Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/59/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej vo veci starostlivosti súdu o mal. deti U.: S., nar. XX.XX.XXXX a S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny H., deti T. N., bytom K. R., Z. XXX/XX, zastúpenej A.. N. U., B., so sídlom v H., A. XX a N. U., bytom P. XX, zastúpeného B., D. N. XXX, R., o úpravu styku a zvýšenie výživného, na odvolanie matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 27. marca 2012, č.k. -62, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd upravil styk otca s mal. S. tak, že tento je oprávnený sa s ním stretávať každú párnu sobotu v čase od 09:00 hod. do 18:00 hod. tak, že otec maloletého v stanovený čas vyzdvihne a vráti v mieste bydliska matky. Styk otca s mal. S. neupravil. Zároveň zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. S. zo sumy 120 Eur na sumu 150 Eur a na mal. S. zo sumy 80 Eur na sumu 100 Eur mesačne s účinnosťou od 13.12.2011. Tým zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 22.10.2010, č.k. -25 v časti výšky výživného na mal. deti a v časti úpravy styku otca s mal. deťmi. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že mal. deti pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré bolo právoplatne rozvedené dňa 14.12.2010. V konaní o rozvod manželstva boli upravené aj práva a povinnosti rodičov na čas po rozvode tak, že maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého S. sumou 120 Eur a maloletého S. sumou 80 Eur mesačne. Súčasťou rozsudku bola dohoda rodičov o úprave styku otca s maloletými deťmi, podľa ktorej bol otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi bez obmedzenia, po vzájomnej dohode s matkou. Zo zhodného tvrdenia účastníkov okresný súd zistil, že styk otca s maloletými deťmi neprebieha podľa jeho predstáv a očakávaní, najmä z dôvodu, že mal. S. otca celkom odmieta a nemá záujem sa s ním stretávať. Zo správy úradu práce sociálnych vecí a rodiny, ako aj zo správy S.. M. P. súd zistil, že mal. S. prežíva svoj vzťah k otcovi ako neuspokojivý, vyjadruje vo vzťahu k nemu veľa negatívnych postojov, vníma ho ako pôvodcu hádok a problémov v rodine, má z neho strach a obavy, že by mohol ublížiť mame alebo aj jemu. Mal. S. stretávanie s otcom neodmieta, nevie však, vzhľadom na jeho vek, vnútorne spracovať odmietavý postoj brata a matky k otcovi. V záujme toho, aby nedošlo k oslabovaniu vzťahu mal. S. k otcovi, okresný súd považoval za potrebné styk otca upraviť aspoň s týmto dieťaťom. Na základe návrhu matky rozhodoval okresný súd aj vo veci zvýšenia výživného na obe mal. deti. V tejto súvislosti okresný súd konštatoval, že v čase poslednej úpravy výživného boli mal. deti o 1,5 roka mladšie, ich výdavky sa v priebehu uplynulého obdobia zvýšili v súvislosti s nárastom cien potravín a ošatenia, mal. S. navyše začal navštevovať materskú školu, takže sa matke zvýšili výdavky aj v tomto smere. Konštatoval, že matka mal. detí poberala do 01.10.2011 rodičovský príspevok, od 21.11.2011 bola zamestnaná ako pomocná kuchárka v základnej škole, D. XXX/XX, K. R. na dobu

