Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1C-120-2012.pdf
PDF · 115.58 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SI-1C/120/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpený advokátom: JUDr. Roman Kvasnica, so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, proti žalovanému: F. Y., nar. XX.X.XXXX, S. č. XXX, XXX XX. S. štátny občan SR o zaplatenie sumy 1.629,37 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 977,75 eur s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 752,29 eur od 3.4.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania advokátovi žalobcu a to trovy právneho zastúpenia v sume 81,53 eur a iné trovy v sume 19,50 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 18.4.2012 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 1.629,37 eura s 17,30% úrokom ročne zo sumy 1.093,90 eur od 3.4.2012 do zaplatenia, 8% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.093,90 eur od 3.4.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu dôvodil tým, že žalovaná suma predstavuje plnenie titulom uzavretej Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 31.8.2005, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 32.500,- Sk, t.j. 1.078,80 eur, pri úrokovej sadzbe 17,30% ročne, ktorý sa zaviazal splácať mesačnou splátkou vo výške 28,71 eur, predtým 865,- Sk k 20.dňu toho ktorého mesiaca so splatnosťou prvej splátky dňa 20.9.2005 a konečnou splatnosťou úveru dňa 20.8.2010. Žalovaný svoj záväzok zo zmluvy o úvere neplnil a poskytnutý úver prestal splácať úplne v mesiaci november 2008, pričom do omeškania so zaplatením zmluvne dohodnutých splátok dlhu sa dostal už od 20.9.2005, kedy v dohodnutej lehote zaplatil splátku v nižšej sume, než bola dohodnutá. Ak to bolo aj so zaplatením väčšiny splátok. Ku dňu 2.4.2012 predstavuje pohľadávka výšku 1.629,37 eur, z toho istina sumu 1.093,90 eur, nezaplatené úroky v sume 184,54 eur z istiny 1.093,90 eur od 21.8.2010 do 2.4.2011 pri úročení 17,30% ročne, úroky z omeškania v sume 350,93 eur od 20.9.2005 do 2.4.2012.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Na riadne predvolané pojednávanie vo veci sa bez ospravedlnenia z vážneho dôvodu nedostavil. Súd preto vec prejednal bez jeho prítomnosti s použitím ustanovenia § 101 O.s.p. a prihliadol na dosiaľ vykonané dôkazy a obsah spisu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie zmluvou o splátkovom úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami /VOP/, výpismi z úverového účtu a zistil tento skutkový stav veci:
Podľa Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 31.8.2005 bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.078,80 eur /predtým 32.500,- Sk/ s pevnou úrokovou sadzbou 17,30% ročne, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach po 28,71 eur, s prvou splátkou 20.9.2005 a konečnou splatnosťou dňa 20.8.2010. Podľa čl. III. bod 4. Zmluvy v prípade omeškania so splácaním pohľadávky úveru je žalovaný povinný platiť úrok z omeškania vo výške určenej veriteľom zverejnením. Žalovaný súhlasil s tým, že z došlých súm veriteľ najskôr uhradí splatné poplatky, náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu, a to v tomto poradí. Podľa čl. IV. sa účastníci zmluvy dohodli na ročnej percentuálnej miere nákladov 9,84%. Podľa čl. V. bod 4. sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 ObZ, spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.
Podľa bodu 7.2.4. VOP banka poskytne splátkový úver, t.j. peňažné prostriedky do výšky určenej v zmluve o úvere a po splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere, a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v prospech účtu uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere. Podľa bodu 7.3.2. - splácanie splátkového úveru, pohľadávka z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej súčastí a príslušenstva spláca klient pravidelnými splátkami, s periodicitou dohodnutou v základných podmienkach zmluvy o úvere uvedenými spôsobmi. Banka je oprávnená rozhodnúť o spôsobe splácania úveru pred poskytnutím úveru a kedykoľvek počas trvania úverového vzťahu. Podľa bodu 7.6.1. banka je oprávnená vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti, vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva okamžite, bez výpovednej lehoty, dňom jej doručenia klientovi. Odstúpení od zmluvy o úvere nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banke vrátane jej príslušenstva.
