Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38C/124/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci navrhovateľa SPRAVBYTKOMFORT, a.s. Prešov, Volgogradská 88, 080 01 Prešov, IČO: 31 718 523, proti odporcom X. Q. Z., H.. XX.XX.XXXX, C. Z. 2, XXX XX S.X., X. Z. Z., H.. XX.XX.XXXX, C. Z. X, XXX XX S., právne zastúpených JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou so sídlom Kpt. Nálepku 5, 080 01 Prešov, v konaní o zaplatenie 1 748,76 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Návrh z a m i e t a.

II. Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcom v 1. a 2. rade trovy konania vo výške 474,57 eur na účet ich právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ, návrhom doručeným súdu dňa 16.12.2009 žiadal, aby súd odporcov v 1. a 2. rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 1 748,76 Eur a trovy konania vo výške 105,00 Eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku. Návrh odôvodnil tým, že odporca v 1. a 2. rade dlhuje za zúčtovacie obdobie od 01.01.2007 do 31.05.2007 navrhovateľovi istinu vo výške 1 748,76 Eur z dôvodu užívania bytu č. 4, nachádzajúceho sa na 1. poschodí , na ulici R. Š. Č.. XX.

Platobným rozkazom, vydaným Okresným súdom Prešov, pod č.k. XXRo/XXX/XXXX-9 zo dňa 27.04.2010 súd zaviazal odporcov v 1. a 2. rade, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu spoločne a nerozdielne zaplatili navrhovateľovi sumu 1 748,76 Eur a nahradili mu trovy konania vo výške 104,50 Eur alebo, aby v tej istej lehote podali odôvodnený odpor na súde.

Voči uvedenému platobnému rozkazu podali odporcovia v 1. a 2. rade v zákonom stanovenej lehote dňa 29.07.2010 odpor, v ktorom uviedli, že návrh navrhovateľa považujú v celom rozsahu za nedôvodný, nakoľko neboli nikdy nájomcami žiadneho bytu na ulici R. Š. Č.. XX, XXX XX S.. V septembri roku 2005 prišli bývať k mame odporcu v 1. rade- B. Q., ktorá v tomto čase bola nájomcom tohto bytu, na základe uzatvorenej Zmluvy o nájme bytu. Dňa 11.10.2005 B. Q. zomrela. V uvedenom byte neboli nikdy prihlásení na pobyt. Potom, čo B. Q. zomrela, odporca v 1. rade ako jej vnuk požiadal Mesto Prešov o zabezpečenie prechodu nájmu bytu, jeho návrh bol však zamietnutý. V decembri roku 2005 predmetný byt uvoľnili. Odporkyňa v 2. rade išla bývať k rodičom do R. a odporca v 1. rade išiel bývať do bytu svojej matky. Za rozhodné obdobie od 01.01.2007 do 31.05.2007 byt už viac ako dva roky neužívali. Z tohto dôvodu považujú návrh navrhovateľa za nedôvodný a žiadajú ho v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov, listinnými dôkazmi, a to návrhom zo dňa 16.12.2009, zmluvou o nájme bytu zo dňa 01.01.1993, vyúčtovaním nákladov za rok 2007, upomienkou zo dňa 29.04.2009, platobným rozkazom Okresného súdu Prešov, č.k. XXRo/XXX/XXXX- X zo dňa 27.04.2011, listom zo dňa 12.06.2006 a 16.03.2005, Všeobecne záväzným nariadením Mesta Prešov č. 156/2008, Smernicou primátora Mesta č. 6/2007, Dodatkom č. 1 k smernici, dohodou o skončení mandátneho vzťahu zo dňa 30.12.2009 a zistil tento skutkový stav:

Dňa 01.01.1993 bola uzatvorená medzi Z. S. a B. Q. Zmluva o nájme bytu, kde prenajímateľ prenechal nájomcovi do užívania byt č. 4, nachádzajúci sa na 1. poschodí domu č. 25, na ulici R. Š. N. S., pozostávajúceho z dvoch obytných miestností, vrátane obytnej kuchyne.