určitú, počas pracovnej neschopnosti. U tohto zamestnávateľa mala hrubý mesačný príjem vo výške 345 Eur. Následne do 29.02.2012 bola na predĺženej materskej dovolenke, bez nároku na rodičovský príspevok a od 01.03.2012 začala podnikať na základe živnostenského oprávnenia. Uviedol, že otec mal. detí je živnostník, prevádzkuje pohostinské zariadenie a podľa daňového priznania za rok 2010 dosiahol priemerný mesačný čistý príjem vo výške 574 Eur a za rok 2011 434,Eur. Okresný súd dospel k záveru, že je možné upraviť výšku výživného na mal. deti s poukazom na nárast výdavkov na zabezpečenie základných potrieb, ako aj s poukazom na nízky príjem matky mal. detí. Mal za to, že vzhľadom na krátkosť času nebolo možné objektívne posúdiť, či sa bude matke mal. detí v podnikaní dariť a je zrejmé, že v začiatkoch bude mať matka mal. detí najmä výdavky a príjmy z podnikateľskej činnosti budú viditeľné až neskôr. Zvýšil vyživovaciu povinnosť na mal. S. za obdobie od 13.12.2011 (deň podania návrhu na zvýšenie výživného obsiahnutého vo vyjadrení matky) zo sumy 120 Eur na sumu 150 Eur a na mal. S. zo sumy 80 Eur na sumu 100 Eur mesačne. Vychádzal pritom z otcom tvrdenej skutočnosti, že za traktor platí úverovú splátku 203 Eur, pričom okresný súd uvedený výdavok nepovažoval za nevyhnutný s tým, že keď má otec dostatok finančných prostriedkov na pokrytie tejto splátky, má dostatok finančných prostriedkov aj na zvýšené výživné. Nedoplatok na zročnom výživnom vyčíslil za obdobie od 13.12.2011 do 31.03.2012 na mal. S. vo výške 106,45 Eur a na mal. S. vo výške 71 Eur. Otcovi povolil dlh splácať v pravidelných mesačných splátkach na mal. S. po 20 Eur a na mal. S. po 15 Eur, spolu s bežným výživným, k rukám matky mal. detí. O trovách konania rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti rozsudku vo výroku úpravy styku otca s mal. S. podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka mal. detí, ktorá sa domáhala zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Okresnému súdu vytýkala, že rozhodol bez akéhokoľvek rešpektovania a zohľadnenia jej vyjadrení, v ktorých sú obsiahnuté mnohé rozhodujúce skutočnosti. Zdôrazňovala, že nemá žiaden záujem brániť otcovi v stretávaní sa s deťmi a budovaní vzťahu medzi nimi. Dokonca by jej pravidelný režim stretávania detí s otcom, ich pobytu u neho, ako aj jeho starostlivosť o ne vyhovoval a toto by uvítala, nakoľko by si podľa toho vedela plánovať svoje študijné povinnosti a ostatný súkromný život. Zdôraznila však, že najdôležitejšou prioritou pre ňu je záujem, pokoj, pohoda a psychická rovnováha a stabilizácia oboch detí a harmónia medzi nimi, ktorá je takouto úpravou styku výrazne narušená. Mal. S. bol opakovane svedkom násilného správania otca k matke, čím je výrazne poznačený aj mladší syn, teda mal. S., ktorý má o týchto skutočnostiach najmä sprostredkovanú predstavu od staršieho brata. Za podstatné považuje, že otec o deti nejavil do podania návrhu na úpravu styku a v podstate až do rozhodovania vo veci takmer žiadny záujem. Pokiaľ aj zopárkrát prišiel na dohodnutý termín styku, deti ho odmietali a stretnutie skončilo hlasným slovným konfliktom sprevádzaným z jeho strany vulgárnymi výrazmi a vyhrážkami narážajúcimi na život a zdravie. Takéto správanie otca sa podpísalo aj na prístupe mal. detí k nemu, na ich postoji k nemu a záujme o stretnutie s ním. Mala za to, že pokiaľ by sa mal za takejto situácie budovať vzťah otca k niektorému z mal. detí, ale najmä k mladšiemu S., ktorý má iba X roky, je potrebné k tomu pristupovať opatrne, systematicky a postupne, nenásilne, aby nemalo opačný efekt a negatívny dopad na jeho vyvíjajúcu sa psychiku. Za rozumnú považovala možnosť upraviť styk spočiatku na obdobie od 09:00 hod. do 12:00 hod. v danú párnu sobotu, ktorú úpravu presadzoval aj kolízny opatrovník. Uviedla, že si nevie vysvetliť, z akých dôvodov došlo k zmene postoja kolízneho opatrovníka po stretnutí s otcom. Úpravu styku otca s mal. deťmi jedným rozhodnutím, keď s jedným dieťaťom sa v podstate stretávať nebude a s druhým je upravený v rozsiahlej forme, nevyhnutne vyústi k narušeniu vzájomných vzťahov medzi mal. deťmi, ich dôvery a vzájomnej opory v budúcom živote.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril otec mal. detí, ktorý sa domáhal potvrdenia rozsudku v časti úpravy styku. Poukazoval na tú skutočnosť, že samotné podanie odvolania voči výroku o úprave styku je v rozpore s tvrdením matky, že nemá žiaden záujem brániť otcovi v stretávaní sa s deťmi a v budovaní vzťahu medzi nimi. Uviedol, že po rozvode manželstva súhlasil s úpravou styku tak, že bol upravený ako neobmedzený po predchádzajúcej dohode rodičov. Matka ale neumožňovala otcovi sa s nimi stretávať vôbec, preto pristúpil k podaniu návrhu na úpravu styku. Tvrdenie matky, že o deti nejavil do podania návrhu záujem, nepovažuje za pravdivé. Ďalej uviedol, že na úprave styku s S. netrval na základe odporúčania kolízneho opatrovníka, ktorého postoj vzhľadom na jeho vek rešpektuje a nechce vytvárať vyhrotené situácie tým, že by trval na úprave styku aj napriek skutočnosti, že mal. S. ho nateraz odmieta. Má záujem s ním vzťah budovať postupne. Pokiaľ ide o mal. S., jeho vzťah k otcovi je pozitívny, a to aj napriek tomu, že zo správania a postojov matky a aj staršieho brata je zrejmá snaha brániť mal. S.

