Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11C-121-2008.pdf
PDF · 89.48 KB
No categories available
11C/121/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudkyňou JUDr. Zlatou Mrázovou v právnej veci navrhovateľky: F. G., bytom E.. J. XX, R. X. Y., zastúpená: JUDr. Jánom Felšöcim, advokátom, so sídlom Rulandská 6, Pezinok, proti odporcovi: 1. A.. E. B., bytom S. XX, L., zastúpený JUDr. Jánom Falisom, advokátom, so sídlom Lermontovova 14, Bratislava, 2. A.. E. R., bytom J. XX, L., zastúpený JUDr. Milanom Žovicom, so sídlom Záhradnícka 36, Bratislava, zast. JUDr. Petrom Arendackým, advokátom, Čapkova 2, Bratislava o 110.250 USD s prísl. takto
rozhodol:
Odporcovia v 1. rade a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľke sumu 164.701,62 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého odporcu.
Súd návrh v časti istiny vo výške 808,70 € z a m i e t a.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na súd dňa 1.12.2003 sa navrhovateľka domáhala, aby súd uložil odporcom povinnosť na zaplatenie sumy 110.250 USD s príslušenstvom (0,25% - ným úrokom denne od 11.10.2003 do zaplatenia) a to z titulu nevrátenej pôžičky.
Uviedla, že dňa 01.08.2002 pred notárom uzavrela ako veriteľka s odporcom v 1. rade ako dlžníkom a odporcom v 2. rade ako ručiteľom zmluvu o pôžičke na sumu 110.250 USD, ktoré boli vyplatené pri podpise zmluvy. Uvedenú sumu sa odporca v 1. rade zaviazal vrátiť do 01.10.2010 s tým, že v prípade omeškania vrátenia istiny o viac ako 10 dní uhradí úrok 0,25% z neuhradenej sumy za každý deň z omeškania. Odporca v 2. rade sa ako ručiteľ zaviazal na splnenie zmluvy o pôžičke. Odporca v 1. rade si svoj záväzok ani napriek mnohým osobným a telefonickým urgenciám neuhradil. Preto sa navrhovateľka obrátila na odporcu v 2. rade - ručiteľa, aby splnil záväzok odporcu v 1. rade avšak ani tento pôžičku nevrátil.
Vo veci bol vydaný Okresným súdom Bratislava II platobný rozkaz dňa 06.12.2007, sp. zn. 32Rob/3201/2003, voči ktorému podali odporcovia odpor. Odporca v 1. rade namietal, že v rozhodnutí neboli akceptované už uhradené finančné čiastky navrhovateľke a, že rozporuje aj výšku prepočtu z USD na Sk lebo spôsob úhrady pri preberaní pôžičky bol stanovený na menu, v ktorej bola pôžička prevzatá. nevyčíslenie hodnoty príslušenstva považoval, za nevykonateľný nárok.
Odporca v 2. rade v odôvodnení odporu proti platobnému rozkazu tvrdil, že značná časť istiny bola navrhovateľke uhradená v niekoľkých splátkach podľa dohody zo dňa 01.07.2003, že on bol osobne prítomný pri odovzdávaní čiastkových platieb vo výške spolu 1.700.000 Sk s dohodnutým kurzovým prepočtom 44,50 Sk/USD. Preto podľa neho neexistuje ani právny dôvod na to, aby bol navrhovateľke
platený úrok z omeškania z celej výšky pôžičky a takisto neexistuje právny dôvod ani na vymáhanie úroku z celej výšky. Poukázal na to, že vrátenie pôžičky bolo požadované v USD alebo v ekvivalente prepočtu v deň vrátenia na Sk. Ku dňu vydania platobného rozkazu bol kurz NBS pre mesiac december 2007 24,713 Sk/USD, teda prepočet celej sumy na Sk je 2.724.608,20 Sk a nie suma 5.005.901,25 Sk.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu v 1. rade a odporcu v 2. rade, svedka A.. Q. V. J. a oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľka ako účastníčka konania uviedla, že odporca v 2. rade je rodinným známym. V roku 2002 ju a tiež jej manžela oslovil či by nepožičali 110.250 USD. Mali úspory od manželovej rodiny na kúpu nehnuteľnosti, v tom čase nemali žiadne vhodné pozemky, preto súhlasila s pôžičkou. Zmluvu s odporcami uzavrela ona, mala právo disponovať s úsporami. Zmluva bola podpísaná na Notárskom úrade, E.. Ľ. Y.. Obsah textu zmluvy pripravil jej manžel a odporca v 2. rade. Navrhovateľka nesúhlasila s tvrdeniami odporcov, že časť pôžičky bola uhradená, považovala ich za účelové. Pridržala sa skutočností tak, ako tieto uviedla v písomnom návrhu, zdôrazňujúc, že žiadna peňažná čiastka z pôžičky nebola odporcami zaplatená.
