.00 hod. jej telefonovala poškodená, že je na polícii. Poškodená jej povedala, že obžalovaný sa pochytil s E. E.. Svedkyňa vypovedala, že obžalovaný by poškodenej nikdy neublížil, pretože ju mal veľmi rád a žiarlil na ňu. V závere svojej výpovede pripustila, že poškodená jej nemusela všetko povedať. Potvrdila, že po skutku pod bodom VI./ bola v kontakte s rodičmi obžalovaného. Títo od nej požadovali, aby sa porozprávala s poškodenou nakoľko jej obvinenia voči obžalovanému boli závažné. Na tento podnet sa potom stretla s poškodenou. Od T. dostala SMS správu, v ktorej ju prosila, aby prisvedčila tom, čo vypovedala na polícii ohľadom obžalovaného. Keď sa osobne stretli svedkyňa jej povedala, že či vie čo urobila, lebo obžalovaný bol vo väzbe, čo poškodená ani nevedela. Keď sa poškodenej pýtala, či sa jej tvrdenia zakladajú na pravde, táto jej povedala, že niečo sa zakladá na pravde a niečo nie. Čo sa týkalo znásilnenia svedkyňa vypovedala, že keby toto bola pravda o tejto skutočnosti by mala vedomosť. Poškodená jej totiž hovorila o všetkom, čo sa stalo. Keď sa jej pýtala priamo na znásilnenie, poškodená jej odpovedala vyhýbavo, že nie a začala hovoriť, že ona to takto nechcela a z tohto usúdila svedkyňa, že k ničomu takémuto nedošlo. Keď sa potom viackrát s poškodenou stretla - poškodená ju začala obviňovať, že ona chcela obžalovaného, že je na jeho strane a že je do neho zaľúbená. Svedkyňa vypovedala, že skôr verila obžalovanému ako poškodenej. Na hlavnom pojednávaní vypovedala, že vzťah medzi obžalovaným a poškodenou nebol ničím výnimočný. Poškodená mala svoje „výlevy a záchvaty“. Neskôr vo vzťahu poškodená začala robiť veci, ktoré nie sú vo vzťahu bežné - podvádzala obžalovaného, klamala mu, stretávala sa s inými mužmi za peniaze. Mala vedomosť o tom, že obžalovaný bol vo väzbe. Ohľadom skutku pod bodom VI./ jej
poškodená povedala, že prišlo k nejakej roztržke, že všetko povedala na polícii čo sa stalo v predmetnú noc. Po pár dňoch sa s poškodenou stretla a povedala jej, či si ona (poškodená) uvedomuje, čo mohla spôsobiť, že to bude mať pre Marcela vážne dôsledky a že či si bola istá, že vo všetkých veciach povedala pravdu. Poškodená sa na to rozplakala, bola z toho
dosť zaskočená, asi si neuvedomovala čo povedala, že je to vlastne moc vážne - vlastne ona tam uviedla, že ju obžalovaný znásilnil, na čo sa jej svedkyňa spýtala, či je to pravda. Poškodená jej na to povedala, že ona bola proste úplne mimo, že toto povedať nechcela, že toto nie je pravda. k narušeniu vzťahu medzi svedkyňou a poškodenou došlo z dôvodu, že klamala so znásilnením, vedela svedkyňa, že poškodená určite veľa vecí povedala v polopravdách, nebolo to celkom pravdy, čo hovorila, boli to domyslené veci, zveličovanie. V rámci odstraňovania rozporov svedkyňa vypovedala, že SMS od poškodenej bola v takom znení: „prisvedč, čo som povedala“ a keďže vedela, že tie veci neboli pravdivé, boli to klamstvá, polopravdy. Prvá reakcia poškodenej keď sa dozvedela, že obžalovaný bol vzatý do väzby bola, že sa pred ňou rozplakala. Povedala jej, že ona chce obžalovanému pomôcť, povedala, že nečakala, že to bude mať také dôsledky. Na poškodenej v čase keď chodila s obžalovaným si nepamätala, že by videla žiadne zranenia.
Svedkyňa I. S. v prípravnom konaní vypovedala, že poznala ako obžalovaného tak i poškodenú. Dochádzalo medzi nimi len k verbálnym hádkam. Tieto skutočnosti mala od nich dvoch. Ona osobne bola svedkom konfliktu, ktorý sa odohral pred políciou na E. ulici v Bratislave (skutok pod bodom VI.). zobudila sa na krik. Zistila, že obžalovaný a poškodená na seba kričali i keď hlučnejšia bola poškodená. Potom vyšli z budovy policajti. Na ďalšie okolnosti vzhľadom na odstup času si nepamätala. Na hlavnom pojednávaní vypovedala, že ako v prípravnom konaní. Naviac vo veci vypovedala, že poškodená na obžalovaného hystericky kričala: „pomoc on ma bije“. Obžalovaný bol od nej dosť ďaleko. Vyhrážala sa mu, že ho zničí - hystericky na neho kričala. Toto vypovedala, že uvádzala i v prípravnom konaní.
Svedok E. E. v prípravnom konaní vypovedal, že dňa 28. júna 2008 okolo 04.00 hod. v Bratislave na ulici E. sa potom, ako ho zavolal obžalovaný alebo svedok O. E. dolu - rozprával sa s oboma. Medzi nimi nebol žiadny konflikt. Prišla sem však poškodená a táto povedala obžalovanému, že aj tak si na neho niečo nájde a aj tak ho zavrú. Bola podráždená, nakoľko ju obžalovaný podpichoval, že tam má svojho (myslel tým jeho, pretože sa s ňou vyspal). Nadávali si vulgárne. Medzi nimi nedošlo k fyzickému konfliktu. Asi za 45 minút odišiel domov a pri bytovke zostal obžalovaný, poškodená a svedok O. E.. Obžalovaného hodnotil ako spoľahlivého a nekonfliktného človeka. Na hlavnom pojednávaní potvrdil skutočnosti ako v prípravnom konaní.
Svedkyňa E. E. v prípravnom konaní vypovedala, že mala vedomosť o vzťahu obžalovaného s poškodenou. Obžalovaný bránil v stretávaní sa poškodenej so svedkyňou F. J.. Od poškodenej mala vedomosť, že obžalovaný ju mal údajne v zimných mesiacoch roku 2007 zobrať do mesta a tam ju mal udierať. Po údere mala spadnúť na zem a obžalovaný sa mal na ňu vymočiť. Tiež jej poškodená hovorila, že ju obžalovaný naháňal v byte s nožíkom v ruke a raz vtrhol ku nim domov - odsotil jej mamu a ju mal vytiahnuť
z bytu. Násilím ju mal na zástavke na konečnej autobusu č. 33 vtiahnuť do auta pretože nechcela sama ísť. K skutku pod bodom VI./ vypovedala, že obžalovaný zvonil na zvonček ich domu a vyzýval jej brata, aby zišiel dolu. Následne jej brat išiel i dolu. Videla z balkóna ako sa obžalovaný zahnal na jej brata. Vtedy zišla dolu i ona. Brat mal zranenie pod pravým okom a mal zlomený nos, z ktorého mu tiekla krv. Následne preto zavolala poškodenej, ktorej povedala, aby tam prišla. Ona medzitým odišla domov a teda už nevidela, ako prišla poškodená. Následne len počula ako niekto kričal o pomoc. Pozrela sa z okna a videla, že o pomoc kričala poškodená a obžalovaný ju ťahal smerom od budovy polície, pri ktorej boli obaja. Z budovy vyšli policajti a zobrali ich do vnútra. V ďalšej svojej výpovedi vypovedala, že keď zavolala poškodenú táto jej povedala, že príde, avšak čo sa dialo ďalej k tomu sa vyjadriť nevedela, lebo išla spať domov. Preto nevedela uviesť, či vôbec poškodená prišla na predmetnú ulicu. Na hlavnom pojednávaní vypovedala, že poškodenú poznala len z videnia. Mala vedomosť o tom, že chodila s obžalovaným. Keď v predmetnej veci išla vypovedať na políciu stretla sa s poškodenou a vtedy sa prvýkrát dozvedela, čo jej povedala poškodená, ale nikto to nevidela na vlastné oči.
V rámci odstraňovania rozporov svedkyňa vypovedala, že si už nespomína ako to bolo v predmetný deň - 28. jún 2008.
Vo veci bola prečítaná svedecká výpoveď svedka O. E. (z dôvodu, že tento sa už niekoľko rokov zdržiava mimo územia Slovenskej republiky - USA - č. l. 276). V prípravnom konaní vypovedal, že dňa 27. júna 2008 bol spoločne s obžalovaným a ďalšími kamarátmi a konzumovali väčšie množstvo alkoholu. Potvrdil, že má čiernu guličkovú pištoľ, ktorú viackrát požičal obžalovanému.
Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok znalkyňou z odboru psychológia PhDr. R. P. na poškodenú. Pokiaľ išlo o poškodenú táto má sklon reagovať unáhlene s vyššou pohotovosťou, vybuchovať aj na nepatrné podnety, s podráždenosťou a vyjadrovaním negatívnych afektov štýlom a obsahom reči (nadávky, zvyšovanie hlasu, nekritickosť, hrozby ...). Psychodiagnostickým vyšetrením sa u nej nepotvrdila agresivita ako dominantná črta osobnosti. Hodnotový rebríček poškodenej je neucelený, zameraný prevažne na sýtenie základných potrieb. Na hlavnom pojednávaní zotrvala v celom rozsahu na písomne vypracovanom znaleckom posudku. Naviac vo veci potvrdila, že poškodená disponovala celkovou priemernou mentálnou úrovňou a bezporuchovou úrovňou kognitívnych funkcií, čo dáva predpoklad, že by k skresleniu interpretácií nemalo dochádzať. Na základe celkového vyšetrenia, štúdia spisovej dokumentácie, subjektívnych výpovedí poškodenej, správanie v akútnej situácii sa vyznačovalo hlavne strachom, ktorý po odznení podnetovej situácii stratil na svojej významnosti, na čo poukazoval i samotný fakt, že posudzovaná opakovane vstupovala do podobných situácií. V aktuálnom psychickom stave poškodenej nemanifestovala symptomatika, ktorá by potvrdzovala poruchu z okruhu reaktívnych depresívnych stavov alebo postraumatickú poruchu, preto znalkyňa považovala za menej pravdepodobné, že konanie obžalovaného prežívala ako ťažké príkorie.
Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok znalcom z odboru psychológia PhDr. Ľ. D., CSc. na obžalovaného. Osobnosť obžalovaného vykazovala intelektové schopnosti v pásme priemeru, dobrú úroveň pamäťových schopností, ktorá s nimi korelovala, bez konfabulačných tendencií. Obžalovaný vykazoval znížené sebavedomie, zvýšenú psychickú tenziu a úzkosť - neurotické tendencie. Išlo o psychosexuálne a emocionálne nevyzretú osobnosť, v záťažových situáciách so zníženou kontrolou emócií a zvýšenou pohotovosťou k agresívnemu reagovaniu. So zníženou schopnosťou sociálneho prispôsobenia a slabším kontaktom s realitou. Psychologickým vyšetrením bolo preukázané, že vzájomný vzťah obžalovaného a poškodenej bol komplikovaný v tom, že obžalovaný mal rád poškodenú. Trpel však nestabilitou poškodenej, jej správaním, preto v kontakte s ňou zlyhával v tom smere, že sa uchýlil aj k agresívnym verbálnym prejavom a brachiálnej - fyzickej agresivite, čo sám pred ním doznal (tri facky). Vyšetrenie nepotvrdilo u obžalovaného agresivitu hrubého deštruktívneho charakteru teda nesocializovanú agresivitu, ktorou by mohol napádať poškodenú. Vzhľadom k tomu, že konflikty medzi nimi bežali dlhšie obdobie a obžalovaný mal vedomosť o tom, že mu poškodená je neverná, prehlboval sa jeho frustračný stav - teda nespokojnosť z tohto vzťahu, ktorú riešil napomínaním poškodenej, aby sa táto vyvarovala týchto foriem - teda nevery, čo mi i opakovane prisľúbila, ale podľa jeho názoru nikdy nedodržala. Tu sa dostával do stavu citovej frustrácie, ktorá narastala a objavili sa u neho neurotické tendencie - úzkosť psychická a napätie, ktoré ventiloval i agresívnou obranou. Osobnosť obžalovaného vykazovala intelektové schopnosti v pásme priemeru, dobrú úroveň pamäťových schopností, ktorá s nimi koreluje, bez konfabulačných tendencií. Zistená forma agresivity nenaznačovala kvalitu deštruktívnej agresivity s hrubým fyzickým ubližovaním a sadistickými prvkami. Pokiaľ znalec uviedol, že obžalovaný bol bez konfabulačných tendencií - nemal pri vyšetrení pocit, že obžalovaný zavádzal, že uvádzal nepresné spomienky nejakého nereálneho typu. O jeho ľútosti a úprimnosti mal pocit najmä vtedy, keď sa v závere vyšetrenia rozplakal čo nebol štylizovaný plač.
Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 0 Tp/122/2008 mal súd preukázané, že dňa 14. júla 2008 adresovala poškodená list tunajšiemu súdu, kde ho požiadala, aby bol obžalovaný prepustený z väzby na slobodu, pretože ona mu už odpustila a chcela, aby sa
vrátili staré dobré časy. Cez obhajcu mal obžalovaný jej odkázať, že už nebude nikdy v živote piť alkohol, lebo keď si vypije zmení sa mu povaha, že ho až nepoznáva a vtedy jej ubližuje, lebo je žiarlivý. Keď je triezvy tak je úplne iný. Keď by bol pustený z väzby na slobodu chcela by sa s ním stretnúť a porozprávať. Zváži, čo a ako bude ďalej s nimi. Myslela si, že ten čas, ktorý bol vo väznici mu stačí na to, aby si uvedomil isté veci čo môže a nemôže robiť.
Dňa 7. októbra 2008 adresovala poškodená opätovne list odvolaciemu súdu. V predmetnom liste uviedla, že ona mu všetko odpustila. Keďže obžalovaného dobre poznala vedela, že po skúsenosti, čo spolu zažili a po tom, čo bol tri mesiace a viac v D. bude celkom iný človek a vie i tom, že by jej už nikdy neublížil a môžu zostať priatelia. On je v podstate dobrý chlapec. A ona sa môže zaručiť, že nebude robiť problémy.
Z prečítaného znaleckého posudku od znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. L. E. (§ 268 ods. 2 Tr. por.) bolo preukázané, že u obžalovaného nebola zistená závislosť od látok s psychoaktívnym účinkom. Obžalovaný je duševne zdravý jedinec s priemernými intelektovými schopnosťami. Je plne schopný chápať význam i dôsledky svojho konania. Predpokladala priaznivú prognózu ďalšieho vývoja jeho osobnosti. Skutku dňa 28. júna 2008 sa dopustil v stave prostej opitosti (rozhranie ľahkej až stredne ťažkej opitosti), neboli zistené žiadne známky patologickej opitosti, či patologického afektu, prípadne inej poruchy vedomia na inkriminované obdobie. Požitý alkohol odbrzdil zábrany, potencoval sklony ku konfliktovosti, pričom obžalovaný už mal skúsenosti s konzumáciou alkoholu a s jeho účinkom na svoj organizmus - nešlo o alkoholickú intoxikáciou forénzne významnú. Zo zápisu o dychovej skúške zo dňa 28. júna 2008 o 06:25 hod. bol výsledok merania u obžalovaného 0,73 mg/l.
Zo zápisnice o prehliadke tela obžalovaného ako i fotodokumentácie bolo preukázané, že obžalovaný mal viditeľné zranenie v oblasti ľavého oka - krvnú podliatinu fialovej farby o veľkosti priemeru päť centimetrov. Úkon bol skončený dňa 29. júna 2008 o 18.00 hod.
V spise v rámci záverečnej reči - obhajca založil denníky Nový čas a Plus jeden deň - v ktorých boli produkované články a fotografie poškodenej T. T., ktorým prezentoval morálny profil poškodenej.
Hodnotiac vyššie podrobne popísané dôkazy, ako i ďalšie listinné a vecné dôkazy, ktoré súd na hlavnom pojednávaní vykonal v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku, ktoré sa týkajú skutkových zistení obžalovaného a v súlade i s intenciami odvolacieho súdu spod obžaloby oslobodil v bodoch I./, II./, III./, IV./, V./, VI./ obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. por.