v rozvíjaní vzťahu k otcovi. Pri odovzdávaní mal. S. otcovi matka síce situáciu vyhrocuje, zrejme v snahe dosiahnuť, aby mal. S. s otcom odmietol ísť, mal. S. sa ale pri stretnutiach s otcom správa uvoľnene a vo vzťahu k otcovi prejavuje pozitívne emócie.

Proti rozsudku vo výroku, ktorým bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na mal. deti a s tým spojenými výrokmi o nedoplatkoch na výživnom podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Navrhoval, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne, aby rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil tak, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti zamietne. Poukazoval na tú skutočnosť, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že čistý mesačný príjem otca v roku 2010 bol vo výške 574 Eur a v roku 2011 vo výške 434 Eur, čo znamená, že od poslednej úpravy výživného sa príjem otca znížil. Námietky matky, že tieto príjmy nie sú objektívne, nepovažuje za ničím preukázané. Uviedol, že účtovníctvo otca, a teda aj výška jeho príjmov zodpovedajú reálnemu stavu. Okresnému súdu vytýkal, že nezohľadnil skutočnosť, že otec mal. detí musí zo svojho príjmu okrem výživného uhrádzať aj náklady na bývanie a stravu, pretože býva sám, na rozdiel od matky, ktorá žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a aj so svojím súčasným partnerom, teda náklady na bývanie a stravovanie v jednej domácnosti znášajú spoločne tri dospelé osoby.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila matka mal. detí, ktorá sa domáhala potvrdenia napadnutého rozsudku vo výroku, ktorým bola otcovi vyživovacia povinnosť zvýšená. Považovala za potrebné uviesť, že otec pôsobí ako živnostník a prevádzkuje pohostinstvo. Výsledný príjem, ktorý vyplýva z jeho daňového priznania, nekorešponduje s jeho skutočnou životnou úrovňou, ktorú vedie. Ako živnostník si dokáže všetky svoje životné náklady začleniť do výdavkov svojej podnikateľskej činnosti. Mala za to, že príjem otca len z prevádzky výherných automatov v jeho pohostinstve by mal byť mesačne vo výške väčšej, ako ním uvádzaný oficiálny príjem. Čo sa týka výdavkov na mal. deti, zdôrazňovala, že mal. S. začal navštevovať ortodonciu a strojček na zuby je finančne náročný. Taktiež je veľmi aktívny a počas jedného roka rozbije tri kusy dioptrických okuliarov, ktoré je potrebné zakúpiť. Všetky tieto výdavky uhrádza sama, naviac, sama platí všetky poistenia mal. deťom, ako aj ďalšie výdavky. Od poslednej úpravy výživného došlo objektívne k zmene pomerov na strane mal. detí, ktoré vyrástli, zmenili sa ich potreby a záujmy a primerane k veku sa zvýšila aj ich finančná náročnosť.

