Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8P-280-2011.pdf
PDF · 99.58 KB
Case nature
Subarea
8P/280/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti T., M., nar. XX.XX.XXXX a L., nar. XX.XX.XXXX, obaja št. prísl. SR, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, deti rodičov L. T., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom T.. XXX a M. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. G.. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e výživné otca pre maloletého M. T., nar.:XX.XX.XXXX zo sumy 67 Eur mesačne na sumu 100 Eur mesačne, počnúc 01.09.2011, ktoré výživné je povinný zasielať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Zročné výživné pre maloletého M. T. za obdobie od 01.09.2011 do 31.08.2012 vo výške 396 Eur, súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 16 Eur spolu s bežným výživným k rukám matky, počnúc 01.11.2012, pod stratou výhody splátok a hrozbou exekúcie.
Súd z v y š u j e výživné pre maloletú L. T., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 67 Eur mesačne na sumu 85 Eur mesačne, počnúc 01.09.2011, ktoré výživné je povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Zročné výživné pre maloletú Jarmilu za obdobie od 01.09. 2011 do 31.08.2012 vo výške 216 Eur, súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 10 Eur, spolu s bežným výživným k rukám matky, počnúc 01.11.2012 pod stratou výhody splátok a hrozbou exekúcie.
Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a.
Týmto rozsudkom sa m e n í rozsudok tunajšieho súdu č. k. 4C/422/2008 - 49 zo dňa 18.05.2009 v časti výroku o výživnom pre maloleté deti.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.11.2011 sa matka domáhala zvýšenia výživného pre maloletého M. zo sumy pôvodne určeného výživného vo výške 67 Eur mesačne na sumu 100 Eur mesačne a na maloletú L. zo sumy 67 Eur mesačne na sumu 100 Eur mesačne. Uviedla, že od poslednej
úpravy vyživovacej povinnosti prišlo k podstatnej zmene pomerov u maloletých detí tým, že maloletý M. nastúpil do 5. ročníka Základnej školy a maloletá L. do 1. ročníka povinnej školskej dochádzky.
Otec s návrhom matky nesúhlasil, nakoľko jeho súčasné majetkové a zárobkové pomery mu nedovoľujú platiť výživné v požadovanej výške. Uviedol, že je nezamestnaný a jeho jediným zdrojom príjmu je odmena za prácu vo výške 120 Eur mesačne, ktorú vykonáva v rámci dohody o vykonaní práce od 16.04.2012 u živnostníčky L. V. v oblasti upratovacích a čistiacich služieb. Uviedol, že aj napriek snahe sa mu nepodarilo riadne sa zamestnať z dôvodu jeho predchádzajúceho odsúdenia, ktoré nemá toho času zahladené.
Kolízny opatrovník sa k návrhu matky v celom rozsahu pripojil, nakoľko je v záujme maloletých detí.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím prítomných účastníkov, oboznámil sa s potvrdeniami o príjmoch oboch rodičov, s potvrdením o návšteve školy maloletých detí, ako aj s ostatným spisovým materiálom a zistil, že naposledy o výživnom pre maloleté deti rozhodoval Okresný súd Malacky rozsudkom č. 4C/422/2008 - 49 zo dňa 18.05.2009, ktorým bolo rozvedené manželstvo rodičov maloletých detí, súčasne bol upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov tak, že maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou 67 Eur mesačne na každé z detí a súčasne bol upravený styk otca s maloletými deťmi. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.06.2009.
V tom čase bola matka nezamestnaná, evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie, jej zdrojom príjmu boli len dávky v hmotnej núdzi, ktoré poberala od 01.06.2008 vo výške 2.980,- Sk mesačne. Otec pracoval v spoločnosti K. U. s čistým mesačným príjmom cca 23.000,- Sk. Maloleté deti boli zdravé, ich životné potreby boli primerané ich veku. Maloletý M. bol žiakom 2. triedy Základne školy v T. a maloletá L. nebola ešte školou povinná, nenavštevovali žiadne platené záujmové krúžky. Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemali.
V súčasnosti je matka zamestnaná v spoločnosti B. R. G. s.r.o. s mesačným príjmom cca 450 Eur netto, vyživovacie povinnosti jej nepribudli. .
Maloletý M. je žiakom 5. triedy Základnej školy v T. a maloletá L. toho roku nastúpila do 1. triedy Základnej školy v T.. Deti sa stravujú doma, obe navštevujú záujmový folklórny krúžok, za ktorý matka platí ročný poplatok 15 Eur. S matkou žijú v rodinnom dome s ich starými rodičmi, náklady na bývanie a stravu predstavujú 200 Eur mesačne, deti sú zdravé.
Otec je nezamestnaný, od 11.05.2011 je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, v období od 01.01.2010 do 31.07.2010 a od 01.07.2011 doposiaľ je poberateľom dávok v hmotnej núdzi vo výške 62,50 Eur resp. 60,50 Eur mesačne. V období od 15.07.2008 do 30.09.2010 bol z evidencie uchádzačov vyradený pre nespoluprácu. Toho času pracuje v rámci
dohody o vykonaní práce s dohodnutou dobou 350 hodín za rok a odmenou 120 Eur mesačne. Je vyučený tesár.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 163 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Podľa § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práva a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možné zmeniť aj bez návrh, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže urči, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškania s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. (R 74/1969). Pre určenie výšky výživného pre maloleté dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam rodičov (R 76/1968). Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka (R 30/1990).
Pri takto vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného pre maloleté deti je dôvodný, preto mu vyhovel a výživné otca zvýšil.
V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti bol maloletý M.iakom 2. triedy základnej a maloletá L. mala 4 roky. Toho času navštevuje maloletý M. od septembra 2011 5. triedu základnej školy - teda prešiel už na druhý stupeň vzdelávania v základnej škole a maloletá L. nastúpila v tom istom čase už do 1. triedy základnej školy, teda výdavky na ich štúdium sa úmerne k tomu zvýšili. Mesačne je nevyhnutné vynakladať výdavky na školské potreby, pri nástupe do školy bolo potrebné platiť školský poplatok vo výške 12 Eur, u maloletej L. vznikli zvýšené výdavky v súvislosti s nástupom na povinnú školskú dochádzku (školská taška 50 Eur, 7 Eur na zošity a 10 Eur časopis Včielka, ktorý maloletá v škole odoberá). Okrem toho obe maloleté deti navštevujú aj záujmové krúžky, ktoré matka musí sčasti financovať. Okrem toho od poslednej úpravy výživného uplynula doba 3 rokov, za ktorú deti vyrástli, ich prirodzené potreby a náklady na ich výživu a ošatenie prirodzene vzrástli aj s poukazom na vývoj a rast živných nákladov v spoločnosti. Preto má súd otázku zmeny pomerov u maloletých detí osvedčenú a nado všetku pochybnosť preukázanú
Pri ustálení výšky výživného súd vychádzal zo zistených majetkových a príjmových pomerov matky, zohľadnil osobnú starostlivosť o deti, zohľadnil vek detí, školu, ktorú navštevujú, teda celkový vývoj nákladov na strane oprávneného. Súčasne prihliadal na možnosti a schopnosti povinného rodiča - otca. V tejto súvislosti súd konštatuje, že aj napriek tomu, že sa majetkové pomery u otca zmenili, keďže v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti bol riadne zamestnaný s priemerný mesačným príjmom cca 23.000,- Sk netto. Toho času je otec nezamestnaný, evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, pričom je poberateľom dávok v hmotnej núdzi. Otec však vykonáva prácu na dohodu s príjmom 120 Eur mesačne netto z čoho možno jednoznačne vyvodiť, že u otca exituje objektívna možnosť zvýšiť si životnú úroveň a teda prispievať na výživu svojich detí zvýšeným výživným. Len samotné konštatovanie otca, že pre predchádzajúce odsúdenie si nemôže nájsť zamestnanie, nie je dôvodom, pre ktorý by nebolo možné prispievať na výživu detí v rozsahu potrebnom na zabezpečenie ich základných životných potrieb. Vykonaným dokazovaním má súd za preukázané, že otec je zdravý, v produktívnom veku, schopný vlastnou činnosťou zabezpečiť svoje potreby, ako aj potreby svojich maloletých detí, pričom súd v konaní nezistil žiadne prekážky, ktoré by otca vo výkone zárobkovej činnosti závažným spôsobom obmedzovali, resp. mu vo výkone tejto činnosti bránili (napr. zdravotný stav, starostlivosti o nevládneho a pod.).
Čo sa týka doby zvýšenia výživného, súd vychádzal z preukázanej zmeny pomerov u maloletých detí a doby tejto zmeny, ktorá podľa názoru nastala ku dňu 01.09.2011 prechodom mal. M. na druhý stupeň základnej školy a nástupom maloletej L. do 1. triedy základnej školy; takisto matka žiadala zvýšiť výživné od 01.09.2011, teda od podania návrhu, preto súd aj od tejto doby výživné zvýšil.
Pri určení výšky výživného súd prihliadal na pomery, možnosti, schopnosti oboch rodičov, pričom u matky zohľadnil okrem jej príjmu aj skutočnosť, že má deti v osobnej starostlivosti, zabezpečuje teda priamu starostlivosť o deti a aj týmto spôsobom uspokojuje ich potreby. Jej zárobkové pomery možno označiť za priemerné, pritom však matka okrem základných potrieb detí sa snaží rozvíjať ich talent zabezpečením aj ich kultúrneho rozvoja - hradí im tanečný krúžok, kde je potrebné okrem pravidelných poplatkov vynakladať výdavky aj v súvislosti s ošatením, vreckovým pri vystúpeniach, a pod.
Naproti tomu otec je dlhodobo nezamestnaný, pričom celé chovanie otca sa súdu javí ako účelové tak, aby nemusel platiť zvýšené výživného. na jednej strane otec tvrdí, že žije sám, že nemá priateľku - teda že spoločnosť, pre ktorú vykonáva práce nepatrí jeho priateľke, na druhej strane potvrdil, že táto - teda jeho priateľka - mu požičala finančné prostriedky na úhradu zameškaného výživného pre maloleté deti vo výške 1.188 Eur, čo nie je zanedbateľná suma. Zároveň súd poukazuje na nezodpovedné správanie sa otca, ktorý v podstate aj vlastnou vinou má zápis v registri trestov, pre ktoré sa nemôže riadne zamestnať
- podľa vyjadrenia otca by mal mať tresty už zahladené, avšak o ich zahladenie nepožiadal. Takisto otec nevyužíva svoju kvalifikáciu - je vyučený tesár, o prácu vo svojom obore sa nezaujíma, pričom sa jedná o profesiu, ktorá je preferovaná - či už v stavebníctve alebo priamo v danom súkromnom sektore. Okrem toho otec posledný pracovný pomer ukončil dohodou o skončení pracovného pomeru, mal dobrú pracovnú disciplínu, z práce nebol prepustený pre nadbytočnosť resp. znižovanie miest u
zamestnávateľa - u tohto zamestnávateľa dosahoval zárobok vo výške 22.929,- Sk (761 Eur ) mesačne netto.
Preto pri ustálení výšky výživného súd vychádzal ako z preukázaných potrieb oboch detí, z príjmu matky a jej celkovej starostlivosti o deti, najmä však zohľadnil skutočnosť, že otec si nehľadá adekvátne zamestnanie, to ktoré mal, bezdôvodne opustil, takže sám sa vzdal majetkového prospechu i napriek tomu, že vedel, že má vyživovaciu povinnosť k svojim maloletým deťom, ktoré sú odkázané iba na výživu svojich rodičov. Preto stanovil novú výšku výživného pre maloletého M. na sumu 100 Eur mesačne a mal. L., keďže navštevuje nižší stupeň základnej školy sumou 85 Eur mesačne. Otec nemôže svoj diel zodpovednosti prenášať iba na matku detí, musí aj on vynaložiť úsilie, aby si zabezpečil prostriedky tak, aby mohol adekvátne prispievať na výživu svojich detí. V pracovnom zaradení otcovi nebráni ani vek, ani zdravotný stav, okolnosti, pre ktoré je otec nezamestnaný resp. dosahuje iba nízky príjem sú subjektívneho charakteru.
Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol.
Pri takto určenom výživnom vzniklo otcovi zročné výživné za obdobie od 01.09.2011 do 31.08.2012 vo výške 396 Eur pre maloletého M. a vo výške 216 Eur pre maloletú L.; toto súd otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 10 Eur, spolu s bežným výživným k rukám matky, počnúc 01.11.2012 pod stratou výhody splátok a hrozbou exekúcie s poukazom na ustanovenie § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, aby sa otec sám nedostlal do existenčných ťažkostí a dlžné výživné mohol uhradiť aj z priemerného príjmu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l , písm. a) O. s .p., nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Malacky na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený narovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):
a. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 162 ods. 1 O.s.p., pri rozsudkom predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.
Podľa § 162 ods. 2 O.s.p., predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona /Zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení/.