Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/91/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti o mal. C. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny N., dieťa rodičov K.. K. K., bytom R., S. X, zastúpenej S.. K. P., O., so sídlom v R., N. XXXX/XX a C. K., bytom N., R. XX (adresa na doručovanie R., D. X), zastúpeného O., so sídlom v T., N. XXXX, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 10.07.2012, č.k. -366, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd zakázal styk otca s maloletým C.. Rozhodnutie odôvodnil tým, že obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti, ani jeden z rodičov nemôže byť pri ich výkone obmedzovaný, preto je v záujme maloletého dieťaťa, aby nedošlo k odcudzeniu, a aby citové väzby medzi otcom a dieťaťom neboli narušené. Súd konštatoval, že došlo k narušeniu vzájomných vzťahov rodičov maloletého, ktorí nevedia vzájomne komunikovať ani v otázkach týkajúcich sa starostlivosti o maloletého ako to vyplynulo z obsahu podaní na tamojšom súde. Súd zistil, že od podania návrhu na rozvod manželstva rodičov maloletého, resp. od opustenia spoločnej domácnosti matkou spolu s maloletým dochádza k stretávaniu otca s maloletým za dramatických a traumatizujúcich okolností. Pri rozhodovaní o návrhu matky prihliadol na citový vzťah maloletého k obom rodičom, ktorý však v súčasnosti je čiastočne narušený. Zároveň prihliadal na skutočnosť, že maloletý mal vybudovaný dobrý vzťah k obom rodičom, a preto je potrebný citlivý prístup, tolerancia a trpezlivosť zo strany oboch rodičov na obnovenie vzájomnej dôvery. Pokiaľ vznikajú konflikty medzi rodičmi maloletého, nemôžu byť riešené formou zákazu styku maloletého s otcom tak ako sa domáha matka maloletého, ale naopak by mali byť v tomto smere prehodnotené vlastné postoje rodičov maloletého. Súd prvého stupňa vyslovil názor, že nie je potrebné nariadiť predbežné opatrenie v zmysle návrhu matky, pretože nebola preukázaná naliehavosť riešenia situácie a potreba dočasného upravenia pomerov, nakoľko v konaní neboli preukázané skutočnosti, ktoré by viedli k zákazu styku otca s maloletým, a preto návrh matky zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa , , , , , Zákona o rodine.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého dieťaťa. Navrhla ho zmeniť tak, že jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia o zákaze styku otca s maloletým dieťaťom bude vyhovené. Namietala skutkové tvrdenia súdu prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí, že opustila s maloletým spoločnú domácnosť, keď bol to otec dieťaťa, ktorý sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval v júli 2011. Popierala tvrdenia otca, že mu bráni v styku so synom. Konfliktným je otec dieťaťa, ktorý vystupuje voči maloletému arogantne a násilne. Uviedla, že syn odmieta s otcom odísť, preto otec realizuje násilný spôsob, ktorým ho núti byť s ním a drží ho pri sebe nátlakom. Vyslovila názor, že súd vyhodnotil klamstvá otca v jeho prospech ako dôkazy, jej osobu na základe nich hodnotil ako konfliktnú. Práve takéto rozhodovanie súdu povzbudzuje otca nielen k arogantnému správaniu voči nej, ale aj k bezcitnému a násilnému správaniu voči synovi C., ktorý odmieta s otcom ísť, zaháňa ho, bije ho (od októbra 2011 bol s ním 2-krát - 10.02.2012 - 11.02.2012, kedy maloletý odišiel pod nátlakom polície, 29.06.2012 - 03.07.2012 vtedy ho otec násilne vzal pred bytovým domom a odviezol na neznáme miesto). Maloletý C. má psychické problémy, ktoré začali odvtedy, čo sa jeho otec odsťahoval z domácnosti a v dohodnutom čase si brával syna so sebou. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiada zákaz styku otca s maloletým, nepodala v úmysle brániť otcovi v rodičovských právach. Pokiaľ sa súd bude zaoberať doplnením návrhu k nariadeniu predbežného opatrenia, vypočuje maloletého C., bude mať preukázanú naliehavosť riešenia situácie a potrebu dočasného upravenia pomerov tak, že zabezpečí maloletému C. kľudné prostredie bez traumatizujúcich situácií, aké prežíval počas celého prvého roka jeho školskej dochádzky. Je absurdné, že súd sa postojom maloletého k otcovi vôbec nezaoberá, opomína názor maloletého dieťaťa, a to za situácie, keď maloletý je už rok vystavený psychickej traume s následkami na jeho zdravotnom stave. Ďalej uviedla, že otec maloletého dňa 29.06.2012 uniesol a vrátil jej ho až dňa 03.07.2012, pričom maloletý v dôsledku tohto únosu prežíva ťažké depresívne stavy. Vzhľadom na súčasný zdravotný stav maloletého je v jeho záujme, aby bol zakázaný styk otca s dieťaťom.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (, ) a dospel k záveru, že odvolanie matky dieťaťa nie je dôvodné.