Z obsahu podaných odvolaní vyplýva, že účastníci napádajú výroky rozsudku okresného súdu týkajúce sa úpravy styk otca s mal. S., zvýšenia jeho vyživovacej povinnosti na mal. S., na mal. S., ako aj výroky, ktorými bol vyčíslený nedoplatok na zročnom výživnom na obe mal. deti. Výroky rozsudku o úprave styku s mal. S., ako aj o náhrade trov konania napadnuté neboli, a preto v zmysle nadobudli právoplatnosť.

Krajský súd preskúmal vec podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti podľa ako vecne správny potvrdiť, pričom v náväznosti na odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.

Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 22.10.2010, č.k. -25 bolo manželstvo rodičov rozvedené. Schválená bola rodičovská dohoda, podľa ktorej mal. S. a mal. S. boli zverení do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné na mal. S. vo výške 120 Eur a na mal. S. vo výške 80 Eur mesačne. Súčasťou rozhodnutia bola dohoda rodičov o úprave styku s maloletými v znení, podľa ktorého odporca bol oprávnený stretávať sa s mal. S. a mal. S. bez obmedzenia, po vzájomnej dohode s navrhovateľkou. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 14.12.2010. Otec sa podaným návrhom domáhal úpravy styku s mal. S., ako aj s mal. S. z dôvodu, že matka predmetnú dohodu odmieta, neumožňuje mu stretnúť sa s mal. deťmi i napriek tomu, že viackrát sa pokúšal o návštevu.

Právo styku s mal. deťmi je jedným z rodičovských oprávnení, prostredníctvom ktorých má druhý rodič právo podieľať sa na výchove mal. dieťaťa, ktoré mu nie je zverené do osobnej starostlivosti. Pri rozhodovaní o úprave styku s mal. dieťaťom vždy treba brať do úvahy vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, ako aj treba vychádzať z toho, že účelom styku je zaistiť v čo najväčšej miere vytváranie a udržanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obom rodičom, aby dieťa, pokiaľ možno v minimálnej miere, pociťovalo výchovu v neúplnej rodine. Krajský súd má za to, že obidvaja rodičia by mali prispievať k vytvoreniu priaznivých podmienok nevyhnutných na zdravý fyzický a psychický vývoj mal. detí, a to bez ohľadu na existenciu rozporov medzi nimi. Vzhľadom k uvedenému krajský súd dospel k záveru, že je vhodné, aby sa mal. S. stretával s odporcom v rozsahu, ako tento upravil okresný súd, aby nedošlo k ich vzájomnému odcudzeniu. Otec má nielen povinnosti voči svojim mal. deťom, ale má aj práva, medzi ktoré patrí práve styk s mal. deťmi, prostredníctvom ktorého sa môže aktívne podieľať na výchove dieťaťa. Nie je sporné a vyplýva to i z obsahu súdneho spisu, že pri realizácii styku otca s mal. deťmi dochádza k problémom, a je preto potrebné, aby styk otca s mal. deťmi bol upravený súdnym rozhodnutím. Nepochybne táto skutočnosť vyplýva aj z uznesenia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 15.12.2011, č.k. -33 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 18.01.2012, č.k. -40, ktorým okresný súd nariadil predbežné opatrenie, podľa ktorého otec má právo stretávať sa s mal. deťmi každú párnu sobotu v čase od 13:00 hod. do 16:00 hod. Odvolací súd rovnako ako aj súd prvého stupňa mal pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia za osvedčené, že otec sa s maloletými nestýka od januára 2011, nemal za osvedčené žiadne konkrétne dôvody alebo príčiny, pre ktoré matka odmieta mal. deti otcovi dávať a takéto skutočnosti ani z odvolania matky proti uzneseniu okresného súdu o nariadenom predbežnom opatrení nevyplývali. V odvolaní odvolacieho súdu bolo konštatované, že i napriek tomu, že matka podala odvolanie proti nariadenému predbežnému opatreniu, sama uvádzala, že nemá záujem otcovi v styku brániť, z čoho odvolací súd vyvodil, že nariadené predbežné opatrenie ani sama nepovažuje za také, ktoré by bolo proti záujmom mal. detí. Nakoľko však odvolanie proti výroku, ktorým okresný súd rozhodol, že styk otca s mal. S. sa neupravuje, nebolo podané, tento výrok nadobudol právoplatnosť, a preto odvolací súd v dôsledku podaného odvolania preskúmaval výlučne úpravu styku s mal. S..

