Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10To-23-2023.pdf
PDF · 127.91 KB
Case nature
Area
Subarea
10To/23/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr. Petra Tobiaša a JUDr. Evy Rešatkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 04.10.2023, v trestnej veci proti obžalovanému A. B. C. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b) Tr. zákona, o odvolaniach obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/66/2016 zo dňa 23.02.2023 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolania obžalovaného A. B. C. a okresného prokurátora.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný A. B. C. podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku oslobodený spod obžaloby pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že
- najmenej od presne nezisteného dňa mesiaca september 2013 do 10.10.2014 počas spolužitia v spoločnej domácnosti v rodinnom dome v obci D. E. XXX, okr. Prešov, spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojej manželke F. G. C. tým, že jej vulgárne nadával, hovoril jej, že je neschopná chudera, špinavá sviňa, kričal na ňu, vyvolával hádky, po tom, ako po materskej dovolenke nastúpila do práce, vyvolával žiarlivostné scény kvôli jej obliekaniu, pracovnej dobe, nariadil jej, že sa má dať ostrihať, sledoval ju cez GPS v mobile a ona mu musela potvrdzovať SMS správami, kde sa nachádza, keď si uvedenú aplikáciu odinštalovala, začal na ňu kričať a udrel ju otvorenou dlaňou po tvári a to takou silou, že buchol aj do pohára, ktorý poškodená držala v ruke, kde týmto si vrazila do pery, ktorú si rozťala a tiekla jej krv, kde však lekárske ošetrenie nevyhľadala, jedenkrát ju sotil do hrany dverí a takýmto konaním spôsobil poškodenej zranenia, a to pomliaždenie predlaktia vpravo, kde vyhľadala lekárske ošetrenie, kontroloval jej telefón, notebook, kontroloval ju osobne v práci, jej čas príchodu domov z práce, nabúral sa jej do e-mailov, na sociálnu sieť Facebook, obmedzoval ju tak, že nemohla nikam ísť bez jeho súhlasu, nemohla sa s nikým stretávať, ani si s nikým písať, keď išla na lekárske ošetrenie, musela si vypýtať potvrdenie, aby vedel, či a ako dlho bola na ošetrení, kontroloval bločky z nákupov a zisťoval, či sedia časy nákupu a príchodu domov, ponižoval ju, v domácnosti musela robiť všetko tak, ako on chcel, musela dodržiavať jeho pravidlá chodu domácnosti, mohla sa sprchovať len dvakrát do týždňa, viackrát sa stalo, že ju v nočných hodinách budil SMS správami, e-mailami alebo ju prišiel sám zobudiť, kde od nej vyžadoval odpovede na rôzne otázky, pričom menovaná chodila do práce nevyspatá, psychicky vyčerpaná, čím u poškodenej vyvolával strach a stres, následkom čoho dňa 27.03.2015 vyhľadala odbornú psychologickú pomoc, čo v zmysle znaleckého posudku vypracovaného na poškodenú F. G. C. znalcom z odboru psychológie poukazuje na aktuálne menej priaznivý psychický stav, ktorý je minimálne čiastočne v priamom súvise s konaním obvineného (pokiaľ sa dialo), u poškodenej sú prítomné typické znaky spadajúce pod sy. týranej osoby,
pretože skutok nie je trestným činom.
Proti uvedenému rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podali odvolanie obžalovaný a okresný prokurátor.
