Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_12P-233-2012.pdf
PDF · 88.1 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/233/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin samosudcom JUDr. Romanom Tichým vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa
B. Ž., L.. X.X.XXXX
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: nebohej matky: C.. W. Ž., L. .XX.X.XXXX, X.. X.X.XXXX a otca: O. Ž.S., L.. XX.X.XXXX, J. C. X, A.. T. X, o návrhu navrhovateľa O. Š.G., L.. XX.X.XXXX, J. C., A.. C.. I. XX o zverenie maloletého dieťaťa do jeho náhradnej osobnej starostlivosti, maloletý bytom u navrhovateľa, takto
rozhodol:
Súd zveruje maloletú B. Ž., L.. X.X.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa O. Š., L.. XX.X.XXXX, J. C., A.. C.. I. XX, počnúc dňom 15.8.2012.
Navrhovateľ je oprávnený a povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú LA.u Ž., L.. X.X.XXXX v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia, sústavne a dôsledne sa starať o jej výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj, riadiť jej správanie, chrániť jej záujmy, prijímať výživné, prídavky na dieťa, iné finančné a materiálne plnenia a tieto vymáhať, zastupovať ju a spravovať jej majetok s náležitou starostlivosťou s tým, že právo zastupovať a spravovať jej majetok má iba v bežných veciach.
Otec je povinný platiť na maloletú B. Ž., L.. X.X.XXXX výživné vo výške 150,- Eur mesačne, počnúc dňom 15.8.2012, vždy do každého 25-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Martin sp.zn. XC/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX v časti o úprave práv a povinností k maloletej B..
odôvodnenie:
Návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 8.8.2012 sa navrhovateľ domáhal zveriť maloletú B. do jeho náhradnej osobnej starostlivosti, nakoľko matka maloletého dieťaťa, s ktorou žil ako druh a družka v spoločnej domácnosti spolu s maloletou takmer 13 rokov, náhle zomrela.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, kolíznej opatrovníčky. Ďalej vykonal dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými správami ohľadne príjmu otca a navrhovateľa, so správou kolízneho opatrovníka a s pripojeným spisom tunajšieho súdu XC XXX/XXXX a zistil tento skutkový a právny stav:
Rodičia maloletej nie sú manželia, nebývajú v spoločnej domácnosti. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Martin 5C/432/1999, kedy bolo manželstvo rozvedené, maloletá bola zverená do starostlivosti matky. Matka žila v spoločnej domácnosti spolu s priateľom ako druh a družka takmer 13 rokov, spoločnej vychovávali maloletú a plánovali spolu svadbu.
Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava návrhu a na skutočnostiach, ktoré sú v návrhu uvedené, t.j. aby bola maloletá zverená do jeho náhradnej starostlivosti trvá. S matkou maloletej plánovali svadbu, avšak z dôvodu náhleho úmrtia k tejto udalosti nedošlo.
Na otázky súdu ďalej uviedol, že náklady na domácnosť sú 161,- Eur nájomné a inkaso 51,- Eur. Byt je písaný na partnerku, byt bude dediť maloletá, ktorá nastúpila na strednú školu do Žiliny, jedná sa o 5-ročné bilingválne štúdiu, denne dochádza, páči sa jej tam, je spokojná. Pre nich sa zásadne nič nezmenilo, fungujú ako rodina, t.j. ako doteraz. Je živnostník. Nemá problém so zabezpečovaním domácnosti, delili si s družkou domáce práce, teraz si tieto práce delí s maloletou, má už 16 rokov. Oslovuje ho "otec". On sa osobne rozprával s biologickým otcom, je v ťažkej finančnej situácii, bol aj dlžný výživné, išiel pracovať mimo územia SR. Otec sám navrhol, že je schopný platiť výživné najviac do výšky 150,- Eur, čo síce nenamieta, aj keď dcéra je študentkou strednej školy. S biologickým otcom sú v kontakte, s maloletou sa stretáva podľa možností. Biologický otec poslal 300,- Eur, čím vykryl dlh za rok 2011, v podstate dlhuje bežné výživné za rok 2012. Od rozvodu sa žiadne zvýšenie výživného nekonalo, naposledy boli ústne dohodnutí, že bude platiť 100,- Eur, ale bohužiaľ sa mu to nedarí.
