Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-219-2010.pdf
PDF · 79.14 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/219/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci žalobcu: Dopravní podnik města Pardubic, a.s. Teplého 2141, Pardubice, IČO: 632 17 066, zast. FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského č. 2, Bratislava, IČO: 359 55 341 proti žalovanému G. I., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom G., M. č. 7, t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou Dagmar Dominikovou, zamestnankyňou Okresného súdu Košice I v konaní o zaplatenie 1.016 Kč s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.016 Kč s 9,25% ročným úrokom z omeškania od 17.4.2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume 69,89 EUR na účet právneho zástupcu žalobcu, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou, ktorú podal súdu dňa 12.4.2010 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.016 Kč s 9,25% ročným úrokom z omeškania od 17.4.2009 do zaplatenia náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný cestoval dňa 16.4.2009 v Pardubiciach linkou č. 12/161 mestskej hromadnej dopravy a o 17.35 hod. sa kontrole v dopravnom prostriedku žalobcu nevedel preukázať platným cestovným dokladom. Cestovné predstavovalo 16 Kč. Na mieste bol spísaný zápis o prevedenej prepravnej kontrole č. XXXX/XXXX, ktorý žalovaný podpísal. Na základe uvedeného žalobcovi vznikol nárok aj na prirážku za jazdu osoby bez platného cestovného lístka vo výške 1.000 Kč.
Súd vydal vo veci platobný rozkaz dňa 6.5.2010 č.k. 14Ro 1079/2010-13, ktorý platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, a preto ho súd svojim uznesením zo dňa 8.6.2010 zrušil.
Žalovaný sa v priebehu konania zdržiaval na neznámom mieste, pričom adresa jeho trvalého bydliska bola vyznačená stále na ul. M.. Súčasne bol prihlásený na prechodný pobyt v Z.Ani následná lustrácia súdu nebola úspešná a súdu sa nepodarilo zistiť, kde sa t.č. žalovaný zdržiava, preto mu súd v súlade s ust. § 29 ods. 2,6 O.s.p. ustanovil opatrovníčku v osobe zamestnankyne Okresného súdu Košice I, ktorá ho v tomto konaní zastupovala.
Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil nasledujúci a právny stav:
Súd predovšetkým zistil, že predmetom sporu je vec s medzinárodným prvkom, keďže k vzniku právneho vzťahu došlo na území Českej republiky.
Podľa čl. 3 odd. I Nariadenia Európskeho spoločenstva (ES) 44/2001 osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe princípov upravených v odd. II až VII tejto kapitoly.
Súd zistil, že prejednávaná vec nespadá pod žiadnu úpravu právomoci oddielu II a VII, súd svoju právomoc konať vo veci vyvodil z ust. odd. I čl. 2 až 4 cit. nariadenia, pretože podľa čl. 2 bod 1, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu a podľa bodu 2, na osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi štátu, na území ktorého majú bydlisko, sa vzťahujú normy právomoci použiteľné na štátnych občanov tohto štátu. Súd dospel k tomu záveru, že aj článok 16 ods. 2 cit. nariadenia, na ktorý poukazuje žalobca v podanej žalobe, sa na tento prípad vzťahuje, pretože prepravnú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania možno považovať za spotrebiteľskú zmluvu.
Po zistení, že Okresný súd Košice I je príslušný konať vo veci, miestnu príslušnosť súd ustálil podľa ust. § 84 O.s.p..
Pri zistení rozhodného práva súd postupoval v súlade s čl. 5 bod 2 nariadenia EP a ES č. 593/2008 (Rim. I), podľa ktorého, ak nedošlo k voľbe rozhodného práva stranami pre zmluvu o preprave cestujúcich v súlade s druhým pododsekom, rozhodným právom je právny poriadok krajiny obvyklého pobytu cestujúceho za predpokladu, že buď miesto začatia alebo miesto skončenia prepravy je v tejto krajine. Ak tieto požiadavky nie sú splnené, uplatňuje sa právny poriadok krajiny obvyklého pobytu prepravcu. Podľa bodu 3 tohto článku, ak je zo všetkých okolností prípadu zrejmé, že zmluva má v prípade absencie voľby práva zjavne užšiu väzbu s inou krajinou, než je krajina uvedená v ods. 1 alebo 2 uplatní sa právny poriadok tejto inej krajiny.