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že mal. S. stretávanie s otcom neodmieta. Vychádzal tak zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny H., ktorý uviedol, že maloletý nevie vzhľadom na svoj vek vnútorne spracovať odmietavý postoj brata a matky k otcovi. Opatrovník maloletého odporučil styk s mal. S. upraviť, aby nedochádzalo k oslabovaniu vzťahu maloletého k otcovi. Je nepochybné, že aj realizácia styku otca s maloletým za prítomnosti opatrovníka prebehla bez problémov, maloletý s otcom komunikoval, otec sa mu snažil nenásilnou formou prihovárať. I napriek tomu, že mal. S. je veľmi úzko naviazaný na svoju matku, podľa správy, ktorú matka súdu predložila, a podľa ktorej vzhľadom na zvýšenú úzkostlivosť a nedôveru, ktorú aktuálne maloletý prežíva vo vzťahu k svojmu otcovi, predstavuje odlúčenie od matky na niekoľko hodín pre maloletého náročnú a frustrujúcu situáciu, bolo konštatované, že kontakt s otcom je pre maloletého z hľadiska jeho zdravého vývinu potrebný. Je len na otcovi, aby styk prebiehal tak, aby maloletý nepociťoval stres a citové strádania, ktoré by narúšali jeho psychickú stabilitu. Odvolací súd však zastáva názor, že aj s prihliadnutím na vek maloletého a jeho denný režim je otec rovnako schopný maloletému poskytnúť plnohodnotnú výchovu, má za to, že úprava styku každú párnu sobotu od 09:00 hod. do 18:00 hod., ktorá úprava nasleduje po úprave styku nariadeným predbežným opatrením, ktorým bol styk upravený na čas od 13:00 hod. do 16:00 hod., je primeraná, dostatočne citlivá a zároveň je v záujme oboch rodičov, ale predovšetkým v záujme mal. dieťaťa. Takto upravený styk stabilitu výchovného prostredia maloletého nenaruší, korešponduje s bežnou praxou súdov. Pri posudzovaní úpravy styku súd je povinný prihliadať najmä na záujmy mal. dieťaťa, na tieto okresný súd pri svojom rozhodnutí nepochybne prihliadal a je povinný rovnako zabezpečiť, aby aj druhý rodič, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti, nebol vylúčený z možnosti výkonu rodičovských práv, vplyvu na jeho výchovu. Odvolací súd zastáva názor, že je potrebné poskytnúť otcovi priestor na upevňovanie citovej väzby s mal. dieťaťom. Odvolací súd dospel tak k záveru, že pokiaľ ide o styk otca s mal. S., je rozhodnutie súdu prvého stupňa správne a jeho úprava je v záujme dieťaťa, na ktorý záujem odvolací súd prihliadol ako na prvoradý.

Odvolací súd následne preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výrokoch týkajúcich sa výživného na mal. S., ako aj na mal. S..

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) a plnenie tejto vyživovacej povinnosti trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Výživou dieťaťa, na ktorú obaja rodičia prispievajú, je vyjadrované uspokojovanie všetkých životných potrieb dieťaťa pre všestranný telesný a duševný rozvoj dieťaťa, teda nielen zabezpečovanie jeho odôvodnených hmotných potrieb, ale aj tých, ktoré sú dôležité pre jeho výchovu a všestranný rozvoj.

