Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10P/96/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Pajerchinovou, Dr. vo veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: U. Q., K.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov matky: P. Q., K.. XX.X.XXXX, I.. Č.. O. K. J., T.. W. X a otca: J. Q., K.. XX.X.XXXX, I.. O. V., J. XX, v konaní začatom na návrh matky o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu s prísl., takto

rozhodol:

Súd z v e r u j e mal. dieťa U. Q., K.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky P. Q., ktorá bude mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a otca J. Q. z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. dieťaťa v sume 100,- eur mesačne a to vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 1.7.2012 až do doby, kým sa nezmenia pomery.

Dlžné výživné za čas od 1.7.2012 do 30.9.2012 v sume 235,- eur je otec p o v i n n ý zaplatiť matke v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka podala na tento súd dňa 2.7.2012 návrh o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu pochádzajúceho z manželstva rodičov a to z dôvodu, že rodičia spolu nežijú od júna 2012. Naposledy rodičia s dieťaťom spolu žili v byte rodičov manžela v Poprade, avšak dochádzalo tam k nezhodám medzi matkou ako nevestou a svokrou. Preto matka odišla s dieťaťom k svojim rodičom, s ktorými odvtedy žije v rodinnom dome v Novej Lesnej.

Matka na pojednávaní trvala na podanom návrhu s tým, že manželstvo rodičov zatiaľ právne trvá, ale spolu nežijú. Otec naposledy pracoval ako stavebný robotník vo firme O. W. V. a dosahoval zárobok cca 500,- eur mesačne a v súčasnosti má druhý mesiac pracovať spolu so svojím starším bratom v nejakej firme v Holíči. K zmiereniu medzi manželmi nedošlo, pretože manžel odmietol ísť bývať na dedinu a odkedy spolu nežijú, otec sa nijako nezaujíma o dieťa a neprišiel ho ani navštíviť. Matka je v súčasnosti na rodičovskom príspevku, musí prispievať svojim rodičom na spoločnú domácnosť a preto na súde uviedla, že by sa uspokojila

s výživným na dieťa v sume 100,- eur mesačne. Naposledy otec zaplatil výživné na dieťa v júli 2012 v sume 65,- eur a od tej doby neposlal na dieťa žiadne výživné.

Kolízny opatrovník na pojednávaní súhlasil s návrhom matky na úpravu rodičovských práv a povinností k dieťaťu, keďže rodičia spolu nežijú a takisto považoval za dostačujúce výživné na dieťa v sume 100,- eur mesačne s tým, že pokiaľ bude otec dosahovať v novom zamestnaní vyšší zárobok, môže matka požiadať o zvýšenie výživného.

Otec sa na pojednávanie súdu nedostavil, pričom súdnu zásielku s predvolaním si v odbernej lehote na pošte nevyzdvihol a táto bola vrátená späť súdu dňa 6.9.2012, ku ktorému dátumu sú splnené zákonné podmienky riadneho doručenia súdnej zásielky otcovi v zmysle . Na základe toho súd prejednal a rozhodol vec v jeho neprítomnosti, pridŕžajúc sa obsahu spisu a vykonaných dôkazov podľa .

Súd vykonal dokazovanie: výsluchom matky a kol. opatrovníka, rodným listom mal. dieťaťa, správou kolízneho opatrovníka a pripojeným spisom tohto súdu sp. zn. , na základe čoho súd zistil tento skutkový stav:

Rodičia mal. dieťaťa sú manželmi a ich manželstvo právne trvá, avšak od júna 2012 spolu nežijú. Matka s dieťaťom žije u svojich rodičov v ich rodinnom dome v Novej Lesnej, otec ostal žiť u svojich rodičov v byte v Poprade a druhý mesiac pracuje v novej firme v Holíči. Predtým pracoval vo firme O. W. V., kde podľa vyjadrenia matky dosahoval mesačný zárobok cca 500,- eur. Matka sa celodenne stará o mal. dieťa, je na rodičovskom príspevku do 3 rokov veku dieťaťa a svojim rodičom prispieva na domácnosť. Matka už v minulosti podala jeden návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, konanie sa viedlo na tomto súde pod sp. zn. , avšak rodičia sa zmierili a matka zobrala svoj návrh späť s tým, že konanie bolo právoplatne zastavené k 28.4.2012. Rodičia majú vyživovaciu povinnosť len k mal. dieťaťu.

Podľa o rodine (ďalej Zákon o rodine) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia , a sa použijú primerane.

V zmysle § 24 Zákona o rodine súdna úprava výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu zahŕňa najmä určenie, komu z rodičov sa maloleté dieťa zveruje do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia a dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stáva súčasťou súdneho rozhodnutia. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia spolu nežijú, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Podľa § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Na základe zisteného skutkového stavu a cit. právnej úpravy súd na návrh matky, s ktorým kolízny opatrovník súhlasil, zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a pokiaľ sa týka výšky výživného, ktorá bola určená otcovi na mal. dieťa, súd vychádzal z doterajšieho známeho zárobku otca v sume cca 500,- eur mesačne, zobral do úvahy príjem matky za rodičovský príspevok a jej celodennú starostlivosť o dieťa a tiež prihliadol na nízky vek a tomu zodpovedajúce potreby dieťaťa. Na základe toho určil otcovi výživné na dieťa v sume 100,- eur mesačne. Toto bežné výživné má otec platiť od októbra 2012 a ďalej, až kým sa nezmenia pomery.

Súčasne súd druhým výrokom vyčíslil dlžné výživné od 1.7.2012 do 30.9.2012, čo je za 3 mesiace po 100,- eur suma 300,- eur a z tejto sumy súd odpočítal otcovi 65,- eur, ktorú už na dieťa zaplatil v júli 2012. Celkový dlh po tomto započítaní činí sumu 235,- eur, ktorú má otec zaplatiť matke mimo bežného výživného do 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

V prípade zmeny pomerov u rodičov alebo mal. dieťaťa Zákon o rodine umožňuje, aby došlo k zmene doterajšej súdnej úpravy práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu a to na základe nového súdneho rozhodnutia alebo rodičovskej dohody schválenej súdom v zmysle .

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , , podľa ktorého ustanovenia žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému súdu Prešov v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Rozsudok odsudzujúci na plnenie výživného je predbežne vykonateľný, a to odo dňa jeho doručenia účastníkom.