Podľa výpisu z účtu žalovaný čerpal úver bezhotovostným čerpaním a to dňa 31.8.2005 v sume 1.078,80 eur /predtým 32.500,- Sk /. Zasielal mesačné od 20.9.2005 do 20.8.2010 v 51 platbách spolu v sume 1.127,55 eur, predtým 33.968,60 eur. Poslednú splátku zaplatil dňa 20.11.2008 a od tejto doby nezaslal žiadne plnenie.
Podľa predloženého výpisu z účtu za čas od 31.8.2005 do 31.12.2008 boli žalovanému účtované poplatky za správu úveru v sume po 50,- Sk, 60,- Sk, spolu v sume 2.295,- Sk, poplatky za upomienky v sumách po 200,- Sk, 500,- Sk, 700,- Sk, celkom v sume 6.600,- Sk, čo je spolu sumu 8.895,- Sk, t.j. 295,26 eur, od 1.1.2009 do 30.11.2011 poplatky za správu úveru po 1,99 eur mesačne, v sume 39.80 eur. Celkom za uvedené obdobie boli žalovanému zaúčtované poplatky v sume 335,06 eur. Za čas od 20.9.2005, bol žalovanému účtovaný úrok z omeškania vo výške 26,40% ročne a od 15.1.2009 bola výška úroku z omeškania zosúladená s nariadením vlády vo výške 8% ročne. Za čas od 31.12.2005 do 31.12.2008 bol celkom účtovaný žalovanému úrok z omeškania pri ročnej percentuálnej výške 26,40% v sume 197,38 Sk, t.j. 6,55 eur.
Podaním doručeným súdu dňa 17.8.2012 žalobca prostredníctvom advokáta poukázal na uzavretú zmluvu o splátkovom úvere s dohodnutou výškou úveru, úrokovou sadzbou 17,30% ročne, dohodnutým spôsobom splácania s poukazom na celkom zaplatenú sumu žalovaným na splatenie úveru, keď od decembra 2008 je žalovaný v omeškaní so splácaním úveru. Ku dňu 2.4.2012 predstavuje istina sumu 1.093,90 eur s tým, že úroky, náklady žalobcu spojené s poskytnutým úverom a poplatky, ktoré neboli úhradami realizovanými žalovaným uhradené včas, boli pripočítané v deň ich splatnosti k istine, čím sa stali jej súčasťou a v ďalšom období boli úroky následne počítané z novej istiny. Vyhlásená mimoriadna splatnosť nebola. Od momentu končenej splatnosti úveru istina už nenarástla o ďalšie neuhradené splatné úroky a poplatky, tie sa začali vyčíslovať samostatne. Úroky vo výške 310,01 eur boli vyčíslené
z istiny 1.093,90 eur od splatnosti úveru dňa 31.8.2010 do vyčíslenia dňa 2.4.2012 pri úročení 17,30% ročne. Úroky z omeškania vo výške 225,46 eur boli vyčíslené od poslednej úhrady splátky 21.11.2009 do 4.4.2011 pri úročení 8% ročne.
Súd posúdil nárok žalobcu v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, Zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľov a Zák. č. 258/52001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.
Podľa § 23a ods. 1 Zák. č. 634/1992 Z.z. o ochranu spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 1 ods. 2 písm. e/ Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do 200 EUR a nad 20.000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver.
Podľa § 2 písm. a) a b) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 2 písm. c) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1.sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2.poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3.poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4.členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5.poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru.
Podľa § 2 písm. d) a e) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie
d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č.1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru,
e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.
