Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_21P-85-2012.pdf
PDF · 75.72 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/85/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč, v právnej veci navrhovateľky: Ľ. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. č. XX, C., t. č. bytom J. č. XX, proti odporcovi: C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.. D. č. XX, E., za účasti maloletého: C. J., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Martin, v konaní o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Maloletý syn účastníkov, C. J., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matke Ľ. C., ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. Otec C. J., nar. XX.XX.XXXX, je povinný platiť matke Ľ. C., nar. XX.XX.XXXX, výživné na maloletého syna C. J., nar. XX.XX.XXXX vo výške 90,- €, a to vždy vopred do dvadsiateho dňa mesiaca, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
V návrhu na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 21.03.2012, navrhovateľka uviedla, že s odporcom, ktorý je otcom maloletého C., žili v spoločnej domácnosti až do januára tohto roku. Vtedy sa navrhovateľka odsťahovala a teraz býva v J. č. XX v prenajatom byte, a to s maloletým synom C. J..
Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním zo dňa 25.06.2012, v ktorom uviedol, že s navrhovateľkou sa o úprave práv a povinností k maloletému synovi dohodli a dohodli sa aj na tom, že sa so synom bude môcť stretávať bez obmedzení.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, správou kolízneho opatrovníka, listinami založenými v spise a zistil:
Ľ. C. a C. J. žili až do januára tohto roku v spoločnej domácnosti a dňa XX.XX.XXXX sa im narodil syn C. J.. Vzhľadom na vzájomné rozpory spoločné spolužitie ukončili a teraz navrhovateľka Ľ. C. býva so svojím maloletým synom v prenajatom jednoizbovom byte v J. č. XX. Je na materskej dovolenke a od štátu dostáva rodičovský príspevok a rodinné prídavky. Nájomnou zmluvou navrhovateľka preukázala, že byt o celkovej výmere 36 m2 má prenajatý od C.. S. K. a za byt platí nájomné vo výške 100,- € mesačne a náklady energií 40,- € mesačne. Navrhovateľka vypovedala, že má ešte ďalšie dve deti z predchádzajúceho manželstva, a to plnoletú dcéru L. a maloletého syna I., na ktoré je podľa rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, č. k. 1P/190/2009 zo dňa 10.11.2009, povinná platiť výživné, a to po
40,- € na každé dieťa. Po dohode s otcom týchto maloletých detí určené výživné v súčasnosti neplatí, pretože nemá peniaze.
Otec maloletého C., C. J., nar. XX.XX.XXXX, býva v prenajatom jednoizbovom byte v Martine, za ktorý platí nájomné 240,- € mesačne. Vzhľadom na čistý mesačný príjem odporcu v tomto roku 502,- €, je v možnostiach a schopnostiach otca, aby na maloletého platil výživné vo výške 90,- € mesačne. Pokiaľ sú otcovi na základe exekučného konania vykonávané zrážky z platu v súvislosti s jeho nesplatenými pôžičkami, na tieto výdavky súd prihliadnuť nemohol, pretože podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. S určením výživného vo výške 90,- € matka maloletého, Ľ.A. C., súhlasila.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorý spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej schopnosti.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Pri určení výživného súd prihliadol aj na odôvodnené potreby syna C. J. a na zvýšené náklady súvisiace s jeho zdravotným stavom. Pri určovaní výživného bral do úvahy aj skutočnosť, že otec sa s maloletým stretáva a v prípade potreby finančne zabezpečuje aj nákup niektorých jeho potrieb. Obaja rodičia žijú v prenajatých bytoch, pričom na platení nájmu otca C. J., sa podieľa aj jeho priateľka. Matka maloletého, Ľ. C., ktorá je na materskej dovolenke a od štátu dostáva len rodičovský príspevok a rodinné prídavky, podľa nájomnej zmluvy platí nájomné spolu s energiami vo výške 140,- € mesačne. Matka Ľ. C. žiadny iný príjem nemá a navyše má dve vyživovacie povinnosti voči dvom deťom z prvého manželstva, a to v celkovej výške 80,- € mesačne. Na druhej strane čistý mesačný príjem otca zo zamestnania je 502,- €. Maloletý syn C. má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine).
Pri zohľadnení všetkých kritérií rozhodujúcich pre určovanie výšky výživného, súd považoval sumu 90,- € mesačne za primeranú možnostiam a schopnostiam otca, ako aj odôvodneným potrebám maloletého syna.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na začatie exekúcie.