Súd oboznámil záznam z pohovoru zo dňa 5.9.2012, ktorý sa uskutočnil na ÚPSVaR Martin s biologickým otcom maloletej, kde uviedol ,že pracuje v Českej republike ako robotník. Bol oboznámený s návrhom navrhovateľ. Vyjadril sa, že súhlasí s tým, aby bola dcéra zverená do starostlivosti navrhovateľa, tohto osobne pozná už dlho. Vie, že fungovali ako rodina, dcéra ho má rada. On sa o dcéru nevie a nemôže postarať, nakoľko sa nezdržiava v mieste bydliska. Súhlasí s určením výživného maximálne do výšky 150,- Eur, vzhľadom na jeho schopnosti a možnosti. S dcérou má dobrý vzťah, stretávajú sa sporadicky. Súdu predložil pracovnú zmluvu, kde má dojednanú základnú mzdu 8 000,- Kč s osobným ohodnotením vo výške 50 % základnej mzdy. Pracovná zmluva je uzavretá od 6.8.2012 do 31.12.2012
Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že doporučuje zveriť do náhradnej výchovy, nakoľko sú splnené všetky podmienky. S dieťaťom je navrhovateľ v kontakte v podstate od jej troch rokov, je jej známe prostredie, maloletá obýva spoločnú domácnosť s navrhovateľom už 13 rokov, prakticky ju vychovával, majú vytvorené vhodné bytové podmienky.
Podľa § 44 ods.1 Zákona o rodine (ďalej len ZR) náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
Podľa § 44 ods.2 ZR náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletých dieťaťom a inou osobou, môžu vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinností vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.
Podľa § 44 ods.3 písm.a) ZR náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len náhradná osobná starostlivosť).
Podľa § 45 ods.1 ZR ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa § 45 ods.2 ZR pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
Podľa § 45 ods.3 ZR v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Podľa § 45 ods.4 ZR osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa, spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
Podľa § 45 ods.6 ZR rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
Podľa § 45 ods.7 ZR vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa ods.1 nezaniká.
Podľa § 45 ods.8 ZR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, určí rodičom, alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné, rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa § 62 ods.1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods.2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods.1 prvá veta ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Súd má na základe vykonaného dokazovania za to, že zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľovi je v jeho záujme. Súd má za preukázané, že navrhovateľ je vhodnou osobou schopnou poskytnúť maloletému dieťaťu nielen materiálne, ale predovšetkým citové zázemie, podporovať jeho osobný vývoj, pomáhať mu získavať citovú stabilitu a sociálne zručnosti nevyhnutné pre jeho budúci život.
Súd v konaní prihliadol aj ku stanovisku kolízneho opatrovníka, ktorý skonštatoval, že zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej starostlivosti navrhovateľovi doporučujú a to z toho dôvodu, že u navrhovateľa sú splnené všetky podmienky pre riadnu starostlivosť, s dieťaťom je v neustálom kontakte od jeho troch rokov veku, fungujú ako rodina. Dieťa je v známom prostredí, v ktorom sa nachádza, je v kontakte i s biologickým otcom.
Zároveň súd stanovil výživné otcovi vo výške 150,- Eur mesačne, nakoľko mal za preukázané, že otec je zamestnaný s dohodnutou základnou mzdou cca 8 000,- Kč. Výšku výživného vo výške 150,- Eur, s ktorou sumou otec vo svojom vyjadrení aj súhlasil čiže súd má za to, že je v jeho možnostiach a schopnostiach takéto výživné platiť i vzhľadom k tomu, že maloletá má už 16 rokov a študuje na strednej škole, s čím má navrhovateľ značné výdavky.
Výrok o trovách konania má svoje opodstatnenie v ust. § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu. Vzhľadom k tomu, že daný typ konania je takýmto konaním, ktoré môže byť zahájené i bez návrhu a súd pri úvahe o rozhodnutí o trovách tohto konania nezistil ani žiadne zvláštne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhradu trov konania niektorému z účastníkov, konštatuje sa v záverečnom výroku tohto rozhodnutia, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, v piatich vyhotoveniach (§ 204 ods.1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).