Vyúčtovaním nákladov spojených s užívaním bytu pod č. 151027111 vyúčtoval navrhovateľ odporcovi v 1. rade za zúčtovacie obdobie od 01.01.2007 do 31.05.2007 nedoplatok , celkovo vo výške 2 871,52 Eur, pozostávajúci z položiek za vodu, osvetlenie, zrážkovú vodu a nájomné.

Upomienkou zo dňa 29.04.2009 vyzval navrhovateľ odporcu v 1. rade na zaplatenie nedoplatku za plnenia spojené s užívaním bytu, splatného dňa 31.12.2009, celkovo vo výške 2 871,08 Eur , zároveň ho upozornil, že v prípade, ak tento nedoplatok nebude uhradený, budú sa svojho práva domáhať cestou súdu.

Listom zo dňa 16.03.2005 adresovaným Mestu Prešov, doručenému dňa 17.03.2006 žiadal odporca v 1. rade Mesto Prešov - ako vlastníka bytu o splnenie podmienok, uvedených v , a to že došlo k zákonnému prechodu nájmu z jeho nebohej starej matky B. Q. naňho, zároveň uviedol, že v deň jej smrti žil s ňou v spoločnej domácnosti, nemá vlastný byt, preto splnil podmienky prechodu nájmu na ulici R. Š. Č..XX N. S..

Mesto Prešov, listom zo dňa 12.06.2006 odpovedalo odporcovi v 1. rade, že nesplnil podmienky prechodu nájmu bytu, ktorý sa uvoľnil po smrti jeho starej matky, ktorá zomrela dňa 12.10.2005. Z listu ďalej vyplýva, že zamestnankyne odboru sociálneho, bytového a zdravotníctva vykonali v byte dňa 25.10.2005 previerku obývanosti bytu, ktorého nájomníčkou bola B. Q.. Pri previerke od suseda zistili, že pani Q. bývala

v byte sama, rodiny Z. sa do bytu nasťahovali až po smrti nájomníčky. Z tohto dôvodu neboli splnené podmienky prechodu nájmu bytu a jeho žiadosť bola zamietnutá.

Z oznámenia Obce R. zo dňa 07.12.2011 vyplýva, že Q. Z. B. Z. Z. mali v ich obci prechodný pobyt v čase od 01.03.2007 do 30.06.2007 na adrese R., Č. V..

Dňa 30.12.2009 bola medzi Mestom Prešov a navrhovateľom uzatvorená Dohoda o skončení mandátneho vzťahu, založeného na základe mandátnej zmluvy zo dňa 28.12.1995 a upraveného Zmluvou o prevzatí dlhu zo dňa 27.10.2009.

Navrhovateľ na pojednávaní trval na podanom návrhu, mal zato, že boli splnené podmienky prechodu nájmu bytu v zmysle , rovnako mal zato, že tento byt v rozhodnom zúčtovacom období od 01.01.2007 do 31.05.2007 užívali odporcovia v 1. a 2. rade. Zároveň poukázal nato, že kľúče od predmetného bytu mala vypočutá svedkyňa - N. Z., ktorá kľúče vlastníkovi bytu Mesto Prešov, resp. správcovi - teda navrhovateľovi neodovzdala, čím spôsobila, že sa v byte nachádzali bezdomovci, ako aj iné osoby.

Odporca v 1. rade uviedol, že jeho nebohá babka B. Q. zomrela v októbri roku 2005, do bytu k babke prišli bývať v septembri roku 2005, nakoľko v tom čase nemali vlastný byt. Po jej smrti sa z bytu v decembri

roku 2005 odsťahovali, nakoľko v byte nebol plyn, elektrina. Jeho manželka bola v tom čase tehotná, preto odišli bývať k manželkinej mame do R.. Keď sa odsťahovali v decembri roku 2005, predmetný byt začal užívať S. F., nevie však súdu uviesť, ako sa do bytu dostal. Jeho žiadosť, ktorou žiadal o prechod nájmu bytu primátora mesta ešte v roku 2006 bola zamietnutá. Kľúče od predmetného bytu odovzdal svojej matke N. Z., nakoľko tam mala nábytok. Pracovníci Mestského úradu dali na predmetný byt mreže, všetky veci z daného bytu vyhádzali.

Odporkyňa v 2. rade uviedla, že do predmetného bytu sa nasťahovali v septembri roku 2005, následne v decembri roku 2005 byt opustili, keď babka jej manžela zomrela v októbri roku 2005. V tom čase nemali vlastný byt. Následne v decembri roku 2005 odišli do R., do bytu jej matky. Potom, čo ich vyhodila, túlali sa s manželom a deťmi, prespávali u známych a podobne. V novembri roku 2005 do predmetného bytu R. Š. Č.. XX, S. prišli pracovníčky z mestského úradu pani N. B. K., ktoré im oznámili, že sa z predmetného bytu musia vysťahovať. Kľúče od predmetného bytu mala svokra. Stále písali listy, aby im byt bol pridelený, no stále im žiadosť o tento byt bola zamietnutá. Má vedomosť o tom, že v tomto rozhodnom období, v ktorom si navrhovateľ uplatňuje svoj nárok užíval byt pán F..

Vypočutá svedkyňa N. Z., ktorá je matkou odporcu v 1. rade uviedla, že potom, čo zomrela jej nebohá matka B. Q., užívala byt na ulici R. Š. č. 25, Prešov po dobu 2-3 mesiacov. Následne sa do bytu nasťahoval jej syn, spolu s nevestou. Kľúče od predmetného bytu mala ona. Pred Vianocami išla do bytu pozrieť potom, čo sa nevesta, spolu s jej synom odsťahovali do R. k nevestinej mame. Dvere boli rozbité, v byte žili bezdomovci, bol tam neporiadok , boli tam porozhadzované fľašky, všade bol veľký neporiadok. V byte bolo všetko poodpájané. Následne potom, čo sa odsťahoval jej syn s manželkou, byt začal užívať pán F., ktorý je učiteľom. Následne išla na Mesto Prešov

žiadať, aby mohla v tomto byte bývať. Keďže je rozvedená, jej žiadosti nevyhoveli. Byt na T. Č.. XX odkúpila do svojho osobného vlastníctva, kľúče od bytu mala, ale byt užíval pán F.. V byte na ulici R. Š. Č.. XX, S. s jej nebohou matkou B. Q. býval jej brat U. Q.. Potom, čo matku zbil bol odsúdený a z bytu odišiel. Bolo to asi 6-7 mesiacov pred jej smrťou. Následne v byte bývala spolu so svojou matkou asi 3 mesiace, potom tam býval aj jej syn spolu so ženou asi 3 mesiace. Bolo to v čase po smrti matky, keď matka zomrela, syn spolu s nevestou sa z bytu odsťahovali. Na byt boli dané mreže, ale dvere boli otvorené, bývali tam bezdomovci, všade bol neporiadok. Kľúče od bytu neodovzdala správcovi bytu, nakoľko mala zato, že keď sa vráti z väzenia jej brat U. Q., kľúče od bytu mu odovzdá.

Vypočutá svedkyňa B. Š., ktorá je zamestnancom navrhovateľa uviedla, že v predmetnom byte na R. Š. Č.. XX, S. bola na kontrole. Bolo to v novembri 2005, v byte sa nachádzala odporkyňa v 2. rade spolu s deťmi. Následne od mesta dostali upozornenie, že byt je zdevastovaný, išli tam na kontrolu. Byt v roku 2006, keď išla vykonať kontrolu spolu s majstrom bol ohorený, zdevastovaný, preto byt v roku 2006 zapečatili a zamrežovaný bol dňa 23.05.2007.

Vypočutý svedok U. Q. uviedol, že v predmetnom byte bývala iba jeho matka , on mal rovnako pridelený byt, nachádzajúci sa nad ňou. Potom, čo v roku 2005 bol odsúdený a išiel do väzenia byt mu vzali. Má vedomosť o tom, že odporcovia v 1. a 2. rade nikdy s jeho matkou v predmetnom byte nebývali. Túto vedomosť má preto, lebo matka mu písala listy, rovnako ho aj vo väzení navštevovala, ak by s ňou bývali tak by mu o tom povedala.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa , , ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, stávajú sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami (spoločnými nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo na neho boli odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt.

Podľa , , spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis .Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu nedôvodný.

Ak nájomca zomrie, a nejde o byt v spoločnom nájme manželov, stávajú sa nájomcami bytu jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať, nevesta a ďalej tí, ktorí preukážu, že s ním žili v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt.

Na základe vyššie uvedeného mal súd zato, že v tomto konaní navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno.

Prechod nájmu bytu podľa , je právnym nástupníctvom svojho druhu. Za splnenia podmienok tam uvedených, právo nájmu smrťou nájomcu nezanikne, ale dôjde ku zmene v jednom z jeho subjektov. Namiesto doterajšieho nájomcu vstupuje do nájomného vzťahu iná osoba, týmto ustanovením určená. K tomu, aby nastali účinky prechodu práva nájmu bytu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, musia byť splnené zákonom ustanovené podmienky, a to spolužitie so zomrelým nájomcom bytu v spoločnej domácnosti v deň jeho smrti a neexistencia vlastného bytu. Nedostatok jednej z týchto podmienok má za následok, že k prechodu práva nájmu bytu nedôjde. Dôkazné bremeno ohľadne skutočnosti rozhodných pre prechod práva nájmu bytu ťaží v spore toho, kto túto skutočnosť tvrdí. Pokiaľ ide o spolužitie týchto osôb v spoločnej domácnosti, tu je potrebné poukázať, aby toto spolužitie s nájomcom bytu bolo trvalej povahy, aby išlo o príslušnosť k domácnosti nájomcu, vyznačujúcou sa súhlasným úmyslom nájomcu a spolužijúcej osoby, vytvoriť trvalé časovo neobmedzené životné spoločenstvo. Spolužitie je potrebné považovať za trvalé, ak sú tu objektívne zistené okolnosti, ktoré svedčia o úmysle viesť takéto spoločenstvo v byte, o ktorý ide. Nestačí, aby osoby nájomcu len niekedy navštevovali, poskytovali mu pomoc, alebo príležitostnú pomoc v domácnosti, alebo aby boli iba v nájme uňho v byte formálne prihlásený. Musí tu byť splnená podmienka - úmysel žiť v spoločnej domácnosti podľa zákonného ustanovenia .

Na posúdenie tejto skutočnosti súd mal v konaní za preukázané, že odporcovia získali vlastný byt, nachádzajúci sa na ulici Z.Ž. Č.. X, S. až v roku 2008. Preto v tomto konaní súd skúmal len otázku, či medzi nebohou nájomkyňou bytu B. Q. a odporcami bola spoločná domácnosť v čase jej smrti. Súd poukazuje, že muselo ísť o trvalé spolužitie viacerých osôb v potrebnom spoločenstve.

Navrhovateľ v konaní podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno, aby súdu preukázal, že v rozhodnom období od 01.01.2007 do 31.05.2007 byt na ulici R. Š. č. 25 obývali odporcovia v 1. a 2. rade.

Súd vychádzal z výpovede vypočutých svedkov N. Z., ktorá potvrdila síce, že mala kľúče od predmetného bytu, tie navrhovateľovi neodovzdala, ale zároveň potvrdila, že odporcovia v tomto byte s jej matkou nebývali, jej nevesta- odporkyňa v 2. rade odišla bývať k svojej matke do R., odporca v 1. rade býval spolu s ňou. Zároveň potvrdila, že pokiaľ má vedomosť a pokiaľ išla pozrieť tento byt, v byte boli bezdomovci, bol tam neporiadok, na zemi boli porozhadzované fľaše a rovnako má vedomosť, že predmetný byt obýval pán F.. Rovnako vypočutý svedok U. Q. uviedol, že matka v tomto byte bývala sama, matka ho vo väzení navštevovala, písala mu listy. Túto skutočnosť vie súdu potvrdiť, nakoľko býval v byte nad svojou matkou, vie, že v tomto byte nikdy odporcovia v 1. a 2. rad nebývali.

Pokiaľ ide o vypočutú svedkyňu B. Š., ktorá je zamestnankyňou navrhovateľa, táto sama uviedla, že byt bol zapečatený v roku 2006, zamrežovaný bol dňa 23.05.2007. Rovnako uviedla, že v byte bol

neporiadok, byt bol v roku 2006 zdevastovaný, ohorený, v byte boli bezdomovci, pričom súdu preukázala len tú skutočnosť, že pri kontrole

tohto bytu sa v byte nachádzala len odporkyňa v 2. rade spolu s deťmi, bolo to v novembri roku 2005, pričom samotní odporcovia potvrdili, že sa z bytu v decembri 2005 odsťahovali.

Súd je toho názoru, že bolo povinnosťou vlastníka bytu - Mesta Prešov, resp. jeho správcu, navrhovateľa zabezpečiť zapečatenie bytu a žiadať od N. Z. odovzdanie kľúčov od predmetného bytu. To, že tieto kľúče mala v držbe N. Z. a tieto neodovzdala navrhovateľovi , nie je pre súd tento argument rozhodujúci, nakoľko túto povinnosť si mali splniť vlastník bytu, resp. správca bytu potom, čo kontrolou predmetného bytu bolo zistené, že v byte sa nachádzajú bezdomovci, iné osoby, byt obýval aj pán F., čo navrhovateľ v konaní ani nespochybnil.

Súd poukazuje aj na list navrhovateľa z 12.06.2006, kde odporcovi v 1. rade na jeho žiadosť o prechod nájmu bytu odpovedal negatívne, teda, že podmienky prechodu nájmu bytu podľa zákonného ustanovenia § 706 nesplnil.

Navrhovateľ súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, aby v rozhodnom období, od ktorého uplatňuje svoju pohľadávku vo výške 1 748,76 Eur, t.j. od 01.01.2007 do 31.05.2007 byt obývali odporcovia v 1. a 2. rade. Navyše aj samotná svedkyňa B. Š. uviedla, že byt bol zapečatený v roku 2006 a zamrežovaný dňa 23.05.2007. Rovnako potvrdila, že v byte sa nachádzali bezdomovci, byt bol zdevastovaný, ohorený, prebývali tam rôzni ľudia.

V prospech tvrdení navrhovateľa nesvedčí ani potvrdenie obce R., z ktorého jednoznačne vyplýva, že od 01.03.2007 do 30.06.2007 mala v obci R. prechodný pobyt odporkyňa v 2. rade, spolu s 8 deťmi, pochádzajúcimi z manželstva s odporcom v 1. rade. Rovnako prechodný pobyt tam mal hlásený aj odporca v 1. rade.

Navyše navrhovateľ ani súdu nepreukázal , z čoho pozostáva uplatnená istina v tomto konaní vo výške 1 748,76 Eur a že vôbec odporcom v 1. a 2. rade bol doručený platobný výmer na nájom a služby spojené s užívaním bytu.

Na záver ešte súd uvádza, že navrhovateľ sa v tomto konaní domáha zaplatenia nedoplatku na byte za obdobie rokov 2007 titulom prechodu nájmu bytu na odporcov, pričom sám v roku 2006 listom oznámil odporcovi v 1. rade, že k prechodu nájmu bytu zo zákona ex lege postupom podľa nedošlo.

Aj zo samotného podania navrhovateľa, ktoré bolo súdu doručené dňa 21.09.2011 vyplýva jeho vyjadrenie, že v predmetnom byte sa zdržiavali rôzni občania bez právneho dôvodu, zväčša bezdomovci.

