Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6T/98/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Pilarčíkovej a členov senátu Albíny Machajovej a PhDr. Jána Laštíka, v trestnej veci proti obžalovanému H. R., pre zločin ublíženia na zdraví podľa spáchaný v štádiu pokusu podľa , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.9.2012 v Námestove, takto

rozhodol:

Obžalovaný H. R., nar. XX.XX.XXXX v O. D., bytom O. D. XXX, invalidný dôchodca, na slobode,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 19. 01. 2010 v ranných hodinách, v čase okolo 07.00 hodine, vošiel do rodinného domu číslo XXX v obci O. D., okres Námestovo, kde opakovane nožom bodol tam sa nachádzajúceho N. L., narodený XX. XX. XXXX do nôh a sedacej oblasti tela a následne ešte brániaceho sa N. L. bodol do oblasti hrudníka, , kde s čepeľ zastavila na rebre, čím poškodenému N. L. spôsobil bodnú ranu v strednej časti hrudníka vpravo v oblasti zadnej podpazušnej čiary dĺžky 2 cm, bodne reznú ranu na zadnej strane hornej časti stehna vpravo v dĺžke 6 cm siahajúcu do podkožia, bodnú ranu na zadnej strane hornej časti stehna vpravo v dĺžke 2 cm siahajúcu do podkožia, bodnú ranu sedacej oblasti vpravo v dĺžke 1 cm siahajúcu do podkožia a bodnú ranu sedacej oblasti vľavo v dĺžke 1 cm siahajúcu do podkožia, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia a v prípade vystavenie práceneschopnosť v trvaní do 26. 01. 2010

t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví,

t ý m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa , , , , na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa určuje obžalovanému skúšobnú dobu na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

odôvodnenie:

Okresný prokurátor pod sp. zn. /XX podal dňa 8.9.2011 tunajšiemu súdu obžalobu na H. R. pre zločin ublíženia na zdraví podľa v štádiu pokusu podľa .

Súd na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka poškodeného N. L., svedkyne Y. D., znalca G.. N. a G.. C. a čítaním listinných dôkazov.

Poškodený N. L. sa s nárokom na náhradu škody k trestnému konaniu nepripojil.

V prípravnom konaní bolo upustené od výsluchu obž. H. R. s konštatovaním, že sa jedná o hluchonemú osobu, ktorá neovláda posunkovú reč. Predsedníčka senátu vo veci nariadila verejné zasadnutie, predmetom ktorého bolo predbežné prejednanie obžaloby, v rámci ktorého bolo zistené, že obžalovaný H. R. je hluchonemý, negramotný a neovláda posunkovú reč a jedinou osobou, ktorá je schopná komunikovať s obžalovaným je jeho sestra K. L., ktorá zároveň súhlasila, že bude vykonávať funkciu tlmočníčky. Vzhľadom na špecifickosť trestnej veci, do trestného konania bola pribratá na sľub ako tlmočníčka sestra obžalovaného K. L., a to aj napriek blízkemu príbuzenskému vzťahu, pretože bola jedinou osobou, ktorá sa s obžalovaným vedela dorozumieť.

Predsedníčka senátu rozhodla, že z hlavného pojednávania, na ktorom bol vypočúvaný obžalovaný bude pre potreby súdu kriminalistickým technikom vyhotovený obrazovo zvukový záznam, ktorý bude súčasťou zápisnice z hlavného pojednávania.

Obžalovaný po primeranom zákonnom poučení, aj podľa možností a schopností tlmočníčky a obžalovaného, využil svoje právo a k veci odmietol vypovedať. Obžalovaný iba posunkami, ktoré sú zrejmé aj z vyhotoveného obrazovo zvukového záznamu naznačil, že bol škrtený poškodeným N. L..

Svedok poškodený N. L. vypovedal, že predmetného dňa v ranných hodinách prišiel do domu Y. D., ľahol si do postele a z postele sledoval televíziu. Zaregistroval príchod obžalovaného, ktorý mal v rukáve schovaný nôž, pristúpil k nemu a štyrikrát ho bodol. Jeho reakcia bola taká, že sa postavil z postele a chytil obžalovaného za pravú ruku, v ktorej držal nôž. Správanie obžalovaného si vysvetľuje tým, že obžalovaný žiarlil, pretože obaja spávali s Y. D.. Ďalej vypovedal, že do postele si ľahol oblečený, mal oblečené montérky, ľahol si na chrbát a pozeral televíziu. Keď prišiel obžalovaný, videl ako vytiahol nôž, vtedy sa otočil a obžalovaný k nemu pristúpil a bodol ho nožom. Najskôr ho bodol do sedacej oblasti, načo sa otočil k obžalovanému tvárou. Ošetrujúcemu lekárovi pri prvotnom ošetrení uviedol, že zranenia mu spôsobili neznámi poliaci, ktorí ho v noci prepadli. Potom ako ho doma vykričala mama, že sa to môže opakovať, tak lekárke priznal, že ho fyzicky napadol obžalovaný. Pred uvedeným incidentom žiadne spory s obžalovaným nemali.

