Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/209/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Šramkovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Beáty Jurgošovej v právnej veci navrhovateľky: F. E., C., H. F. XX, zastúpená JUDr. Petrom Bilkovičom, advokátom, 827 01 Bratislava, Strojnícka 8, proti odporcom : 1) Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO : 36 062 235, so sídlom Trnavská 82, Bratislava, zastúpená Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., IČO : 00 151 700, Bratislava, Dostojevského rad 4, 2) CONSULTING spoločnosť s ručením obmedzeným, IČO : 31 347 045, 811 07 Bratislava, Karadžičova 45, zastúpený. JUDr. Štefanom Detvaiom, advokátom, Bratislava, Cukrová 14, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu 2) Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO : 36 062 235, Bratislava, Trnavská 82, zastúpená Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., IČO : 00 151 700, Bratislava, Dostojevského rad 4, o náhradu škody na zdraví, na odvolanie vedľajšieho účastníka, odporcu 2) a navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č. k. - 248 zo dňa 3.2.2009 rozhodol

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením č. k. - 285 zo dňa 21.6.2010 a v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. - 295 zo dňa 29.10.2010 sa v zamietajúcich častiach p o t v r d z u j e . Vo zvyšku sa rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom č. k. - 248 zo dňa 3.2.2009 uložil odporcovi 2) povinnosť v lehote 15 dní zaplatiť navrhovateľke 59.151,56 Eur. Vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol. Návrh voči odporcovi 1) zamietol. Návrhom vo veci samej, zmeneným dňa 30.5.2007 navrhovateľka žiadala, aby súd zaviazal odporcu 1) a odporcu 2) na zaplatenie mimoriadnej náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania ohodnotila základné bolestné 1,242.5b x 60Sk = 74,550.-Sk a základné SSU 990b x 60Sk = 59.400,- Sk, pričom ako mimoriadne zvýšenie základného odškodnenia požadovala 30-násobok základného odškodnenia. Po odčítaní čiastočného plnenia odporcu 1) vo výške 59.400,- Sk požadovala od odporcov zaplatenie sumy 3.966.750,- Sk (131.671,98 Eur). Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 4.11.1999 o 18.15 hod. v Bratislave na ulici K. R. N. Q. Ž., jazdil s motorovým vozidlom Š. C. XXX C. K. M. M.C. tak neopatrne, že v blízkosti prechodu pre chodcov zrazil maloletú navrhovateľku. Pri nehode navrhovateľka utrpela škodu na zdraví, za ktorú jej vodič zodpovedá podľa , a , pričom sa má jednať o objektívnu zodpovednosť, ktorej sa prevádzkovateľ vozidla nemôže zbaviť. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí zaujal názor, že v konaní neboli splnené podmienky na priame plnenie zo strany odporcu 1) rade, nakoľko sa nejednalo o prípad smrti poistenej alebo zánik právnickej osoby alebo o prípad, kedy by sa nezistila osoba zodpovedná za škodu na území Slovenskej republiky alebo prípad po skončení vyšetrenia poisťovňou a dohodnutí výšky náhrady škody

s poškodeným alebo po obdržaní právneho rozhodnutia o výške náhrady škody, a preto návrh proti nemu ako nedôvodný zamietol. V časti priznania nároku na bolestné súd prvého stupňa návrh voči odporcovi 1) rade zamietol, nakoľko k premlčaniu nároku došlo dňom 20.6.2002. Ďalej súd zaujal názor, že sa v danom prípade jednalo o prípad zodpovednosti za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky podľa , za ktorú zodpovedajú fyzické alebo právnické osoby vykonávajúce dopravu, pričom v danom prípade nedošlo ani len k čiastočnej liberácii zo strany odporcu 2), keďže znalecký posudok Ing. Sýkoru robený v rámci vyšetrovania v trestnej veci nevylúčil objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa za vzniknutú škodu, ale len zodpovedal otázku, či tvrdenia vodiča motorového vozidla, ktorý spôsobil dopravnú nehodu sú z technického hľadiska prijateľné pre posúdenie zavinenia. Skutočnosť, že nie sú splnené podmienky pre trestné stíhanie vodiča motorového vozidla podľa názoru súdu sami o sebe nie sú dôvodom na liberáciu zo zodpovednosti za vzniknutú škodu. Výška odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60.-Sk za jeden bod, celkový výška odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240,- Sk, z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť 72.000,- Sk. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje vtedy, ak má škoda resp. ujma na zdraví preukázateľne trvalé a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného na uspokojenie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. V danom prípade navrhovateľka bola v čase dopravnej nehody maloletá, utrpela závažné poškodenie zdravia s trvalými následkami, ktoré ju budú obmedzovať do konca života, pri jej ďalšom sebavzdelávaní, výbere zamestnania a životospráve vzhľadom na zvýšenú pohotovosť k epileptickým záchvatom a trvalému poškodeniu mozgu. Preto súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zvýšenie náhrady škody na 30 násobok bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia určeného znalcom na 990 bodov a zaviazal odporcu 2) na zaplatenie sumy 59.151,56 Eur (990x60x30= 1.782.000,- Sk). O trovách konania pred súdom prvého stupňa súd nerozhodol. Proti predmetnému rozsudku podal dňa 6.5.2009 odvolanie vedľajší účastník na strane odporcu 2) a to v časti, v ktorej bola odporcovi 2) uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke 59.151,56 Eur, a to z dôvodu, že rozsudok súdu prvého stupňa má vychádzať z nesprávneho právneho posúdenia, ako aj z dôvodu, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým záverom. V konaní bolo podľa jeho názoru preukázané, že odporca 2) ako prevádzkovateľ motorového vozidla, ktoré sa zúčastnilo na nehode, nemohol dopravnej nehode zabrániť. Znalec vypočutý v konaní uviedol, že si myslí, že vodič vozidla nemal možnosť zabrániť dopravnej nehode, pretože navrhovateľka mu vytvorila náhlu prekážku. Podľa názoru vedľajšieho účastníka tak škoda nebola spôsobená osobitnou povahou prevádzky podľa , ale konaním navrhovateľky a odporca by mal zodpovedať len podľa . Podľa sa prevádzkovateľ úplne zbaví zodpovednosti za kumulatívneho naplnenia podmienok spočívajúcich v preukázaní, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého možného úsilia, ktoré možno od neho požadovať a ak škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. vozidla, nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke ani osobitnou povahou prevádzky, ale náhlym vstupom navrhovateľky do jazdnej dráhy vozidla. Súd prvého stupňa nesprávne aplikoval , navrhovateľka vbehla vozidlu priamo do jazdnej dráhy mimo vyznačený priechod pre chodcov, aj keď sa nachádzal v blízkosti. Navrhovateľka vytvorila nebezpečenstvo v cestnej premávke a počínala si v rozpore s ustanoveniami a . Škoda tak nebola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ale len protiprávnym konaním navrhovateľky, ktoré bolo výlučnou príčinou vzniku škody. Vedľajší účastník ďalej uviedol, že sa v danom prípade nejednalo o prípad hodný osobitného zreteľa podľa vyhlášky , i keď má navrhovateľka poškodenú jednu zložku pamäti a môže sa u nej vyskytnúť epileptický záchvat. Z dokazovania totiž vyplynulo, že vštiepivosť ako zložka pamäte, ktorá bola pri nehode poškodená je kompenzovaná inými zložkami pamäte. V súvislosti so zistenou pohotovosťou k epileptickému záchvatu uvádza, že u navrhovateľky bola zistená len zvýšená pohotovosť k epileptickému záchvatu, ktorý sa u nej doteraz nevyskytol a ani sa absolútne nemusí vyskytnúť. Poukázal na rozhodnutie NS SR, sp. zn. . Navrhovateľka nie je vylúčená zo žiadnej sféry svojho života a náhrada zodpovedajúca základnému bodovému ohodnoteniu, ktoré je stanovené lekárom podľa názoru vedľajšieho účastníka dostatočne odškodňuje negatívne následky, ktoré úraz zanechal na navrhovateľke. Vedľajší účastník má za to, že sa v prípade navrhovateľky nejednalo o okolnosti, ktoré by navrhovateľku odlišovali od iných obdobne postihnutých osôb, kedy by náhrada bola 30 násobne vyššia ako u iných osôb. Vzhľadom na uvedené žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že žalobu voči odporcovi 2) zamietne a prizná mu náhradu trov odvolacieho konania voči navrhovateľke.

Rozsudok súdu prvého stupňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu napadol odvolaním aj odporca 2), pričom žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v časti priznania sumy 59.151,56 Eur zmeniť, žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Poukázal na to, že podľa znalca z technického hľadiska príčinou dopravnej nehody bolo to, že chodkyňa vytvorila náhlu prekážku a vodič nemal z technického hľadiska možnosť odvrátiť nehodu. Jeho jednoznačný záver bol, že vodič motorového vozidla za daných okolností nemohol zrážke so žalobkyňou zabrániť a to ani pri vynaložení všetkého úsilia. V zmysle R 3/1984 sa prevádzateľ môže zbaviť zodpovednosti aj v prípade, ak je škoda spôsobená zavinením poškodeného. Zavinenie výslovne neupravuje ako liberačný dôvod. Treba však vychádzať z toho, že ustanovenie , ktoré upravuje zavinenie poškodeného, sa musí vzhľadom na svoju všeobecnú povahu uplatniť aj v tomto osobitnom prípade zodpovednosti. Ak bolo zavinenie poškodeného výlučne príčinou škody vyvolanej osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, prevádzateľ sa celkom zbaví zodpovednosti a škodu v plnom rozsahu znáša sám poškodený. Odporca 2) rade mal preto za to, že z jeho strany chýba základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Za daných okolností vodič nemohol škode zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho požadovať a bol teda naplnený liberačný dôvod v zmysle . Podľa je za vznik škody zodpovedná žalobkyňa a preto musí škodu znášať výlučne sama. Poukázal tiež na zmenu sídla, ktorá bola nesprávne uvedená v rozsudku. Ako aj na to, že súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 3.2.2009 vydal uznesenie, ktorým pripustil zámenu účastníkov na strane žalovaného 1) rade a na miesto spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. vstúpila do konania na strane žalovaného 1) Slovenská kancelária poisťovateľov. Žalovaný 1) sa však svojím návrhom zo dňa 12.12.2008 domáhal pripustenia vstupu do konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaného 2) a nie zámeny účastníkov. Podľa názoru odporcu 2) je rozsudok vadný aj z toho dôvodu, že napadnutý výrok neurčuje okamih, od ktorého začína plynúť 15 - denná lehota na plnenie. Napadnutý výrok je podľa jeho názoru v zmysle nevykonateľný. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 7.5.2009 odvolanie aj navrhovateľka, a to voči zamietacej časti rozsudku z dôvodu podľa , nakoľko podľa jej názoru rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala pritom na vyhlášky č. , podľa ktorej poisťovňa je povinná plniť do 15 dní po skončení vyšetrenia nevyhnutného na zistenie jej povinnosti plniť alebo získaní právoplatného rozhodnutia o výške náhrady škody. Vyhláška zároveň určuje, ktorým úkonom je vyšetrenie najneskoršie skončené, ktorým je dohoda o výške náhrady škody medzi poisťovňou a poisteným. V prípade písomného odmietnutia poisťovne poškodenému nahradiť škodu alebo jej časť, môže poškodený uplatniť svoje nároky na súde aj proti poisťovni. Ide o priamy nárok poškodeného proti poisťovni. Poškodený si preto môže vybrať, či náhradu škody bude uplatňovať proti škodcovi, poisťovni, prípadne voči obom naraz. Navrhovateľka si u odporcu 1) dňa 16.12.2000 písomne uplatnila nárok na náhradu škody na bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. Odporca 1) vo svojom podaní zo dňa 18.10.2001 písomne odmietol uhradiť 50% z uplatneného nároku navrhovateľky, pričom toto zdôvodnil 50% spoluvinou navrhovateľky podľa , čím je daná jeho pasívna vecná legitimácia. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa v tejto časti rozsudku pochybil a nesprávne rozhodol. Navrhovateľka si včas uplatnila u neho aj nárok na bolestné, tento sa nemohol premlčať a súd mal aj tento navrhovateľke priznať. Namietol tiež nesprávne rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov, ktorý o trovách nerozhodol, i keď tieto si uplatnili. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd podľa rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrhu v celom rozsahu vyhovel. Uplatnil si tiež náhradu trov odvolacieho konania. K odvolaniu navrhovateľky a vedľajšieho účastníka sa vyjadril odporca 2), ktorý uviedol, že nakoľko v odvolaní navrhovateľky sa konštatujú skutočnosti viažuce sa na odporcu 1), nebude sa k týmto vyjadrovať. V súvislosti s odvolaním vedľajšieho účastníka uviedol, že poukazuje na dôvody a skutočnosti uvedené v jeho odvolaní. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniam odporcu 1) a 2) uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že škoda bola objektívne neodvrátiteľná, čo znamená, že by ju na danom mieste a čase nedokázal odvrátiť nikto. V podanom vyjadrení ďalej uviedol, že výpoveď znalca, ktorý vypracovával znalecký posudok v trestnom konaní nie je postačujúci. Navrhovateľka ako chodkyňa mohla vytvoriť prekážku náhlu, v každom prípade nie neočakávanú. Poukázal tiež na postoj odporcu 1), ktorý pri likvidácii nárokov navrhovateľky ustálil, že prevádzkovateľ motorového vozidla zodpovedá za škodu vo výške 50%, základné bodové ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia aj uhradil a vo zvyšku nárok navrhovateľky zamietol. Voči zvýšeniu sa bráni tým, že toto je neprimerané. V konaní bolo

preukázané, že zranenia navrhovateľky sú výnimočné, postihujúce ju po celý budúci život a poskytnuté odškodnenie je viac ako neprimerané. Odškodnenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vrátane jeho zvýšenia súdom má satisfakčnú funkciu. V súvislosti s náhradou trov konania uviedol, že za situácie, kedy odporcovia zhodne žiadajú náhradu trov konania by bolo nespravodlivé, aby im musela navrhovateľka zaplatiť, nakoľko zaplatením týchto trov by prišla o satisfakciu, ktorú od odporcu 1) dosiahla. Namietol tiež skutočnosť, že súd prvého stupňa o náhrade trov nerozhodol Podľa fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Podľa svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Podľa ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša škodu sám. Podľa pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Podľa právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, Podľa vyhlášky č. o odškodňovaní bolesti a sťažení spoločenského uplatnenia (ďalej len „“) odškodňovanie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia. Podľa cit. vyhlášky sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následky"). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti. Podľa vyhlášky MF SR č. , ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v tejto vyhlášky (ďalej len "") vykonáva Slovenská poisťovňa, a. s. (ďalej len "poisťovňa"). sa vzťahuje, ak táto vyhláška neustanovuje inak, na zodpovednosť za škodu prevádzkovateľa a vodiča motorového vozidla, ktorého typ podlieha evidencii motorových vozidiel v Slovenskej republike, a ak ide o motorové vozidlo, ktorého typ tejto evidencii nepodlieha a ktorého vlastník alebo správca 1a) (ďalej len "vlastník") má trvalé bydlisko alebo sídlo v Slovenskej republike (ďalej len "tuzemské motorové vozidlo"), a týka sa jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou jeho vozidla v Slovenskej republike. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „“) právne vzťahy vzniknuté zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla do 31. decembra 2001 sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov. Podľa cit. zákona práva a povinnosti Slovenskej poisťovne, a. s., vzniknuté zo zákonného poistenia prechádzajú 1. januára 2002 na kanceláriu. Tieto práva a povinnosti uplatňuje a vykonáva v mene a na účet kancelárie Slovenská poisťovňa, a. s. Túto činnosť účtuje Slovenská poisťovňa, a. s., oddelene od ostatnej činnosti. Odvolací súd prejednal odvolanie podľa , preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa a dospel k záveru, že je potrebné rozsudok čiastočne potvrdiť a čiastočne zrušiť. Predmetom konania je náhrada škody na zdraví spôsobenej navrhovateľke pri dopravnej nehode dňa 4.11.1999 a to titulom mimoriadneho zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Z vykonaného dokazovania mal odvolací súd za preukázané, že dňa 4.11.1999 vodič, Rudolf Žiak jazdil s osobným motorovým vozidlom zn. N. S., G. C. XXX C. po V. K. R. K. M. M. v pravom jazdnom pruhu, kedy došlo k zrážke s navrhovateľkou ako chodkyňou, ktorá narazila do pravej prednej časti vozidla pri spätnom zrkadle do vozidla. Pri dopravnej nehode došlo k zraneniam navrhovateľky špecifikovaným v znaleckých posudkoch o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia navrhovateľky.

Vlastníkom predmetného vozidla bol odporca 2), v ktorej vodič motorového vozidla vykonával funkciu konateľa. V danom prípade je daná pasívna legitimácia v prípadnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov na strane odporcu 2) , nakoľko vodič bol konateľom odporcu 2). Podľa škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Navrhovateľka si svoj nárok žalobným návrhom zo dňa 10.12.2001 uplatnila výlučne voči odporcovi 1). Podaním zo dňa 18.11.2002, doručeným súdu dňa 21.11.2002, rozšírila svoj návrh aj voči odporcovi 2). V konaní odporca 1) namietal svoju pasívnu legitimáciu. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí konštatoval, že odporca 1) nemá v konaní pasívnu legitimáciu a preto návrh voči nemu zamietol. Navrhovateľka aj v odvolaní tvrdila, že odporca 1) v konaní má pasívnu legitimáciu a preto rozsudok súdu prvého stupňa nie je správny. Odvolací súd v súvislosti s pasívnou vecnou legitimáciou odporcu 1) poukazuje na relevantné ustanovenia vyhlášky č. podľa ktorej poisťovňa platí náhradu škody poškodenému, poškodený však nemá nárok na náhradu škody voči poisťovni, s výnimkou prípadov taxatívne uvedených v , a vyhlášky. Poškodený tak má nárok na náhradu škody priamo voči poisťovni v prípade smrti poisteného alebo zániku právnickej osoby, v prípade ak sa nezistila osoba zodpovedná za škodu na zdraví alebo usmrtenie spôsobené prevádzkou motorového vozidla, ako aj o nárok, ktorý vznikne, ak poisťovňa písomne odmietne poškodenému nahradiť škodu alebo jej časť, na ktorý sa odvolávala navrhovateľka. Z ustanovenia je zrejmé, že predpokladom vzniku takéhoto nároku je skutočnosť, že právo na náhradu škody bolo podľa vyhlášky poškodenému priznané právoplatným rozhodnutím alebo došlo k skončeniu vyšetrenia nevyhnutného na zistenie povinnosti poisťovne plniť. K skončeniu vyšetrenia však podľa druhej vety predmetného ustanovenia môže dôjsť len v prípade, ak dôjde k uzatvoreniu dohody o výške náhrady škody s poškodeným, na ktorú udelí poisťovňa súhlas alebo ktorú dodatočne schváli. Ak teda poisťovňa odmietla plniť požiadavky navrhovateľky týkajúce sa náhrady škody bez toho, aby bolo predtým vydané relevantné rozhodnutie alebo došlo k uzatvoreniu dohody o náhrade škody, nevzniká poškodenému priamy nárok na náhradu škody voči poisťovni v zmysle uvedeného ustanovenia vyhlášky, a teda až keď poisťovňa odmietne plniť náhradu škody priznanú poškodenému voči škodcovi právoplatným rozhodnutím alebo v zmysle predchádzajúcej dohody o jej náhrade, vzniká možno hovoriť o priamom nároku poškodeného voči poisťovni. I keď súčasná právna úprava ( o PZP) už zakotvuje priamy nárok poškodeného voči poisťovni, predchádzajúca právna úprava uvedenú možnosť poškodenému nepriznávala a k uplatneniu nároku na náhradu škody od poisťovne mohlo dôjsť až následne, keď spôsobená škoda nebola uspokojená zo strany škodcu. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej súd zamietol návrh voči odporcovi 1) podľa ako vecne správny potvrdil. Navrhovateľka, ako bolo uvedené vyššie pôvodne podala žalobný návrh iba voči odporcovi 1) a až následne, dňa 21.11.2002 rozšírila návrh aj voči odporcovi 2). Odporca 2) namietal premlčanie nároku pokiaľ ide o uplatnenie nároku o náhradu škody z titulu bolestného. Navrhovateľka mala vedomosť o výške škody spôsobenej na zdraví titulom bolestného od dňa 20.6.2000, kedy bol posudok o bolestnom vyhotovený. Náhradu škody voči odporcovi 2) si však uplatnila až návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 21.11.2002. Premlčacia lehota pri bolestnom začína plynúť po skončení liečebného procesu, kedy je zdravotný stav ustálený a kedy bol aj vyhotovený lekársky posudok o bolestnom. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa a na tieto dôvody poukazuje.

Vzhľadom na premlčanie nároku navrhovateľky voči odporcovi 2) sa odvolací súd týmto nárokom ďalej nezaoberal, pričom ani navrhovateľka v podanom odvolaní neuviedla skutočnosti, ktoré by mali vplyv na iné posudzovanie plynutia premlčacej doby tohto nároku. Odvolací súd preto aj v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa podľa ako vecne správny potvrdil. Súd prvého stupňa nárok navrhovateľky na sťaženie spoločenského uplatnenia a nárok na jej zvýšenie priznal z dôvodu, že sa v danom prípade jednalo o prípad zodpovednosti za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky podľa , za ktorú zodpovedajú fyzické alebo právnické osoby vykonávajúce dopravu, pričom v danom prípade nedošlo ani len k čiastočnej liberácii zo strany odporcu 2), keďže znalecký posudok Ing. Sýkoru robený v rámci vyšetrovania v trestnej veci nevylúčil objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa za vzniknutú škodu, ale len zodpovedal otázku, či tvrdenia vodiča motorového vozidla, ktorý spôsobil dopravnú nehodu sú z technického hľadiska prijateľné pre

posúdenie zavinenia. Skutočnosť, že nie sú splnené podmienky pre trestné stíhanie vodiča motorového vozidla podľa názoru súdu sami o sebe nie sú dôvodom na liberáciu zo zodpovednosti za vzniknutú škodu. Nárok navrhovateľky na 30 násobné zvýšenie odôvodnil, že navrhovateľka bola v čase dopravnej nehody maloletá, utrpela závažné poškodenie zdravia s trvalými následkami, ktoré ju budú obmedzovať do konca života, pri jej ďalšom sebavzdelávaní, výbere zamestnania a životospráve vzhľadom na zvýšenú pohotovosť k epileptickým záchvatom a trvalému poškodeniu mozgu a preto dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zvýšenie náhrady škody na 30 násobok bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Rozhodnutie, ktoré nerešpektuje zásady uvedené v ustanovení je nepreskúmateľné. Výrok rozhodnutia musí zodpovedať výsledkom dokazovania a vyhodnotenia dôkazov. To sa musí prejaviť v odôvodnení rozhodnutia a dôvody preto musia byť jasné a presvedčivé. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i s jeho špecifickými námietkami. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane, sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Nedostatočnosť dôvodov rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť, lebo účastník konania nemá možnosť preskúmať dôvodnosť rozhodnutia a tým či je alebo nie je dôvod podať odvolanie, prípadne v čom môže odvolaním napadnúť rozhodnutie. Pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia účastník konania nemá možnosť sa riadne v konaní brániť, prípadne uviesť, v čom vidí nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia spôsobuje, že súd svojim postup odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie i postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu jeho procesných práv, pričom takýmto právom je i právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosti súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie korešponduje právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Porušením tohto práva sa účastníkovi odníma možnosť skutkovo a právne reagovať na rozhodnutie súdu, proti ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho, dostatočného a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia, ktoré nerešpektuje a neobsahuje požadované náležitosti, predstavuje porušenie práva na spravodlivé súdne konanie a je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia podľa . Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia súdom prvého stupňa je nesporné, že toto v časti určenia zodpovednosti odporcu 2) za náhradu škody a v časti priznania nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia nie je riadne odôvodnené. Z rozsudku súdu prvého stupňa nevyplýva, prečo súd a na základe čoho dospel k záveru, že ide o objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa. Konštatovanie, že znalec sa k tejto otázke nevyjadroval nie je dostatočným dôvodom, ktoré by objektívnu zodpovednosť odporcu 2) potvrdzovali. V časti zodpovednosti odporcu 2) za škodu, ktorá vznikla navrhovateľke odvolací súd poukazuje na to, že v trestnom konaní bola vec pre podozrenie zo spáchania trestného činu vyšetrovaná Okresným dopravným inšpektorátom Bratislava IV, ČTS: 69/ODN-99-IV. Uznesením ČTS-69/ODN-99-IV zo dňa 31.5.2001 bola odložená, nakoľko nebolo preukázané podozrenie zo spáchania trestného činu. Z vyšetrovania vyplynulo, že vodič jazdil v pravom jazdnom pruhu, pričom z pravej strany v bezprostrednej blízkosti pred vozidlom vbehla do vozovky z pravej strany navrhovateľka, vodič v snahe vyhnúť sa zrážke zatočil vozidlom doľava, ale už sa nevyhol zrážke. Súčasne bolo v uznesení skonštatované, že nebolo preukázané zavinenie vodiča ani inej osoby. I keď sa v danom prípade jedná o zodpovednosť založenú na objektívnom princípe, kedy sa na vznik zodpovednosti nevyžaduje zavinenie pri posudzovaní liberačných dôvodov, je potrebné zohľadniť výsledky trestného konania voči vodičovi vozidla odporcu 2). Osobitnou povahou je potrebné rozumieť najmä rýchlosť vozidla či nebezpečnosť prevádzky motorového vozidla. Prevádzateľ sa v zmysle právnej úpravy môže zodpovednosti zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke sú vonkajšie podnety a neodvrátiteľnou udalosťou zásah zvonku, zvieraťa či človeka. Neodvrátiteľnou udalosťou môže byť aj subjektívna skutočnosť spočívajúca v správaní tretej osoby,

ktorým môže byť aj náhle a neočakávané vkročenie chodca do vozovky. Na daný typ zodpovednosti sa uplatňuje aj liberačný dôvod podľa spočívajúci v zavinení poškodeného. V dôvodovej správe k ustanoveniu sa uvádza, že úprava následkov zavinenia poškodeného sa vzťahuje tak na prípady, keď škodca zodpovedá za vzniknutú škodu, pretože ju zavinil ( ), ako aj na prípady, keď ide o zodpovednosť bez zavinenia ( a ). Výslovne je stanovené, že sám poškodený znáša škodu, ktorú výhradne zavinil. Zo znaleckého posudku č.4/2000 vypracovaného znalcom, Ing. Sýkorom, v trestnom konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ Bratislava IV, ČTS: XX/ODN-XX-P., dňa 20.7.2000 odvolací súd zistil, že vodič z technického hľadiska nemal možnosť odvrátiť nehodu, pokiaľ by namiesto snahy vyhnúť sa chodkyni intenzívne brzdil, došlo by k nárazu do chodkyne rýchlosťou 32.7 km/h. Z hľadiska posúdenia miery zavinenia znalec uviedol, že z technického hľadiska príčinou dopravnej nehody bolo to, že chodkyňa vytvorila vodičovi náhlu prekážku a z technického hľadiska vodič nemal možnosť odvrátiť nehodu. U vodiča sa nepreukázalo porušenie povinností podľa zákona o premávke na pozemných komunikáciách. V súvislosti s týmto je potrebné prihliadnuť na judikatúru v oblasti náhrady škody (R 3/1984, str. 29 ods. 2) podľa ktorej prevádzkovateľ dopravného prostriedku nepochybne vždy zodpovedá za škodu, ak bola spôsobená v dôsledku zlyhania alebo nedostatku činnosti organizmu osôb použitých v prevádzke. Rovnako zodpovedá za škodu, ktorá má svoj pôvod v technickom stave použitého dopravného prostriedku.

Z uvedeného je nesporné a zo znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný pre účely trestného konania vyplýva, že k dopravnej nehode nedošlo v dôsledku zlyhania, alebo nedostatku činnosti organizmu osoby, ktorá motorové vozidlo riadila. Práve naopak zo znaleckého posudku, ale samotného vyjadrenia znalca v konaní pred súdom prvého stupňa vyplýva, že vodič z technického hľadiska nemal možnosť odvrátiť nehodu, vodič nemohol zabrániť kolízii s navrhovateľkou, ktorá mu vytvorila náhlu prekážku, z technického hľadiska príčinou kolízie bolo správanie navrhovateľky. Súd prvého stupňa sa však s týmito tvrdeniami dostatočne nevyporiadal a vôbec nezdôvodnil, prečo vyhodnotil u odporcu 2) jeho objektívnu zodpovednosť.

Z uvedeného vyššie vyplýva práve tá skutočnosť, že škoda nebola spôsobená v dôsledku zlyhania alebo nedostatku činnosti organizmu osoby použitej v prevádzke.

V konaní tiež nebolo preukázané, že by k dopravnej nehode došlo v dôsledku technického stavu použitého dopravného prostriedku (zlý technický stav, zlyhanie bŕzd a pod.).

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa z vyššie uvedených dôvodov zrušil podľa a vo vyhovujúcej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude skúmať, tak ako je uvedené vyššie a aj s prihliadnutím na znalecký posudok vypracovaný v trestnom konaní, ako aj na výpoveď znalca či škoda bola spôsobená v dôsledku zlyhania alebo nedostatku činnosti organizmu osôb použitých v prevádzke, prípadne či má svoj pôvod v technickom stave použitého dopravného prostriedku. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti súdu prvého stupňa, že je potrebné hodnotiť konanie navrhovateľky aj z hľadiska ustanovenia , ktoré zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu neškodilo (neminem laedere). Táto povinnosť je vyjadrená slovami, že každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Ide o ochranu života a zdravia, o ochranu majetku, o ochranu prírody a ochranu životného prostredia. Tieto statky sú, prirodzene, chránené aj inými ustanoveniami, či už alebo iných právnych predpisov, ktoré s porušením povinností pri ochrane týchto statkov spájajú určité zodpovednostné následky. Ak bola porušená konkrétna povinnosť ustanovená v týchto ustanoveniach, použijú sa predovšetkým zodpovednostné následky upravené v týchto konkrétnych ustanoveniach, v opačnom prípade sa skúma či nebola porušená prevenčná povinnosť. Jej porušenie sa stáva dôvodom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škody, pokiaľ sa nedokáže porušenie povinnosti podľa určitého konkrétneho ustanovenia, či už alebo iného zákona. Porušením preventívnej povinnosti, ktorým vznikla škoda na zdraví, majetku, na prírode alebo na životnom prostredí, vznikne všeobecná zodpovednosť za škodu podľa .

Ak bude mať súd prvého stupňa preukázané, že odporca 2) za škodu zodpovedá podľa , prípadne podľa a to aj prípadne čiastočne (nezistí úplné vylúčenie zodpovednosti, spoluvinu) bude potrebné sa zaoberať výškou škody. Podľa posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 20.6.2000, vyhotoveným Z.. E. navrhovateľka pri predmetnom úraze utrpela rôzne poškodenia zdravia, na základe čoho jej boli stanovené diagnózy, a to krvácanie do mozgu (260b), zlomeninu čeľuste s posunom (60b), zlomeniny dvoch a viac rebier (30b), poúrazový zavretý pneumotorax (45b), stlačenie hrudníka s asfyxiou (195b), zlomeninu tela lopatky (30b), zlomeninu pravej (37.5b) a ľavej kľúčnej kosti liečenú operatívne (37.5b), zlomeninu krčka ramennej kosti (45b), zlomeninu oboch kostí predkolenia (135b) a hlbokú ranu predkolenia (12b). Tieto boli sumárne ohodnotené 887 bodmi. Nakoľko mal ošetrujúci lekár za to, že u navrhovateľky došlo k súbehu dôvodov pre zvýšenie bolestného, zvýšil sadzbu bolestného o 100% a teda na celkový počet 1.774 bodov. V tejto časti však nárok navrhovateľky je zamietnutý, preto nie je už dôvodné sa týmto nárokom zaoberať. Navrhovateľka si voči odporcom uplatnila tiež nárok na náhradu škody titulom mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia a to 30 násobok základného ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia na podklade posudku o SSU vyhotovenom Z.. E. dňa 11.12.2000, v ktorom mala navrhovateľka diagnostikované trvalé následky spočívajúce z keloidných jaziev po poraneniach vyše 251 cm2 (450b), poúrazové deformity kostí predkolenia viac ako 10° (50b), skrátenie dolnej končatiny (25b), spolu 525b. Ošetrujúci lekár vzhľadom na to, že sa v prípade navrhovateľky jednalo o dieťa, kde poranenia budú mať vplyv na výber povolania a ďalšiu orientáciu zvýšil bodové ohodnotenie o 100%, t.j. spolu 1.050b.V zmysle nálezu zisteného pri psychologickom vyšetrení dňa 05.XII.2000 bolo u navrhovateľky ako následok úrazu zistené zmeny v psychickom obraze potvrdzujúce organické poškodenie CNS, diskrepancia výkonnosti v neprospech verbálnej zložky intelektu signalizujúce ľavostranné poškodenie mozgu, poruchy pamäti, najmä vštiepivosti, poruchy pozornosti, koncentrácie, pseudoneurastenický syndróm s rýchlou unaviteľnosťou. Následne v rámci znaleckého dokazovania vykonávaného v súdnom konaní bolo SSU navrhovateľky v znaleckom posudku č.3/2005 zo dňa 27.10.2006, vyhotovenom znalcom v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, Z.. P. H. B. E. Z.. A., bolo v chirurgickej časti ohodnotené na 190 bodov, a to položkovite poúrazové deformity kosti predkolenia s osovou úchylkou na každých 5 stupňov 25 b (1/2 z 50b), poúrazová atrofia svalstva dolnej končatiny pri neobmedzenom pohybe v kĺbe na predkolení 15 b (1/2 z 30), keloidné jazvy po poranení a operačnom zákroku u ženy (267 cm2, viac ako 250 cm2) a v neurologickej časti boli hodnotené vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy 800b. Bodové ohodnotenie neurologickej časti bolo na základe doporučenia lekára zvýšené na dvojnásobok vo výške 1600 b. SSU za úraz navrhovateľky tak bolo ohodnotené na 1790b. V súvislosti s mimoriadnym zvýšením odškodného toto bolo odporučené znalcami vzhľadom na závažnosť a následky traumy ako aj poškodenie mozgu navrhovateľky. Pri hodnotení vplyvu poúrazového stavu na život, zdravie a záľuby navrhovateľky znalec konštatoval negatívny vplyv estetických dôsledkov úrazu na psychiku navrhovateľky, taktiež odlišnú citlivosť a bolestivosť transplantovanej oblasti a predovšetkým difúzne poškodenie mozgu, ktoré oslabili schopnosť navrhovateľky sa učiť, ako aj tendenciu k epileptickému záchvatu. Podľa znaleckého posudku mnoholožiskové poškodenie mozgu limitujú rozsah, kvalitu aj kvantitu športových, rodinných ako aj profesionálnych aktivít navrhovateľky a zvýšená únavnosť, pamäťové poruchy a obmedzenie aktivít spojených s dychovou námahou pre možnosť epileptického záchvatu. Postupom času možno očakávať skôr zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky, pričom nález limituje aktivity pacientky v každej oblasti. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje vtedy, ak má škoda, resp. ujma preukázateľne trvalé a výraznejšie nepriaznivé následky na životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Inak vyjadrené, sťažením spoločenského uplatnenia treba rozumieť jednak vylúčenie či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom, rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom, spoločenskom živote, jednak sťaženie či dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu budúceho životného partnera, resp. možnosti ďalšieho sebavzdelávania. Súd musí vždy skúmať, aké predpoklady mal pre životné a spoločenské uplatnenie poškodený pred vzniknutou ujmou na zdraví (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). Súd prvého stupňa priznanie nároku z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia odôvodnil tým, že v danom prípade navrhovateľka bola v čase dopravnej nehody maloletá, utrpela závažné poškodenie zdravia s trvalými následkami, ktoré ju budú obmedzovať do konca života, pri jej ďalšom sebavzdelávaní, výbere zamestnania a životospráve vzhľadom na zvýšenú pohotovosť k epileptickým záchvatom a trvalému poškodeniu mozgu. Na základe týchto skutočností dospel k záveru, že sú splnené podmienky

na zvýšenie náhrady škody na 30 násobok bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia určeného znalcom. Odvolací súd k tomuto dodáva, že závažné poškodenie zdravia s trvalými následkami, ktoré budú navrhovateľku obmedzovať do konca života, pri jej ďalšom sebavzdelávaní, výbere zamestnania a životospráve vzhľadom na zvýšenú pohotovosť k epileptickým záchvatom a trvalému poškodeniu mozgu je ohodnotené v základnom bodovom ohodnotení, preto tieto dôvody nemôžu byť podkladom a dostatočným zdôvodnením prípadného zvýšenia základného bodového ohodnotenia. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na tú skutočnosť, že v danom prípade v žiadnom z posudkov zo strany lekárov nie je navrhnuté prípadné zvýšenie až do 100 % sťaženia spoločenského uplatnenia, čo umožňuje právny predpis. Iba následné ďalšie zvýšenie je na rozhodnutí súdu. Súd prvého stupňa však pre prípadné zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo veci nevykonal žiadne dokazovanie, ktoré by odôvodňovalo jeho zvýšenie. Odôvodnenie len konštatovaním zvýšenia na 30 násobok nie je dostatočné, prípadne nie je nárok na zvýšenie zdôvodnený vôbec. V súvislosti s náhradou trov konania v konaní pred súdom prvého stupňa odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa o tejto nerozhodol, i keď sa jednalo o rozhodnutie vo veci samej. Súd je pritom povinný vyčerpať celý predmet konania a teda aj náhradu trov konania, ktorá bola účastníkmi v konaní uplatnená ako aj vyčíslená. Takýto výrok netvorí predmet konania, ale je závislý od rozhodnutia vo veci samej. Podľa nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. zo dňa 3. júna 2009 pokiaľ všeobecný súd nerozhodne o riadne uplatnenom nároku účastníka konania na priznanie náhrady trov tohto konania, treba považovať jeho rozhodnutie za ústavne neakceptovateľné. Ustanovenie umožňuje, aby súd prvého stupňa o trovách konania rozhodol až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ale v takomto prípade bolo potrebné túto skutočnosť uviesť do odôvodnenia rozhodnutia, čo súd prvého stupňa neurobil. Odvolací súd vzhľadom na to, že čiastočne v danej veci rozsudok súdu prvého stupňa zrušil, neodstraňoval vyššie uvedenú vadu rozhodnutia. Podľa o trovách konania rozhodne súd prvého stupňa a to aj o trovách odvolacieho konania v novom rozhodnutí.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.