Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-38-2012.pdf
PDF · 82.47 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/38/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti C.: L., nar. XX. XX. XXXX a V., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, deti rodičov: matka F.. T. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. č. XX, C.- G., zastúpená JUDr. Martinom Kanásom, advokátom so sídlom Nitra, Školská 3, otec B.. X. Cicák, nar. XX. XX. XXXX, bytom F., Q. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Svoradom Petruškom, advokátom so sídlom Nitra, Kupecká 18, o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 11P/8/2012-114 zo dňa 25. júna 2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Otec sa návrhom podaným na Okresnom súde Nitra 09. 01. 2012 domáhal zníženia výživného na mal. L. zo sumy 150,- eur na sumu 100,- eur mesačne a na maloletého V. zo sumy 100,- eur na sumu 50,- eur mesačne odo dňa 01. 01. 2012. Návrh odôvodnil tým, že od poslednej úpravy výživného v rozvodovom konaní rozsudkom Okresného súdu v Nitre sp. zn. 17C/234/2009 zo dňa 3.3.2010 sa podstatne zmenili jeho pomery, keďže dňa XX. XX. XXXX sa mu narodil syn P. C. a následne dňa 13. 08. 2011 uzatvoril manželstvo s F. Q., nar. XX. XX. XXXX, čím mu pribudli dve vyživovacie povinnosti. Pracuje ako policajt a jeho príjem sa za posledný rok znížil. S prihliadnutím na výdavky (nájomné vo výške 150,- eur, úver 170,- eur mesačne, stavebné sporenie pre deti po 40,- eur mesačne) preto nie je schopný platiť výživné v doterajšej výške.
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, majúc za preukázané, že vyživovacia povinnosť otca k mal. L. a V. bola naposledy upravená rozvodovým rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 17C/234/2009-26 zo dňa 03. 03. 2010, ktorým súd rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí a súčasne zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a určil výživné zo strany otca na maloletého L. v sume 150,- eur mesačne a maloletého V. v sume 100,- eur mesačne. Maloletý L. bol žiakom 6. triedy základnej školy a maloletý V. navštevoval materskú školu. V tom čase otec bol zamestnaný v služobnom pomere u KR PZ Nitra a mal čistý príjem v sume 1.043,15 eura, matka bola zamestnaná a dosahovala priemerný čistý príjem 249,- eur. V súčasnosti maloletý L. navštevuje 8. triedu základnej školy v Cabaji a maloletý V. je žiakom 2. triedy rovnakej základnej školy. Ohľadne pomerov matky súd zistil, že matka je zamestnaná u zamestnávateľa Komunita Kráľovnej pokoja v Močenku ako vychovávateľka a dosahuje čistý príjem 485,31 eura. Matka spolu s maloletými
deťmi býva u jej rodičov, nespláca žiadne pôžičky ani úvery. Otec maloletý detí je v súčasnej dobe opäť ženatý, keď dňa 13. 08. 2011 uzatvoril manželstvo s F. Q., s ktorou má dieťa P. C., nar. XX. XX. XXXX. Ďalej súd zistil, že otec je naďalej zamestnaný v služobnom pomere u KR PZ Nitra, kde dosahuje priemerný čistý príjem 924,25 eura, pričom iný príjem nemá. Manželka otca poberá rodičovský príspevok v sume 19,70 eura mesačne, prídavok na dieťa v sume 22,54 eura a súčasne je od 10. 01. 2012 zamestnaná v spoločnosti Branko, a.s., kde dosiahla za posledné tri mesiace 3-5/2012 príjmy 526,67 eura, 637,96 eura, 587,09 eura. Ďalej mal súd za preukázané, že otec je vlastníkom stavebného pozemku v k. ú. F., ktorý nadobudol na základe kúpnej zmluvy v roku 2011 za dohodnutú kúpnu cenu 15.000,- eur s tým, že na pozemku ma vybudovanú základnú dosku pre stavbu rodinného domu, pričom rozpočet na stavbu domu má urobený na sumu 40.000,- - 50.000,- eur. Okrem toho spláca úver Slovenskej sporiteľni, a.s. mesačne v splátkach po 170,- eur, ktorý si zobrali ešte v čase uzatvorenia manželstva s matkou maloletých detí a ďalší úver tiež spláca v Slovenskej sporiteľni v sume 100,- eur mesačne a Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. v sume 100,- eur mesačne. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v súčasnosti nemožno konštatovať takú podstatnú zmenu pomerov, ktorá by mala mať za následok zníženie výživného zo strany otca na maloleté deti. Poukázal na to, že maloleté deti sú jednoznačne staršie s čím sú spojené zvýšené náklady týkajúce sa ich fyzického vývoja a tiež ich osobnostného rozvoja. V tomto smere konštatoval, že v prípade matky sa v porovnaní s poslednou úpravou výživného zvýšil príjem, a preto sa môže aspoň minimálnej výške podieľať na výžive maloletých detí, pričom prevažnú časť vyživovacej povinnosti vyvažuje osobnou starostlivosťou. V prípade otca pribudli ďalšie výdavky spojené s výživou maloletého P., nar. XX. XX. XXXX, ku ktorému má vyživovaciu povinnosť i jeho manželka. Napriek tomu, že otcovi poklesol príjem v porovnaní s poslednou úpravou zo sumy 1.043,15 eura mesačne na sumu 924,13 eura, bolo zistené, že otcovi pribudol nehnuteľný i hnuteľný majetok (pozemok, auto), čím došlo k zmene jeho majetkových pomerov. Otec navyše spláca úvery, ktoré však z hľadiska jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom majú až druhoradý charakter. Podľa názoru súdu je potrebné poukázať na to, že otec okrem súdom určeného výživného, ktoré riadne platí, sa na výchove detí nepodieľa a bremeno výchovy tak spočíva výlučne na matke detí, ktorej pomáhajú tiež jej rodičia. Vzhľadom k tomu, že súd nezistil skutočnosti, pre ktoré by bolo dôvodné znížiť výživné zo strany otca na maloleté deti, súd návrh otca zamietol, prihliadajúc predovšetkým na záujem maloletých detí. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a vyhovieť jeho návrhu na zníženie výživného v celom rozsahu. Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil skutkový stav, a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že súd nezohľadnil tú skutočnosť, že na jeho strane došlo k podstatnej zmene pomerov, keďže mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, pričom na strane matky došlo k podstatnému zlepšeniu pomerov v porovnaní s predchádzajúcou úpravu výživného. Pokiaľ išlo o príjem jeho manželky dodal, že táto je na rodičovskej dovolenke a pracovnú zmluvu ma uzatvorenú na dobu určitú a to do 31. 08. 2012, pričom je pravdepodobné, že od septembra 2012 bude mať príjem iba z rodičovského príspevku, ktorú skutočnosť súd nezobral do úvahy. Ďalej uviedol, že má vedomosť o tom, že matka maloletých detí nebýva u jej rodičov, ale u svojho priateľa, pričom jej po rozvode zanechal všetok hnuteľný majetok, vyplatil spoločné úvery, ktoré mali na opravu domu jej rodičov, kde spolu bývali. Záverom dodal, že má záujem sa o maloleté deti starať, a preto požiada o zmenu podmienok starostlivosti, pretože matka mu znemožňuje kontakt s deťmi.
Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Bola toho názoru, že výška výživného je primeraná veku a odôvodneným potrebám maloletých detí, na výživu ktorých otec neprispieva žiadnou inou sumou. Tvrdenia otca považovala za nepravdivé, keďže stále býva u rodičov aj spolu s deťmi, pričom musí zabezpečovať starostlivosť i svojho ťažko chorého otca i matku, ktorá pre svoj vek nemôže zabezpečiť starostlivosť o jej manžela v požadovanom rozsahu. Poukázala na to, že na rozdiel od otca, ktorý vlastní dve motorové vozidlá a stavia rodinný dom, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť.
Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), prejednal vec podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP, a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a odvolanie otca nie je dôvodné, preto podľa § 219 ods. 1 OSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.
Keďže odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí. Súd prvého stupňa sa dostatočne zaoberal opodstatnenosťou návrhu z hľadiska príslušných ustanovení Zákona o rodine a zistený skutkový stav správne posúdil po právnej stránke. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na konštatovanie správnosti napadnutého rozsudku. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané otcom v podanom odvolaní odvolací súd dodáva, že predpokladom na zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov podstatného (kvalifikovaného) rázu, v dôsledku ktorej je treba zmeniť aj výšku výživného. V danej veci sa súd prvého stupňa pri rozhodovaní o návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti správne zaoberal tým, či jednak na strane oprávnených maloletých detí, ale najmä na strane rodiča povinného vyživovaciu povinnosť plniť na základe súdneho rozhodnutia, došlo k tak závažnej zmene pomerov, ktorá sa nevyhnutne musí prejaviť aj v zmene vyživovacej povinnosti. Námietky otca popísané v odvolaní odvolací súd nepovažoval za právne významné v tom smere, aby jeho odvolaniu vyhovel, keďže skutočnosť, že matka má vyšší príjem oproti príjmu, ktorý dosahovala v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o vyživovacej povinnosti, nepredstavuje dôvod na zníženie vyživovacej povinnosti zo strany otca, nakoľko podmienkou na zníženie vyživovacej povinnosti otca je zmena pomerov podstatného rázu na jeho strane ako rodiča povinného plniť vyživovaciu povinnosť na základe súdneho rozhodnutia, odôvodňujúca zníženie jeho vyživovacej povinnosti, a nie zmena pomerov na strane matky. Skutočnosť, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, samo osebe nezakladá dôvod pre zníženie vyživovacej povinnosti voči ostatným maloletým deťom, ku ktorým má otec tiež vyživovaciu povinnosť. Rovnako za neopodstatnenú považoval aj námietku otca v odvolaní, že súd nezohľadnil skutočnosť, že pracovný pomer jeho manželky trvá do len to 31. 08. 2012, pretože pre súd je v zmysle ust. § 154 ods. 1 OSP rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a v čase rozhodovania prvostupňového i odvolacieho súdu jej pracovný pomer trval (podľa pracovnej zmluvy bol jej pracovný pomer predĺžený do 30.9.2012). Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku odporcu, že mu pribudli dve vyživovacie povinnosti (k manželke a mal. dieťaťu na ktoré mal súd prihliadnuť). Pri rozhodovaní o návrhu otca na zníženie výživného súd prvého stupňa zohľadnil skutočnosť, že otcovi pribudla vyživovacej povinnosti len k mal. P. a nie aj k jeho manželke . Z vykonaného dokazovania vyplýva, že matka mal. P. od 10.01.20123 nastúpila do riadneho pracovného pomeru, ktorý je zatiaľ dohodnutý na dobu určitú do 30.09.2012. To znamená, že nie je výživou odkázaná na svojho manžela (§ 71 Zákona o rodine) keďže nie je už na riadnej materskej dovolenke ani nečerpá predĺženú rodičovskú dovolenku ( § 166 ods. 1,2 Zákonníka práce. Odvolací súd dodáva, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, a preto by rodičia pri svojom životnom smerovaní mali robiť všetko pre to, aby v rámci zodpovednosti za ich všestranný vývoj dokázali uspokojovať všetky základné životné potreby svojich detí. Navyše bolo preukázané, že otec nadobudol v roku 2011 nehnuteľnosť, a to stavebný pozemok za účelom výstavby rodinného domu, čo nemožno považovať za bežný výdavok. Súd prvého stupňa preto správne konštatoval, že od poslednej úpravy výživného nenastala taká podstatná zmena pomerov, a to ani na strane otca a ani na strane maloletých detí, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.