Na návrh obhajoby bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania za účelom odstránenia rozporu z dôvodu, že svedok poškodený v prípravnom konaní uvádzal, že obžalovaný držal nôž v ľavej ruke a na hlavnom pojednávaní vypovedal, že držal nôž v pravej ruke. Svedok k rozporu uviedol, že nevie uviesť, v ktorej ruke držal obžalovaný nôž, pretože sa to všetko zbehlo veľmi rýchlo.

Na otázky predsedníčky senátu svedok poškodený uviedol, že v čase incidentu bola v miestnosti prítomná aj Y. D.. Nachádzala sa pri peci a videla vojsť do miestnosti obžalovaného, pretože sa vtedy aj otočila. Posledné bodnutie nožom smerovalo do oblasti pravého boku a to bolo vtedy, ako vstával z postele. Pred útokmi sa bránil iba tak, že obžalovanému chytil ruku v ktorej držal nôž, inak obžalovaného nechytal a ani sa nesácali. Napadnutý bol nožom s čepeľou asi 6 cm. V poradí prvá bola rezná rana do sedacej oblasti, druhé bodnutie smerovalo tiež do sedacej oblasti, tretie bodnutie nožom smerovalo do ľavej časti sedacej oblasti a štvrté bodnutie bolo vlastne do pravého boku. K prvej reznej rane došlo ako vstával z postele a druhé a tretie bodnutie nasledovalo v krátkej časovej súvislosti, tiež ako sa dvíhal z postele a posledná rana nasledovala, keď už skoro stál na nohách.

Obžalovanému bola daná možnosť vyjadriť sa k výpovedi svedka poškodeného, obžalovaný na to ukázal, že pichol poškodeného do ľavej nohy spredu, malým nožom. Obžalovaný ďalej ukazoval, že poškodený ho mal škrtiť a biť päsťami. Aj uvedené vyjadrenie obžalovaného je zaznamenané na obrazovo zvukovom zázname z hlavného pojednávania.

Poškodený sa vyjadril, že nie je pravdou, že by obžalovaného škrtil, alebo že by ho udieral päsťami.

Súd predvolal na hlavné pojednávanie aj svedkyňu Y. D., od výsluchu ktorej bolo v prípravnom konaní upustené pre jej sluchovú vadu. Svedkyňa na hlavnom pojednávaní vypovedala, že uvedeného dňa prišiel k nej domov N. L., prišiel aj obžalovaný a videla ako obžalovaný nožom pichol poškodeného N. L.. Svedkyňa ukázala rukami, že nôž (rúčka aj čepeľ) bol dlhý asi 9 cm. Obžalovaný pichol poškodeného iba raz do brucha. Stála vtedy pri sporáku, bola otočená k nim. Obžalovaný poškodeného pichol nožom, lebo nemá rád, keď chodí k nej domov. Ešte predtým ako obžalovaný pichol nožom poškodeného, spolu komunikovali a fajčili. Nôž v ruke obžalovaného videla, ešte si pomyslela, že obžalovaný vyťahuje cigarety a vtedy zbadala ako vytiahol z vrecka nôž. Poškodený ležal oblečený na posteli a obžalovaný pri ňom stál.

Zo znaleckého dokazovania, k záverom ktorého bol vypočutý znalec vyplynulo, že obžalovaný nikdy v minulosti, v súčasnosti, ani v čase spáchania trestnej činnosti netrpel žiadnou duševnou chorobou v zmysle choromyseľnosti. Obžalovaný v čase spáchania trestnej činnosti vedel rozpoznať protiprávnosť a spoločenskú nebezpečnosť svojho konania v rozsahu podstatne forenzne významne zmenšenom. Ovládať toto svoje konanie vedel v rozsahu podstatne forenzne významne zmenšenom. Obžalovaný aj pri zohľadnení svojho duševného stavu, rozumie z čoho je obvinený a aspoň parciálne chápe zmysel trestného konania. Poruchy v správaní, tak poruchy osobnostné, ale napokon aj poruchy zdravotné sú dané jednak jeho hluchonemotou, ľahkou mentálnou retardovanosťou a od nej sa odvíjajúcou nevzdelanosťou ale aj abúzom alkoholu. Následne popísal spôsob, akým bol vyšetrovaný duševný stav obžalovaného a na podklade akých skutočností dospeli k záverom znaleckého posudku.