Podľa § 4 ods. 2 písm. g) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 4 ods. 4, 5 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 52 ods. 1 OZ /účinný od 1.5.2004 do 31.12.2007/, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 53 ods. l, 2, 3, 4 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobný návrh bol podaný sčasti dôvodne. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o splátkovom úvere, ktorá bola uzavretá dňa 31.8.2005. Súd poukazuje na to, že základom tohto záväzkového vzťahu je Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a aj dodávateľ - žalobca sám poukazuje v dohodnutých podmienkach zmluvy na ustanovenia VOP bod 7., v ktorom sú upravené záväzkovo-právne vzťahy, keď banka ako veriteľ na požiadanie fyzickej osoby, nepodnikateľa ako dlžníka poskytne v jeho prospech finančné prostriedky. Zák. č. 258/2001 Z.z. je právny predpis upravujúci osobitný typ zmluvy vo všeobecnosti a zmluvy o spotrebiteľských úveroch predstavujú samostatný druh súkromnoprávnych zmlúv, a nie iba jeden špecifický druh zmluvy o úvere. Z úvodných ustanovení zákona je zrejmé, že účelom spotrebiteľského úveru nie je upraviť vzťahy pri podnikaní medzi podnikateľskými subjektmi, ale naopak regulovať vzťahy pri využití produktov podnikania / tovarov a služieb/ spotrebiteľmi. Spotrebiteľ je prioritne fyzická osoba, ktorej bol spotrebiteľský úver poskytnutý na iný účel, ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Vzhľadom na takto zákonom zadefinovanú povahu jedného z účastníkov, nemožno konštatovať, že by malo ísť o obchodno-
právny vzťah. Základným znakom obchodno-právnych vzťahov je to, že vznikajú medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti a vzťah medzi poskytovateľom spotrebiteľského úveru a spotrebiteľom nespadá ani pod žiadnu situáciu, vymedzenú v ustanovení § 261 ods. 2, 3 Obchodného zákonníka. V čase uzavretia zmluvy platil Zákon o spotrebiteľských úveroch a preto sa na vzťah medzi účastníkmi vzťahujú ustanovenia tohto zákona.
Súd má zato, že uvedená zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy a to konkrétne spotrebiteľského úveru, a preto pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase jej uzavretia. Pod pojmom spotrebiteľské úvery možno rozumieť všeobecné označenie skupiny zmluvných typov, na úpravu ktorých sa majú popri zákonnej úprave samotných zmluvných typov ako sú napr. zmluva o pôžičke, zmluva o úvere, nepomenovaná zmluva použiť ďalšie právne normy, ktoré dopĺňajú všeobecnú úpravu jednotlivých zmluvných typov o ďalšie náležitosti vymedzené v Zák. č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov. Za spotrebiteľský úver sa považuje každé dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy spotrebiteľovi, a to za odplatu veriteľom bez ohľadu na právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzených v § 1 ods. 2, 2 cit. zákona. Musí ísť o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré musí spotrebiteľ po uplynutí dohodnutej doby vrátiť. Záväzkový vzťah vznikne výlučne na základe dvojstranného právneho úkonu v písomnej forme. Spotrebiteľom je výlučne fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je vždy odplatná a odplatou sú spravidla poplatky a úroky. Veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. Predmetná zákonná úprava pokrýva všetky zmluvné typy, pri ktorých dochádza k poskytnutiu peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, dočasne, za odplatu. Pojem spotrebiteľský úver je všeobecným pojmom a pokrýva široký rozsah zmluvných typov ako sú zmluva o úvere, zmluva o pôžičke, nepomenované zmluvy atď.
Veriteľ na základe zmluvy poskytol žalovanému úver vo výške 1.078,80 eur, ktorý vyčerpal dňa 31.8.2005. Predmetná zmluva musí obsahovať najmä hore uvedené náležitosti, ktoré vyžaduje Zák. č. 258/2001 Z.z. Súd má za to, že zmluva obsahuje podstatné náležitosti uvedené v zákone a zmluva bola uzavretá platne. Súd posúdil jednotlivé zmluvné podmienky dohodnuté medzi účastníkmi zmluvy a má za to, že dohodnutá podmienka o započítaní výšky splátok v poradí ako je hore uvedené je podmienkou neprijateľnou.
Oprávnenie veriteľa započítať akúkoľvek platbu dlžníka na plnenie peňažného záväzku z úverovej zmluvy najprv na dlžné splatné príslušenstvo záväzku od najstaršej pohľadávky je podmienkou neprijateľnou. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy explicitne neupravoval účel plnenia dlhu pri odklone od dohodnutého splátkového kalendára. Doplnenie ustanovenia § 566 ods. 2 o favorizáciu vôle dlžníka (ak dlžník neurčí inak) bolo vykonané až po vzniku zmluvy novelou OZ Zák. č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2008. Občiansky zákonník však v čase uzavretia zmluvy ani neupravoval to, aby si mohol svojvoľne veriteľ určiť účel platby, ktorú mu poukazuje dlžník. Uvedené ustanovenia dáva dodávateľovi úveru možnosť použiť splátku aj na iný účel ako na splatenie istiny, a to bez ohľadu na vôľu spotrebiteľa ako dlžníka, ktorý nemá nijakú možnosť túto zmluvnú podmienku uvedenú vo formulárovej typovej zmluve ovplyvniť s poukazom na znenie podmienky, keď veriteľom určený účel splátky nemožno meniť, pretože platí aj vtedy, ak dlžník pri platení určí inak. Uvedená podmienka má za následok založenie nevyváženého vzťahu veriteľa a dlžníka v otázkach plnenia dlhu spotrebiteľa, keď spotrebiteľ má v prvom rade záujem na prednostnom splanení predpísaných splátok a vždy prioritne istiny. Zmluvná podmienka je vo svojej podstate na škodu spotrebiteľa, keď na jednej strane spôsobuje nerešpektovanie vôle spotrebiteľa a jeho oprávnených záujmov a na strane druhej umožňuje dodávateľovi bezvýhradne presadiť jeho ekonomické záujmy v zmluvnom vzťahu /bod 7.3.2. VOP/.
Súd taktiež poukazuje na rôzne poplatky uvádzané opakovane vo výpise z účtu napr. pravidelný mesačný poplatok za správu úveru, poplatky za upomienky s tým, že sa stotožňuje s rozhodovacou
líniou potvrdenou Vrchným Krajinským súdom Karlsruhe z 3. mája 2011 (17 U 192/10), podľa ktorej je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované a vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa (bod 34. rozsudku). To platí aj pri poplatku za vedenie úverového účtu, keď vedenie úverového účtu nepredstavuje samostatnú odplatnú službu banky klientovi, práve naopak slúži výhradne záujmom banky. Pri splácaní úveru banke, slúži úverový účet v prvom rade účtovným, resp. zúčtovacím účelom banky, ktorá prostredníctvom svojho vnútorného vedenia účtov vo vlastnom záujme sleduje stav plnenia úverového vzťahu dlžníkom. Naproti tomu spotrebiteľ, ktorý si pravidelne plní svoju povinnosť splácať úver - dlh, nie je na vedenie osobitného účtu bankou, s cieľom mať o splácaní úveru prehľad, odkázaný. Taktiež na poplatok za upomienku niet žiadneho zákonného nároku, nemôže patriť veriteľovi v prípade, keď si tento uplatňuje paušálnu náhradu ujmy za omeškanie. Súd preto žalobu žalobcu vo výške účtovaných poplatkov 335,06 eur vypočítaných zhora zamietol.
V časti uplatneného úroku z omeškania vypočítaného v sume 6,55 eur súd žalobu žalobcu zamietol s poukazom na to, že tento bol vypočítaný s použitím úrokovej sadzby 26,4% ročne v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka určené zverejnením banky. Tieto však môžu byť použité len v prípade, ak neodporujú ustanoveniam občianskeho práva a nie sú v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. V predmetnom konaní sa jedná nepochybne o zmluvu spotrebiteľskú, keď zo zmluvných strán jednu je potrebné považovať za spotrebiteľa. Úprava spotrebiteľských vzťahov okrem Zákona o spotrebiteľských úveroch a Zákona o ochrane spotrebiteľa je zakotvená v Občianskom zákonníku a súčasťou tejto úpravy je uzákonené i kogentné pravidlo o nemožnosti úpravy zmluvných podmienok spotrebiteľskou zmluvou odchylne od zákona v neprospech spotrebiteľa a teda použitie iných noriem, než noriem spotrebiteľského práva, keď posúdenie dovolenosti dojednaní v spotrebiteľskej zmluve sa musí riadiť hľadiskom výhodnosti toho - ktorého dojednania pre spotrebiteľa. Normy obchodného práva sú v takomto prípade použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku. Výška dohodnutých úrokov z omeškania podľa Obchodného zákonníka potom neprichádza do úvahy, pretože je pre spotrebiteľa nevýhodnejšia, keď je úrok z omeškania podstatne vyšší, než úrok z omeškania podľa citovaných ustanovení občianskeho práva. Úrok z omeškania v čase uzavretia zmluvy bol upravený v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 OZ vykonávacím predpisom a to Nar. vl. 87/1995 Z.z. vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenka, ktorá diskontná sadzba bola vo výške 4% a teda úrok z omeškania 8%.
Súd s poukazom na uvedené skutočnosti potom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 977,75 eur, ktorá pozostáva zo sumy 752,29 eur ako nesplatenej istiny uplatnenej žalobcom v sume 1.093,90 eur po odpočítaní sumy 335,06 eur /poplatky za vedenie, upomienky/ a sumy 6,55 eur /úrok z omeškania/ a pripočítaní sumy 225,46 eur ako uplatnený úrok z omeškania od 21.11.2009 do 3.4.2012 vo výške 8% ročne.
Súd zamietol uplatnený nárok žalobcu na dohodnutý úrok 17,30% ročne z nesplatenej istiny od 21.8.2010 do 2.4.2011 vyčíslený v sume 310,01 eur s tým, že v zmysle ustanovenia občianskeho práva, ak sú pri peňažnej pôžičke dohodnuté úroky, tieto sú splatné najneskôr spolu s istinou, pokiaľ ich splatnosť nebola dohodnutá v iných termínoch (§ 658 OZ). Poskytnutý úver bol splatný dňa 20.8.2010. Žalobca uplatnil riadny úrok od 21.8.2010 do 2.4.2012 a naďalej od 3.4.2012, všetko po dohodnutej splatnosti poskytnutého úveru a súd má za to, že za čas, keď sa dostal žalovaný do omeškania nastupuje inštitút omeškania a povinnosť platiť úrok z omeškania.
Žalovaný sa naďalej dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania, ktorý je v súlade s Nar. vl. č. 87/1995 Zb. v zmysle ustanovení občianskeho práva a to odo dňa uplatneného žalobcom v žalobe. Úrok z omeškania súd priznal z vypočítanej istiny po odpočítaní poplatkov a nezákonného úroku z omeškania.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. ods. 2 O.s.p., keď žalobca mal vo veci len čiastočný úspech a preto súd rozhodol o pomernej náhrade trov konania. Žalobca mal v konaní čistý úspech vo výške 20% /úspech 60% - neúspech 40%/ a preto mu v tejto výške priznal náhradu trov konania z prisúdenej výšky pohľadávky s použitím ustanovení Vyhl. č. 655/2004 Z.z. takto: 1.trovy právneho zastúpenia v sume 283,58 eur a to za 4 úkony právnej služby /prevzatie, prípravy, podanie žaloby na súd, písomné vyjadrenie vo veci, účasť na pojednávaní/ po 51,45 eur /vychádzajúc z priznanej hodnoty 977,75 eur/ v sume 205,80 eur, režijný paušál 4x 7,63 eur v sume 30,52 eur, 20% DPH v sume 47,26 eur; 2.hotové výdavky cestovného v sume 47,79 eur na ceste na pojednávanie dňa 13.9.2012 z Piešťan do Skalice a späť 2 x 76 km, t.j. 152 km, pri náhrade za 1 km v sume 0,183 eur, priem. spotrebe 8,9/100 km, skutočnej spotreby na 152 km v sume 13,52 l, ceny 1,478 eur/1 l; 3.náhrady straty času v sume 76,26 eur za 6 polhodín po 12,71 eur. Trovy právneho zastúpenia celkom predstavujú sumu 407,63 eur /283,58 + 47,79 + 76,26 / a z toho 20% sumu 81,53 eur. Iné trovy predstavujú zaplatený súdny poplatok z návrhu v sume 97,50 eur a z toho 20% sumu 19,50 eur. Súd preto priznal žalobcovi vyčíslenú výšku náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).