Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37Cpr/2/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v právnej veci žalobkyne Y. A., narodenej X.X.XXXX, bytom D. trieda 5, H., proti žalovanému Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Kuzmányho 8, Košice, IČO: 00 735 868, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 29.3.2012 doručenou súdu dňa 3.4.2012 domáhala, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru dohodou zo dňa 31.1.2012 je neplatné a pracovný pomer medzi žalovaným a žalobkyňou naďalej trvá. Zároveň požaduje náhradu mzdy. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 1.1.2009 uzavrela so žalovaným pracovnú zmluvu na výkon funkcie odborného referenta na Obvodnom oddelení Policajného zboru Košice - Ťahanovce, odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach. Pracovná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s dňom nástupu do zamestnania 1.1.2011. Dňa 31.1.2012 žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dohodu o skončení pracovného pomeru z dôvodov podľa . Žalovaný mal znenie dohody vopred pripravené. Svedčí o tom aj záznam z pohovoru so zamestnancom v pracovnom pomere v súvislosti so skončením pracovného pomeru zo dňa 31.1.2012. V dohode sa ako dôvod skončenia pracovného pomeru uvádza to, že na základe personálneho rozkazu ministra vnútra SR č. 17/2012 z 27.1.2012 sa k 1.4.2012 zrušuje pracovné miesto žalobcu z dôvodu zníženia stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce. Zároveň je v tejto dohode formulované aj vyhlásenie o tom, že žalobca a žalovaný vyhlasujú, že dohodu neuzatvorili v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok a že sa zhoduje s ich vážnou a slobodnou vôľou. Žalobkyňa žalobou napáda predmetnú dohodu z nasledovných dôvodov: v dohode sa ako dôvod skončenia pracovného pomeru uvádza zrušenie pracovného miesta. V skutočnosti však nešlo o zrušenie pracovného miesta v zmysle , ale o presystematizovanie pracovného miesta. V právnej praxi pojem zrušenie a presystematizovanie nemožno stotožňovať. Uvedené pracovné miesto bolo v skutočnosti presystematizované. Z toho dôvodu považuje žalobkyňa dôvod skončenia pracovného pomeru uvedený v dohode za zmätočný, nepresne vymedzený a neplatný. Zároveň uvádza, že bola pri podpisovaní tejto dohody pod silným tlakom, ktorý vyvolal žalovaný. Zároveň v nej žalovaný vyvolal aj tiesnivú situáciu. Dohoda bola žalobkyni žalovaným predložená účelovo a tesne pred skončením pracovnej doby. Žalobkyňa vzhľadom k časovej tiesni konala pod značným psychickým tlakom a pristúpila k dohode, čo by za iných okolností určite nespravila. Žalovaný ďalej neponúkol žalobkyni iné vhodné pracovné miesto, ktoré bolo v tom čase vytvorené v Nálepkove.

Žalovaný vo svojom vyjadrení sa k žalobe zo dňa 15.5.2012 uviedol, že nemožno súhlasiť s návrhom žalobkyne, že sa nejedná o zrušenie pracovného miesta podľa , pretože sa nezrušuje ani nepremiestňuje zamestnávateľ alebo jeho časť (podľa sa časťou zamestnávateľa rozumie každá organizačná zložka, ktorá je schopná samostatnej činnosti bez ohľadu na to, či je táto činnosť hlavná alebo doplnková), ale zrušuje sa iba pracovné miesto systematizované na Obvodnom oddelení policajného zboru Košice - Ťahanovce a vzniká nové pracovné miesto na Obvodnom oddelení policajného zboru Nálepkovo. Z dôvodu, že žalobkyňa prejavila vôľu ukončiť pracovný pomer dohodou, jej pracovný pomer bol ukončený dňa 31.1.2012. Nakoľko sa jedná o dvojstranný právny akt, nemožno týmto spochybňovať jeho obsah, pretože žalobkyňa ho svojim podpisom nielen schválila, ale zároveň i prehlásila, že dohoda sa zhoduje s jej slobodnou a vážnou vôľou, že ju neuzavrela v tiesni, ani inak za nevýhodných podmienok, pričom jej obsahu porozumela. Samotná organizačná zmena bola prerokovaná s odborovým orgánom i napriek skutočnosti, že pojednávajúci o účasti zástupcov zamestnancov pri skončení pracovného pomeru bol ku dňu 1.9.2011 zrušený a zástupca odborového orgánu bol prítomný aj na pohovore so žalobkyňou ohľadom skončenia jej pracovného pomeru konanom dňa 31.1.2012. Navrhuje preto žalobu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a oboznámením sa s návrhom žalobkyne, s vyjadrením žalovaného, s pracovnou zmluvou zo dňa 30.12.2008, s pracovnou zmluvou zo dňa 29.12.2010, s dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 31.1.2012 a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Z dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 31.1.2012 súd zistil, že žalovaný skončil pracovný pomer so žalobkyňou dňa 31.1.2012 z dôvodu, že na základe písomného rozhodnutia zamestnávateľa

- personálneho rozkazu ministra vnútra SR č. 17/2012 z 27.1.2012 sa 1. apríla 2012 zrušuje pracovné miesto odborný referent na Obvodnom oddelení policajného zboru Košice - Ťahanovce, odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach z dôvodu zníženia stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce. Pri skončení pracovného pomeru dohodu z dôvodov podľa patrí zamestnancovi odstupné podľa vo výške 2 funkčných platov a podľa čl. 3 ods. 12 platnej podnikovej kolektívnej zmluvy odstupné vo výške 1 funkčného platu.