V prejednávanej veci nie sú pochybnosti o tom, že účastníci si nezvolili žiadne rozhodné právo pre zmluvu o preprave, ktorú uzavreli a pre to súd vychádzajúc z vyššie uvedenej úpravy posúdil vec podľa práva sídla prepravcu, teda podľa práva Českej republiky.
Ako žalobca v podanej žalobe tvrdil a listinami preukázal, žalovaný dňa 16.4.2009 v meste Pardubice cestoval mestským hromadným dopravným prostriedkom na linke č. 12/161, v ktorej bola o 17,35 hod. vykonaná kontrola oprávnenou osobou žalobcu a pri ktorej žalovaný cestoval bez platného cestovného lístka (ktorý mal mať nominálnu hodnotu 16 Kč), o čom bol spísaný záznam č. 2009/2267, ktorý záznam žalovaný podpísal a ktorý bol pripojený k žalobe. Z predloženého záznamu vyplývajú uvedené skutočnosti a zároveň z neho vyplýva, že cestujúci prirážku v sume 1.000 Kč a jazdné vo výške 16 Kč napriek výzve pri kontrole nezaplatil na mieste a je povinný v súlade so zákonom č. 111/94 Zb., resp. zákonom č. 266/94 Zb. v platnom znení tento poplatok zaplatiť.
Podľa zákona č. 111/1994 Sb. o silniční dopravě Českej republiky v platnom znení podľa písm. i/, prepravovaná osoba, ako cestujúci je povinná zaplatiť cestovné podľa písm. i, í/ cestujúci je povinný po celú dobu prepravy mať platný cestovný doklad u seba a na požiadanie osoby poverenej dopravcom na kontrolu zaplatenia cestovného sa ním preukázať, podľa písm. i,i,í, ak sa cestujúci nepreukáže platným cestovným dokladom, z príčin na jeho strane je cestujúci povinný zaplatiť cestovné a prirážku k cestovnému. V danom čase činila prirážka k cestovnému 1.000 Kč a samotné cestovné 16 Kč, čím celková pohľadávka žalobcu činí 1.016 Kč. Vzhľadom na zistené skutkové okolnosti súd čo do zaplatenia požadovanej istiny žalobcovi vyhovel.
Súd priznal žalobcovi k žalovanej istine aj úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne od dátumu nasledujúceho po zistení porušenia prepravných podmienok žalobcu žalovaným vzhľadom na to, že žalovaný bol povinný na mieste zaplatiť žalobcovi tak cestovné ako aj prirážku k cestovnému. Preto dátum začatia omeškania žalovaného je od 17.4.2009. K tomuto dátumu výška úroku z omeškania predstavovala v súlade s ust. § 1 Nariadenia vlády Českej republiky č. 142/1994 v znení nariadenia č. 163/2005, podľa ktorého výška úrokov z omeškania zodpovedá ročnej výške reposadzby stanovenej
Českou národnou bankou zvýšenej o 7 percentuálnych bodov, t.j. 2,25% + 7% bodov, čo sa rovná 9,25%. Žalobca v tomto konaní preukázal výpisom Českej národnej banky výšku uvedenej reposadzby.
Vzhľadom na úspech žalobcu v tomto konaní súd mu priznal v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. trovy konania v uplatnenej výške. Trovy žalobcu spočívali v zaplatenom súdnom poplatku 16,50 EUR a trovách právneho zastúpenia v sume 53,38 EUR za 2 úkony: 1. prevzatie zastúpenia, 2. podanie žaloby po 16,60 EUR (§ 10 ods. 1 vyhl. č. 655/04 Z.z.), 2x režijný paušál v r. 2010 po 6,94 EUR (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) a DPH vo výške 20% za 2 úkony právnej služby v súlade s ust. § 18 ods. 3 cit. vyhlášky vzhľadom na to, že právny zástupca žalobcu je platiteľom DPH, spolu takto priznal žalobcovi trovy v sume 69,89 EUR. Tieto trovy je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu vedený v H..s. č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX v lehote uvedenej vo výroku rozsudku súdu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.