Právny zástupca navrhovateľky uviedol, že odporcovia nepredložili žiadny dôkaz o čiastočnom splatený pôžičky. Žalovanú sumu upresnil na výšku 165.356,70 € vychádzajúc z kurzového prepočtu ku dňu 01.08.2002, ktorý predstavoval 1USD = 45,184 Sk. Uviedol, že vzhľadom na kurzový prepočet požičaná suma predstavuje 4,981,536 Sk čo prepočtom podľa konverzného kurzu na menu euro predstavuje sumu 165.365,70 €. Neskôr zobral návrh späť v časti istiny vo výške 655,08 € a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Čiastočné späťvzatie odôvodnil rozdielom kurzu USD/Sk 01.08.2002 a 05.08.2002.
Odporca v 1. rade pred súdom potvrdil uzatvorenie zmluvy o pôžičke s navrhovateľkou. Uviedol, že peniaze potreboval na podnikanie. V dohodnutom termíne pôžičku nevrátil. Dlh sa mal splácať podľa dohody v splátkach. Týmto spôsobom bola vrátená suma 1.700.000 Sk. V období kedy bol odporca v 1. rade vo väzbe pokračoval v splátkach odporca v 2. rade. Splátky odovzdával manželovi navrhovateľky. Navrhovateľke neoznámil, že dlh bol sčasti uhradený jej manželovi, s ktorým sa mal dohodnúť na splácaní pôžičky v splátkach podľa svojich finančných možností. Peniaze odovzdával manželovi navrhovateľky väčšinou v rodinnom dome odporcu v 2. rade. Tento mu mal telefonovať, že manžel navrhovateľky žiada vrátiť pôžičku. Prvú splátku vo výške 500.000 Sk zaplatil potom ako uplynula lehota na vrátenie pôžičky. Pri odovzdaní peňazí manželovi navrhovateľky bol prítomný aj odporca v 2. rade. Koncom augusta 2004 ho informoval odporca v 2. rade, že nezaplatený zvyšok pôžičky činí 1.500.000 Sk a on ako dlžník uznáva túto čiastku. Odporca v 1. rade ďalej poukázal na skutočnosť, že s odporcom v 2. rade mali dohodu, že zmluva o pôžičke bude uložená u tohto odporcu - ručiteľa a, že po uhradení pôžičky navrhovateľke mu odporca v 2. rade zmluvu vráti. Navrhovateľka nemala mať zmluvu k dispozícii.
Odporca v 2. rade uviedol, že pozná odporcu v 1. rade a tiež manžela navrhovateľky. Potvrdil, že ručí za pôžičku odporcu v 1. rade, ktorý si požičal od navrhovateľky 110.250 USD s dobrým úmyslom, že odporca v 1. rade sa mal niekoľkokrát stretnúť s manželom navrhovateľky, ktorý však odmietol od neho prevziať peniaze. Odporcovi v 1. rade ako dlžníkovi teda nebola daná zo strany navrhovateľky možnosť plniť. Odporca v 2. rade ďalej uviedol, že on zaplatil formou splátok manželovi navrhovateľky 1.700.000 Sk na úhradu predmetnej pôžičky. Tvrdil, že pôžičku splácal on, lebo sa tak dohodli s odporcom v 1. rade a manželom navrhovateľky. Podľa jeho vedomostí z istiny pôžičky bolo vrátených 35%. Písomné doklady o splátkach neexistujú lebo si dôverovali. Odporca v 2. rade ďalej poukázal na to, že prepočítanie požičanej sumy 110.250 USD na slovenskú menu podľa kurzu NBS zo dňa 01.08.2002 - dátum poskytnutia pôžičky alebo kurzu NBS zo dňa 02.10.2002 dátum splatnosti pôžičky + 1 deň alebo kurzu NBS zo dňa 01.12.2003 - deň podanie návrhu je nedôvodné a v rozpore s § 657 OZ a § 154 ods. O. s. p. Podľa uvedenej konštrukcie navrhovateľky by bolo možné prepočítať požičanú sumu na akúkoľvek voľne prevoditeľnú menu a na základe takéhoto umelého prepočítania požadovať zaplatenie vypočítanej sumy. Navyše v čase poskytnutia pôžičky už existovala mena euro a NBS stanovovala kurz USD v Euro. Namietal prepočítanie istiny poskytnutej pôžičky v mene USD podľa kurzu platného dňa 01.08.2002 t. j. deň kedy bola pôžička splatná.
Navrhol, aby súd návrh navrhovateľky na zaplatenie žalovanej sumy istiny vo výške 165.356,70 € v časti prevyšujúcej sumu 110.250 USD alebo túto sumu vyjadrenú v mene euro podľa kurzového
prepočtu USD/Euro podľa kurzu platného ku dňu vyhlásenia rozhodnutia zamietol. Nárok navrhovateľky na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,25% denne od 11.10.2002 až do zaplatenia považoval za nedôvodné.
vedok A.. Q. V. J. uviedol, že na Slovensku býva od roku 1984, študoval na Chemickotechnologickej fakulte v BA, ktorú ukončil v roku 1990. V roku 1992 uzavrel manželstvo s navrhovateľkou. S odporcom v 2. rade sú kamaráti a s odporcom v 1. rade známi. O pôžičku pre odporcu v 1. rade požiadal navrhovateľku odporca v 2. rade. S manželom verili, že peniaze budú vrátené a preto navrhovateľka uzavrela zmluvu o pôžičke. Zmluvu pripravil odporca v 2. rade, on aj prevzal na seba za záväzok odporcu v 1. rade ručenie. Svedok o vrátení peňazí odporcom v 1. rade ani odporcom v 2. rade nemal vedomosť. Poprel, že by on odmietal prijatie plnenia od odporcu v 1. rade, žiadne peniaze mu tento odporca na uhradenie pôžičky nedal. Svedok ďalej uviedol, že s odporcom v 2. rade si navzájom požičiaval peniaze ale všetko si aj vrátili, tieto ich pôžičky však nemali žiadny súvis s pôžičkou medzi navrhovateľkou a odporcom v 1. rade. K pôžičke uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom v 1. rade mal povedať svedkovi odporca v 2. rade, že sa cíti zodpovedný za túto situáciu, ale zistil, že odporca v 1. rade vlastní nehnuteľnosti a môže dlh uspokojiť z tohto svojho majetku, treba preto žiadať vrátenie pôžičky od tohto odporcu t. j. dlžníka. Zaplatiť dlh namiesto odporcu v 1. rade neponúkol.
Zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 01.08.2002 vyplýva, že navrhovateľka požičala odporcovi v 1. rade čiastku 110.250 USD, ktorú vyplatila odporcovi v hotovosti pri podpise zmluvy. Odporca v 1. rade svojim podpisom na zmluve potvrdzuje prevzatie čiastky 110.250 USD a zaväzuje sa túto čiastku vrátiť navrhovateľke do 01.10.2002. Zmluvné strany sa dohodli na ročnom úroku a zmluva je bezúročná, pre prípad, že odporca v 1. rade ako dlžník bude so splatnosťou istiny meškať najmenej 10 dní oproti termínu dohodnutému je navrhovateľka oprávnená požadovať splatnosť celej istiny spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,25% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, min. 50 USD za deň. Dlžník je oprávnený splatiť istinu pred dohodnutým termínom splatnosti. Odporca v 2. rade (ručiteľ) ručí v plnom rozsahu za záväzok dlžníka voči veriteľovi. Zmluva je uzavretá na dobu určitú od jej podpisu dňa 01.08.2002 do zaplatenia. Zmluvu možno predĺžiť po dohode oboch účastníkov pričom sa dohodli, že predĺženie zmluvy bude platné ak dohoda bude uzavretá v písomnej forme.