Z toho dôvodu, súd, keďže nemal v konaní preukázané, že odporcovia v 1. a 2. rade sa nachádzali a obývali predmetný byt a teda, že boli splnené zákonné predpoklady pre prechod nájmu bytu postupom podľa , návrh navrhovateľa z dôvodu nepreukázania súdu rozhodujúcich skutočností a neunesenia dôkazného bremena v tomto konaní v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľ bol v konaní v celom rozsahu neúspešný, je preto povinný nahradiť odporcom v 1. a 2. rade trovy konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia.

Právna zástupkyňa odporcov si trovy konania vyčíslila v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 17.09.2012, kde žiadala priznať odmenu za 7 úkonov právnej pomoci a to príprava a prevzatie obhajoby zo dňa 22.11.2010, účasť na pojednávaní dňa 21.03.2011, podanie vo veci samej dňa 11.03.2011, účasť na pojednávaní dňa 22.11.2011, účasť na pojednávaní dňa 09.02.2012, účasť na pojednávaní dňa 12.04.2012 a dňa 14.09.2012, za jeden úkon právnej pomoci žiadala priznať odmenu vo výške 61,41 eur, spolu za 7 úkonov 429,87 eur. Zároveň žiadala priznať režijný paušál vo výške spolu 44,70 eur, spolu odmena predstavuje 474,57 eur.

Vzhľadom na to, že súd nemôže prekročiť návrh a priznať viac než sa požaduje, priznal sud právnej zástupkyni odporcov v 1. a 2. rade odmenu podľa jej písomného vyčíslenia zo dňa 17.09.2012 celkovo za 7 úkonov právnej pomoci a to:

1. príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 22.11.2010

2. účasť na pojednávaní dňa 21.03.2011

3. podanie vo veci samej dňa 11.03.2011

4. účasť na pojednávaní dňa 22.11.2011

5. účasť na pojednávaní dňa 09.02.2012

6. účasť na pojednávaní dňa 12.04.2012

7. účasť na pojednávaní dňa 14.09.2012

Súd priznal odmenu postupom podľa , , , vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v zmysle vyúčtovania právnej zástupkyne odporcov za jeden úkon právnej pomoci sumu 61,41 eur, za sedem úkonov odmena predstavuje 429,87 eur a režijný paušál podľa jej vyúčtovania vo výške spolu 44,70 eur, v zmysle vyhl. č. . Spolu odmena predstavuje 474,57 eur.

Súd uvádza, že právnej zástupkyni odporcov patrila odmena aj za úkony právnej pomoci a to podanie odporu zo dňa 29.07.2010 a účasť na pojednávaní dňa 09.05.2011. Tieto úkony si pritom právna zástupkyňa odporcov vo svojom vyúčtovaní neuplatnila. Rovnako súd poukazuje, že za úkon právnej pomoci jej postupom podľa vyhl. č. patrila odmena vo výške 81,33 eur , za 9 úkonov právnej pomoci spolu 731,97 eur a režijný paušál vo výške spolu 52,33 eur ( 1x 7,21 + 3x 7,41 + 3x 7,63 eur). Rovnako súd poukazuje, že právna zástupkyňa odporcov zastupovalo dvoch účastníkov konania, pričom nepostupovala podľa vyhl. č. a odmenu si uplatnila iba za jedného klienta.

Keďže súd je viazaný návrhom a nemôže priznať viac než sa požaduje, priznal súd odmenu právnej zástupkyni odporcov iba podľa jej písomného vyčíslenia trov právneho zastúpenia celkovo vo výške 474, 57 eur ( 429,87 eur + 44,70 eur).

Po vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení, poučení o opravnom prostriedku sa prítomní odporcovia v 1. a 2. rade a právna zástupkyňa odporcov, vzdali práva na podanie odvolania voči všetkým výrokom vyhláseného rozhodnutia, čo vlastnoručne potvrdili na listine, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zápisnice z pojednávania

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda

a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Ten, kto sa po vyhlásení rozhodnutia vzdá práva na podanie odvolania, nie je k podaniu odvolania oprávnený.