Podľa ustanovenia (ďalej len „“) neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa ustanovenia k zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza len v prípadoch uvedených v a , , , , , a . Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, súd prihliadne na zánik práva, aj keď to účastník konania nenamietne.

Podľa ustanovenia a tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia .

Podľa ustanovenia až 3 v platnom znení (ďalej len „“) lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Z vyššie uvedených pracovných zmlúv a z dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 31.1.2012 má súd za preukázané a nesporné, že medzi účastníkmi tohto konania vznikol dňa 1.1.2009 pracovnoprávny vzťah a že dňa 31.1.2012 bola žalobkyni doručená dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 31.1.2012, z ktorej obsahu vyplýva, že žalovaný skončil pracovný pomer so žalobkyňou dňa 31.1.2012 z dôvodu zníženia stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce.

Ak chce zamestnanec alebo zamestnávateľ zabrániť tomu, aby nastali právne účinky vyplývajúce zo skončenia pracovného pomeru, musí v lehote dvoch mesiacov ( ) podať na súd žalobu o určenie, že právny úkon o rozviazaní pracovného pomeru je neplatný; ak taká žaloba nebola podaná, skončil pracovný pomer medzi účastníkmi podľa tohto právneho úkonu, aj keby išlo o neplatné rozviazanie pracovného pomeru. Po uplynutí dvojmesačnej lehoty sa súd už nemôže zaoberať otázkou platnosti rozväzovacieho úkonu, a to ani ako predbežnou otázkou; to platí aj v konaní o žalobe na určenie, že pracovný pomer trvá ( - SJ 75/1997).

Dvojmesačná lehota na podanie žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru je prekluzívnou hmotnoprávnou lehotou. Jej uplynutím zaniká právo na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Keďže ide o prekluzívnu hmotnoprávnu lehotu, v posledný deň tejto lehoty musí byť návrh na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru doručený súdu; nestačí, ak sa tento návrh podal v posledný deň lehoty na poštu. Začína plynúť odo dňa, ktorým mal pracovný pomer skončiť rozviazaním, ktorého platnosť bola na súde napadnutá. Ak sa návrh na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru neuplatnil na súde najneskôr v posledný deň ustanovenej lehoty, nárok zaniká ( ).

Preklúziu možno vymedziť ako zánik práva v dôsledku neuplatnenia práva v zákonom ustanovenom čase. Na rozdiel od premlčania pri preklúzii, ku ktorej dochádza len v prípadoch taxatívne uvedených v , zaniká subjektívne právo ako celok. Súdne ho nemožno priznať, aj keby povinný subjekt bol ochotný plniť. Na preklúziu musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. V prípade, ak by sa plnilo právo, ktoré zaniklo, považovalo by sa takéto plnenie za bezdôvodné obohatenie a bolo by možné ho súdnou cestou vymáhať späť. K preklúzii, t.j. k zániku práva v pracovnoprávnych vzťahoch dochádza len z taxatívnych dôvodov uvedených v . Vo všetkých ostatných prípadoch sa uplatní premlčanie (Barancová, H. . Komentár. 1. vydanie. Praha : C.H. Beck, 2010, 188 s).

Súd konštatuje, že žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru bola podaná na súd dňa 3.4.2012, pričom vzhľadom na to, že ide o hmotnoprávnu lehotu, je bez významu, že žaloba bola podaná na pošte dňa 31.3.2012. V zmysle dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 31.1.2012 sa mal pracovný pomer medzi účastníkmi tejto dohody skončiť dňa 31.1.2012. Žalobkyňa bola podľa ustanovenia povinná podať na súd žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru do 2 mesiacov, teda do 2.4.2012 (vzhľadom na skutočnosť, že deň 31.3.2012 pripadol na sobotu, sa v nadväznosti na ust. predlžila dvojmesačná prekluzívna lehota na nasledujúci najbližší pracovný deň, t.j. na pondelok 2.4.2012). Žaloba však na súd došla až dňa 3.4.2012, teda po uplynutí prekluzívnej hmotnoprávnej lehoty.

Pokiaľ neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa nebola vyslovená právoplatným rozsudkom resp. pokiaľ nebola žaloba podaná v lehote, treba vychádzať z toho, že pracovný pomer bol skončený platne, aj keby išlo o neplatné rozviazanie pracovného pomeru. Po uplynutí dvojmesačnej lehoty sa súd už nemôže zaoberať otázkou platnosti rozväzovacieho úkonu, a to ani ako predbežnou otázkou.

Na základe vyššie uvedeného súd návrh žalobkyne zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa prvej vety ustanovenia , podľa ktorej účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý o veci úspech nemal v spojení s prvou vetou ustanovenia

, podľa ktorej o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Vzhľadom k tomu, že žalovaný mal plný úspech v konaní, avšak mu žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.