Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-132-2012.pdf
PDF · 109.05 KB
No categories available
1T/132/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.9.2012, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Galla a prísediacich Gizely Belákovej a Malvíny Jakabovej, v trestnej veci obžalovaného Q. S., takto
rozhodol:
Obžalovaný Q. S. P. C. P. R. P. nar. XX.X.XXXX v Rožňave, trvale bytom X. S. č. XXX, okr. Rožňava, nezamestnaný, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby v Košiciach,
j e v i n n ý,
že
1. dňa 20.12.2011 okolo 11.15 hod. v Gemerskej Hôrke, okr. Rožňava, na verejnom priestranstve pred rodinným domom č. 278, v ktorom býva, po predchádzajúcom nezáväznom rozhovore s S. R., s ktorou sa len v ten deň zoznámil v miestnom pohostinstve, túto nečakane zozadu chytil pod krk, ťahal ju cez dvor a schodište do rodinného domu č. 278, kde v úmysle vykonať s ňou pohlavný styk, v jednej z izieb domu ju zvalil na chrbát na podlahu, kde ju opakovane viackrát udrel do oblasti tváre, kopol ju, napriek tomu, že kričala, bránila sa, udierala ho rukami, manikúrovými nožničkami ho pichla do oblasti krku, jej roztrhal a stiahol nohavice, následne roztrhal a stiahol nohavičky, pričom keď vtedy vošla do izby matka obžalovaného Z. S., ktorá povedala, že idú policajti , od svojho konania upustil a z domu ušiel, pričom svojim konaním S. R. spôsobil pomliaždeniny tváre a zlomeninu nosových kostí bez posunu s dobou liečenia do 10 dní,
2. v presne nezistenej dobe od poobedňajších hodín dňa 20.12.2011 do ranných hodín dňa 21.12.2011 v obci Bohúňovo, časť Tiba, okr. Rožňava, vnikol do záhradnej chatky č. 6 tak, že nezisteným predmetom vytlačil okno na chatke, pretlačil sa cez železné okenné mreže a z chaty odcudzil najmenej konzervy s jedlom, sviečky, 2 rádiá zn. Toxi TX 738 a Sung Wei, vojenský spací vak, fľašu s alkoholom v hodnote najmenej 32,- Eur ku škode majiteľa chatky T.. Q. R.,
t e d a
v bode 1. dopustil sa konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k násilnému donúteniu ženy k súloži, v bode 2. neoprávnene vnikol do obydlia iného, pritom tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania
- vlámaním,
č í m s p á c h a l
v bode 1. pokus zločinu znásilnenia podľa § 14 ods.1, § 199 ods.1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 313/2011 Z.z. v bode 2. prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1,2 písm.a/ s poukazom na § 138 písm.e/ Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 313/2011 Z.z. za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 199 ods.1 Trestného zákona, s použitím § 37 písm.m/, 38 ods.1, § 41 ods.2 Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 9 (deväť) rokov a 6 (šesť) mesiacov n e p o d m i e n e č n e .
Podľa § 48 ods.2 písm.b/ Trestného zákona pre výkon trestu sa zaraďuje do Ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 288 ods.1 Trestného poriadku súd poškodeného T.. Q. R. s nárokom na náhradu škody odkazuje na konanie vo veciach občianskoprávnych.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonaným dokazovaním zistil skutkový stav tak ako je popísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžaloba skutok pod bodom 2. kvalifikovala ako prečin krádeže podľa § 212 ods.2 písm.a/ Trestného zákona v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1 Trestného zákona. Keďže obžalovaný krádežou vlámaním nespôsobil škodu nie malú, v zmysle ustanovenia § 243 ods.2 Trestného poriadku zo strany súdu bol obžalovaný upozornený, podobne aj prokurátor, že pri správnom použití zákona, súd bude tento skutok v zmysle stanoviska trestného kolégia Najvyššieho súdu SR Tpj 78/2011 posudzovať len ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1,2 písm.a/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm.e/ Trestného zákona. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po poučení v zmysle ustanovenia § 257 Trestného poriadku o možnosti urobiť vyhlásenie o vine prehlásil, že je vinný zo skutku pod bodom 2., ktorý súd mieni kvalifikovať a ko prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1,2 písm.a/ Trestného zákona a súčasne v súlade s ustanovením § 333 ods.3 písm.c/,d/,f/,g/,h/ Trestného poriadku kladne prehlásil, že rozumie čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu a bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a mohol sa s ním radiť o spôsobe obhajoby, že rozumie právnej kvalifikácii skutku ako konkrétneho trestného činu, že bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za uvedený prečin, ktorý sa mu kladie za vinu, a že dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok. Na základe uvedených prehlásení a súhlasného stanoviska prokurátora, súd vyhlásenie obžalovaného o vine, ohľadne skutku pod bodom 2. v zmysle ustanovenia § 257 ods.7 Trestného poriadku prijal a zároveň podľa § 257 ods.8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaný priznal ku skutku sa nevykoná.
Pokiaľ ide o skutok pod bodom 1. kladený za vinu obžalovanému, obžalovaný vinu neuznal, tvrdil, že nemal úmysel poškodenú znásilniť, priznal, že ju zbil, ale tak urobil preto, lebo ho pichla nožničkami do oblasti krku, čo ho nahnevalo a čo teraz ľutuje. Na hlavnom pojednávaní vypovedal, že kritického dňa bol spolu s E. v miestnom pohostinstve, kde prišla poškodená spolu s A.. Poškodená hneď chcela pýtať mu poldeci a chcela sa s ním zoznámiť, o čo on nemal záujem. Nakoniec sadol si k ich stolu, kde sa bavili o všeličom možnom, ako aj o tom, že poškodená pracuje vo Francúzsku. Počas tohto sedenia odpil z troch poldecákom asi po štamperlíku. Piť nechcel, lebo užíval lieky. Počas rozhovoru s poškodenou nemal dojem, že by ho balila. Okolo 11.00 hod. poškodená s A. z pohostinstva odišli a asi 2 minúty na to, ako odišli šiel za nimi. Na ulici ich dostihol, krátko išli spolu, pritom A. ho ohovárala, povedala, že je basista a poškodenej povedala, že si nezačala s dobrým človekom. Z celkového správania sa A. zistil, že táto chce získať peniaze od poškodenej, lebo vedela, že prišla z Francúzska, kde pracuje. Pri dome, kde býva zastali pri bráne spolu s poškodenou, A. v tom čase bola pred nimi na vzdialenosť 6-8 m a kabelku poškodenej mala pod pazuchou. Boli to 2 kabelky, jedna červená - menšia. Prišiel k A. a túto
červenú kabelku - taštičku jej zobral, lebo si myslel, že sú tam peniaze a na to A. povedala, že bude volať policajtov. Priznal, že poškodená mu nepovedala, aby od A. túto kabelku zobral. Keď už červenú kabelku mal, prišiel k poškodenej, túto oblapil okolo pása a táto dobrovoľne s ním odišla do jeho domu a následne do izby. V izbe si sadli na gauč, bozkávali sa, rukou ho ohmatávala po pohlavnom úde, chcela ho takto uspokojiť, čo on odmietol. Pritom nijakým spôsobom poškodenej nedal najavo, že by chcel s ňou súložiť. O sexe ani nehovorili. Poškodená sa pri tom na neho vyškieracky smiala a povedala mu, že A. volala policajtov. Ako sa smiala, postavila sa z gauča, nič nehovorila, on stál oproti nej, držal ju okolo pása a vtedy zacítil škrabnutie na krku, myslel si, že to bolo nechtom, no druhýkrát, keď pocítil škrabnutie už vedel, že to nie je nechtom, ale nožničkami, pritom nepostrehol kedy ich z kabelky vybrala, to ho nazlostilo a začal ju biť. Schmatol ju za nohavice, pritom jej odletel opasok, ona sa hádzala, vytiahol ju do chodbičky, kde ju ešte kopol a odišiel preč. No ešte predtým ako ju vytiahol do chodbičky prišla jeho matka, ktorá cez okno dobre videla, ako poškodenú bil a matka volala, že idú policajti. Keby chcel mať niečo s poškodenou, tak to mohol mať, ale ako žena sa mu nepáčila, domov ju zobral len preto, lebo chcel s ňou vybaviť robotu vo Francúzsku.
Obžalovaný pôvodne v prípravnom konaní pri prvom výsluchu pred vyšetrovateľom, ako aj sudcom pre prípravné konanie pri rozhodovaní o väzbe tvrdil, že on sa na nič nepamätá, všetko ľutuje, no neskôr si už na všetko spomenul, tento rozpor zdôvodnil tým, že chcel čo najskôr vypadnúť z cely predbežného zadržania, bol v zlom psychickom stave. Pokiaľ v prípravnom konaní pri konfrontácii s poškodenou tvrdil, že poškodená ho začala orálne, ako aj rukami uspokojovať a na hlavnom pojednávaní o orálnom uspokojovaní nehovoril, túto skutočnosť zdôvodnil tým, že na hlavnom pojednávaní sa to hanbil povedať, no ona mu pritom mu mala rozopnúť aj rozporok na nohaviciach.
Vina obžalovaného ohľadne skutku pod bodom 1. bola preukázaná predovšetkým výpoveďou poškodenej S. R., ako aj ďalšími dôkazmi.
Poškodená zhodne tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní vypovedala, že kritického dňa v doobedňajších hodinách, po predchádzajúcom telefonickom rozhovore sa stretla so svojou kamarátkou v Plešivci, odkiaľ odišli do Gemerskej Hôrky do miestneho pohostinstva, kde sa stretla s obžalovaným, ktorého predtým nepoznala a ktorý si k nim prisadol. Vypila tam jedno poldeci a pivo, s obžalovaným sa rozprávali o bežných veciach. Okolo 10.30 hod. spolu s A. z pohostinstva vybrali domov k A.. Boli už na ulici, kde býva A., keď obžalovaný ich dostihol. Pár metrov šli ešte spolu všetci traja, potom obžalovaný ju chytil zozadu pod krk a kabelku, mala pocit , že chcel jej zobrať kabelku, zľakla sa, vybrala z nej kozmetickú taštičku a kabelku podala A. a zároveň jej povedala, nech s kabelkou beží preč. Ako ju držal pod krkom, ťahal ju do dvora, ona pritom kričala nech ju pustí - kričala o pomoc. Do domu ju ťahal po schodoch po chrbte, na pulóvri mala aj stopy po ťahaní. Cez chodbu ju dotiahol do izby, kde ju udrel, po údere spadla na podlahu, ležala na chrbte, kde ju viackrát udrel do tváre, strhával jej nohavice, tieto jej roztrhol a stiahol z nej. Vtom vošla jedna pani, o ktorej sa neskôr dozvedela, že ide o matku obžalovaného a po maďarsky obžalovanému povedala, aby jej dal pokoj. Obžalovaný sa na to postavil, udrel matku a hneď sa vrátil k nej, nestihla sa ani postaviť. Keď sa k nej vrátil ľahol si na ňu a vtedy jej roztrhol nohavičky, ktoré jej aj stiahol a povedal jej, že aj tak bude pojebaná. Nevie ako, ale vybrala z kozmetickej taštičky nožničky, ktorými ho začala pichať do krku a kričala. Obžalovaný kričal na ňu, aby bola ticho, vtom došla matka obžalovaného, ktorá povedala, že prídu policajti, na to sa obžalovaný postavil a odišiel preč. Ona zostala takmer nahá, mala na sebe len pulóver. Matka obžalovaného jej doniesla rifle, ktoré si obliekla a potom na ulici spolu s A. a matkou obžalovaného počkali na policajtov. Rozhodne poprela, že by sa s obžalovaným bozkávala, rukou ho ohmatávala po pohlavnom úde alebo ho orálne uspokojovala, ako to tvrdil obžalovaný. Skutočnosť, že obžalovaný ju chce znásilniť usúdila z toho, že obžalovaný jej roztrhol nohavice a nohavičky, ktoré jej aj stiahol, keď ležala na podlahe, pritom jej povedal, že bude pojebaná. Tieto skutočnosti poškodená obžalovanému potvrdila aj do očí pri konfrontácii vykonanej na hlavnom pojednávaní.
Svedkyňa P. A. potvrdila, že v kritický deň bola s poškodenou, ktorá je jej kamarátkou, v miestnom pohostinstve v Gemerskej Hôrke, kde si k nim prisadol aj obžalovaný. Poškodená objednala pivo a poldeci. Podľa nej poškodená sa obžalovanému páčila, lebo jej lichotil. Ona s nimi pri stole vypila jedno kolo a potom šla hrať na automaty. Keď sa vrátila od automatov k stolu sedel tam už aj E. a poškodenej povedala, aby šli k nej domov. Spoločne s poškodenou vyšli z pohostinstva, šli k nej domov, po ceste poškodenej hovorila, že obžalovaný je darebák a nedobrý chlap. Obžalovaný aj E.
zostali v pohostinstve. Na ulici, kde býva dostihol ich obžalovaný, keď boli pri dome obžalovaného, poškodená jej podala svoju kabelu, pritom z nej vybrala kozmetickú tašku, podľa nej preto, aby obžalovaný si myslel, že v nej má poškodená peniaze a kričala jej, aby utiekla. Obžalovaný sa chcel zmocniť kabely, ktorú jej dala poškodená, ťahal ju za ňu, no túto mu nedala, na to odišiel k poškodenej, chytil ju pod krk a ťahal do dvora jeho domu. Pritom poškodená kričala o pomoc. Ako ju ťahal po schodoch to už nevidela, lebo volala na políciu. Čo sa udialo v dome to nevidela, no poškodená ešte v ten deň na polícii jej povedala, že obžalovaný jej roztrhal nohavice a nohavičky, udrel ju a chcel ju znásilniť.
Svedkyňa X. P., výčapníčka v pohostinstve potvrdila, že v kritický deň v doobedňajších hodinách poškodená spolu s A. prišli do pohostinstva, poškodená vypýtala po jednom pive a poldeci. Krátko na to do pohostinstva prišli aj obžalovaný s E.. Videla v pohostinstve, že všetci štyria sedeli za stolom, o čom sa bavili to však nepočula, poškodená vypýtala poldeci aj pre obžalovaného a E.. Podľa nej obžalovaný mal niečo vypité, nebol však opitý, správal sa normálne, podobne aj T. E.. Na poškodenej bolo vidno, že má trošku vypité, ale normálne komunikovala aj chodila. Potom videla, ako poškodená asi o 11.00 hod. spolu s A. z pohostinstva odišli. Nepostrehla, že by počas toho ako sedeli pri stole obžalovaný s poškodenou koketoval, prípadne ju balil.
Svedkyňa Z. S., matka obžalovaného, ktorá v prípravnom konaní využila právo nevypovedať, na hlavnom pojednávaní, po poučení a zložení prísahy vypovedala, že keď prišla do domu v kritický deň, syn už tam nebol, v dome bola len poškodená, ktorá plakala a pýtala od nej rifle, sedela na gauči. Tvrdila, že keď vošla do izby, mala poškodená na sebe tričko a nohavičky. Tvrdila, že ona so synom sa vôbec nestretla. Poprela tvrdenie poškodenej, že by bola už aj predtým tam a vyzvala syna, aby poškodenej dal pokoj. Priznala však, že zakričala, že ide polícia.
Svedok T. E. potvrdil, že v kritický deň bol spolu s obžalovaným v miestnom pohostinstve a sedeli spolu s poškodenou za stolom, nevedel však povedať, či obžalovaný mal záujem zoznámiť sa s poškodenou. Až na druhý deň, keď šiel do obchodu sa dozvedel, že obžalovaný mal chcieť od poškodenej nejaké peniaze, alebo ju chcel znásilniť. Obžalovaného poznal od malička, no nepozná ho ako násilníka.
Zo znaleckého posudku znalcov psychiatrov, ako aj výpovede znalkyne MUDr. X. vyplynulo, že obžalovaný v čase spáchania trestných činov netrpel na žiadnu duševnú chorobu, dokázal rozpoznať protiprávnosť svojho konania a je schopný chápať zmysel trestného konania. Obžalovaný nie je závislý od alkoholu, ani od iných psychotropných látok. Po požití alkoholu sa však zvyšuje u neho agresivita a sú prítomné poruchy správania. Znalkyňa MUDr. Q. X. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v priebehu psychiatrického vyšetrenia obžalovaného boli mu položené cielené otázky na zistenie sexuálnej úchylky, no táto zistená nebola. U obžalovaného ide o emočne nevyrovnanú poruchu osobnosti s asociálnymi rysmi, kde požívanie alkoholu zhoršuje známky agresivity.
Z prečítanej zápisnice z ohliadky miesta činu a fotodokumentácie vyplynulo, že na poslednom stupni schodov pred dverami vonku a na chodbe uprostred boli zaistené krvné stopy, ktoré podľa znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice pochádzajú od poškodenej. Tiež vonku pri schodoch bola nájdená biela čelenka patriaca poškodenej. To, že poškodená bola ťahaná na chrbte po schodoch dokazujú aj stopy na bielom pulóvri (viď foto č. 37 na čl. 123), že mala roztrhané nohavice a nohavičky dokazuje jednak fotodokumentácia nájdených vecí v izbe (foto č. 19,20 a 40), ako aj zaistenie týchto vecí, ktoré sú prílohou spisu.
Z lekárskej správy na čl. 129 a fotodokumentácie na čl. 123 vyplýva, že poškodená utrpela viacnásobné hematómy tváre a zlomeninu nosa bez posunu úlomkov s dobou liečby do 10 dní.
Zo zápisu o dychovej skúške na čl. 126 vyplýva, že poškodená sa dňa 20.12.2011 o 11.51 hod. podrobila dychovej skúške s výsledkom merania 1,21 Mg/l.
Z prepisu z telefonického oznámenia na linku 158 na čl. 135 a 136 vyplýva, že oznamovateľka P. A. dňa 20.12.2011 v čase o 10.59,40 hod. volala na tiesňovú linku 158, kde roztržito žiadala, aby prišla polícia k S., ktorý mal niekoho odniesť do domu.
Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 2 ods.12 Trestného poriadku dospel k jednoznačnému záveru, že skutky sa stali tak, ako sú popísané vo výrokovej
časti tohto rozsudku a obžalovaný popísaným konaním pod bodom 1. naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty pokusu zločinu znásilnenia podľa § 14 ods.1, § 199 ods.1 Trestného zákona a konaním popísaným v bode 2. všetky pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1,2 písm.a/ Trestného zákona. s poukazom na ustanovenie § 138 písm.e/ Trestného zákona.
Preukázanie viny obžalovaného, ohľadne skutku pod bodom 2. vyplýva jednak z jeho uznania viny, ako aj ďalších zabezpečených dôkazov v prípravnom konaní.
Pokiaľ ide o skutok pod bodom 1. vina obžalovaného vyplýva zo súhrnu priamych a nepriamych dôkazov, ktoré tvoria logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že celkové konanie obžalovaného bolo motivované dosiahnutím súlože s poškodenou, k čomu nedošlo len preto, že prišla tam jeho matka, ktorá oznámila, že prídu policajti.
Podľa ustanovenia § 14 ods.1 Trestného zákona pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu trestného činu.
Podľa § 199 ods.1 Trestného zákona zločinu znásilnenia sa dopustí, kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti ženu k súloži alebo kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť.
V danom prípade bolo nepochybne preukázané, že konanie obžalovaného bezprostredne smerovalo k dokonaniu zločinu znásilnenia, čo dokazuje predovšetkým výpoveď poškodenej, ktorá rovnako tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní rozhodne potvrdila, že obžalovaný ju chcel znásilniť tým spôsobom, že ju hodil na podlahu, že z nej strhol nohavice a nohavičky, pritom jej povedal, že bude pojebaná. K tomu však nedošlo len preto, že prišla matka obžalovaného, ktorá oznámila, že príde polícia. Súd nemal dôvod pochybovať o hodnovernosti jej tvrdení, ani s prihliadnutím na zápis o dychovej skúške, z ktorého vyplýva, že v kritický čas mala vypité. Hodnovernosť jej tvrdení vyplýva jednak zo zabezpečených vecných dôkazov - roztrhané nohavice a nohavičky, ako aj zo samotného jej správania sa, keď sa bránila tým, že obžalovaného pichla manikúrovými nožničkami do krku, čo potvrdil aj sám obžalovaný.
Súd obranu obžalovaného, spočívajúcu v tom, že poškodenú nemal úmysel znásilniť a že túto fyzicky napadol až po tom, keď ho pichla do krku, že táto s ním do domu šla dobrovoľne a nohavice jej roztrhal len potom, ako ho nazlostila tým, že ho pichla nožničkami do krku, hodnotil ako účelovú, v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti a táto bola nepochybne vyvrátená jednak poškodenou, výpoveďou svedkyne A., ako aj ďalšími vyššie popísanými dôkazmi.
Obžalovaný pôvodne tvrdil, že sa na nič nepamätá a pokiaľ sa niečo stalo, tak to ľutuje. Nelogické sú jeho tvrdenia, keď na jednej strane tvrdí, že poškodená sa mu nepáčila a na druhej strane tvrdil, že sa s ňou bozkával, že táto ho ohmatávala po pohlavnom úde a tiež orálne uspokojovala a bez príčiny ho pichla do krku nožničkami.
Tvrdenia obžalovaného, že poškodená šla s ním dobrovoľne do domu bolo vyvrátené jednak poškodenou, ako aj výpoveďou svedkyne A.. Táto svedkyňa predsa by nebola volala na políciu, pokiaľ by poškodená šla s obžalovaným dobrovoľne do jeho domu. To, že došlo k násilnému odvlečeniu poškodenej do domu obžalovaného dokazuje aj nájdená čelenka poškodenej pri schodoch, ako aj stopy po ťahaní na bielom pulóvri poškodenej.
Pokiaľ ide o výpoveď matky obžalovaného, kde tvrdí, že keď prišla do izby, obžalovaný tam už nebol, toto jej tvrdenie vzhľadom na výpoveď poškodenej, ale aj výpoveď samotného obžalovaného, ktorý tvrdil, že jeho matka videla cez presklenené dvere ako poškodenú bije a volala, že idú policajti, hodnotil ako nehodnovernú, v snahe zmierniť trestnú zodpovednosť obžalovaného.
Obhajca obžalovaného , ako aj obžalovaný žiadali doplniť dokazovanie vykonaním rekonštrukcie, pri ktorej by sa malo zistiť, že obžalovaný násilím nedostal do domu poškodenú, a pri ktorej by sa potvrdili tvrdenia obžalovaného.
Vzhľadom na vykonané dôkazy, ktoré sú vyššie popísané, súd tento návrh na doplnenie dokazovania vykonaním rekonštrukcie zamietol, pretože vykonané dôkazy na hlavnom pojednávaní dostatočne odôvodňujú vinu obžalovaného.
Súd pri určení druhu a výmery trestu postupoval podľa zásad uvedených v § 34 a 41 ods.2 Trestného zákona.
Obžalovaný podľa správy z miesta bydliska je slobodný, žije u matky, je nezamestnaný. Začiatkom decembra 2011 bol prepustený z výkonu trestu. Doposiaľ bol 11-krát súdne trestaný, naposledy bol rozsudkom Okresného súdu Rožňava, sp.zn. 1T/30/2007, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 4To 74/2007 uznaný vinným z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1,2 písm.b/ Trestného zákona, zo zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods.1 písm.a/, ods.2 písm.c/ Trestného zákona a z prečinu krádeže podľa § 212 ods.2 písm.a/, ods.3 písm.b/ Trestného zákona a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 5 mesiacov so zaradením pre výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia. Na základe uznesenia Okresného súdu Košice 2, sp.zn. 7Pp 97/2011 dňa 1.12.2011 bol podmienečne prepustený z výkonu trestu a bola mu určená skúšobná doba 2 rokov. Zostal mu nevykonaný trest vo výmere 6 mesiacov a 18 dní.
Podľa ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadať na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Podľa odseku 7 citovaného ustanovenia, ak sa ukladá zvýšený úhrnný trest podľa zásad uvedených v § 41 ods.2 Trestného zákona na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností sa neprihliada.
V danom prípade, keďže obžalovaný dvoma skutkami spáchal pokus zločinu znásilnenia podľa § 14 ods.1, § 199 ods.1 Trestného zákona a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1,2 písm.a/ Trestného zákona, súd pri ukladaní trestu odňatia slobody postupoval podľa asperačnej (zostrujúcej) zásady upravenej v § 41 ods.2 Trestného zákona. Podľa citovaného ustanovenia horná hranica trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti trestného zákona sa zvyšuje o 1/3-inu bez ohľadu na dolnú hranicu trestnej sadzby uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona. Polovica upravenej trestnej sadzby sa vypočíta sčítaním zvýšenej hornej a pôvodnej dolnej trestnej sadzby a súčet sa vydelí dvoma. Trest sa potom páchateľovi uloží nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. Podľa ustanovenia § 199 ods.1 Trestného zákona horná hranica trestnej sadzby je 10 rokov a dolná 5 rokov. Takýmto postupom dospel súd v danom prípade k trestnej sadzbe 9 rokov 2 mesiace až 13 rokov 4 mesiace, v rozpätí ktorej sa určovala výmera trestu.
Súd pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.
Súd vychádzajúc z týchto úvah uložil obžalovanému trest odňatia slobody pri dolnej hranici vyššie upravenej trestnej sadzby, teda vo výmere 9 rokov a 6 mesiacov, ktorý považuje za spravodlivý a objektívny pre potreby individuálnej a generálnej prevencie a v plnej miere odzrkadľuje stupeň nebezpečnosti spáchaného činu pre spoločnosť, ako aj možnosť nápravy a pomery obžalovaného.
V súlade s ustanovením § 48 ods.2 písm.b/ Trestného zákona, keďže v posledných 10 rokov bol vo výkone trestu pre úmyselnú trestnú činnosť, pre výkon trestu ho zaradil do Ústavu so stredným stupňom stráženia.
Súd v súlade s ustanovením § 288 ods.1 Trestného poriadku poškodeného T.. Q. R. s nárokom na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych, nakoľko o skutočnej výške škody je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Rožňave do l5 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Odvolanie môžu podať: prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2). obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b), a to len vo svoj prospech (§ 308/2) príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2) poškodený, ktorý uplatnil nároku na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.