Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_4P-59-2012.pdf
PDF · 69.95 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/59/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci navrhovateľa K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. P. XX, proti odporcovi K. L., nar. XX.X.XXXX, naposledy L. H. X, F., toho času na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníkom Jozefom Chrenkom, zamestnancom Krajského súdu v Prešove, o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto
rozhodol:
Z r u š u j e vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľovi, určenú rozsudkom Okresného súdu Bardejov Nc 176/92 - 15 zo dňa 22.6.1993 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 4P 9/2008 - 43 zo dňa 11.8.2009, spätne ku dňu 30.5.2012.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom podaným na tunajšom súde dňa 13.6.2012 domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti odporcu voči nemu, určenú rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 11.8.2009, sp. zn. 4P 9/2008 a to spätne k 30.5.2012 z dôvodu, že ukončil štúdium a nebude v ňom pokračovať. Pobyt odporcu sa súdu nepodaril zistiť, preto mu bol aj s ohľadom na charakter konania ustanovený opatrovník.
Súd dňa 14.9.2012 prejednal a rozhodol vec postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti účastníkov.
Odporca je otcom navrhovateľa. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov Nc 176/92 - 15 zo dňa 22.6.1993 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 4P 9/2008 - 43 zo dňa 11.8.2009, bola odporcovi určená vyživovacia povinnosť voči navrhovateľovi vo výške 30% zo sumy životného minima pre neplnoleté dieťa podľa osobitných predpisov mesačne. Navrhovateľ v máji 2012 ukončil školskú dochádzku, v ďalšom štúdiu nepokračuje a toho času je v zahraničí, kde pracuje.
Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 600/2003 Z.z. Nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, 3) najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom, alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz.
Podľa § 78 ods. 1 zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 2 zák. o rodine ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Keďže navrhovateľ je schopný samostatne sa živiť a nie je nezaopatreným dieťaťom, súd vyhovel návrhu v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.