Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23To-36-2023.pdf
PDF · 83.28 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/36/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a členov senátu JUDr. Lucie Horvátovej a JUDr. Juraja Valáška, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v Přerove, Česká republika, trvale bytom C. A. C. XXX, D. E. F. E., t. č. na slobode, pre trestný čin prečinu marenia exekučného konania podľa § 243a odsek 1 písmeno e) Tr. zákona, o sťažnosti prokurátorky Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou v neprospech obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 2T/3/2020 zo dňa 24. januára 2023, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 03. októbra 2023 v Trenčíne jednomyseľne takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku s a sťažnosť prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 2T/3/2020 zo dňa 24. januára 2023, bola podľa § 280 odsek 2 Tr. poriadku trestná vec obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „obžalovaný“), vedenú na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 2T/3/2020, pre skutok právne kvalifikovaný trestný čin prečinu marenia exekučného konania podľa § 243a odsek 1 písmeno e) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v obžalobe pod č. k. Pv 294/19/3301-25, a to, že po tom, ako si ako konateľ obchodnej spoločnosti HOLZ-consulting s. r. o., so sídlom Čierna Lehota 137, IČO 46 929 649 dňa 18.12.2018 prevzal do vlastných rúk na adrese C. A. XXX upovedomenie od súdnej exekútorky JUDr. Evy Šteinerovej, so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Lipová 7, že sa voči nemu začalo exekučné konanie pod číslom 171 EX 439/18 na základe návrhu oprávneného Consells group SK, s.r.o. so sídlom Bratislava, Zámocká 30, IČO: 35 927 861 o vymoženie pohľadávky v sume 10.552 EUR s príslušenstvom proti povinnému HOLZ-consulting s. r. o., so sídlom Čierna Lehota 137, IČO 46 929 649 na základe exekučného titulu – rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 2Cb/38/2017-57 zo dňa 15.01.2018 a súčasne si dňa 26.06.2019 prevzal do vlastných rúk predvolanie na deň 04.07.2019 do kancelárie súdnej exekútorky spolu s výzvou na pristavenie motorových vozidiel zn. Škoda Superb, evidenčné číslo E. XXXXX, zn. Volvo V70, evidenčné číslo E. XXXXX, Volkswagen Sharan, evidenčné číslo E. XXXXX a Fiat Ducato, evidenčné číslo E. XXXXX, odovzdanie kľúčov od vozidiel, technických preukazov a osvedčení, opakovane si dňa 26.07.2019 prevzal do vlastných rúk na adrese C. A. XXX predvolanie na deň 30.07.2019 spolu s výzvou na pristavenie motorových vozidiel, odovzdanie kľúčov od vozidiel, technických preukazov a osvedčení a opakovane si dňa 13.12.2019 prevzal do vlastných rúk na adrese C. A. XXX predvolanie na deň 18.12.2019 do kancelárie Exekútorského úradu G. H. I., A. X, F. J. F. K. s výzvou na pristavenie motorových vozidiel, odovzdanie kľúčov od vozidiel, technických preukazov a osvedčení, pričom napriek tomu výzvy súdnej exekútorky svojvoľne a bezdôvodne nerešpektoval a v určenej lehote ani neskôr sa do kancelárie súdnej exekútorky nedostavil a určené motorové vozidlá pred exekútorský úrad nepristavil, postúpená Okresnému úradu Bánovce nad Bebravou, pretože výsledky konania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale skutok by mal byť prejednaný ako priestupok.
Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní, napadla sťažnosťou v neprospech obžalovaného prokurátorka. Z písomného odôvodnenia jej sťažnosti zo dňa 17. apríla 2023 vyplýva, že podľa názoru prokuratúry je napadnuté uznesenie nesprávne vzhľadom na to, že na postihnutie páchateľa podľa § 343 odsek 1 písm. e) Tr. zákona postačuje preukázanie, že tento mal vec podliehajúcu exekúcii u seba a vedel o tom, že ide o majetok osoby, proti ktorej je vedené exekučné konanie, a že nevydanie tejto veci realizoval s úmyslom mariť exekučné konanie, t. j. zabrániť uspokojeniu pohľadávky oprávneného z hnuteľného majetku povinného. Mať u seba vec zahŕňa pritom možnosť s touto vecou disponovať a nevyžaduje sa aby mala povinná osoba takúto vec nepretržite pri sebe. Základnou podmienkou vyvodenia zodpovednosti má pritom byť vedenie exekučného konania voči dlžníkovi. Začatie exekúcie a začatie výkonu exekúcie pritom nemožno stotožňovať, keď už po doručení upovedomenia o začatí exekúcie nemôže povinná osoba nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii bez písomného súhlasu exekútora s výnimkou bežných právnych úkonov. Poukázala pritom na výpoveď súdnej exekútorky JUDr. Evy Šteinerovej z ktorej vyplýva, že voči povinnej spoločnosti HOLZ-Consulting s.r.o. a v jednom prípade aj priamo voči obžalovanému ako povinnému v druhom rade bolo vedené exekučné konanie, pričom samotná menovaná spoločnosť potvrdila vlastnícke právo k motorovým vozidlám, ktoré exekútorka žiadala pristaviť. Z vykázaného doručenia (doručenka) pritom vyplýva, že povinná spoločnosť HOLZ- Consulting s.r.o prevzala elektronicky upovedomenie o začatí exekúcie 171Ex/439/18 dňa 18. decembra 2018. Dňa 21. júna 2019 bolo v predmetnej veci vydané predvolanie povinného aby sa dostavil do kancelárie exekútorského úradu a pristavil pred úrad motorové vozidlá špecifikované v predvolaní, ktoré bolo ako zásielka do vlastných rúk prevzatá povinnou spoločnosťou dňa 26. júna 2019. ďalšie osobitné predvolanie a výzva na pristavenie motorových vozidiel bolo zo dňa 16.júla 2019 na deň 30.júla 2019. Svedkyňa G. I. ďalej uviedla, že konateľ spoločnosti predával motorové vozidlá v čase vykonávania exekúcie, hoci mu takéto nakladanie s majetkom bolo v rámci upovedomenia o začatí exekučného konania zakázane. Je preto toho názoru, že obžalovaný bol exekútorkou niekoľkokrát bezúspešne vyzvaný, aby sa dostavil v konkrétny deň do sídla jej exekútorského úradu a pristavil vyššie špecifikované vozidlá, avšak na tieto výzvy nereagoval, alebo iba emailovou správou zaslal ospravedlnenie, že sa dostaviť nemôže. Z vykonaného dokazovania pritom vyplynulo, že exekútorka nemala možnosť dosiahnuť uspokojenie pohľadávky oprávneného z iného majetku povinného. Obžalovaný úmyselne nereagoval na výzvy exekútorky, keď jeho cieľom bolo zmariť uspokojenie pohľadávky oprávneného. K argumentácii okresného súdu, že vzniku povinnosti vydať vec podliehajúcu exekúcii musí predchádzať postup podľa § 116 Exekučného poriadku, ktorý však nebol dodržaný, keď nebolo ani len vydané upovedomenie o spôsobe výkonu exekúcie uviedla, že exekútor musí hnuteľné veci fyzicky vidieť a až na základe súpisu vecí môže vydať upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie. Upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľných vecí môže byť pritom súčasťou všeobecného upovedomenia o začatí exekúcie, alebo môže byť vydané až neskôr. Je preto toho názoru, že exekútorka postupovala v predmetnom exekučnom konaní (konaniach) v súlade s Exekučným poriadkom a nemožno súhlasiť s právnym názorom samosudcu, že exekútorka nemala zákonný podklad na vyzvanie povinného na pristavenie motorových vozidiel pred exekútorský úrad. Vzhľadom na tieto okolnosti je názoru, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Z uvedených dôvodov prokurátorka navrhla, aby sťažnostný súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu a vrátil vec príslušnému okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci.
Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na podklade podanej sťažnosti prokurátorky v neprospech obvineného, ktorá mu spolu so spisom bola predložená 27. apríla 2023, preskúmal dňa 03. októbra 2023 na neverejnom zasadnutí podľa § 192 odsek 1 Tr. poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátorky, hoci je prípustnou, bola podaná oprávnenou osobou, včas i na správnom mieste, nie je dôvodnou.
Úvodom krajský súd uvádza, že pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v dôvodoch sťažnosti prokurátorkou vytýkaná žiadna chyba, pričom ani krajský súd sám nezistil žiadne relevantné chyby procesného charakteru. Zároveň podľa názoru krajského súdu bolo v posudzovanej veci pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 odsek 10 Tr. poriadku pri rešpektovaní zásady kontradiktórnosti pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Boli objasnené všetky základné skutočnosti uvedené v § 119 Tr. poriadku, a tak krajský súd z takto vykonaného dokazovania vychádzal. Odôvodnenie napadnutého uznesenia nespĺňa kritériá pre jeho
označenie za arbitrárne, či podobne nedostatočne odôvodnené, keďže obsahuje výstižné hodnotenie všetkých podstatných skutočností potrebných pre rozhodnutie o postúpení veci. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie vyčerpávajúcim spôsobom popísal a logicky, vecne presvedčivo a akceptovateľne odôvodnil. Krajský súd v súvislosti s posudzovaným prípadom považuje za potrebné v prvom rade zdôrazniť, že aj súdny exekútor ako verejný činiteľ je pri výkone svojej činnosti viazaný Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní. Zákonná úprava exekučného konania je pritom obsiahnutá v exekučnom poriadku, ktorý vo svojich ustanoveniach striktne upravuje spôsoby vykonania exekúcie, pričom exekúciu možno vykonať len spôsobmi uvedenými v tomto zákone (§ 62 Exekučného poriadku). Pokiaľ súdny exekútor ale nepostupuje týmto spôsobom, nemôže takýto jeho postup v rozpore so zákonnými ustanoveniami o vedení exekúcie, požívať zákonom predvídanú ochranu. Krajský súd sa stotožňuje s vysloveným záverom okresného súdu, že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by zákonnosť postupu súdnej exekútorky v predmetnom exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 171 EX 439/18 bola dodržaná. Úkony, ktoré sa súdna exekútorka snažila vykonať sú súčasťou postupu v rámci exekúcie predajom hnuteľných vecí, avšak z výpovede samotnej poverenej súdnej exekútorky vyplynulo, že v predmetnej veci nebolo vydané ani len upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie predajom hnuteľných vecí a obžalovaný ako konateľ povinného bol upovedomený iba o tom, že exekúcia bude vykonávaná prikázaním pohľadávky z účtu a prikázaním iných peňažných pohľadávok (v rámci upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 12.decembra 2018) a tiež nebol ani vykonaný súpis hnuteľných vecí a ani s týmito konkrétnymi vecami nezakázal nakladať. Upovedomenie o vykonaní exekúcie aj predajom hnuteľných vecí mohlo byť pritom už súčasťou upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 12.decembra 2018, doručeného 18. decembra 2018 (čo mimochodom v plnom rozsahu vyvracia tvrdenie súdnej exekútorky, že na upovedomenie o začatí exekúcie touto formou je nevyhnutné vidieť veci, ktoré majú byť touto formou exekúcie postihnuté). Predpokladom začatia exekúcie formou predaja hnuteľných vecí (nie exekučného konania) je upovedomenie oprávneného aj povinného o tejto skutočnosti. Až po začatí exekúcie takýmto spôsobom možno pristúpiť k postupu v tejto časti exekučného poriadku predvídanom. Práve v upovedomení o začatí exekúcie týmto spôsobom musí byť obsiahnutý zákaz, že povinný nesmie nakladať so svojím majetkom, t.j. s vecami, ktoré exekútor spíše. Až porušenie tohto zákazu nakladať s vecami, ktoré sa spísali, možno sankcionovať podľa trestnoprávnych noriem a až v rámci exekúcie predajom hnuteľných vecí dochádza k súpisu vecí, ich zaisteniu a následnému predaju. Obžalovaný tak svojim konaním (nepristavením vozidiel na základe výzvy), ako to správne konštatoval aj samosudca okresného súdu, nenaplnil z pohľadu objektívnej stránky znaky trestného činu prečinu marenia exekučného konania podľa § 243a Tr. zákona, keď zaistenie hnuteľných vecí pre účely exekúcie je súčasťou exekúcie predajom hnuteľných vecí, avšak súdna exekútorka exekúciu takouto formou ani len nezačala (nevydala o tom upovedomenie), nemohol tak exekučné konanie takýmto spôsobom v rozhodnom období mariť. Z pohľadu konania obžalovaného vo forme neposkytnutia súčinnosti súdnemu exekútorovi povinným (resp. konateľom povinného, t. j. obžalovaným), popísaným v rámci skutkovej vety obžaloby, tak obžalovaný ako konateľ právnickej osoby povinnej z exekučného titulu bol povinný poskytnúť súdnemu exekútorovi ním požadovanú súčinnosť, najmä všetky exekútorom požadované vysvetlenia vo forme a v lehote určenej exekútorom. Na účel podania vyhlásenia o majetku mohol súdny exekútor povinného predvolať alebo ho vyzvať, aby vyhlásenie podal písomne v lehote, ktorú určil. Pre účely dosiahnutia cieľu tejto výzvy má (a aj mala) súdna exekútorka možnosť, pre účely splnenia tejto povinnosti, dožiadať orgány Policajného zboru o jeho predvedenie k exekútorovi, alebo navrhnúť súdu uloženie poriadkovej pokuty uznesením, o čo sa však ani jedným z týchto spôsobov nepokúsila a tak sama svoje oprávnenia dané jej exekučným poriadkom riadne nevyužila. Pasivita (nečinnosť) súdnej exekútorky v tejto otázke pritom nemôže byť suplovaná automaticky vyvodením trestnoprávnych sankcii voči osobe povinnej poskytnúť jej súčinnosť, pričom navyše krajský súd dodáva, že takéto konanie (neposkytnutie vysvetlenia) nenapĺňa po objektívnej stránke znaky žiadnej zo zákonom predvídaných foriem spáchania trestného činu prečinu marenia exekučného konania podľa § 243a odsek 1 písm. a) až e). Krajský súd dodáva, že takéto neuposlúchnutie výzvy obžalovaným nebolo však doposiaľ sankcionované formou priestupku voči verejnému poriadku podľa § 47 odsek 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Krajský súd sa vzhľadom na vyššie uvedené stotožňuje so záverom samosudcu okresného súdu, že v konaní bolo preukázané, že obžalovaný nerešpektoval výzvu súdneho exekútora ako verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci (vo forme výzvy na dostavenie sa na exekútorský úrad), táto však tak ako to správne uviedol aj okresný súd, nezakladá na druhej strane trestnoprávnu zodpovednosť
obžalovaného, ale dáva zákonný priestor príslušnému orgánu posúdiť, či nedošlo k spáchaniu priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 odsek 1 písmeno a/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Preto okresný súd správne podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku postúpil vec Okresnému úradu Bánovce nad Bebravou ako príslušnému správnemu orgánu. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody krajský súd nepovažoval sťažnosť prokurátorky podanú v neprospech obžalovaného za dôvodnú a preto ju podľa § 193 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.