K odbornému lekárskemu vyjadreniu bol vypočutý MUDr. C. C., ktorý je zapísaný v zozname znalcov, odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, ktorý vypovedal, že zotrváva na odbornom lekárskom vyjadrení. Poškodený N. L. utrpel dňa 19.1.2010 zranenia: bodnú ranu v strednej časti hrudníka vpravo v oblasti zadnej podpazušnej čiary dĺžky 2 cm, bodne reznú ranu na zadnej strane hornej časti stehna vpravo v dĺžke 6 cm siahajúcu do podkožia, bodnú ranu na zadnej strane hornej časti stehna vpravo v dĺžke 2 cm siahajúcu do podkožia, bodnú ranu sedacej oblasti vpravo v dĺžke 1 cm siahajúcu do podkožia a bodnú ranu sedacej oblasti vľavo v dĺžke 1 cm siahajúcu do podkožia, ktoré zranenia. Uvedené zranenia vznikli pôsobením opakovaného priameho ostrého násilia na poranené časti tela. Tieto zranenia vznikli jednoznačne opakovaným bodnutím predmetom s ostrou kovovou čepeľou s hrotom. Tomuto predmetu zodpovedá bežný nôž. Zranenia vznikli pôsobením násilia strednej intenzity. Mechanizmus vzniku zranení zodpovedá tvrdeniam poškodeného, že bol útočníkom napadnutý nožom. Liečba zranení trvala do 26.01.2010. Práceneschopnosť vystavená nebola, poškodený bol nezamestnaný. V prípade ak by mu bola vystavená práceneschopnosť jej dĺžka by zodpovedal dobe liečenia. Poškodený bol obmedzený v obvyklom spôsobe života nutnosťou vyšetrenia, ošetrenia a následnej kontroly. Po dobu približne 7 dní pociťoval bolesti v oblasti hrudníka vpravo, pravého stehna a oboch sedacích oblastí. Tieto bolesti sa zvýrazňovali pri vstávaní, pri chôdzi, pri dýchaní, pri kašli, pri dotyku a vlastne pri akejkoľvek fyzickej námahe. Bolesti boli intenzívne prvé 2-3 dni a v priebehu liečby mali postupne klesajúcu intenzitu. Pokiaľ ide o popis zranení, ktoré pri použitej intenzite násilia mohli byť poškodenému spôsobené pod bodom 5 odborného vyjadrenia, kde konštatoval, že poškodenému mohli byť spôsobené zranenia v oblasti hrudníka majúce povahu ťažkého charakteru s dobou liečenia nad 42 dní, vychádzal z otázky orgánov činných v trestnom konaní, v ktorej bolo uvedené, že pri útoku bol použitý nôž s čepeľou asi 10 cm. Na hlavnom pojednávaní, keďže použitý nôž sa nepodarilo stotožniť uviedol, že pokiaľ by išlo o nôž o dĺžke čepele napr. 4 cm, takýto nástroj by prenikol do pohrudničnej dutiny, ale s veľkou pravdepodobnosťou by nespôsobil zranenia charakteru, pri ktorých by bol poškodený ohrozený na živote. Aj keď nôž o dĺžke čepele 4 cm by mohol spôsobiť kolaps pľúc- pneumotorax alebo poškodiť pľúcne tkanivo, dĺžka liečby by mohla trvať do 42 dní, nemuselo by sa jednať o ťažké zranenie.

Pokiaľ súd odmietol návrhy obhajoby na doplnenie dokazovania výsluchom svedka C. R., ktorý mal potvrdiť, že obžalovaný sa v čase incidentu zdržiaval v mieste jeho bydliska, bolo tomu preto, že nebol očitým svedkom incidentu, obžalovaný býva v dome oproti miestu incidentu, pričom presný čas incidentu

nebol zistený a nie je možné vylúčiť, že obžalovaný ako dospelá osoba, nad ktorou nie je potrebné vykonávať sústavný dozor sa mohla z miesta bydliska nepozorovane, na krátky čas vzdialiť bez toho, aby to zaregistroval svedok. Súd tak výpoveď navrhnutého svedka, ktorý je zároveň bratom obžalovaného, nepovažoval za podstatnú pre objasnenie skutkového stavu.