Vychádzal pritom z nasledovných dôkazov:
Dokazovaním - ako výpoveďou obžalovaného, vyššie uvedených svedkov bolo preukázané, že obžalovaný a poškodená sa zoznámili v nezistenom čase roku 2006. Spočiatku boli len priatelia, neskôr ich priateľstvo prerástlo v lásku. Ako bolo preukázané nielen z výpovede obžalovaného, ale i znalca z odboru psychológia PhDr. Ľ. D., CSc. - obžalovaný mal poškodenú úprimne rád. Z dokazovania vyplynulo, že obžalovaný trpel nestabilitou poškodenej, jej správaním. Obžalovaný mal vedomosť o tom, že táto mu nie je verná, prehlboval sa jeho frustračný stav - teda nespokojnosť z tohto vzťahu. Toto riešil napomínaním poškodenej, aby sa táto vyvarovala týchto foriem - teda nevery. Poškodená na rozdiel od obžalovaného ako vyplynulo i zo záverov znaleckého posudku od znalkyne z odboru psychológia
- PhDr. R. P. mala sklon reagovať unáhlene, vybuchovať i na nepatrné podnety, s podráždenosťou a vyjadrovaním negatívnych afektov. Vzťah medzi ňou a obžalovaným sa vyznačoval z jej strany celkovou citovou ambivalenciou, ktorá sa plne prejavovala u nezrelej osobnosti poškodenej.
V časovom období keď malo podľa obžaloby dôjsť predmetným skutkom - t. j. od mesiaca august 2007 do 28. júna 2008 bolo ich spolužitie už narušované a nebolo teda ideálne ako na začiatku ich vzťahu. Tieto skutočnosti potvrdili i svedkovia, ktorí boli vypočutí na hlavnom pojednávaní ako i v prípravnom konaní - svedkovia S. P., F. J., I. S. k povahovým vlastnostiam obžalovaného a poškodenej zhodne vypovedali, že v predmetnom vzťahu zodpovedným a osobou, ktorá bola tolerantnejšia bol obžalovaný. Svedok S. P. doslova vypovedal, že poškodenú bola ako „časovaná bomba“ (nevyspytateľná), obžalovaného vo vzťahu klamala, podvádzala ho a vo vzťahu nebola zodpovedná.
K skutku bodu I./
I keď dokazovaním bolo preukázané, že v predmetnom čase - v auguste 2007 bol v byte obžalovaný na ulici U. E. Č.. XX, v Bratislave dokazovaním neboli preukázané skutočnosti tak ako je to uvedené v obžalobnom návrhu pod bodom I./.
Obžalovaný zazvonil na bytový zvonček bytu v tom čase ešte maloletej poškodenej. Predmetné vchodové dvere bytu otvorila matka
poškodenej - S.. L. T.. Nebolo preukázané, že by obžalovaný mal túto poškodenú odsotiť a bez jej dovolenia vojsť do predmetného bytu a byt neopustiť ani po tom, čo mali byť opakované výzvy zo strany poškodenej S.. L. T.. V tejto súvislosti súd v celom rozsahu vychádzal z výpovede obžalovaného. Ako už bolo vyššie konštatované žalovaný skutok mal byť dokonaný v mesiaci august 2007 - teda v čase, keď spolu obžalovaný s poškodenou chodili. Do predmetného bytu chodieval teda kedykoľvek. Ako vyplynulo z jeho výpovede do predmetného bytu za poškodenou chodil i trikrát do týždňa. Bolo to nielen keď bola doma poškodená, ale i keď bola doma matka poškodenej. Pred predmetným skutkom obžalovaný s poškodenou „chodil dlhšie časové obdobie (čas zoznámenia rok 2006 a skutok dokonaný v mesiaci august 2007). Súd preto poukázal na predchádzajúcu vetu, pretože i pred spáchaným skutkom sa stávalo, že obžalovaný zazvonil a keď dvere otvorila matka poškodenej (ako to bolo v tomto prípade), ale i samotná poškodená on vošiel do vnútra bytu bez toho, aby čakal, aby mu povedala samotná matka poškodenej alebo sama poškodená. Vošiel do vnútra bytu automaticky. Keďže obžalovaný opätovne zistil, že poškodená mu v istých veciach klamala, chcel si tieto veci s ňou vydiskutovať. Matke poškodenej po tom, čo táto otvorila dvere sa pozdravil a požiadal ju, aby zavolala poškodenú, ktorá bola v obývačke. Keďže táto mu nemala ako vysvetliť klamstvá začala na neho kričať, aby vypadol. Z tejto konštatácie a z takejto situácie súd nemal za to, že poškodená ho vyzývala na odchod z bytu v tom smere, že neoprávnene išiel do vnútra bytu, ale z dôvodu, že nemala záujem mu vysvetľovať situáciu, že bola na neho nahnevaná - teda opätovné nezrovnalosti medzi nimi a nemala tieto veci v záujme ich riešiť. Obžalovaný práve vzhľadom na takýto „apatický postoj“ a jeho hnev (obžalovaného), ktorý mal v sebe
- v snahe veci vysvetliť, vošiel do izby - obývačky za poškodenou. Jeho reakcia bola taká, že prišiel k poškodenej a túto odniesol z bytu. Na chodbe bytového domu si z dôvodu, že sa mu metala zlomila palec o zárubňu. Toto konanie však nemožno vyhodnotiť a kvalifikovať tak ako bolo konštatované v obžalobe. Dokazovaním nebolo preukázané, že by zo strany matky poškodenej bolo predchádzajúce upozornenie, že by túto bol odsotil a bez dovolenia do bytu vošiel a tento neopustil ani napriek opakovaným výzvam zo strany matky poškodenej. Dokazovaním nebolo preukázané ani to, že po tom, čo poškodená odišla z bytu s obžalovaným - by ju tento naložil do svojho auta a napriek jej nesúhlasu odviezol do bytu, v ktorom on v tom čase býval. Preukázané naopak bolo, že obžalovaný odviezol poškodenú len na lekárske ošetrenie. Pokiaľ išlo o skutky pod bodom II./, III./, IV./ - tieto obžalovaný počas celého dokazovania v celom rozsahu poprel. Mal za to, že predmetné skutky si poškodená vymyslela.
Vo veci bola len výpoveď poškodenej T. T. - ktorá v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu bola neprocesná. Vo veci v prípravnom konaní dňa 4. septembra 2008 bola vykonaná konfrontácia medzi obžalovaným a poškodenou. Poškodená v rámci konfrontácie využila svoje právo a odmietla sa zúčastňovať konfrontácie, pretože by si svojou výpoveďou mohla spôsobiť sama sebe trestné stíhanie (č. l. 87). Obžalovaný nevyužil toto právo - a využil právo konfrontovať sa (č. l. 87). Na hlavnom pojednávaní - po tom, čo predmetná vec bola súdu vrátená odvolacím konaním poškodená opätovne využila svoje právo a vo veci odmietla vypovedať. Vo veci neboli produkované ďalšie dôkazy - napr. lekárske správy, ihneď podané trestné oznámenia a podobne. Keď svedkyňa F. J. povedala poškodenej, že obžalovaný je vo väzbe - vtedy sa poškodená pred ňou rozplakala, bola z toho zaskočená. Keď sa jej táto svedkyňa opýtala, či ju obžalovaný znásilnil poškodená jej povedala, že toto povedať nechcela, že to nie je pravda. Preto medzi nimi došlo (svedkyňou a poškodenou) k narušeniu dôvery a kamarátstva. Svedkyňa naviac vypovedala, že „poškodená veľa vecí povedala v polopravdách, boli to domyslené veci, zveličovanie“. Dokonca vypovedala, že od poškodenej dostala SMS v znení: “prisvedč, čo som vypovedala“. K skutku pod bodom V./ obžalovaný vypovedal počas celého dokazovania, že s poškodenou bol Č.e - kde zvykli sa chodiť prechádzať, ale z dôvodu, aby si vysvetlili okolnosti ohľadom ich ďalšieho vzťahu (pretože tejto okolnosti predchádzalo, že poškodená bola bez toho, aby mu oznámila mimo Bratislavy štyri dni a nedvíhala mu ani mobilný telefón, ktorý po celý tento čas mala vypnutý). Tu obžalovaný potvrdil, že jej dal facku, ale z dôvodu, že bol na ňu veľmi nahnevaný a povedala mu, že na diskotéke si dala pervitín. Následne mu sľúbila, že ho už nebude klamať.
Poškodená V prípravnom konaní sa odmietla s obžalovaným konfrontovať z dôvodu, že by si mohla privodiť nebezpečenstvo trestného stíhania. Na hlavnom pojednávaní i po tom, čo predmetná vec bola zrušená odvolacím súdom odmietla vypovedať z dôvodu, že by si mohla privodiť nebezpečenstvo trestného stíhania. K skutku pod bodom VI./ Obžalovaný v predmetný večer sa zabával v spoločnosti i svedka O. E.. Keď sa vracali spolu nad ránom z takéhoto posedenia - zastavili sa pri bráne domu, v ktorom býval svedok E. E.. Bolo to na ulici E. v Bratislave v ranných hodinách okolo 05.00 hod. dňa 28. júna 2008. obžalovaný potvrdil, že zazvonil na domový zvonček za účelom, aby z vnútra bytu zavolal tohto svedka. Zrejme alkohol, ktorý mal obžalovaný v sebe mal za následok, že si chcel obžalovaný objasniť skutočnosti ohľadom poškodenej a svedkom E. E.. Svedok E. E. (potvrdil to) a poškodená mali mať intímny styk i napriek tomu, že tento svedok mal vedomosť o tom, že poškodená je priateľka obžalovaného. Obžalovaný potvrdil, že tomuto svedkovi dal po tom, čo prišiel pred bránu bytového domu dal facku. Svedok E. E. na to reagoval spôsobom, že obžalovaného udrel päsťou do oka a následne obžalovaný ho udrel udrel päsťou do tváre. Svedok E. E. tieto skutočnosti potvrdil. Medzitým sestra svedka E. E. - svedkyňa E. E. telefonovala poškodenej z dôvodu, aby táto prišla pred bytový dom na ulicu Matejkova ulica v Bratislave. Poškodená na predmetné miesto i prišla. Na predmetnom mieste boli teda obžalovaná, poškodená a svedkovia E. E. a O. E.. Svedok E. E. ako v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní vypovedal, že počul ako poškodená obžalovanému povedala, „že si niečo nájde na neho a aj tak ho zavrú (obžalovaného)“. Toto uvádzala z dôvodu, že bola nahnevaná na obžalovaného pretože i pred ňou ju „podpichol“, že má tu svojho (myslel tým na neho). Zároveň si vulgárne nadávali. K fyzickému konfliktu za čas, čo tam tento svedok bol nedošlo. Potom tento svedok odišiel do vnútra bytového domu. Na ulici zostali už len obžalovaný, poškodená a svedok O. E. (tento tiež následne odišiel). Na ulici zostali potom už len obžalovaný s poškodenou. Podľa výpovede obžalovaného keď išli smerom k polícii - poškodenú chytil okolo pliec a povedal jej, aby nerobila problémy, pretože boli opití. Svedkyňa E. E. vypovedala k tejto časti vypovedala v prípravnom konaní, že videla ako poškodená volala o pomoc a obžalovaný ju ťahal smerom od budovy polície. Na hlavnom pojednávaní v rámci odstraňovania rozporov vypovedala, že si už nepamätala, čo bolo v predmetné ráno dňa 28. júna 2008.
Svedkyňa F. J. od poškodenej k tomuto skutku mala vedomosť, že medzi obžalovaným a poškodenou došlo len k nejakej roztržke. V prípravnom konaní sa odmietla poškodená s obžalovaným konfrontovať z dôvodu, že by si mohla privodiť nebezpečenstvo trestného stíhania. Na hlavnom pojednávaní poškodená po tom, čo predmetná vec bola zrušená odvolacím súdom opätovne odmietla vypovedať z dôvodu, že by si mohla privodiť nebezpečenstvo trestného stíhania.
Pokiaľ ide o svedkov, ktorí v predmetnej veci boli vypočutí a to S. P., F. J. - títo sa vyjadrovali i nielen k obžalovanému a poškodenej ohľadom ich vlastností a povahy, ale i ohľadom ich vzájomného spolužitia.
Svedok S. P. ako už bolo vyššie konštatované hodnotil poškodenú ako „časovanú bombu“. Nikdy nevidel, že by obžalovaný ju bol fyzicky napadol alebo, že by bol na ňu vulgárny. Naopak bola to poškodená, ktorá v predmetnom vzťahu na rozdiel od obžalovaného nebola zodpovednou, obžalovaného viackrát klamala.
Svedkyňa F. J. vypovedala, že v žalovanom období boli s poškodenou najlepšie priateľky. I ona vzťah medzi obžalovaným a poškodenou hodnotila ako „zložitý za čo niesol vinu každý z nich“. Poškodená mala svoje „výlevy a záchvaty“. Obžalovaného podvádzala, klamala mu, stretávala sa s inými mužmi za peniaze. Medzi nimi boli hádky len vo verbálnej rovine s výnimkou jednej facky, ktorú ona osobne videla. Keď sa svedkyňa poškodenej pýtala na jej vzťah s obžalovaným po tom, čo bol obžalovaný vo väzbe
- začala poškodená ju obviňovať, že je do obžalovaného zaľúbená. Skutočnosti, ktoré jej poškodená uviedla ohľadom znásilnenia zo strany obžalovaného vypovedala, že jej neverila, pretože keby sa to malo stať poškodená by jej o tom určite povedala. Taktiež keď jej táto svedkyňa povedala, že obžalovaný je vo väzbe - vtedy sa poškodená pred ňou rozplakala Na základe zisteného stavu veci mal súd za to, že v predmetnej veci bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 285 písm. a/ Tr. por. a to vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti.
Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obžalovanému ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a to v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich vzájomnom súhrne nezávisle od toho, alebo ich obstaráva súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa súčasne platného kontradiktórneho procesu dôkazy navrhujú a vykonávajú procesné strany a nie súd, takže súd iba vyhodnocuje stranami vykonané dôkazy. Z tohto dôvodu sa dôraz celého trestného konania presunul z prípravného konania na hlavné pojednávanie, v rámci ktorého sa dôkazy vykonávajú procesnými stranami. pri aplikácii zásady ústnosti a bezprostrednosti nie je možné mechanicky a najmä účelovo sa pridržiavať tých dôkazov, resp. ich častí, ktoré boli vykonané v prípravnom konaní, či už zákonne alebo nezákonne a ktoré stranám vyhovujú, ale je nevyhnutné brať do úvahy aj zmeny výpovedí, či dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, bez ohľadu na to, či táto zmena napomáha tej, či onej procesnej strane. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že aj keď obžalovaný bol dôvodne podozrivý, že sa dopustil skutku, avšak výsledky dokazovania vykonaného pred súdom nevyznievajú jednoznačne. Nie je tu úplne ucelená reťaz tak priamych, ako i nepriamych dôkazov, z ktorých by súd mohol vyvodiť bezpečný záver, že skutky, ktoré sú predmetom trestného stíhania sa skutočne stali. Predmetné dokazovanie neumožnilo urobiť jednoznačný záver, že skutky sa stali.
Výrok o vine musí byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa skutok stal. Keďže v danom prípade mala ako hlavný dôkazný prostriedok, tento dôkaz musí byť tento jasný, logický, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný, či dokonca vyvratiteľný. Práve rozporuplná a nevieryhodná poškodenej na jednej strane, ako i dôkazy, ktoré sú vyššie rozvedené v neprospech poškodenej (a naopak v prospech obžalovaného - potvrdzujúce jeho výpovede) nespĺňala tieto kritériá a podmienky na to, aby mohla byť jediným podkladom pre uznanie viny obžalovaného vinným a jeho odsúdenie. Súčasne je však potrebné zdôrazniť, že v posudzovanej veci došlo k vyčerpaniu všetkých dostupných dôkazov za účelom objasnenia skutkového stavu veci.
Základné zásady trestného konania totiž vyžadujú, aby súd oprel svojej rozhodnutie o vine (aj treste) o jednoznačne zistené fakty. Tam, kde nemožno bezpečne určiť, ktorá z verzií skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, musí súd voliť tú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia a ak zostanú po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, je nutné rozhodnúť v prospech obžalovaného a oslobodiť ho spod podanej obžaloby. Len vysoký stupeň podozrenia totiž sám o sebe nemôže vytvoriť spoľahlivý a zákonný podklad pre odsudzujúci výrok súdu, ktorý musí byť vždy výrazom ľudsky dosiahnuteľnej istoty.
Zásada objektívnej pravdy vyžaduje, aby súd oprel svoje zistenia o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty nie, o púhu pravdepodobnosť s poukazom na hodnotenie dôkazov vykonaných pred súdom (§ 2 ods. 19 Tr. por.). Zo zásady prezumpcie neviny uvedenej v § 2 ods. 4 Tr. por., ktorá vychádza z úpravy ustanovenej v článku 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a z článku 40 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd vyplýva, že ak po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, ktorá je dôležitá pre posúdenie zavinenia obžalovaného, nemožno rozhodnúť v jeho neprospech. Obžalovanému musí byť vina preukázaná a obžalovaný nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, a to ani svedčiacu v jeho prospech. Prezumpcia neviny znamená, že nedokázaná vina má rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná nevina a teda obžalovaný aj v danom konkrétnom prípade nemá povinnosť svoju nevinu dokazovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Brati- slave prostredníctvom tunajšieho súdu.