Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11C-209-2010.pdf
PDF · 78.95 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/209/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci navrhovateľky: B. Č., rod. T.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., S.. N.. D. XX, p r o t i odporcovi: C. Č., nar. X.X.XXXX, bytom K. XXX, zastúpený JUDr. Martinom Staroňom, advokátom, so sídlom v Prešove, Hlavná 89, o manželské výživné a prísl. takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý platiť navrhovateľke manželské výživné vo výške 130 Eur mesačne od 26.10.2010 do 31.11.2010, od 1.12.2010 do 30.9.2011 vo výške 80 Eur mesačne a od 1.10.2011 do 31.12.2011 vo výške 130 Eur mesačne.
Návrh v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
Dlžné výživné vo výške 1341,67 Eur súd p o v o ľ u j e odporcovi splácať v mesačných splátkach po 100 Eur počnúc mesiacom októbrom 2012 pod následkom straty výhody splátok.
Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom zo dňa 26.10.2010 žiadala určiť manželské výživné pôvodne vo výške 130 Eur mesačne, neskôr ho zvýšila na 190 Eur mesačne od podania návrhu. Ten odôvodnila tým, že jej jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi.
Odporca s návrhom nesúhlasil vzhľadom na svoje pomery, keďže pravidelné výdavky vyčíslil na 515 Eur mesačne, pričom jeho zárobok činí 560 Eur netto. Mal tiež za to, že navrhovateľka ho opustila a preto priznanie nároku by bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, sobášnym listom, opisom mzdového listu odporcu, mzdovým listom navrhovateľky, čestným vyhlásením rodičov odporcu, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove zo dňa 5.1.2011 a zo dňa 6.10.2011, potvrdením Úradu práce zo dňa 7.9.2012, dohodou o splátkach a platobnou kartou, spisom tohto súdu 29C 205/2010, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Manželstvo účastníkov trvalo od 12.6.2004 do 6.1.2012, kedy bolo právoplatne rozvedené rozsudkom tohto súdu č.k. 29C 205/2010-115 zo dňa 30.11.2011. Ním bol syn účastníkov maloletý C. Č., nar. X.X.XXXX zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporca bol zaviazaný prispievať na jeho výživu po 100 Eur mesačne. V rozsudku sa konštatuje, že príčinou rozvratu manželstva účastníkov sú ich rozdielne názory, nielen na spoločné bývanie, ale aj na otázky starostlivosti o spoločnú domácnosť a výchovu maloletého dieťaťa.
Navrhovateľke bola priznaná dávka v hmotnej núdzi od 1.12.2010 vo výške 119,10 Eur. Tú dostávala do 30.9.2011. Neskôr jej bola odňatá spätne od 1.9.2011 rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove č. 11/356989/3 zo dňa 6.10.2011 z dôvodu nepredloženia rozhodnutia o výživnom na maloletého. Dlh bol navrhovateľke vyčíslený sumou 998,03 Eur (rozhodnutie Úradu práce zo dňa 6.10.2011 na č.l. 70) s tým, že navrhovateľka sa ho zaviazala uhrádzať v mesačných splátkach po 28 Eur mesačne počnúc mesiacom novembrom 2011, ako to vyplýva z dohody o splátkach, ktorá je na č.l. 66. Tento dlh navrhovateľka aj pravidelne spláca.
V októbri až decembri 2011 navrhovateľka pracovala na základe dohody o pracovnej činnosti s mesačným príjmom 30 Eur netto. Od 1.1.2012 je už v pracovnom pomere a v uvedenom mesiaci zarobila 355,81 Eur netto.
Navrhovateľka aj s maloletým synom býva u svojej matky, ktorá pracuje ako robotníčka so zárobkom okolo 350 Eur mesačne. Uhrádza polovicu nákladov na byt a to sumu 90 Eur mesačne.
Priemerný čistý mesačný zárobok odporcu za celé relevantné obdobie (október 2010 až január 2012) činil 563,72 Eur. Z pravidelných výdavkov súd zohľadnil výživné na syna - 100 Eur mesačne a príspevok na bývanie rodičom - 100 Eur mesačne, ktorý bol preukázaný ich čestnými vyhláseniami zo dňa 4.9.2012 (č.l. 60 až 62).
Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších noviel zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 72 ods. 2 zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 71 ods. 1 zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Manželské výživné je teda možné priznať len počas trvania manželstva, najskôr od podania návrhu (§ 77 ods. 1 zákona o rodine), teda v danom prípade od 26.10.2010 do 6.1.2012, kedy došlo k zániku manželstva právoplatnosťou rozsudku o rozvode.
Pri posudzovaní výšky manželského výživného je rozhodujúce kritérium rovnakej životnej úrovne oboch manželov. Odporca za celé posudzované obdobie mal príjem päť až šesť násobne vyšší ako mala navrhovateľka. Samozrejme nie je možné vychádzať z matematického prepočtu rovnakých príjmov účastníkov, je potrebné zohľadniť to, že odporca bol zamestnaný a preto má vyššie náklady na život spojené aj s dochádzkou do zamestnania, prípadne regeneráciu jeho organizmu a pod.
Odporca za celé relevantné obdobie mal stabilný príjem a výdavky, na rozdiel od navrhovateľky. Tá od podania návrhu v októbri a novembri 2010 nemala žiaden príjem, preto manželské výživné za toto obdobie jej súd priznal vyššie, než za ďalšie obdobie, kedy dostávala dávku v hmotnej núdzi - od decembra 2010 do septembra 2011. Nie je pritom dôležité, že neskôr bola jej táto dávka spätne odňatá, podstatné je to, že jej bola vyplácaná a teda predstavovala jej príjem v danom období. Posledné tri mesiace roku 2011 už navrhovateľka nedostávala dávku v hmotnej núdzi, jej jediným príjmom bola odmena z dohody o pracovnej činnosti vo výške 30 Eur mesačne, ktorú však súd nemohol zohľadniť, keďže zároveň v tomto období navrhovateľka už začala splácať Úradu práce svoj dlh po 28 Eur mesačne. Vychádzajúc z už spomínanej zásady rovnakej životnej úrovne manželov, súd určil za obdobie poberania
dávky v hmotnej núdzi manželské výživné vo výške 80 Eur a za obdobie, kedy navrhovateľka nemala príjem, výživné vo výške 130 Eur mesačne. Vyššie výživné nebolo možné určiť, keďže limitujúcim faktorom boli pomery odporcu, jeho nie vysoký zárobok v spojení s pravidelnými výdavkami, ktoré súd, ako to už bolo uvedené, zohľadnil vo výške 200 Eur mesačne.
Súd sa nestotožnil s názorom odporcu o nepriznaní uplatneného nároku pre rozpor s dobrými mravmi. Z rozvodového rozsudku vyplynulo, že obaja účastníci rovnakou mierou spôsobili rozvrat manželstva tým, že sa nedokázali zhodnúť v otázke bývania, ale aj starostlivosti o spoločnú domácnosť a výchovu maloletého dieťaťa. Skutočnosť, že navrhovateľka z problémového manželstva odišla, je len logickým vyústením jeho nefunkčnosti, čo napokon bolo potvrdené tým, že manželstvo účastníkov bolo už právoplatne rozvedené. Preto nemožno jej správanie hodnotiť ako správanie v rozpore s dobrými mravmi.
Dlžné výživné súd vyčíslil na 1341,67 Eur (pomerná časť výživného od 26.10. od 30.10.2010 = 21,67 Eur + november 2010 = 130 Eur + december 2010 až september 2011 = 800 Eur + október 2011 až december 2011 = 390 Eur). V januári 2012 navrhovateľka už bola zamestnaná, zarobila 355,81 Eur netto, súd jej preto už manželské výživné za tento mesiac nepriznal. Vzhľadom na už spomínané pomery odporcu súd mu povolil dlžné výživné splácať v mesačných splátkach tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku a to s poukazom na ustanovenie § 160 ods. 1 vetu druhú Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).
Do dlžného výživného nebola zarátaná suma 100 Eur, ktorú navrhovateľka zobrala zo spoločných úspor pri svojom odchode od odporcu dňa 5.10.2010 (odporca nevedel preukázať svoje tvrdenie o tom, že išlo o sumu 400 Eur). Úspory účastníkov totiž predstavovali prostriedky patriace do ich bezpodielového spoluvlastníctva, na ktoré mala navrhovateľka taký istý nárok ako odporca. Nepochybne pritom potrebovala peniaze na živobytie, keďže v čase odchodu od odporcu bola bez akéhokoľvek príjmu.
Výrok o trovách konania vyplýva z tej skutočnosti, že žiadny z účastníkov si neuplatnil nárok na ich náhradu v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.