Rozhodnutie súdu o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno zmeniť v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine v prípade, ak sa významne zmenia pomery na strane dieťaťa alebo jeho rodičov. Povinnosťou súdu je preto porovnávať okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase poslednej úpravy výživného a v čase nového rozhodovania, pričom súd rozhoduje podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia.

Základnými kritériami pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine) s ohľadom na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností jednotlivého prípadu. Závislé sú predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a podobne. Zároveň sú však bezprostredne ovplyvňované reálnymi schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Pokiaľ sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú zásadnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka.

Schopnosti a možnosti rodičov súd hodnotí podľa všetkých relevantných hľadísk, ktorými sú najmä vek, zdravotný stav, dosiahnutá kvalifikácia, možnosti ich uplatnenia sa na trhu práce a podobne, pričom vychádzal zo zásady možnosti dosiahnutia príjmu a nie iba z faktického stavu. Majetkové pomery rodičov treba zohľadňovať a posudzovať nielen podľa vykazovaného príjmu, ale aj podľa celkovej hodnoty nadobudnutého majetku, resp. podľa ich celkovej životnej úrovne, na ktorej má právo podieľať sa i dieťa. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy také jeho výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, to znamená, že aj takéto výdavky považuje za príjem rodiča, z ktorého vychádza pri rozhodovaní o výške výživného.

V danom prípade prvostupňový súd posudzoval rozsah vyživovacej povinnosti otca k mal. S. a mal. S. v súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou a jej výkladom a správne porovnával, či v pomeroch účastníkov nastala taká zmena, ktorá odôvodňuje zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti, ktorá bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 22.10.2010, č.k. -25.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa pri posudzovaní osobných, zárobkových a majetkových pomerov otca detí postupoval v zmysle horeuvedených zákonných ustanovení Zákona o rodine. Ním zistené pomery účastníkov sú dostatočným podkladom pre záver, že je v schopnostiach a možnostiach otca platiť výživné na mal. S. sumou 150 Eur a na mal. S. sumou 100 Eur mesačne s účinnosťou od 13.12.2011. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že od poslednej úpravy výživného sa zmenili pomery na strane mal. detí, nakoľko mal. S. začal navštevovať materskú školu, čím prirodzene došlo k nárastu jeho potrieb. Matke sa zvýšili výdavky aj na mal. S., a to v súvislosti s jeho zdravotným stavom, a to s návštevou psychologičky v S., cestovným, s návštevou ortodoncie, doučovaním angličtiny. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je ich prvoradou povinnosťou a má prednosť pred ostatnými výdavkami, v ktorej súvislosti okresný súd správne poukázal na výdavky otca v súvislosti so splácaním úveru. Je nepochybné, že otec si je vedomý toho, že výdavky na výchovu a starostlivosť o deti s ohľadom na ich vek sa neustále zvyšujú, tieto nemôže znášať výlučne matka. Otec potreby detí, ktoré narastajú, nespochybňoval. Potvrdil, že je živnostník, má krčmu v P. a so zvýšením výživného nesúhlasil výlučne z dôvodu, že nebude financovať matku mal. detí. Pred okresným súdom vo svojej výpovedi pritom uviedol, že vie, že nemajú dosť peňazí. Uviedol, že mal. S. dal 200 Eur na bicykel, mal. S. 100 Eur s tým, že tieto neboli určené na konkrétny účel. V danom prípade tak plynutím času od poslednej úpravy výživného došlo k zmene skutočností, na základe ktorých bol stanovený rozsah vyživovacej povinnosti, a to zvýšením odôvodnených potrieb mal. detí.

Z podaných odvolaní, ani z vyjadrení k podaným odvolaniam nevyplynuli také skutočnosti, pre ktoré by bol daný dôvod na odlišné rozhodnutie vo veci.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .