Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/124/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: Vladimíra Kozáka, s miestom podnikania Nemocničná 1945/19, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 40 166 597, zastúpeného právnym zástupcom Mgr. Milanom Migom, advokátom, so sídlom C. XX, XXX XX H. V., proti žalovanému: Ing. Miroslavovi Bobákovi, s miestom podnikania 027 41 Oravský Podzámok 328, IČO: 35 081 139, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Pavlom Baďom, advokátom, so sídlom K. L. XXXX/X, XXX XX C., v konaní o zaplatenie 1.690,29 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. -642 zo dňa 14. februára 2011, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. -642 zo dňa 14. februára 2011, v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.690,29 Eur s 13% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.803,10 Eur za obdobie od 07.01.2003 do 17.10.2003 a zo sumy 1.690,29 Eur za obdobie od 18.10.2003 až do jej zaplatenia, p o t v r d z u j e .

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.690,29 Eur s 13% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.803,10 Eur za obdobie od 07.01.2003 do 17.10.203 a zo sumy 1.690,29 Eur za obdobie od 18.10.2003 až do jej zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Samostatným výrokom rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou na okresný súd dňa 11.04.2003 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 101.201,40 Sk (3.359,27 Eur) spolu s 13 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 101.201,40 Sk od 07.01.2003 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Podaním zo dňa 23.01.2004, doručeným okresnému súdu dňa 03.02.2004 (č.l. 204 spisu), žalobca navrhol zmenu žaloby - jej rozšírenie na sumu 117.711,40 Sk (3.907,30 Eur), t.j. rozšírenie o 16.510,- Sk predstavujúcu dohodnutú 10% ratu z ceny diela, splatnú po uplynutí 1 roka od vykonania montážnych prác, z ktorých posledné boli vypracované pred koncom októbra 2002, s 13% úrokom z omeškania zo sumy 101.201,40 Sk od 07.01.2003 do 17.10.2003 a s 13% úrokom z omeškania zo sumy 117.711,40 Sk od 18.10.2003 až do zaplatenia, ktorú zmenu žaloby okresný súd na pojednávaní dňa 03.05.2004 (č.l. 209) pripustil.

V časti predmetu konania bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 21.05.2004, č.k. -228 tak, že žalovanému bolo uložené zaplatiť žalobcovi sumu 48.172,50 Sk s 13%-tným úrokom z omeškania ročne od 18.10.2003 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uvedený výrok rozsudku nadobudol právoplatnosť 30.07.2004.

Ohľadne zvyšnej časti predmetu konania okresný súd (v poradí druhým) rozsudkom zo dňa 31.10.2005, č.k. -262 rozhodol tak, že žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu 69.538,90 Sk s 13%- tným úrokom z omeškania ročne od 18.10.2003 do zaplatenia a trovy konania 8.362,- Sk a trovy právneho zastúpenia 47.892,50 Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 11.10.2006, č.k. -284 napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na záväzný právny názor, záver konštatovaný v jeho predchádzajúcom zrušujúcom uznesení zo dňa 01.06.2005, č.k. -250, podľa ktorého medzi účastníkmi sporu došlo k dohode, že žalobcom vykonané práce budú oceňované cenníkom CENEKON, z ktorého treba vychádzať. Preto úlohou prvostupňového súdu bolo vykonať dokazovanie oboznámením sa s dôkazmi týkajúcimi sa spornej fakturácie, vzťahujúcej sa k výške ceny prác porovnaním jednotlivých položkovitých častí s cenníkom CENEKON. V konaní nebolo vykonané porovnanie vyúčtovaných položiek vo väzbe na ceny stanovené v cenníku CENEKON 2000. Uložil okresnému súdu vykonať podrobne všetky dôkazy o tvrdených rozporoch vo vzťahu k namietaným jednotlivým položkám vo faktúrach vo väzbe na ceny stanovené cenníkom CENEKON a tieto jednotlivo vyhodnotiť tak, aby bol jednoznačne odstránený rozpor medzi tvrdením účastníkov a cenníkom CENEKON. Dokazovanie treba vykonať spôsobom, z ktorého bude nepochybne zrejmé, či vyúčtované ceny v žalovaných faktúrach korešpondujú dohodnutému spôsobu oceňovania prác, a to cenníku CENEKON. Poukázal aj na pochybenie okresného súdu, ktorý nerozhodol o celom predmete konania, pokiaľ ide o úroky z omeškania.

Predmetom konania po tom, ako o jeho časti - ohľadne sumy 48.172,50 Sk (1.599,03 Eur) s 13%-tným úrokom z omeškania ročne od 18.10.2003 do zaplatenia bolo už právoplatne rozhodnuté, zostal nárok na zaplatenie sumy 69.538,90 Sk (2.308,27 Eur) s 13% úrokom z omeškania zo sumy 101.201,40 Sk (3.359,27 Eur) od 07.01.2003 do 17.10.2003 a zo sumy 69.538,90 Sk (2.308,27 Eur) od 18.10.2003 do zaplatenia a rozhodovanie o trovách tohto konania. Keďže tú časť predmetu konania, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, nebolo možné „vyčleniť" z celkovo žalovanej pohľadávky, okresný súd musel v ďalšom konaní skúmať dôvodnosť celej žalobcom uplatnenej pohľadávky, avšak túto mohol priznať (v prípade celej dôvodnosti) len maximálne vo výške rozdielu medzi už priznaným nárokom a celkovo uplatneným nárokom.

Celková žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka (ponížená o započítanú pohľadávku žalovaného vo výške 47.387,30 Sk) predstavovala súčet faktúr č. 2002001 až 20020012 (správne malo byť uvedené č. 2002012).

Okresný súd konštatoval, že vykonané dokazovanie preukázalo a v tomto smere aj odvolací súd opakovane zaujal názor (č.l. 252 a 285), že medzi účastníkmi došlo k dohode o cene diela vo výške vyplývajúcej z cenníka CENEKON, keď konkrétne uvedený cenník (cenník č. 922 - Montáže oznamovacích signalizačných a zabezpečovacích zariadení - smerné orientačné oceňovacie nástroje montážnych prác 2000, z januára 2000) odovzdal žalobcovi žalovaný (jeho odovzdanie potvrdil aj žalovaný - č.l. 220) za prítomnosti Y. S. - vypočutého v konaní ako svedka (č.l. 67), podľa ktorého práce boli ohodnocované v zmysle cenníka CENEKON, ktorý odovzdal žalovaný žalobcovi s tým, že podľa neho majú oceňovať robotu. Na pojednávaní dňa 09.02.2009 (č.l. 475) svedok S. opakovane uvádzal, že za jeho prítomnosti sa dohodli žalobca so žalovaným, že pri montáži prijímacích antén MMDS jednotlivé práce budú fakturované podľa cenníka CENEKON.

Pritom práve nedohodou o cene žalovaný spochybňoval uzavretie zmluvy o dielo. Z vykonaného dokazovania podľa názoru okresného súdu vyplynulo, že žalovaný si u žalobcu ústne objednával výkon určitých prác v súvislosti s vytvorením televízneho rozvodu MMDS v Dolnom Kubíne a jeho okolí, ktorých rozsah bol počas trvania zmluvného vzťahu operatívne upravovaný.

O existencii zmluvného vzťahu účastníkov konkrétne svedčí z listinných dokladov písomná objednávka zo dňa 24.06.2002 (č.l. 199), podľa ktorej si žalovaný objednal u žalobcu montážne práce spojené s montážou prijímacích zariadení MMDS u zákazníkov. Požiadal o potvrdenie objednávky a predloženie cenovej kalkulácie. Jeho existenciu preukazuje aj poverenie vystavené žalovaným (č.l. 77), ktorým disponoval žalobca, resp. jeho pracovníci bez datovania, podľa ktorého jeho držiteľa oprávňuje zastupovať žalovaného v rozsahu potrebnom pre činnosť a právne úkony spojené s montážou prijímacích zariadení MMDS. Originál uvedeného poverenia bol vrátený žalovanému dňa 10.10.2002 (č.l. 200). Ďalej žalovaný vystavil, opäť bez datovania, poverenie (č.l. 201), ktorým poveril na svoje zastupovanie v rozsahu potrebnom pre činnosť a právne úkony spojené s montážou prijímacích zariadení MMDS na SOU Istebné a ul. Ľudovíta Štúra 2209 (správne malo byť uvedené 2296), pán Y. R. - ul. R., pán V. - Y. firmu Kozák Vladimír Promot Cable, Medzibrodie nad Oravou 94, ktoré poverenie bolo na dobu určitú do 25.10.2002 vrátane. Na pojednávaní dňa 18.05.2004 bola overená zhodnosť kópie uvedeného poverenia z č.l. 201 s jeho originálom a rovnako sa tak stalo aj na pojednávaní 08.11.2010 (č.l. 619 p.v.). Tiež bolo nesporne preukázané, že žalovaný odovzdal žalobcovi svoje príjmové pokladničné doklady za účelom preberania peňazí od zákazníkov, ktoré mal žalobca preberať a ktoré preberal najmä Y. S. (výpoveď svedka V. - č.l. 478). Uvedené konanie žalovaného preukazuje existenciu splnomocnenia (ústneho) daného žalovaným žalobcovi na preberanie peňazí od jednotlivých abonentov. Zmluvný vzťah účastníkov preukazuje aj odovzdanie zmlúv pre jednotlivých zákazníkov zo strany žalovaného, ktoré (vyjmúc bytovky 2296) uzatvárali pre žalovaného žalobca, resp. jeho pracovníci. O tom, že žalobca akceptoval návrh (návrhy) žalovaného na vykonanie požadovaných prác svedčí hlavne z toho, že žalobca jednotlivé práce pre žalovaného, či už osobne alebo prostredníctvom svojich zákazníkov, aj vykonal. Konkrétny rozsah prác a v tej súvislosti oprávnenosť ich fakturácie súd s poukazom na vykonané dokazovanie uvedie nižšie. Tiež z dokazovania vyplynulo, že konkrétny rozsah prác bol priebežne žalovaným upresňovaný a žalovaný sa výkonu niektorých prác aj osobne zúčastňoval či už za účelom ich kontroly, koordinovania alebo aj formou určitej pomoci. S ohľadom na tvrdenia samotného žalovaného, ak k montážam u jednotlivých zákazníkov malo dochádzať až po tom, ako bol funkčný vysielač na Kuzmínove, bolo aj s ohľadom na svedecké výpovede preukázané, že žalobca vykonával pre žalovaného práce už aj v súvislosti s výstavbou a sfunkčnením samotného vysielača a následne vykonával montážne práce u jednotlivých zákazníkov. Vyššie rozobraté listinné doklady spoľahlivo vyvrátili obranu žalovaného, pokiaľ tento tvrdil, že všeobecne nedošlo k uzavretiu dohody o ich výkone pre nedojednanie podstatnej náležitosti - ceny prác. Ak by totiž k dohode o cene nedošlo, neexistuje žiadne rozumné vysvetlenie konania žalovaného, aby tento (napriek nedohode) vystavil žalobcovi písomné poverenia na svoje zastupovanie a výkon niektorých prác, ktoré aj žalobca pre neho až „do ukončenia spolupráce" (prinajmenšom do augusta 2002 podľa žalovaného a najneskôr do polovice októbra 2002 podľa žalobcu) vykonával.

Pokiaľ ide o ocenenie prác fakturovaných žalovanými faktúrami, ktoré ohľadne cien za jednotlivé položky žalobca v priebehu tohto konania viackrát upresňoval a ktorých oprávnenosť (pokiaľ ide o jednotkové ceny) žalovaný spochybňoval tvrdiac, že žalobca tieto v žalovaných faktúrach (v ich neupravovanom znení) neoceňoval podľa cenníka CENEKON 2000 s tým, že u niektorých položiek ani ocenenie uvedeným cenníkom neprichádza do úvahy (v tomto smere to potvrdzoval aj žalobca tvrdiac, že u takých položiek robil ocenenie podľa dohody účastníkov, resp. podľa telekomunikačného cenníka, ktorý ale nepredložil), okresný súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Znalkyňa Ing. X. Z. vo svojom posudku č. 2/2010 zo dňa 28.06.2010 na č.l. 530 - 560 ocenila položky z jednotlivých faktúr špecifikované v odôvodnení rozsudku na č.l. 652. Celková znalkyňou vypočítaná cena potom predstavovala sumu 130.158,20 Sk (4.320,46 Eur) a nie sumu 129.755,90 Sk uvedenú znalkyňou v tab. č. 13 - č.l. 540, v ktorej pri spočítavaní omylom u faktúry 2002005 započítavala sumu 7.803,20 Sk namiesto sumy 8.205,50 Sk. Znalkyňa zároveň konštatovala, že položky, ktoré zohľadnila u faktúry 2002008 - položky 1, 2, 3, 4, 5, 7 15 a 16 ocenené v celkovej sume 3.252,- Sk (107,95 Eur) tvoria súbor prác priamo súvisiacich s vybudovaním spoločnej televíznej antény a skupinového káblového rozvodu a nepriamo s pripojením cez MMDS anténu. Keďže účastnícke pripojenie cez MMDS anténu je realizované formou pripojenia len cez jednu spoločnú televíznu MMDS anténu a signál k jednotlivým abonentom je distribuovaný práve cez vybudovaný skupinový káblový rozvod, nie je možno jednotlivé práce objektívne od seba oddeliť. Znalkyňa sa, či už písomne (vyjadrenie zo dňa 26.09.2010 - č.l. 600 - 605), ale aj vo svojej výpovedi na pojednávaní 29.10.2010 vyporiadala s námietkami oboch sporových strán voči jej posudku. Konkrétne k fakturovaným a ňou neoceňovaným „súvisiacim prácam" uviedla, že ak nimi mali byť podľa žalobcu práce spojené s montážou antén, rozbočovačov, pripevnenia koax. kábla - najmä vŕtanie dier, otvorov, tak ak

sú tieto činnosti (súhrn prác) vykonávané pri konkrétnych montážnych prácach, ktoré cenník CENEKON opisuje a oceňuje (napr. montáž antén, rozbočovačov, konzol atď.), sú už v jednotlivých položkách montážnych prác paušálne obsiahnuté a ocenené aj tieto činnosti bez ohľadu, či boli vykonané alebo nie, ak v danej položke cenník výslovne neuvádza iné. Podľa všeobecných podmienok použitia cenníka „popis prác obsahuje rámcový výpočet prác, započítaných pri stanovení technologického reprezentanta, avšak nie je záväzným technologickým predpisom".

K námietkam žalovaného uviedla, že oceňovanie položiek č. 1, 2, 3, 4 a 16 faktúry č. 2002010, majúcich priamu súvislosť s výkonom prác fakturovaných uvedenou faktúrou, nie je možno vykonať podľa časti cenníka CENEKON 922, nakoľko sa v nej nenachádzajú, ale v intenciách tohto cenníka sa použili iné jeho časti. Podľa všeobecných podmienok použitia cenníka, cenníkové položky možno použiť bez zreteľa na účel montážnych prác (s výnimkou jednoúčelových oddielov cenníka), organizačnú formu, odvetvovú príslušnosť dodávateľa a formu odberateľsko-dodávateľských vzťahov. Vychádzajúc z analógie montážnych prác potrebných pre prijímacie televízne antény vo všeobecnosti, ich úplnú kompletizáciu, upevnenie na držiak (konzolu), nasmerovanie atď., ako aj z analógie technických parametrov, zotrvala na správnosti svojho záveru ohľadne porovnateľnosti montáže takéhoto zariadenia s montážou televíznej antény pre II. IV a V. TV pásmo do 10 prvkov, napr. podľa katalógu typ 1060 pre IV. - V. televízne pásmo s počtom prvkov 10, váha 0,7 kg, dĺžka 0,85 m, ktorú použila ako najbližšiu porovnateľnú podpoložku položky Spoločné televízne a rozhlasové antény. Uvedený postup zvolila v súlade s používaním Triednikov stavebných prác vydaného ako metodický pokyn MVaRR SR s účinnosťou od 01.01.2005, z ktorého cenník CENEKON vychádza. Cenníkové položky sú spracované pre určenú a reprezentujúcu organizáciu práce, mechanizáciu a technológiu pomocou tzv. technologických reprezentantov. V tomto prípade je technologickým reprezentantom montáž prijímacích televíznych antén, pričom skutočné náklady montážnych prác sa môžu v jednotlivých prípadoch od technologického reprezentanta, pre ktorého bola položka cenníka spracovaná, odchyľovať. Z faktúry č. 2002008 vyplýva, že bola použitá len jediná - spoločná prijímacia televízna anténa MMDS, z ktorej sa TV signál distribuoval k abonentom cez vybudovaný skupinový káblový rozvod fakturovaný tou istou zákazkou a nie ako v iných zákazkách, kde každý abonent dostal individuálne svoju vlastnú MMDS anténu. Keďže potrebné montážne práce pre distribúciu signálu z MMDS antén k abonentom sa v rámci uvedenej jednej zákazky prelínajú s budovaním spoločného káblového rozvodu so spoločnou televíznou anténou, nie je možné úplne presne vymedziť, ktorá položka je alebo nie je potrebná. Zároveň znalkyňa vyhodnotila položky č. 15 a 16 faktúry č. 2002008 (PVC krabica 4 ks v jednotkovej cene ňou stanovenej 100,30 Sk, celkovo 401,20 Sk a istič 1 ks v cene 197,30 Sk) ako montážne práce potrebné výlučne pri budovaní SKR a STA. Tiež uviedla, že pod cenníkom CENEKON sa rozumie súbor dielčích cenníkov oceňujúcich stavebné práce podľa ich druhu. Okrem dielčej časti cenníka založenej v spise (922) použila na ocenenie aj časti 013 a 921.

Mimo znalkyňou v jej výpočte ocenených položiek, nebola (po tom, ako žalovaný uznal dôvodnosť fakturácie konzol v cene 210,- Sk/ks - pojednávanie dňa 29.10.2010) sporná suma v celkovej výške 14.910,- Sk (210 x 71 celkovo fakturovaných konzol). Žalobcom účtovaná suma za ich dodávku bola v takej výške, v akej ich úhradu platili jednotliví zákazníci podľa ZL. Tiež nebola sporná účtovaná úhrada za dodávku mreží vo faktúre č. 2002010 vo výške 2.400,- Sk (prvotné vyjadrenie žalovaného na pojednávaní dňa 16.06.2008, aj jeho vyjadrenie na pojednávaní 29.09.2010). Vychádzajúc z prvotného stanoviska žalovaného na pojednávaní 16.06.2008, kedy tento z faktúry 2002010 nenamietal práve okrem položky „výroba mreží" aj položku „montáž mreží", účtovanú vo výške 300,- Sk, keď nesporne dovoz uvedenej mreže zabezpečovala osoba zabezpečená žalobcom, nezistiac, že by montáž mreže na vchodové dvere tzv. technologického domčeka mal prevádzať niekto iný ako žalobca (žalovaný neskôr tvrdenú montáž mreží ním osobne, napr. na pojednávaní dňa 29.09.2010, hoci predtým na pojednávaniach 16.06.2008 a 14.01.2009 potvrdzoval, že žalobca zabezpečoval nielen výrobu mreží, ale aj ich montáž, ničím nepreukázal), súd aj uvedenú položku za montáž mreží vo výške 300,- Sk akceptoval. Uvedené položky celkovo predstavujú sumu 17.610,- Sk.

Okresný súd neakceptoval, a to z dôvodov uvádzaných znalkyňou, žalobcom účtované položky v jednotlivých faktúrach označené ako „práce súvisiace". Nebolo totiž preukázané, že by táto položka mala v celosti alebo v určitej konkrétnej časti pokrývať také činnosti vykonané žalobcom v rámci montážnych prác (dielčie činnosti), ktoré by už neboli zahrnuté ako súčasť prác pri oceňovaní ostatných položiek

jednotlivých faktúr, teda že nešlo o duplicitu. Nebolo to možné zohľadniť ani napriek skutočnosti, že táto položka je uvedená v ZL č. 019, ktorý nesporne vypisoval žalovaný (tvrdiac, že on ho len písal, ale diktovať mu to mal žalobca), pretože z uvedeného ZL je nezistiteľná konkrétna výška tejto položky a ani to, akým spôsobom (výške) vo vzťahu k vykonávaným prácam mala byť konkrétne dohodnutá.

Rovnako ani neakceptoval ani žalobcom tvrdenú dohodu o navýšení „niektorých" bližšie nijako nešpecifikovaných fakturovaných položiek oproti cenníkovým cenám uvedeným v cenníku CENEKON 2000 o tvrdených 14% ako percento inflácie, pretože obsah takéhoto ujednania medzi účastníkmi vykonané dokazovanie nepreukázalo. Také niečo totiž tvrdil len žalobca a žalovaný to popieral poukazujúc na to, že o takom percente počul prvýkrát až v priebehu tohto konania.

Vykonaným dokazovaním nebola preukázaná ani dôvodnosť fakturovaných položiek „anténa MMDS oprava" vo faktúre 2002009 a „výmena MMDS antény" vo faktúre 2002008, keď vykonanie takýchto prác nepreukázal žiadny z vykonaných dôkazov.

Na strane druhej ako nedôvodnú a účelovú považoval žalovaným (jeho zástupcom) opakovane vznášanú námietku premlčania. Nepochybne žalobca podal žalobu prakticky do jedného roka od vykonania prác pre žalovaného, a pokiaľ ide o jej rozšírenie do dvoch rokov od vykonania prác, takže sa tak stalo pred uplynutím premlčacej doby, ktorá bola štvorročná ( ). Zo žaloby odkazom na jednotlivé žalované faktúry je zrejmé, za čo konkrétne (za aké práce a dodávky materiálu) žalobca požaduje priznať uplatnený nárok. Otázka, či si žalobca uplatnil nárok v správnej výške (či si uplatnil dôvodne všetky položky a či tie položky, ktoré si uplatnil, si uplatnil v správnej výške) nemá vplyv na plynutie premlčacej doby (má význam len pre posúdenie dôvodnosti nároku). Ak si teda žalobca za niektoré práce uplatňoval viac, než je cena podľa cenníka CENEKON, takýto jeho postup sa prejaví v tom, že v časti, v ktorej žaloval viac, ako je ním preukázaná výška jeho pohľadávky, nebude úspešný, ale nemá to vplyv na zvyšnú časť uplatneného nároku. Právnym dôvodom žalobcovho nároku nie sú žalované faktúry, ale ide o plnenie - úhradu za vykonané práce, ktoré žalobca vykonal na základe dohody so žalovaným pre žalovaného a vyúčtoval ju žalovanému uvedenými faktúrami.

Okresný súd zvýraznil, že odvolací súd na základe dovtedy vykonaného dokazovania zaujal záver, že medzi účastníkmi došlo k dohode o cene tak, že táto bude účtovaná v súlade s cenníkom CENEKON r. 2000, avšak nebolo uvedené, že len výlučne podľa tej zložky časti daného cenníka s číslom 922 (Montáže oznamovacích, signalizačných a zabezpečovacích zariadení), ktorú dielčiu časť odovzdal žalovaný žalobcovi. Ďalšie dokazovanie neprinieslo taký sumár nových poznatkov, ktoré by v danom smere modifikovalo skutkový stav, z akého vychádzal pri vyslovení svojho záväzného právneho názoru odvolací súd. Naopak, tento záver ešte viac potvrdila následná (v poradí druhá) výpoveď svedka S. dňa 09.02.2009. Okresný súd uzavrel, že bol preto správny postup znalkyne, ktorá ohľadne oceňovania určitého rozsahu prác (len časti tých prác, ktorých sa týkala fakturácia faktúry č. 2002010) tieto oceňovala podľa príslušných častí cenníka CENEKON, zodpovedajúcich druhu oceňovaných prác. Podľa cenníka CENEKON z tých položiek, ktoré okresný súd uznal za dôvodné, boli prakticky neoceniteľné len „materiálové položky", ohľadne ktorých však došlo zo strany žalovaného k akceptácii žalobcom fakturovaných položiek (konzoly, mreže).

Pokiaľ ide o rozsah žalobcom fakturovaných prác, ktorý znalkyňa ocenila odkazom na príslušné položky cenníka CENEKON a ich dôvodnosť, okresný súd uviedol, že medzi účastníkmi najspornejšou bola fakturácia prác a materiálov faktúrou č. 2002010 (práce na vysielači na Kuzmínove). K v nej uvedeným položkám boli vypočutí viacerí svedkovia. Vykonávanie prác na uvedenom vysielači žalobcom, či už priamo alebo prostredníctvom jeho pracovníkov, potvrdzovali svedkovia Y. S. (č.l. 67), podľa ktorého pri ich výkone bol osobne prítomný vždy aj žalovaný, ktorý zabezpečoval montáž technológií, žalobca realizoval montáž antén na vysielači a rozvod káblov. Rozsah ním vykonávaných prác svedok upresnil vo svojej druhej výpovedi 09.02.2009 (č.l. 476) tak, že on, žalobca a p. V. sprevádzkovali elektrickú prípojku pôvodne slúžiacu pre prevádzkovanie vleku, vedúcu od chaty na Kuzmínove na vrcholovú stanicu vleku, kde bol kábel na troch alebo štyroch miestach preťatý, tak to svorkovali, potom zhruba do 10 metrov ťahali nový kábel od miesta ukončenia pôvodného kábla až po technologický domček, robili uzemnenie stožiara, meranie uzemnenia, na vysielač osadili konzoly, rúrkovitý stožiar, na ktorý

sa montovali prijímacie a vysielacie antény. Robili aj ukotvenie tyčového stožiara lanami a svorkami, montáž paraboly ofset, prijímacích antén. Vysielacie antény montoval žalovaný. Na budove chaty osadili novú elektrickú skriňu, kam vyviedli kábel z vnútra chaty. Montovali sa celkovo dve rozvodné skrine a on bol osobne prítomný pri montáži len jednej z nich. Hodiny napájal už niekto iný. Pri všetkých prácach bol prítomný žalovaný, bez prítomnosti ktorého nerobili nič. Práce riadil žalovaný. Niektoré z vykonávaných prác s nimi vykonával aj žalovaný, ale nevedel bližšie konkretizovať, pri ktorých prácach im žalovaný pomáhal. Uvedený svedok okrem (položiek) výroba a montáž mreží, montáž koaxiálneho kábla 4 x 25 m a montáže kábla Heliax vysielacieho (položky faktúry č. 6, 7, 17,18), potvrdil vykonanie všetkých ostatných prác fakturovaných faktúrou č. 2002010, a to aj pokiaľ ide o ich rozsah. Nevedel uviesť, či aj pri položkách faktúry č. 2002010 sa účastníci dohodli na fakturácii podľa cenníka CENEKON, potvrdzoval len to, že za jeho prítomnosti sa účastníci dohodli na cene podľa CENEKONU za montáž jednotlivých prijímacích antén MMDS. Vykonanie uvedených prác potvrdila aj svedecká výpoveď T. S. (č.l. 71), podľa ktorého bol tento prítomný pri výkone elektrikárskych prác pod vysielačom, výpoveď U. V. (č.l. 74) - uskutočňoval odvoz niektorých vecí pre žalovaného na vysielač Kuzmínovo a podľa jeho v poradí druhej výpovede (č.l. 478) uviedol, že bol prítomný pri všetkých prípravných prácach - od vedenia elektriky, prípojky k vysielaču, montovania káblov, antén, asi 3x v rôznych dňoch bol vyviesť otcovým autom materiál, pomocou tej V3S-ky sa aj do zeme zabíjali také upevňovacie kotvy, robila sa montáž koaxiálnych káblov od hora do búdky vedľa vysielača, čo bolo nejakých 20 metrov, možno viac a ešte jedného hrubšieho, asi vysielacieho kábla, potvrdil aj montáž tyče na vysielači, na ktorú sa montovali antény. Medzi búdkou a vysielačom sa robila konštrukcia na zakrytie káblov. Robil sa aj prívod elektriky, na čo sa použila stará sieť, ale kábel bol v prostriedku prerušený, čo museli nájsť. Druhá montáž bola na chate Kuzmínovo, kde zakladali hodiny a celú rozvodňu. Rovnako ako svedok S. uvádzal, že bez žalovaného tam nerobili ani raz a žalovaný im pri tom pomáhal. Podľa svedka S. mal uvedené práce robiť okrem neho, žalobcu, M. S. aj p. L.. Svedok Y. R. (č.l. 387) vo výpovedi potvrdil, že na základe objednávky žalobcu robil pre neho na stavbu vysielača Kuzmínovo ochrannú kovovú mrežu na dvere, na ktorú si dohodli cenu nejakých 2.000,- Sk a kovové držiaky určené na ukotvenie antén na bytové jednotky v cene asi 120,- Sk/kus. Dohodnutá cena bola vrátane materiálu, ale časť materiálu dodal žalobca a jeho hodnota bola odrátaná z výslednej ceny.

Dôkazy, ktoré mali spochybňovať výkon prác fakturovaných faktúrou č. 2002010 žalobcom, resp. jeho pracovníkmi začal produkovať žalovaný až na pojednávaní 09.02.2009. Predložil kópiu protokolu zo dňa 28.10.2001 s príjmovým pokladničným dokladom (č.l. 484, 485), keď podľa protokolu mal J. S. vykonať predĺženie el. prípojky v dĺžke cca 22 m od základov horného prístrešku starého lyžiarskeho vleku do technologického domčeka MMDS vysielača za úhradu 8.000,- Sk, na ktorú sumu bol vystavený príjmový pokladničný doklad zo dňa 29.10.2001 K. A.. Svedok R. L. (bratranec žalovaného) vypovedal (č.l. 495), že asi 3x pomáhal žalovanému pri prácach na vysielači na Kuzmínove. Robil káblové spojky, montoval rozvádzače, z ktorých jeden je v drevenej búde pri stožiari a druhý dole na chate na Kuzmínove, pomáhal aj natierať stožiar a pri týchto prácach žalobcu nevidel. Žalovanému tam bol pomôcť aj jeho brat H. L., a to pri natieraní stožiara a premiestňovaní drevenej búdky bližšie k stožiaru, čo si vyžiadalo nadpojenie, ktoré tiež robili a keď stavali stožiar bol pomôcť aj U. R. z H. N.. Žalovanému pomáhal aj jeho syn H. F.. Osádzali aj plechovú skriňu dolu pri chate na Kuzmínove, kde dávali istič aj elektromer. Nemontoval žiadne koaxiálne káble. Svedok H. F. (syn žalovaného - č.l. 416) vypovedal, že robil nejaké práce na vysielači na Kuzmínove. Najprv rozoberali technologický prístrešok, ktorý potom stavali na trocha inom mieste. Bol prítomný pri samotnej stavbe vysielača, ako aj pri vývoze vysielača zloženého z 3 - 4 kusov na jeho miesto, jeho natieraní, bol pri montáži inštalácie multifunkčného domčeka, pri osádzaní antén, ich nastavovaní - nastavovaní prijímaco-vysielacej časti systému MMDS. Bol aj pri inštalácii technológii kódovania. Osádzal aj konzoly, na ktorých sú pripojené antény, ťahal aj vysielacie a prijímacie káble. Nebol prítomný pri montáži vysielacích antén. Práce robil spoločne so žalovaným a už sa nepamätal, či tam bol prítomný aj žalobca. Žalobca popieral výpovede svedkov L. a F. tvrdiac, že svorkovanie a predĺženie prípojky robil on tvrdiac, že výkop, v ktorom on osádzal predĺženie so svojimi pracovníkmi, už bol vykopaný. Oni to zaspojkovali a robili aj obsyp. Svedok K. A. (č.l. 506) potvrdil výkon prác pre žalovaného - základu pod stožiar a výkopu pre elektrickú prípojku v dĺžke 20 - 25 m o hĺbke 80 - 90 cm. Robil aj betonárske práce základu pod stožiar. Svedok U. A. (č.l. 506) potvrdil, že keď bol pomôcť žalovanému niečo premerať na Kuzmínove, bol tam prítomný žalovaný a asi dvakrát tam videl aj žalobcu, ktorý im pomáhal. Videl tam aj ďalšie osoby o ktorých nevedel, ku komu patria. Žalobca chodil aj k nemu domov požičať si merák s tým, že ho potrebuje pre vysielač na Kuzmínove.

Na pojednávaní dňa 26.09.2006 (č.l. 508) žalovaný nepriamo potvrdil výkon určitých prác pracovníkmi žalobcu, keď sa spýtal žalobcu, prečo nepovedal, že p. V. zalomil kábel tri metre od konca jeho neodborným odvíjaním, keď ho dávali dole z auta, prečo povedal p. V., aby odišiel radšej preč, na čo tento aj s autom V3S odišiel. Už si nespomínal, či vtedy odišiel aj žalobca.

Okresný súd hodnotiac všetky vyššie uvedené dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo v priebehu konania najavo, považoval všetky položky uvedenej faktúry vo výške ich ocenenia znalkyňou za dôvodné. Hodnovernosť svedeckých výpovedí navrhnutých žalovaným, pokiaľ ide o svedkov H. F. a H. L. znižuje blízky príbuzenský pomer k žalovanému (syn a bratranec žalovaného), pričom časť prác, ktorú títo mali vykonávať je nepochybne iného charakteru, než aké boli predmetom fakturácie (premiestňovanie technologického domčeka bližšie k stožiaru, natieranie stožiara a pod.) a aj skutočnosť, že prakticky až v závere konania začal žalovaný v tomto smere navrhovať dôkazy, hoci už mu boli skôr známe prvotná výpoveď svedka S. a výpovede V., S. a R., potvrdzujúce výkon prác žalobcom resp. jeho pracovníkmi za prítomnosti žalovaného. Vykonanie elektrikárskych prác nie žalobcom a jeho pracovníkmi preukazoval žalovaný najmä dokladmi z č.l. 484 a 485. Platba za práce uvádzané v protokole zo dňa 28.10.2001 vo výške 8.000,- Sk bola uhradená K. A., ako o tom svedčí uvedený protokol a aj príjmový pokladničný doklad na sumu 8.000,- Sk. Pritom vo veci vypočutý svedok A. uvádzal, že on pre žalovaného nerobil elektrikárske práce, ale len výkopové práce (na uloženie káblov) a ďalej aj výkopové a betonárske práce pod stožiarom. Žalobca pritom nefakturoval žalovanému žiadne výkopové práce a sám potvrdil, že výkop už bol hotový, do ktorého dával káble a robil ich obsyp. Takže dôkazy navrhnuté žalovaným nepreukázali nedôvodnosť fakturácie niektorej z položiek faktúrou č. 2002010, pokiaľ ide o druh fakturovaných prác. Ohľadne ich ocenenia súd vychádzal zo znaleckého posudku, oceňujúcim dané práce cenníkom CENEKON.

Ďalšou spornou faktúrou, ohľadne ktorej neboli vyhotovované ZL, bola faktúra č. 2002009. Svedok S. (č.l. 67) čiastočne potvrdil výkon prác na SOU Istebné fakturovaných uvedenou faktúrou a ich výkon (za prítomnosti žalovaného a jeho kontroly) potvrdzoval aj svedok T. S. (č.l. 71). K uvedeným prácam vypovedal aj svedok S. V. (č.l. 495), podľa ktorého rozvody na učilišti robil žalovaný, ktorý montoval aj anténu - sito, keď predtým tam nejaká firma od žalobcu montovala satelit, resp. tanier, ale to vtedy nešlo, preto sa potom montovalo sito. Samotný žalovaný na pojednávaní 14.01.2009 z uvedenej faktúry namietal len znalkyňou neoceňované položky „anténa MMDS oprava" a „práce súvisiace" (č.l. 470). Preto okresný súd považoval za dôvodné všetky znalkyňou ocenené položky (+ refakturácia 1ks konzoly 210,- Sk).

Spornou prakticky v celom rozsahu bola medzi účastníkmi aj fakturácia faktúry č. 2002008 (týkala sa montážnych prác na bytovke 2296 v Dolnom Kubíne, Ľ. Štúra), keď žalovaný sa bránil tým, že taký druh práce, aký tam žalobca robil, si on u žalobcu neobjednal tvrdiac, že žalobca ich robil po dohode s T. U., vtedajším predsedom spoločenstva. Aj k uvedeným prácam bolo vypočutých viacero svedkov. Svedok S. potvrdil výkon prác aj na bytovke 2296, kedy sa počas jeho prítomnosti a súčasnej prítomnosti žalovaného robili dva vchody a bol aj prítomný na montáži antény a zosilňovačov. Žalovaný sa spoločne s nimi podieľal na dolaďovaní signálu jednotlivých zákazníkov. Prítomnosť žalovaného pri výkone montážnych prác žalobcom a jeho pracovníkmi na uvedenej bytovke tvrdil aj svedok T. S.. K uvedeným prácam vypovedal aj svedok M. U. (č.l. 398), ktorý uviedol, že o montáži MMDS antén v uvedenej bytovke sa dohodol on so žalovaným, ale túto montáž fakticky vykonával žalobca. Prijímače dostali tí obyvatelia, ktorí urobili so žalovaným zmluvu. Zmluvy s jednotlivými záujemcami uzatváral žalovaný. V začiatku realizácie prác sa na mieste samom stretol žalobca so žalovaným. Pamätal sa, že žalobca sa dohodol so žalovaným, že to bude montovať žalobca, ktorý robil montáž aj v jeho byte. So žalovaným sa rozprával aj za účasti jeho zástupcu Ing. L. a hovorili aj niečo ohľadne úhrady za montáž a on vtedy povedal, „však my sme už platili, že to má postačovať", ale čo konkrétne platili, už uviesť nevedel. Bol prítomný pri montáži spoločnej antény žalobcom. To, že práce na uvedenej bytovke boli predmetom dohody, svedčí okrem výpovedí žalobcu a uvedených svedkov aj jedno z dvoch písomných poverení vystavených žalovaným žalobcovi, ktoré sa výslovne týkalo montážnych prác na uvedenej bytovke. Pravdivosť tvrdení žalovaného, spochybňujúcich pravosť tohto poverenia, preukázaná nebola. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenia zástupcu žalovaného, že práce na uvedenej bytovke neboli predmetom rokovania a ani dohody terajších sporových strán (napr. č.l. 290) sú čisto účelové, v rozpore aj s pôvodnými tvrdeniami samotného žalovaného a o ich nepravdivosti svedčí

celá reťaz vykonaných dôkazov. Ohľadne rozsahu žalobcom fakturovaných prác žalovaný vo svojom „komentári k žalobe" doručenom okresnému súdu dňa 06.05.2009 (č.l. 492) výslovne uviedol, že práce na uvedenej bytovke boli vykonané, hoci podľa neho spôsob, rozsah a množstvo prác a pod. boli dojednané mimo neho, bez jeho vedomia a nad rámec jeho I. (nešlo o montáž MMDS antén u jednotlivých abonentov, ale domového televízneho rozvodu a VKV antény), ale išlo o dojednanie medzi žalobcom a p. U., v súvislosti s čím sa odvolal práve na výpoveď p. U.. To, že by uvedený záver mala preukazovať svedecká výpoveď T. U., však z výpovede tohto svedka vyvodiť nemožno, ale naopak, k dohode ohľadne montáže aj podľa výpovede T. U. došlo práve medzi žalovaným a T. U., pričom prítomnosť žalovaného pri výkone konkrétnych montážnych prác preukázali viaceré svedecké výpovede a bolo preukázané, že na rozdiel od prípadov, keď boli v ostatných prípadoch montované samostatné antény u jednotlivých zákazníkov, v prípade bytovky 2296 uzatváral so záujemcami zmluvy o pripojení na televízny káblový rozvod výlučne žalovaný. Ak by mal žalobca vykonávať uvedené práce na bytovke Ľ. Štúra 2296 svojvoľne (bez dohody so žalobcom), bolo by pre súd nevysvetliteľné počínanie žalobcu (prečo by také niečo robil). Pritom bez vykonania fakturovaných prác, ktoré robil žalobca so svojimi pracovníkmi, by nebola možná dodávka signálu jednotlivým užívateľom, s ktorými žalovaný po tom, ako už bola technicky zabezpečená distribúcia signálu do jednotlivých bytov, priamo uzatváral zmluvy, na podklade ktorých mu potom mali užívatelia platiť v zmluve uvedené platby za poskytované služby (ich úhradu v určitom rozsahu potvrdzoval aj samotný žalovaný). Ak mali byť robené uvedené práce inak, ako si predstavoval žalovaný, dokonca v rozpore so záväznými normami, ktoré žalovaný ako osoba podnikajúca v danej oblasti poznal a mal poznať, je opäť nepochopiteľné, že napriek tomu žalovaný pristúpil k uzatváraniu jednotlivých zmlúv so zákazníkmi, prijímal od nich (minimálne od niektorých) mesačné platby a že tento nijakým spôsobom napriek svojej častej prítomnosti pri výkone prác žalobcom a jeho pracovníkmi, voči ich realizácii tak, ako bola prevádzaná, nezakročil. Uvedené platí o to viac, že žalobca pri ich výkone v prevažnej miere mal používať materiál dodaný žalovaným.

Samotný žalovaný vo svojom prednese na pojednávaní 18.05.2004 (č.l. 220) a ešte aj na pojednávaní 16.06.2008 (č.l. 390) potvrdzoval, že sa na „činnosti" ohľadne bytovky na Ul. Ľ. Štúra zúčastnil, ale na montáži ako takej sa nezúčastnil, nie je pravdou, že by ju dokonca koordinoval. Tvrdil však, že jeho činnosť bola obmedzená na to, že s jednotlivými záujemcami uzatváral zmluvy o dodávke signálu. Následne ale takto ním potvrdený a pripustený „rozsah" jeho aktivít ohľadne uvedenej bytovky poprel tak, že od pojednávania 08.11.2010 začal tvrdiť, že tie zmluvy, ktoré má so zákazníkmi bývajúcimi v uvedenej bytovke, neuzatváral priamo on, ale žalobca, resp. jeho pracovníci, ktorý mu ich aj odovzdal. Pravdivosť prvotných tvrdení žalovaného, ktorý potvrdzoval, že priamo on uzatváral so zákazníkmi v bytovke 2296 zmluvy, čo neskôr popieral, potvrdzujú jednak nemenné tvrdenia žalobcu k tejto otázke, ale výslovne to potvrdil svedok Y. Y. (č.l. 628), ktorý uviedol, že zmluvu vtedy uzatváral priamo so žalovaným, ktorý bol u neho v byte a k čomu došlo až po tom, keď to bolo funkčné a mal v byte signál. Uvedený svedok tiež uviedol, že keď sa to montovalo, boli tam zúčastnení aj žalobca, aj žalovaný. Žalovaný bol vtedy ako realizovateľ a žalobca tie práce vykonával, montoval a mal aj meracie zariadenia. Vedel, že o tom, čo sa robilo, spolu žalobca a žalovaný diskutovali. Montáž v ich bytovke bola podmienená zo strany žalovaného záujmom minimálne 15 záujemcov. Tých záujemcov bolo minimálne 10. Potvrdil, že bola montovaná anténa, stožiar, rozvody už boli, ale od antény po rozvody v bytovke dávali káble a robili elektroinštalácie, žalobca musel poprepájať jednotlivé vetvy a stúpačky, aby bol signál spojazdnený. Za tie práce on nikomu nič neplatil a ani nič nepodpisoval ohľadne montážnych prác robených v súvislosti so zabezpečením signálu. Za službu žalovanému platil dohodnutú sumu, ale po troch rokoch dal výpoveď. Platenie úhrad za využívanie služieb potvrdzovali vo svojich výpovediach aj svedkovia Q. V. (č.l. 634 p.v.), Y. U. (č.l. 635) s tým, že uvedené osoby si už nepamätali, s kým konkrétne uzatvárali zmluvy o pripojení na televízny káblový rozvod. Žalovaný potvrdil platbu z r. 2002 vo výške 750,- Sk od Y. U. a platby od Y. Y. po 150,- Sk mesačne asi od mesiaca jún až do decembra 2002 bez fakturácie (fakturáciu pritom uzavreté zmluvy ani nepredpokladali) za poskytovanie telekomunikačnej služby.

Z vyššie uvedeného dokazovania mal okresný súd preukázané uzavretie zmluvy medzi účastníkmi aj na výkon prác potrebných v súvislosti s vybudovaním MMDS systému v uvedenej bytovke jednotlivým záujemcom, ktoré práce vykonával žalobca podľa pokynov žalovaného zabezpečujúceho aj potrebnú súčinnosť a kontrolu prevádzaných prác, ohľadne ktorých po uzavretí zmlúv žalovaným s jednotlivými záujemcami (uzatváranými až v čase, keď bol signál v jednotlivých bytoch už funkčný) neboli žalovaným reklamované (prípadné reklamácie zo strany žalovaného na žalobcom vykonané práce preukázané neboli, o čom svedčí napr. aj výpoveď svedkyne K. S. - č.l. 72, ktorá v danom čase

vykonávala účtovníctvo pre žalovaného a vypovedala, že žiadnu faktúru nevrátil žalovaný žalobcovi na prepracovanie z dôvodu ich nedôvodnosti, resp. pre nevykonanie fakturovaných prác alebo ich nekvalitné vykonanie a ich neuhradenie ani po urgenciách zdôvodňoval tým, že má dôležitejšie faktúry ako tie ich). Nebolo preukázané, že by medzi účastníkmi bol dohodnutý nejaký osobitný spôsob odovzdania žalobcom vykonaných prác. O ich ukončení v tomto prípade (a napokon aj v prípade individuálnych abonentov) svedčia uzavreté zmluvy s jednotlivými zákazníkmi, uzatváranými po tom, ako im bola zabezpečená po vykonaní potrebných montážnych prác distribúcia signálu a v prípade individuálnych abonentov aj nimi podpísané ZL.

Okresný súd však z celkovej ceny žalobcom fakturovaných prác na bytovke 2296, vychádzajúc z cien stanovených znalcom podľa cenníka CENEKON, odpočítal v celom rozsahu položky 15 (PVC krabica 4ks á 100,30 Sk/ks, celkovo 401,20 Sk), položku 16 (1ks istič - 197,20 Sk) z dôvodu, že z písomného stanoviska znalkyne k námietkam žalovaného voči znaleckému posudku (č.l. 604) vyplýva, že uvedené položky znalkyňa vyhodnotila ako montážne práce potrebné výlučne pri budovaní SKR a STA, teda nie ako práce nevyhnutne potrebné pre zabezpečenie telekomunikačnej služby prostredníctvom systému MMDS a v tomto smere žalobca nepreukázal, že by napriek uvedenej skutočnosti uvedené práce realizoval práve na podklade jeho zmluvného vzťahu so žalovaným. Tiež odrátal položku 13 (6 ks spojka F), ktorá položka nebola žalobcom oceňovaná v pôvodnej fakturácii a napriek tomu ju najprv žalobca ocenil až v priebehu tohto konania a následne ju ocenila znalkyňa na sumu 268,20 Sk. Odrátal aj položku 19 - oprava koax. kábla 2ks v celkovej znalcom stanovenej výške 89,40 Sk pre nepreukázanie vykonania takejto činnosti. Z účtovaných položiek 9 (15 ks TV + R zásuvka) a 10 (24 ks TV + R zásuvka) súd celkovo uznal cenu za 12 TV + R zásuviek (v jednotkovej cene 110,20 Sk) čo predstavuje 1.322,40 Sk (rozdiel oproti znalcom stanovenej výške za 15 ks - 1.653,- Sk predstavuje 330,60 Sk). Len takýto počet TV + R zásuviek s ohľadom na počet uzavretých zmlúv so zákazníkmi v uvedenej bytovke (12 zmlúv) mal okresný súd preukázaný. Odôvodnené pochybnosti ohľadne montáže väčšieho množstva týchto zásuviek (čo žalobca zdôvodňoval tým, že niektorí žiadali zásuvky pre viac televízorov a tak jedna bola priechodzia a ďalšia koncová) sú aj v tej súvislosti, že žalobca tvrdil, že ohľadne uvedenej bytovky sa robili ZL len na práce mimo fakturácie uvedenou faktúrou, keď zákazník požadoval niečo naviac, čo potom osobitne platil. Práve montáž väčšieho počtu TV + R zásuviek v niektorom byte možno považovať za práce naviac, ktorých vykonanie (so súhlasom žalovaného) žalobca nepreukázal. Potom z uvedenej faktúry súd považoval za dôvodné fakturovanie ohľadne sumy 6.663,90 Sk (7.950,60 Sk - 1.286,70 Sk ako súčtu súm 401,20 Sk - 197,30 Sk - 268,20 Sk - 89,40 Sk - 330,60 Sk).

K ostatným faktúram, u ktorých žalovaný prevažne namietal to, že ceny jednotlivých položiek nie sú v súlade s cenníkom CENEKON 2000, svedok S. uviedol, že žalovaný ho osobne požiadal o vypracovávanie podkladov - zákazkových listov, faktúr a pokladničných blokov a sám mu ukázal, ako to má robiť a robil tak na základe splnomocnenia žalovaného. Ocenenie jednotlivých položiek týchto faktúr (faktúra č. 2002001, 2002002, 2002003, 2002004, 2002005, 2002006, 2002007, 2002011, 2002012) okresný súd považoval za dôvodné v rozsahu znalcom vypočítanej ceny podľa cenníka CENEKON, pričom k prácam znalkyňou oceňovaným a súdom priznaným bola pripočítaná suma 17.610,- Sk (584,54 Eur) za dodávku konzol, mreže a montáže mreže, ktorá bola tiež predmetom fakturácie zo strany žalobcu.

Na základe vyššie uvedeného potom okresný súd ustálil celkovú výšku žalobcom dôvodne fakturovanej úhrady za práce vykonané na základe požiadavky žalobcu v celkovej výške 146.481,50 Sk (21.161,10 Sk + 14.326,50 Sk + 19.094,40 Sk + 7.155,80 Sk + 8.205,50 Sk + 4.460,30 Sk + 2.561,60 Sk + 6.663,90 Sk + 1.890,40 Sk + 38.733,70 Sk + 3.356,50 Sk + 1.261,80 Sk + 17.610,- Sk). Ak žalobca túto „celkovú pohľadávku" ponížil v žalobe z dôvodu jeho jednostranného zápočtu o 47.387,30 Sk, rozdiel predstavuje 99.094,20 Sk, v ktorej výške si celkovo dôvodne žalobca uplatnil v tomto konaní svoje nároky voči žalovanému ako cenu za žalovaným objednaný a následne účastníkmi dohodnutý a žalovaným vykonaný rozsah prác včítane dodávky materiálu, ktorý bol predmetom fakturácie žalovanými faktúrami. Ak z uvedenej pohľadávky už bolo žalobcovi právoplatne priznaných rozsudkom zo dňa 21.05.2004, č.k. -228 suma 48.172,50 Sk, rozdiel predstavuje 50.921,70 Sk, čo po prepočte konverzným kurzom je 1.690,29 Eur, ktorú okresný súd priznal žalobcovi voči žalovanému.

S poukazom na v spojení s v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu účastníkov okresný súd priznal žalobcovi aj uplatnený 13%-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 2.803,10 Eur (84.446,05 Sk) za obdobie od 07.01.2003 do 17.10.2003. Uvedenú sumu 2.803,10 Eur (84.446,05 Sk) okresný súd vypočítal tak, že z celkovej preukázanej pohľadávky žalobcu voči žalovanému - 146.481,50 Sk odpočítal 10% ratu, čo je 131.833,35 Sk a odpočítal sumu 47.387,30 Sk predstavujúcu jednostranný zápočet žalobcu. Ďalej priznal úrok z omeškania v uplatnenej výške 13 % ročne zo sumy 1.690,29 Eur za obdobie od 18.10.2003 až do jej zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania priznanú v žalovanej výške, túto žalovaný v priebehu konania nerozporoval a naviac, v takejto výške už bol aj žalobcovi voči žalovanému právoplatne priznaný úrok z omeškania z tej časti žalovanej istiny, ohľadne ktorej okresný súd žalobe vyhovel (s ohľadom na jej nespochybňovanie zo strany žalovaného) rozsudkom zo dňa 21.05.2004, č.k. -328. Vo zvyšnej časti okresný súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Ďalej okresný súd uviedol, že s ohľadom na zložitosť prípadu, postupujúc podľa veta prvá rozhodol o tom, že o trovách tohto konania bude rozhodovať až po právoplatnom skončení tohto konania vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa , . Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že za nesprávne právne posúdenie veci súdu prvého stupňa považoval najmä posúdenie objednávky žalovaného zo dňa 24.06.2002, z ktorej vyplýva: „Objednávam u Vás montážne práce spojené s montážou prijímacích zariadení MMDS u zákazníkov. Žiadam o potvrdenie objednávky a predloženie cenovej kalkulácie". V ničom inom, ani v nijakom inom rozsahu okrem tejto objednávky, nebolo zo strany žalobcu preukázané, čo tvorilo predmet objednanej činnosti žalovaného u žalobcu, teda čo bolo predmetom sporného záväzkového vzťahu medzi objednávateľom a zhotoviteľom. Teda jednoznačne a výhradne len a jedine montážne práce, spojené s montážou prijímacích zariadení MMDS u zákazníkov, boli predmetom zmluvy o dielo medzi objednávateľom a zhotoviteľom. Túto objednávku považoval za jediný a základný dôkaz, na základe ktorej súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď neakceptoval opakovane vznášané námietky žalovaného, že koná nad rámec predmetu zmluvy o dielo, najmä pri skúmaní a zisťovaní okolností nesúvisiacich s daným predmetom zmluvy o dielo, napr. vysielač žalovaného na Kuzmínovej, resp. montáž spoločnej televíznej antény (STA), resp. káblového distribučného systému (KDS) na bytovke L. Štúra v Dolnom Kubíne, čo s predmetom zmluvy o dielo nemalo nič spoločné. Dožadoval sa, aby konanie a dokazovanie bolo zamerané na preskúmanie veci v súlade s predmetom zmluvy o dielo, teda jeho rozsah, ktorým boli montážne práce spojené s montážou prijímacích zariadení MMDS u zákazníkov. V uvedených súvislostiach žalobca vystavil žalovanému faktúry č. 2002001 až 2002012 na celkovú sumu 165.098,70 Sk (5.480,21 Eur), z ktorých vyplýva, že fakturoval žalovanému práce, ale aj materiál, ktorý nesúvisel s predmetom zmluvy o dielo a čo je dôležité, mnohé fakturované práce neboli žalobcom ani vykonané. Poukázal na spoločné jednanie zo dňa 18.12.2002, výsledkom ktorého bola sumarizácia vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného, celkom v sume 132.116,- Sk a dohoda, že faktúry budú zaslané doporučene žalovanému na jeho písomné vyjadrenie. Žalobca vo svojej žalobe z daného jednania nevychádzal, žalovaný namietané faktúry neakceptoval a ako ani prípadný navrhovaný vzájomný zápočet. Následne zo sumy 165.098,70 Sk fakturovanej faktúrami č. 2002001 až 2002012 vykonal jednostranný zápočet a dospel k pohľadávke voči žalovanému v sume 101.201,40 Sk, pričom okresný súd vôbec nevzal do úvahy nespôsobilosť pohľadávky žalobcu, spočívajúcu vo fakturovaných sumách uvedenými faktúrami, ani po záväznom právnom názore odvolacieho súdu vyslovenom v uznesení zo dňa 11.10.2006, sp.zn. . Žalovaný rešpektoval, ale i súd prvého stupňa mal rešpektovať, že už z prvého uznesenia odvolacieho súdu sp.zn. zo dňa 1. júna 2005, ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. -228 zo dňa 21.5.2004 vyplývalo, že bol skonštatovaný záver, že prvostupňový súd mal vykonať všetky dôkazy, vzťahujúce sa k jednotlivým fakturovaným cenám, ktoré mali byť oceňované cenníkom CENEKON, a tak dospieť k záveru, či pohľadávka žalobcu zodpovedá dohodnutému spôsobu oceňovania. Okresný súd sa uberal úplne iným smerom, pre žalobcu vytváral priestor, aby mohol takpovediac „dolaďovať" fakturované položky v jednotlivých faktúrach a približovať ich k cenám podľa cenníka CENEKON. Žalobca neoceňoval položky tvoriace jednotlivé faktúry podľa cenníka CENEKON. V tomto štádiu konania videl ďalšiu nesprávnosť právneho posudzovania veci súdom prvého stupňa najmä v tom, že i keď súd vykonával dokazovanie, pri ktorom zistil závažné a výrazné rozdiely v cenách fakturovaných žalobcom vo všetkých faktúrach, bral ich naďalej do úvahy ako hmotno-právny základ jednostranného zápočtu pre stanovenie istiny

žalobcu. Ak súd zistil, že cena mala byť fakturovaná podľa cenového predpisu (cenník CENEKON), ale nebola, toto skutkové zistenie sa malo „pretaviť" do rozhodnutia súdu, ktoré by v konečnom dôsledku znamenalo požadované zamietnutie žaloby žalobcu najmä preto, že nemôžu tvoriť relevantné fakturované sumy, ktoré žalobca použil pre svoj jednostranný zápočet. Bol toho názoru, že pohľadávka, vytvorená žalobcom na základe neplatne fakturovaných cien, nebola spôsobilá na započítanie, a preto vznášal námietku premlčania voči faktúram žalobcu, ktoré sú daňovými dokladmi a považoval ich za právne vadné. S touto problematikou sa súd prvého stupňa nevysporiadal, resp. jeho vysporiadanie sa považovalo za nesprávne právne posúdenie veci. V rámci podaného odvolania na str. 4 poukazoval na faktúru č. 2002004 a jej jednotlivé položky. Žalobca ďalej namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo je zrejmé z výrazných rozporov a rozdielov v cenách podľa CENEKON a v cenách fakturovaných žalobcom, a to bez toho, aby akceptoval právne názory odvolacieho súdu vyslovené v zrušujúcich uzneseniach. Za nesprávne skutkové zistenia považoval najmä, že konanie bolo preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ diela nie je podnikateľom oprávneným na realizáciu, teda montáž zariadení pre elektronické komunikácie. Pokiaľ podnikateľ vykonával podnikateľskú činnosť, na ktorú nemá príslušné oprávnenie, považoval minimálne za sporné, či takémuto subjektu vzniká právo domáhať sa na súde ochrany svojich záujmov z podnikateľskej činnosti vrátane nárokov na zaplatenie za prácu, s čím sa okresný súd nevysporiadal. Ďalej bolo dokazovaním zistené, že žalobca mimo rámca vykonávania diela zrealizoval elektronické komunikačné zariadenie (spoločnú tel. anténu) na bytovke Ľ. Štúra č. 2296 v Dolnom Kubíne, a to nad rámec objednávky žalovaného, čiže mimo predmetu diela, pričom bolo preukázané svedkami p. F., p. U. a p. V., že tieto osoby žalovaného ani nepoznajú, nemajú žiadnu vedomosť o tom, z akého vzťahu, prípadne iniciatívy došlo k montáži tohto el. komunikačného zariadenia. Za nesprávne skutkové zistenie súdu prvého stupňa považoval na základe takéhoto dokazovania tú skutočnosť, že okresný súd považoval vykonanie montáže spoločnej tel. antény za súčasť diela a žalobcom fakturovanú cenu zahrnul do celkovej sumy, ktorou zaviazal žalovaného v časti 6.663,90 Sk, pričom výsledok dokazovania podľa faktúry č. 2002008, znaleckého posudku a záverov súdu je vzájomne rozporné. Dokazovaním považoval za zistené, že predmetom zmluvy o dielo neboli žiadne činnosti fakturované žalobcom na vysielači Kuzmínovo, naviac tieto práce boli vykonávané v réžii samotného žalovaného v čase pred podaním objednávky žalobcovi, ktorá je zo dňa 24.06.2002, o čom svedčí výpoveď svedka pána A.. Rovnako za nesprávne skutkové zistenie považoval na základe takéhoto dokazovania tú skutočnosť, že okresný súd považoval vykonanie prác montáže na vysielači Kuzmínovo za súčasť diela a žalobcom fakturovanú cenu zahrnul do celkovej sumy, ktorou zaviazal žalovaného v časti 38.733,70 Sk. Dokazovanie bolo preukázané, žalobca a jeho právny zástupca prehlásili a potvrdili, že ceny prác nefakturovali podľa cenníka CENEKON, pričom z niektorých položiek vo faktúrach vyplýva, že ceny sú nižšie ako sú uvedené v cenníku CENEKON. Žalovaný sa stotožnil so žalobcom, že z jeho výpovede nespochybniteľne vyplýva, že fakturoval položky mimo cenníka CENEKON a navyše položky, ktoré nevykonal, napr. kovové mreže, ktoré údajne vyrábal, aj ich montoval svedok R., teda všetky položky vo faktúre č. 2002010 neboli žalobcom realizované. Ďalej dokazovaním považoval za preukázané, aj podľa záverov znaleckého posudku č. 2/2010 zo dňa 28.06.2010 znalkyne X. Z. vyplýva, že cenník CENEKON 2000 neobsahuje tie položky a najmä ceny, ktoré sú žalobcom uvádzané vo faktúrach a ním oceňované podľa jeho úvahy. Za ďalšie z nesprávnych skutkových zistení súdu prvého stupňa považoval tie skutočnosti, ktoré vyplývajú z uvedených faktov v súvislosti s tým, že žalobca nefakturoval ceny podľa cenníka CENEKON, čo bolo predmetom a úlohou zisťovania súdu prvého stupňa podľa záverov krajského súdu. Napriek tomu okresný súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy z jednotlivých faktúr, ktoré preukázateľne neboli fakturované podľa cenníka CENEKON. Považoval svoje odvolanie za dôvodné, pretože konanie súdu prvého stupňa trpí vadami, spočívajúcimi v zákonných dôvodoch pre odvolanie žalovaného. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu, žalobu žalobcu v zostávajúcej časti zamietol s uplatnením náhrady trov odvolacieho konania.

K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu. Mal za to, že odvolanie žalovaného je účelové, s cieľom oddialiť plnenie zo strany žalovaného. Žalovaný vo svojom odvolaní, tak ako po celý čas súdneho konania, tvrdí, že predmetom zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným boli len a jedine montážne práce spojené s montážou prijímacích zariadení MMDS u zákazníkov. V konaní však bolo nesporne preukázané, že predmetom zmluvy o dielo medzi účastníkmi konania boli aj iné práce, ktoré boli žalovanému fakturované faktúrami č. 2002001-2002012. Aj odvolací súd vyslovil právny názor, že medzi účastníkmi došlo k dohode o cene, a teda k uzatvoreniu zmluvy o dielo. Svedeckými výpoveďami a listinnými dôkazmi bolo preukázané, že

žalovaný si žalobcom vykonané práce objednal, pri vykonaní bol osobne prítomný, ich výkon osobne konzultoval a kontroloval. Žalovaný na základe takýchto vykonaných prác potom uzatváral s jednotlivými abonentmi zmluvy o dodávke služieb, ktorých dodávka by bez žalobcom vykonaných prác nebola nikdy možná. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca fakturoval aj materiál, ktorý nesúvisel s predmetom zmluvy o dielo a že fakturované práce neboli žalobcom ani vykonané, ako i že žalobca neoceňoval položky tvoriace jednotlivé faktúry podľa cenníka CENEKON s námietkou jednostranného započítania vykonaného žalobcom vo výške 47.387,30 Sk uviedol, že v konaní bolo nesporne preukázané a podrobne odôvodnené, že žalobca fakturoval žalovanému práce, ktoré si žalovaný u žalobcu objednal, pri výkone týchto prác bol žalovaný osobne prítomný, ich výkon so žalobcom osobne konzultoval a kontroloval. Rovnako bolo preukázané, že bez žalobcom vykonaných prác by bol celý systém MMDS absolútne nefunkčný. Znalecké dokazovanie preukázalo, že žalobca niektoré položky faktúr nefakturoval v úplnom súlade s cenníkom CENEKON. Je však podstatné to, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že tieto práce boli žalobcom skutočne vykonané, systém MMDS bol na základe takto vykonaných prác plne funkčný a žalovaný na jeho základe uzatváral s abonentmi zmluvy a profitoval. Za takúto preukázateľne kvalitne vykonanú prácu patrí žalobcovi primeraná odmena (určená podľa dohody strán cenníkom CENEKON), ktorú ustanovený znalec aj dostatočne určito vyčíslil a takto stanovenej ceny sa okresný súd vo svojom rozhodnutí pridržiaval. To, že pri niektorých položkách faktúr žalobca neuniesol dôkazné bremeno, je možné pripísať odstupu času od vykonania prác do začatia súdneho sporu tomu, že sa neuchovali zodpovedajúce doklady. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdil a rozhodol o trovách odvolacieho konania, ktoré si uplatnil a súčasne vyčíslil.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach ust. bez nariadenia pojednávania podľa a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. , bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.690,29 Eur s príslušenstvom potvrdený ako v tomto výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. v spojení s ust. . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania podľa sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline pod č.k. -696 zo dňa 30.08.2012 a doručovanie upovedomenia o verejnom vyhlásení rozsudku účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 04. septembra 2012, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

Podľa ust. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.690,29 Eur s príslušenstvom preskúmavaný len v medziach odvolacích dôvodov žalovaného zo dňa 24.02.2011 (č.l. 672 - 678 spisu).

Podľa ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalovaného, ktoré sa vzťahovali na napadnuté výrokové časti rozsudku okresného súdu, krajský súd uvádza, že ako rozhodné bolo posúdenie uplatneného nároku žalobcu vo väzbe na dôkazný stav zistený vykonaným dokazovaním, ktorým bol krajský súd viazaný podľa ust. , keďže nebola preukázaná žiadna z výnimiek uvádzaných v ods. 2 až 7 ust. . Nepochybne s uplatnením nároku žalobcu vo väzbe na predchádzajúce zrušené rozhodnutia tak predmetom konania zostal nárok na zaplatenie sumy 69.538,90 Sk (2.308,27 Eur) s 13% úrokom z

omeškania zo sumy 101.201,40 Sk (3.359,27 Eur) od 07.01.2003 do 17.10.2003 a zo sumy 69.538,90 Sk (2.308,27 Eur) od 18.10.2003 do zaplatenia a nárok na náhradu trov konania. Napadnutým výrokom rozsudku okresného súdu bola uložená žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.690,29 Eur s príslušenstvom, pričom vo zvyšnej časti bola okresným súdom žaloba zamietnutá. Nepochybne s uplatneným nárokom žalobcu priznaným okresným súdom bola spojená i dôkazná povinnosť podľa ust. .

Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému výroku rozsudku okresného súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu s prihliadnutím na vyššie citované ust. a dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárali dostatočné východiská pre vyslovenie napadnutého meritórneho výroku rozsudku súdu prvého stupňa o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 1.690,29 Eur s príslušenstvom. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku precízne a podrobne vyložil, ktoré skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, ako vec posúdil a z akých dôvodov.

Len na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého výroku rozsudku okresného súdu a len k odvolacím dôvodom žalobcu krajský súd uvádza nasledovné. K námietke, že základom právneho vzťahu účastníkov bola len a jedine objednávka žalovanému zo dňa 24.06.2002, z obsahu ktorej vyplýva, že predmetom objednanej činnosti žalovaného u žalobcu boli len a jedine montážne práce spojené s montážou prijímacích zariadení MMDS u zákazníkov a tento právny vzťah nemal prepojenie a netýkal sa konania žalobcu nad rámec takto špecifikovaného predmetu zmluvy o dielo, napr. vysielač žalovaného na Kuzmínove, resp. montáž spoločnej televíznej antény SPA na bytovke L. Štúra v Dolnom Kubíne, krajský súd uvádza, že otázka existencie zmluvného vzťahu účastníkov, a to konkrétne vymedzenie jej predmetu, bola riešená pred okresným i krajským súdom. Po opätovnom oboznámení sa s obsahom, s priebehom konania pred súdom prvého stupňa, vykonanými dôkazmi, odvolací súd v zhode s vyhodnotením, ktoré urobil okresný súd vo vzťahu k vykonaným dôkazom, konštatuje, že existencia zmluvného vzťahu účastníkov bola preukázaná listinným dokladom, a to písomnou objednávkou zo dňa 24.6.2002 na č.l. 199 spisu, s vymedzeným predmetom: montážne práce, spojené s montážou prijímacích zariadení MMDS u zákazníkov a vo vzťahu k prácam vykonaným na bytovke ul. Ľ. Štúra 2296, tento bol osvedčený okrem iného i poverením na č.l. 200 spisu (a poverenie na č.l. 201 spisu), podľa ktorého žalovaný poveril žalobcu na zastupovanie v rozsahu potrebnom pre činnosť a právne úkony, spojené s montážou prijímacích zariadení MMDS na SOU Istebné a vyššie uvedenej ul. Ľ. Štúra 2296, a to na dobu určitú do 25.10.2002 vrátane, k čomu pristúpila i skutočnosť, že žalovaný odovzdal žalobcovi svoje príjmové pokladničné doklady za účelom preberania peňazí od zákazníkov, ktorú činnosť reálne vykonal Y. S., čo preukázala najmä výpoveď svedka V. na č.l. 478 spisu, ako i odovzdanie zmlúv pre jednotlivých abonentov. Teda bolo zrejmé, že zo strany žalovaného bol adresovaný žalobcovi návrh na vykonanie prác v zmysle poverenia, ktorý návrh žalobca akceptoval a práce reálne vykonal. Rovnako z dokazovania vyplynulo, že rozsah prác bol v ich priebehu žalovaným upresňovaný, výpoveďami svedkov bolo preukázané, že žalovaný sa niektorých prác osobne zúčastňoval, na ktorých určitým spôsobom i pracovne participoval. Zároveň svedecké výpovede preukázali i návrh zo strany žalovaného na realizovanie prác na vysielači v Kuzmínove, ktoré práce žalobca reálne vykonal v súvislosti s výstavbou a sfunkčnením samotného vysielača. Pokiaľ žalovaný vykonal prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy v zmysle ust. a , ktorý návrh bol zo strany žalobcu prijatý a akceptovaný, čo preukázalo vykonanie prác žalobcom, potvrdených svedeckými výpoveďami, došlo tým k uzavretiu zmluvy medzi žalobcom a žalovaným postupom podľa ust. . Stotožňuje sa krajský súd s vysloveným záverom prvostupňového súdu, že výpovede svedkov, ako i zistené dôkazy vyvrátili obranu žalovaného, v rámci ktorej tvrdil, že nedošlo k uzavretiu dohody o výkone prác, týkajúcich sa montáže prijímacích zariadení MMDS na SOU Istebné a ul. Ľ. Štúra 2296, ako i prác súvisiacich s vysielačom na Kuzmínove.

Pokiaľ žalovaný i v podanom odvolaní zotrval na námietke, že nemohlo dôjsť k dohode o vykonaní prác z dôvodu absencie jej podstatnej náležitosti, a to (ne)dohody o cene, krajský súd zvýrazňuje vyslovený právny záver tak v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Žiline č.k. -250 zo dňa 1. júna 2005, ako aj v uznesení Krajského súdu v Žiline č.k. -284 zo dňa 11.10.2006 vo

vzťahu k dohode o cene, a to, že medzi účastníkmi došlo k dohode, že práce budú oceňované cenníkom CENEKON. Vo vzťahu k oceňovaniu jednotlivých položiek vo faktúrach bolo úlohou prvostupňového súdu dospieť k záveru, či pohľadávka žalobcu zodpovedá dohodnutému spôsobu oceňovania s tým, že určujúcim bol cenník CENEKON, z ktorého okresný súd vychádzal a podrobne vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania k spornej fakturácii, k určeniu ceny prác pri jednotlivých položkovitých častiach. Je však zrejmé, že ak niektoré položky vykonávaných prác neboli konkrétne obsiahnuté v položkovitej časti cenníka CENEKON, nemá to za následok (ne)dohodu o cene, ale bolo potrebné ju stanoviť, a preto správne pristúpil k znaleckému dokazovaniu, ktoré ako jeden z dôkazných prostriedkov bolo určujúcim pre stanovenie položkovitých cien v jednotlivých faktúrach. Práve závery odborného vyjadrenia - Znalecký posudok č. 2/2010 zo dňa 28.06.2010 spolu s písomným vyjadrením znalkyne odstránili nezrovnalosti namietané tak žalobcom, ako i žalovaným a dali odpoveď na odbornú otázku vo vzťahu k zhodnoteniu dôvodnosti, resp. nedôvodnosti ceny vyúčtovanej v žalovaných faktúrach - a to jednotlivých položkách. Vo vzťahu k jednotlivým fakturovaným položkám, uvedeným v žalovaných faktúrach v rozsahu priznaných prvostupňovým súdom, poukazuje krajský súd i na samotné správanie sa žalovaného v rámci konania pred súdom prvého stupňa, podrobne odôvodnené v napadnutom rozsudku okresného súdu, keď žalovaný najprv uvádzal, že čo sa týka množstva vykonaných prác súhlasí s množstvom, vo faktúrach s koncovými číslami 01 až 07, u faktúry č. 2002010 súhlasil len s položkami výroba mreží, montáž mreží, na pojednávaní dňa 14. januára 2009 (č.l. 469) nenamietal oprávnenosť fakturácií s koncovým číslom 01 až 07, 11 a 12, a ani nenamietal ocenenie v súlade s cenníkom CENEKON, na č.l. 606 rub spisu uznal fakturovanú jednotkovú cenu konzol vo výške 210 Sk/1 ks, na č.l. 618 rub spisu uznal uplatnenú výšku nákladov za zhotovenie mreží 2.400 Sk, na pojednávaní dňa 14.01.2009 nespochybnil ani faktúry s koncovými číslami 04, 05, 11, ktoré však v písomnom stanovisku na č.l. 614 spisu opätovne začal spochybňovať. Z tohto záveru, práve vzhľadom na samotné rozporné vyjadrenia žalovaného v rámci konania pred súdom prvého stupňa, bolo teda dôvodné vychádzať zo Znaleckého posudku č. 2/2010 zo dňa 28.6.2010 (č.l. 530 - 560 spisu) vo väzbe na písomné stanovisko znalkyne k námietkam tak žalobcu, ako i žalovaného a jej výpoveď v rámci konania pred súdom prvého stupňa, ktoré závery vo väzbe na listiny predložené žalobcom i žalovaným predložené listinné dôkazy a svedecké výpovede boli určujúce a dostatočné pre vyslovený záver prvostupňového súdu.

K námietke premlčania vznesenej žalovaným zvýrazňuje krajský súd, že predmetom konania bol nárok na zaplatenie ceny vykonaných prác vyúčtovaných jednotlivými faktúrami, ktorý bol uplatnený v zákonom stanovenej premlčacej lehote. Skutočnosť (ne)dôvodnosti jednotlivých položiek uplatneného nároku žalobcu mala vplyv len na výsledok úspešnosti, resp. neúspešnosti žalobcu v spore, avšak nie na plynutie premlčacej doby tak, ako správne uzavrel prvostupňový súd.

Pokiaľ žalovaný tvrdil nedostatok oprávnenia žalobcu k predmetu vykonávaných prác, tak poukazuje krajský súd na ust. , podľa znenia ktorého platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať, alebo že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie, a zvýrazňuje, že sama skutočnosť absencie živnostenského oprávnenia žalobcu v požadovanom rozsahu však nemá za následok neplatnosť právneho úkonu a zánik nároku na zaplatenie ceny vykonaných prác.

K námietke vykonania diela mimo rámca dohodnutého v zmysle Objednávky zo dňa 24.6.2002 poukazuje krajský súd na podrobné zhodnotenie vykonané prvostupňovým súdom na č.l. 14-16 a vo vzťahu k bytovke na ul. Ľ. Štúra na č.l. 16-18 napadnutého rozsudku, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Prvostupňový súd podrobne v odôvodnení rozhodnutia rozobral fakturáciu prác a materiálov, k jednotlivým položkám vypočul viacero svedkov: pána S., pána V., T. S., ako i svedka R., ktorý potvrdil vyrobenie ochrannej kovovej mreže, ktoré výpovede zhodnocoval v spojení s výpoveďami R. L., H. L., svedka H. F., svedka K. A., pričom sám žalovaný vo svojej výpovedi na č.l. 508 spisu potvrdil úkon určitých prác pracovníkmi žalobcu. Okresný súd vo vzťahu k prácam na vysielači Kuzmínovo zhodnotil rozpor výpovede svedka K. A., s tvrdením žalovaného ohľadne zaplatenia ceny ním vykonaných prác. Vo vzťahu k faktúre č. 2002008, týkajúcej sa montážnych prác na bytovke Ľ. Štúra rovnako poukázal na výpovede svedkov, vypočutých svedkov a samotné tvrdenie žalovaného, keď žalobca pri výkone prác mal v prevažnej miere používať materiál dodaný žalobcom, pričom samotný žalovaný potvrdzoval na č.l. 390 spisu, že sa na činnosti ohľadne predmetnej bytovky zúčastňoval.

Krajský súd v celom rozsahu odkazuje na precízne a podrobné odôvodnenie rozsudku okresného súdu, viažuceho sa k odvolaním žalovaného napadnutému výroku o povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 1.690,29 Eur s príslušenstvom. Zvýrazňuje krajský súd, že sa nestotožňuje s názorom odvolateľa, že prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec, keď okresný súd na základe dostatočných skutkových zistení a vykonaných dôkazov, ich zhodnotenia postupom podľa jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, vec právne správne posúdil. Z tohto dôvodu preto bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. , a za aplikácie ust. na odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu v celom rozsahu krajský súd poukazuje.

Výrok rozsudku krajského súdu, ktorým o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa, vyplýva z ust. , podľa ktorého ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa , o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.