Podľa , ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskoršie ho nebude možné vykonať, alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie, alebo zabezpečí dôkaz. Predbežnými opatreniami sa upravujú pomery účastníkov, alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia citoval príslušné ustanovenia upravujúce konanie o nariadenie predbežného opatrenia a správne konštatoval, že pred nariadením predbežného opatrenia súd nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by mal mať zistené, ak by mal vydať konečné rozhodnutie vo veci samej. Obmedzuje sa len na osvedčenie tých najzákladnejších skutočností, aby mohol posúdiť, či tu môže byť nárok, ktorého predbežnú úpravu si okolnosti v danej veci vyžadujú.

Z obsahu spisu vyplýva, že maloletý C. pochádza z doposiaľ platného manželstva rodičov, ktorý nežijú v spoločnej domácnosti od júla 2011, kedy otec opustil spoločnú domácnosť a maloletý C. zostal v starostlivosti matky. Z obsahu spisu je zrejmé, že pod sp. zn. je vedené konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému C. a zároveň prebieha na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom konanie o rozvod manželstva, s ktorým je úprava práv a povinností rodičov k maloletému zo zákona spojená. V priebehu konania o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému C. bolo na základe návrhu otca nariadené predbežné opatrenie uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 10.01.2012, č.k. -20 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24.02.2012, č.k. -147, ktorým bol upravený styk otca s maloletým C. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým C. každý párny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 19.00 hod. a každý týždeň vo štvrtok od 16.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že dieťa si prevezme pred bytom matky. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.03.2012. Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu vyplýva, že už v tom čase dochádzalo ku konfliktom pri realizácii styku maloletého s otcom, keď maloletý odmietol s otcom ísť a odovzdávanie dieťaťa prebehlo za asistencie polície. Odvolací súd v citovanom uznesení konštatoval, že vzťahy v rodine maloletého dieťaťa po odchode otca zo spoločnej domácnosti sú vážne narušené, pričom ťaživá rodinná situácia sa prenáša aj na maloletého a za týchto okolností považoval za dôvodné upraviť právo otca stretávať sa s maloletým C. len vo veľmi obmedzenom rozsahu tak, aby sa predišlo vzájomnému odcudzeniu. Dňa 29.06.2012 podala matka maloletého dieťaťa návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd zakázal styk otca s maloletým C.. V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia dôvodila, že styk otca s maloletým dieťaťom prebieha komplikovane za traumatických okolností, keď maloletý otca odmieta, nechce s ním ísť, je v psychickej traume. Dôvodila, že situácia sa stále viac a viac stupňuje, otec začal maloletého pri styku aj fyzicky napádať, pričom celá situácia je pre dieťa komplikovaná, maloletý navštevuje psychiatrickú ambulanciu.

Matka svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnila ďalej tým, že dňa 29.06.2012 otec maloletého C. násilne zobral, uniesol v pripravenom aute, pričom nemala žiadne informácie, kde sa maloletý nachádza, otec nemal pre syna jeho osobné veci a ani lieky, ktoré pravidelne užíva. Za týchto okolností považovala za potrebné, aby súd predbežne zakázal styk otca s maloletým dieťaťom. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že dňa 03.07.2012 otec dieťa matke odovzdal na OOPZ R..

Napriek argumentácii matky maloletého dieťaťa uvedenej v odvolaní proti uzneseniu, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia, odvolací súd považuje toto rozhodnutie s ohľadom na okolnosti danej veci za vecne správne. Opätovne je potrebné poukázať na dočasnosť tejto úpravy, ktorá zásadne bude trvať iba do skončenia konania vo veci samej, ktoré už v súčasnosti na súde prvého stupňa prebieha a v ktorom môže matka prednášať svoje návrhy a navrhovať na preukázanie svojich tvrdení dôkazy. Nie je účelom predbežného opatrenia vyriešiť všetky sporné okolnosti v danej veci, ani vykonávať dokazovanie, hodnotiť dôkazy a už vôbec nie bez vykonaného dokazovania hodnotiť pravdivosť alebo dôvodnosť a písomných podaní účastníkov konania, ako sa vo svojom odvolaní domáhala matka dieťaťa. Takýto postup súdu je možný len v konaní vo veci samej, kde súd bude vykonávať dokazovanie navrhnuté účastníkmi konania, prípadne i sám vykoná dôkazy podľa svojej úvahy, tieto vyhodnotí každý samostatne a všetky vo vzájomnej súvislosti a následne vo veci samej podľa zisteného skutkového stavu rozhodne. V konaní o nariadenie predbežného opatrenia poskytuje súd len predbežnú, dočasnú a nevyhnutnú ochranu ohrozeným právam účastníkov na základe osvedčených skutočností. Nebolo možné ani v odvolacom konaní bez vykonania ďalšieho dokazovania dospieť k záveru, že je v záujme maloletého dieťaťa, na ktorý záujem súd predovšetkým prihliadal, zakázať styk otca s maloletým dieťaťom. Tvrdenia rodičov ohľadne realizácie styku otca s maloletým C. sú rozdielne, otec vyzdvihuje okolnosť, že matka maloleté dieťa na styk nepripraví, povzbudzuje dieťa v jeho rozhodnutí neísť s ním, naopak matka opisuje dramatické odovzdávanie maloletého otcovi, keď maloletý s otcom odmieta ísť, skrýva sa pred ním, je v psychickej traume. Rovnako rozdielne sú čestné prehlásenia tretích osôb zúčastnených pri realizácii styku otca s maloletým, ktoré boli predložené účastníkmi súdu prvého stupňa. I keď matka v konaní pred súdom prvého stupňa predložila ako dôkaz na svoje tvrdenie lekárske správy psychologičiek K.. J. a N.. K. S., z ktorých vyplýva, že maloletý trpí psychickými poruchami v dôsledku narušených vzťahov medzi rodičmi, odvolací súd má za to, že z tohto dôkazu nevyplýva, z akého dôvodu sa maloletý C. nechce stretávať s otcom. Na druhej strane otec maloletého dieťaťa predložil lekársku správu psychologičky N.. E. F. ktorá po vyšetrení maloletého C. zistila, že v aktuálnom psychickom obraze maloletého nie je prítomná neurotická symptomatológia - tenzia (napätie, úzkosť) strach, či obavné prežitky z rodičovskej autority otca. Psychologička konštatovala, že maloletý C. nie je nesmelý ani deprimovaný, ani plačlivý, aktuálne správanie maloletého voči otcovi uvedená psychologička popísala ako odmietavé až arogantné a zároveň konštatovala, že nie je dotknuté z prežívania strachu z otca. Odvolací súd vzhľadom na rozdielne tvrdenia účastníkov považoval za potrebné vychádzať pri rozhodovaní o návrhu matky o zákaze styku otca s maloletým z predloženej správy kolízneho opatrovníka zo dňa 03.08.2012, ktorý je oboznámený so situáciou v rodine maloletého a v rámci vykonávaných opatrení v rodine dieťaťa sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa uvedenými v napadnutom uznesení. Kolízny opatrovník poukázal na to, že evidentné vzájomné narušenie vzťahov rodičov, ktoré má negatívny dopad na výchovu maloletého dieťaťa, nezakladá naliehavosť a opodstatnenosť potreby zákazu styku, riešenú vydaním uznesenia o nariadení predbežného opatrenia. Z uvedenej správy kolízneho opatrovníka tiež vyplýva, že maloletý C. v súčasnosti odmieta stretávanie sa s otcom, čo je zrejmé z jeho správania, verbálneho prejavu a prezentácie. Vyslovil názor, že sa nedá vylúčiť, že maloletý si odmietavý postoj k otcovi vybudoval pod tlakom negatívnych zážitkov riešenia rozchodu svojich rodičov, z ich konfliktného vzťahu a informácií pôsobiacich v jeho najbližšom okolí. Na základe týchto skutočností, najmä s prihliadnutím na správu kolízneho opatrovníka, ktorý v rámci vykonávaných opatrení pozná situáciu v rodine maloletého dieťaťa aj odvolací súd dospel k záveru, že nebola osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov nariadením predbežného opatrenia v zmysle návrhu matky dieťaťa, t.j. rozhodnutia o zákaze styku otca s maloletým. Z obsahu spisu nesporne vyplýva, že maloletý C. mal do odchodu otca zo spoločnej domácnosti vybudovaný dobrý vzťah k obom rodičom, pričom od oboch rodičov závisí ako sa maloletý so situáciou, ktorá nastala v rodine po odchode otca zo spoločnej domácnosti vyrovná. Pokiaľ dieťa styk v súčasnosti odmieta, je potrebný citlivý prístup, nenásilný spôsob a trpezlivosť zo strany oboch rodičov na obnovenie vzájomnej dôvery medzi otcom a maloletým. Za tohto stavu boli odvolacie námietky matky nedôvodné.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .