Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_12P-58-2012.pdf
PDF · 85.01 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/58/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v konaní pred samosudcom JUDr. Romanom Tichým, v právnej veci navrhovateľky: B.J. Q., U.. N., C.. X.X.XXXX, trvale bytom Martin, Ul. N. O. XXB proti odporcovi: B. Q.L., C.. X.X.XXXX, trvale bytom Martin, Ul. N. O. XXB za účasti maloletého syna: W. Q., C.. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, soc. vecí a rodiny Martin, v konaní o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd zamieta návrh navrhovateľky na rozvod manželstva.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na Okresnom súde Martin dňa 27.2.2012 sa navrhovateľka domáhala, aby súd rozviedol manželstvo, ktoré uzatvorila s odporcom dňa 9.8.1994. V návrhu uviedla, že manželstvo uzavreli po troch rokoch známosti. Okrem menších nedorozumení bolo manželstvo harmonické až do roku 2011, kedy odporca oznámil, že má záujem o inú ženu už dlhšiu dobu, citové väzby sa vytratili. Túto situáciu ťažko znáša a z tohto dôvodu podala o rozvod manželstva.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu. Oboznámil sa s návrhom, správou kolízneho opatrovníka a s majetkovými pomermi účastníkov.
Súd nariadil pojednávanie, na ktorom pred začatím pojednávania sa pokúsil o zmierne vybavenie veci. Navrhovateľka navrhla, aby súd konanie odročil o 3 mesiace za účelom návštevy manželskej poradne, k čomu však nedošlo.
Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu a žiadala, aby súd manželstvo rozviedol a maloletého syna zveril do jej osobnej starostlivosti tak, ako to uviedla v návrhu. Ďalej uviedla, že neboli v manželskej poradni, túto možnosť nevyužili. Pre manžela varí, žijú v spoločnej domácnosti, perie mu, odporca prispieva 100,- Eur mesačne na spoločnú domácnosť. So synom má veľmi dobré vzťahy, na výchove syna sa podieľa. Čo sa týka intímneho života, nestýkajú sa približne polroka potom, ako odporca oznámil, že má známosť s inou ženou. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva udáva známosť s inou ženou. Tvrdí, že ju miluje a keď bude chcieť ona s ním žiť, že pôjde za ňou, vie, že je vydatá. Rozprávali sa s manželom o tomto, on svoj postoj nezmenil. Pre ňu to nemá význam, keď manžel tvrdí, že za ňou odíde, ona to už nechce druhýkrát prežívať. Ona, pokiaľ ide o príčinu rozvratu, sa necíti byť vinná, nemá sa z čoho obviňovať, nedala mu žiadny dôvod, aby išiel za niečím iným. Je pevne rozhodnutá ukončiť toto manželstvo. Pracovala v ŽSR do 30.6.2012 s príjmom cca v čistom 500,- Eur. Teraz pracuje vo firme "Ptáček" s príjmom cca 600,- Eur, zmenila zamestnanie z finančného dôvodu. Zdravotný stav dieťaťa je
dobrý. Syn navštevuje základnú školu. So synom o tomto nekomunikovali. Hrajú pred synom divadlo. Splácajú pôžičku zo ŠFRB, ktorú brali pred 13 rokmi vo výške 650 000,- Sk, mesačne splácajú 130,- Eur. Podelili si všetky náklady na polovicu, úver budú splácať ešte 17 rokov. Majú ešte stavebné sporenie vo výške 6 000,- Eur a pôžičku tiež vo výške 5 500,- Eur, všetky si brali na dom.
Odporca na pojednávaní uviedol, že súhlasí s rozvodom manželstva. Pokiaľ manželka nechce s ním žiť, nie je tu čo riešiť. Dá sa povedať, že býva väčšinou doma, iný vzťah trvá cca rok. Ide o vzťah s vydatou ženou, má jedno dieťa. Nevie, či jej rodina funguje. Za posledného polroka boli spolu dokopy trikrát. Jednoducho to nevychádza, sú tam iné okolnosti. Uvedomuje si, že spravil chybu, ale zrejme mu v tom manželstve niečo chýbalo, bola tam duševná prázdnota, fyzicky si vyhovovali. Stavali rodinný dom 10 rokov, venovali sa len stavbe, a ak aj boli nejaké problémy, neriešili to. Asi trištvrte roka spolu intímne nežijú. Manželka sa o neho v podstate stará, perie mu, varí.
Na otázku súdu odporca uviedol, že on súhlasí s rozvodom. Na chode domácnosti sa podieľa tak, ako uviedla manželka, prispieva sumou 100,- Eur na domácnosť. Pokiaľ ide o výchovu syna, s týmto je v kontakte, keďže spolu bývajú. Súhlasí s návrhom manželky, aj s výškou výživného.
Na otázku kolíznej opatrovníčky odporca uviedol, že keby nepodala manželka návrh, podal by som ho on. Keď sú doma, komunikujú pred synom. Určite si všimol, že majú oddelené spálne, starajú sa spolu o všetko.
Navrhovateľka k výpovedi odporcu uviedla, že mu našla SMS. Manžel si píše so ženou, ktorá má 50 rokov, aj ju prosila, aby mu dala pokoj. Chcela, aby sa manžel vrátil k nej. Ale ona jej potvrdila, že je do nej zamilovaný. Odporca k tomu uviedol, že to bolo pred 7-imi rokmi a je to pravda, že mal vzťah s inou ženou, ale vzťah sa nepodaril kvôli vekovému rozdielu. Jedná sa o rozumnú ženu, sama mu navrhla, aby sa vrátil k žene, aby sa ponížil.
Zo správy zamestnávateľa navrhovateľky, mal súd za preukázané, že táto v priemere dosahuje príjem cca 550,- Eur mesačne.
Zo správy zamestnávateľa odporcu, mal súd za preukázané, že tento v priemere dosahuje príjem cca 1 050,- Eur mesačne.
Podľa § 22 zákona o rodine č. 36/2005 v zmení neskorších predpisov (ďalej len zákon o rodine) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine o uspokojovaní potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Na základe vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že zákonné podmienky rozvodu v danom prípade splnené nie sú. Priamo z výpovede účastníkov vyplynulo, že v manželstve neboli vážnejšie nezhody do roku 2011, kým odporca neoznámil navrhovateľke, že si nenašiel priateľku a že v prípade, že bude mať o neho záujem, že sa s ňou ožení. Avšak odporca na pojednávaní sám uviedol, že sa jedná o vzťah s vydatou ženou, ktorá má dieťa. Stretáva sa s ňou približne raz za pol roka. Z výpovedí účastníkov vyplýva, že určité nezhody neboli natoľko závažné, aby podstatnejšie narušili vzťahy medzi účastníkmi. Účastníci ešte v čase podania návrhu a aj v čase rozhodovania žijú v spoločnej domácnosti, spolu hospodária, navrhovateľka spoločne varí, perie, teda aj pre odporcu s tým, že tento prispieva na spoločný chod domácnosti sumou 100,- Eur mesačne. Intímne spolu nežijú cca polroka po tom, ako odporca oznámil navrhovateľke skutočnosť, že má známosť s inou ženou. Podľa názoru súdu k narušeniu funkcií manželstva došlo v dôsledku ľahkovážneho prístupu odporcu k inštitútu manželstva a jeho funkcií, keď nadviazal vzťah s inou ženou. Za danej situácie treba konštatovať, že manželstvo plní niekoľko funkcií, ktoré v danom prípade, pokiaľ ide o hospodársku funkciu, plní svoj účel. Obaja účastníci majú k dieťaťu dobrý vzťah, dieťa o rozvode manželstva nie je, toto sa snažia pred ním utajiť tým, že spolu komunikujú. Odporca priznal známosť s inou ženou, avšak jedná sa o vzťah s vydatou ženou, ktorá má dieťa a teda nie je predpoklad, že by situácia alebo pomery na strane odporcu boli riešené usporiadaním nového spolužitia s touto priateľkou. Charakter spolužitia sa od roku 2011 síce zmenil, avšak nie do takej miery, aby bolo možné konštatovať, že vzťahy medzi účastníkmi sú natrvalo rozvrátené a manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Podľa názoru súdu manželstvo neplní biologickú funkciu, čo však neznamená, že tento stav nie je reparovateľný zo strany účastníkov konania potom, čo si uvedomia svoju zodpovednosť tak k rodine a najmä k maloletému dieťaťu. V tomto kontexte neobstoja ani argumenty navrhovateľky, ktorá trvala na rozvode manželstva, i keď na prvom pojednávaní pripúšťala možnosť návštevy manželskej poradne. Súd mal za danej situácie za to, že terajšia podoba vzťahu vykazuje známky manželskej krízy, ktorá však podľa názoru súdu nedosahuje takú intenzitu, aby ju nebolo možné prekonať a manželské spolužitie obnoviť. Samozrejme že to predpokladá konštruktívny prístup zo strany odporcu, v ktorého deklarovanom záujme na udržanie manželstva musí byť také riešenie ďalšieho spolužitia, ktoré predpokladá odpustenie chyby odporcu, ktorých sa v manželstve dopustil so zameraním na záujem maloletého dieťaťa, ktoré potrebuje oboch rodičov. Za tejto situácie by rozvod manželstva bol v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa, predovšetkým s ohľadom na tú skutočnosť, že samotné dieťa do celej záležitosti zainteresované nebolo. Z uvedených dôvodov súd návrh na rozvod zamietol. V neposlednom rade súd poukazuje aj na spoločné finančné záväzky oboch manželov, ktoré nie sú nepodstatné, najmä za situácie, kedy by bolo manželstvo rozvedené.
Je povinnosťou predovšetkým odporcu zvážiť svoj doteraz súdom hodnotený postoj k manželstvu ako ľahkovážny na taký, ktorým by bolo možné zosúladiť osobné záujmy a trávenie voľného času oboch partnerov s ohľadom na práva a povinnosti vyplývajúce z manželského spolužitia a starostlivosť o maloleté dieťa. Tak navrhovateľka ako aj odporca si musia uvedomiť, že inštitút manželstva je predovšetkým o spoločnom prekonávaním prekážok, avšak tomuto spoločnému prekonávaniu prekážok sa zainteresované strany nesmú vyhýbať a unikať tak pred spoločnou zodpovednosťou za rodinu.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 144 O.s.p. podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd ich náhradu môže priznať, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu, alebo pomery účastníkov. Uvedené predpoklady pre priznanie náhrady trov konania v prejednávanej veci na strane navrhovateľky existujú, avšak táto si ich neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline (§ 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).