Súd sumarizujúc výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom prihliadal iba na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané, mal za preukázané, že predmetného dňa sa žalovaný skutok stal a skutok spáchal obžalovaný. Obžalovaný odmietol vypovedať, bol však usvedčovaný výpoveďami poškodeného N. L. a svedkyne Y. D. a nepriamo aj odborným lekárskym vyjadrením. Súd nemal pochybnosť, že predmetného dňa obžalovaný opakovane bodol nožom poškodeného, pričom pohnútkou tohto konania bola podľa názoru súdu práve žiarlivosť. Pokiaľ sa jedná o obranu obžalovaného, že poškodený ho škrtil a udieral päsťami, súd toto jeho tvrdenie vyhodnotil ako tendenčné. Poškodený ako aj svedkyňa Y. D. popreli akékoľvek násilie poškodeného voči obžalovanému, súd nezistil dôvod, prečo by o pravdivosti ich výpovedí mal pochybovať, pričom obaja svedkovia označili ako pohnútku konania obžalovaného jeho žiarlivosť, pretože tak obžalovaný ako aj poškodený mali mať pomer so svedkyňou Y. D., čo obžalovaného hnevalo resp. ako to uviedli svedkovia nemal to rád. Súd konanie obžalovaného, na rozdiel od obžaloby neposúdil ako zločin ublíženia na zdraví podľa v štádiu pokusu podľa , ale ako prečin ublíženia na zdraví podľa . Podstatným dôvodom zmeny právneho posúdenia skutku bolo, že obžaloba bola postavená na skutkovom tvrdení, že obžalovaný sa skutku dopustil za použitia kuchynského noža s dĺžkou čepele 10 cm a obžalovaný mohol takýmto útočiacim predmetom, vzhľadom na intenzitu a miesta bodnutí s prihliadnutím na závery odborného lekárskeho vyjadrenia (najmä bod 5), spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví. Predmetný nôž sa však počas trestného konania stotožniť nepodarilo a odborné lekárske vyjadrenie pod bodom 5, tak nemalo oporu v preukázaných skutkových zisteniach. Svedok poškodený na otázku predsedníčky senátu uviedol, že obžalovaný ho bodol nožom s dĺžkou čepele asi 6 cm a svedkyňa Y. D. vypovedala, že dĺžka celého noža bola asi 9 cm, obžalovaný mal nôž vybrať z vrecka. Vychádzajúc z výpovede MUDr. C. C. vyplynulo, že podľa zranení, ktoré utrpel poškodený nevie stanoviť dĺžku čepele noža, ktorým mali byť zranenia spôsobené. Pokiaľ ide o hĺbku bodnutia nožom do hrudnej oblasti (najzávažnejšie zranenie) tak toto bodnutie bolo maximálne do hĺbky jedného centimetra. Súd tak modifikoval skutkovú vetu, vo výrokovej časti rozsudku oproti obžalobe vypustil tvrdenie o dĺžke čepele noža. V zmysle zásady in dubio pro reo, s prihliadnutím na svedecké výpovede a závery odborného lekárskeho vyjadrenia, súd vychádzal pri svojich záveroch, že útočným predmetom bol nôž o dĺžke max. 9 cm. V spojení s uvedeným tak súd nemohol prihliadať na závery odborného lekárskeho vyjadrenia pod bodom 5, t.j. časť odborného lekárskeho vyjadrenia, v ktorej MUDr. C. odpovedal na otázku orgánov činných v trestnom konaní, ktorej zodpovedanie sa viazalo konkrétne na dĺžku čepele noža o dĺžke 10 cm. Na základe uvedeného potom súd konanie obžalovaného prekvalifikoval na prečin ublíženia na zdraví podľa . Súd vychádzal z povahy a závažnosti zranení poškodeného, podľa odborného lekárskeho vyjadrenia a výpovede poškodeného liečba zranení poškodeného trvala do 26. 01. 2010 a poškodený bol obmedzený v obvyklom spôsobe života nutnosťou ošetrenia a následnej kontroly. Po dobu približne 7 dní pociťoval bolesti v oblasti hrudníka vpravo, pravého stehna a oboch sedacích oblastí. Tieto bolesti sa zvýrazňovali pri akejkoľvek fyzickej námahe, boli intenzívne prvé 2-3 dni a v priebehu liečby mali postupne klesajúcu intenzitu.

Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd uznal obžalovaného vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa , ktorého sa dopustí páchateľ, ktorý inému úmyselne ublíži na zdraví . Po subjektívnej stránke obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle ust. Tr. zák, pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. , , podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného súd nezistil priťažujúce okolnosti. Ako poľahčujúcu okolnosť, súd vyhodnotil, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život ( ). Z odpisu z registra trestov vyplynulo, že obžalovaný v registri trestov nemá žiaden záznam, doposiaľ nebol riešený ani v priestupkovom konaní. Podľa ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Vzhľadom na osobu obžalovaného ktorý doposiaľ nebol súdom trestaný a ani prejednávaný v priestupkovom konaní, súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody pri dolnej hranici zákonom určenej trestnej sadzby a výkon trestu obžalovanému podmienečne odložil s určením primeranej skúšobnej doby. Takto uložený trest, vzhľadom na osobu obžalovaného ako aj spôsob vykonania činu a jeho závažnosť, považoval za dostatočný pre jeho nápravu.

Poškodený sa nepripojil k trestnému konaniu s nárokom na náhradu škody, a preto súd o náhrade škody nerozhodoval. prečin ublíženia na zdraví podľa

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.