Podľa knihy pre osvedčenie S..Y.-XXX,XXX/XXXX odporca v 1. rade a odporca v 2. rade osvedčili svoje podpisy na zmluve o pôžičke dňa 05.08.2002 na Notárskom úrade E.. Ľ. Y..
Z prehľadu kurzových lístkov NBS za august 2002 súd zistil, že kurz USD k Sk predstavoval ku dňu 02.08.2002 45,405 Sk/1USD, ku dňu 05.08.2002 45,005Sk/1USD a ku dňu 02.10.2002 42,223 Sk/1USD.
Podľa § 546 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí ak ju neuspokojí dlžník.
Podľa § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 152 ods. 2 O. s. p. rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednanej veci. Ak je to však účelné môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.
Podľa § 155 ods. 2 O. s. p. výrok rozsudku o plnení sa môže vyjadriť v cudzej mene, ak sa neodporuje okolnostiam prípadu a ak
a) predmet konania je vyjadrený v cudzej mene a účastník, ktorý má plniť je devízovým tuzemcom a má účet v cudzej mene, alebo b) niektorý z účastníkov je devízovým cudzozemcom.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia ako aj výsledky vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Súd mal jednoznačne preukázané, že navrhovateľka a odporca v 1. rade uzavreli zmluvu o pôžičke, na základe ktorej požičala odporcovi v 1. rade 110.250 USD (amerických dolárov), že zmluva bola uzatvorená písomne a že došlo k odovzdaniu peňazí odporcovi v 1. rade. Odporca v 2. rade bol ručiteľom zabezpečujúci svojom vyhlásením v zmluve záväzok dlžníka t. j. odporcu v 1. rade voči veriteľovi t. j. navrhovateľke.
Dokazovaním nebolo preukázané, že odporcovia uhradili pôžičke ani, že poskytli navrhovateľke čiastočné splnenie pôžičky.
Súd považoval tvrdenia odporcov o čiastočnom splnení vo výške 1.700.000 Sk bez splnenia dôkazovej povinnosti (§ 120 ods. 1 O. s. p.) za účelové. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností zaťažuje toho účastníka, ktorý tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé dôsledky.
Súd nemohol preto prihliadať ani na tvrdenie odporcu v 1. rade, že uzavrel dohodu o splátkach, nakoľko jej existenciu nepreukázal. Vzhľadom na písomnú formu dohody o pôžičke k zmene plnenia v splátkach by muselo dôjsť tiež písomnou formou.
Súd plnenie v cudzej mene vo výroku nevyjadril z dôvodu, že neboli splnené podmienky, keď u odporcu v 1. rade nebolo preukázané, že má účet v cudzej mene pričom plnenie v cudzej mene by sa stalo v jeho prípade stalo nevykonateľné, navyše ide možnosť súdu (fakultatívne) vyjadriť plnenie v cudzej mene a nie povinnosť.
Súd vyhovel návrhu navrhovateľky na vrátenie pôžičky vo výške 164.701,62 € stanovenej pri hodnote kurzu reprezentovanej dňa 05.08.2002 hodnotou 45,005 Sk/1USD (110.250 USDx45,005 Sk = 4.961.80120 Sk= 164.701,62 €).
Podľa názoru súdu kurzový prepočet pôžičky bol dôvodný ku dňu vzniku pôžičky t. j. 01.08.2002 (45,405 Sk/USD), navrhovateľka žiadala prepočet ku dňu 05.08.2002 (45,005 Sk/USD), súd však nemohol prekročiť jej nárok a preto vychádzal z hodnoty kurzu dňa 05.08.2002.
Navrhovateľka pôvodne žiadala vrátenie pôžičky vzhľadom na kurzový prepočet ku dňu 02.08.2002 45,405 Sk/1USD vo výške 166.165,47 €(110.250 USDx45,405 Sk=5.005.901,20 Sk=166.165,47 €). Uvedenú sumu navrhovateľka znížila čiastočným späťvzatím návrhu o čiastku 655,08 €, prevyšujúcu sumu 808,77 € súd zamietol, (166.165,47€-655,08 €= 165.510,39 €), 165.510,39 €-164.701,62 € = 808,77 €.
O úrokoch z omeškania súd rozhodne v konečnom rozsudku (§ 152 ods. 2 O. s. p.)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona(§ 251, ods. 1, veta prvá OSP).