Obžalovaný A. B. C. v odôvodnení svojho odvolania prostredníctvom obhajcu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za nezákonný, vecne nesprávny, svojvoľný a zjavne arbitrárny. Je presvedčený, že mal byť oslobodený podľa ust. § 285 písm. a) Tr. poriadku, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je stíhaný, a teda mal byť oslobodený pre priaznivejší dôvod. Citujúc ust. § 168 ods. 1 Tr. poriadku uviedol, že podľa neho napadnutý rozsudok neobsahuje náležitosti, ktoré vyžaduje ust. § 168 ods. 1 Tr. poriadku, pretože z jeho odôvodnenia nevyplýva, ktoré skutočnosti sa považujú za dokázané, dôkazy, o ktoré sa skutkové zistenia opierajú, úvahy, ktorými sa súd spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj právne úvahy, na ktorých základe podľa príslušných ustanovení zákona posudzoval súd dokázané skutočnosti v otázke viny a trestu. Zdôraznil, že podmienka dostatočného odôvodnenia rozsudku predstavuje záruku spravodlivého procesu, pričom proti napadnutému rozsudku nemôže uviesť všetky konkrétne odvolacie námietky, pretože odôvodnenie napadnutého rozsudku je nepreskúmateľné a zjavne arbitrárne, pretože neobsahuje uvedenie skutočností považovaných za dokázané a dôkazov, o ktoré sa skutkové zistenia opierajú, zároveň neobsahuje ani úvahy v súvislosti s hodnotením vykonaných dôkazov a najmä úplne absentujú právne úvahy, teda právne posúdenie celej veci v súvislosti s tým, či k skutku vôbec došlo a mohlo dôjsť, pričom súd odmietol vykonať dokazovanie, ktoré k tomu navrhol. Napadnutý rozsudok je podľa jeho názoru v podstate stručným prepisom výpovedí viacerých osôb a citácie zákonných ustanovení, pričom ani výroková časť nezodpovedá požiadavkám ust. § 163 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku. Od vznesenia obvinenia namieta a argumentuje, že stíhaný skutok sa nestal, a že ide o výmysly poškodenej, ktorá trestné oznámenie podala pár dní po tom, čo mal. deti boli súdnym rozhodnutím zverené do osobnej starostlivosti otca (teda jemu). Citujúc z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10To/10/2019 zo dňa 12.11.2019 má vyplývať, že rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/66/2016 zo dňa 15.11.2018 bol zrušený v celom rozsahu z dôvodu závažných pochybení Okresného súdu Prešov spočívajúcich v nevyhodnotení ostatných dôkazov, ktoré skutkové závery napadnutého rozsudku spochybňovali, v neodstránení rozporov medzi znaleckými posudkami, v nehodnotení a nezaoberaní sa mnohými skutočnosťami, ktoré spochybňovali existenciu domáceho násilia a mierou intenzity konania, ako aj nevyvodením záverov z toho, že poškodená podala trestné oznámenie až po tom, čo mal. deti C. boli predbežným opatrením zverené do osobnej starostlivosti obžalovaného (ako otca) a že práve toto bolo motívom podania trestného oznámenia zo strany poškodenej. Namieta ďalej závažné pochybenie súdu, ktorý napriek návrhu obhajoby odmietol vykonať dokazovanie navrhnuté v podaní zo dňa 21.10.2020 a odmietol vykonať dokazovanie navrhnuté na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.2.2023 (v podstate išlo o zopakovanie návrhov vyplývajúcich z podania zo dňa 21. 10. 2020). Súd tak mal zmariť obhajobu obžalovaného vo vzťahu k dôvodu oslobodenia podľa ust. § 285 písm. a) Tr. poriadku. V podaní zo dňa 21.10.2020 (a aj na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.2.2023) navrhol vykonať dokazovanie predloženým listinným dôkazom, a to príspevkom osoby vystupujúcej pod menom (profilom) „H.“, ktorý táto osoba dňa 17.6.2014 v čase o 12:13 hod. a 20 s. pridala (zverejnila) na internetovej stránke www.modrykonik.sk k téme „Re: rozvod“. Má za to, že uvedený príspevok osoby vystupujúcej pod menom (profilom) „H.“ je reakciou na príspevok osoby vystupujúcej pod menom (profilom) „vavka33“, v ktorom mali byť riešené otázky ohľadom rozvodu, kde konkrétne išlo o ochladnutie citov ako dôvod pre rozvod. Navyše osoba vystupujúca pod menom (profilom) „H.“ v príspevku vymenúva najčastejšie dôvody rozvodu, medzi ktoré zaraďuje alkohol, týranie, pracovný pobyt manžela v zahraničí a pod., pričom zvýrazňuje, že u nej je to iné, čím vylučuje problémy s alkoholom a týranie, situáciu nepovažuje za katastrofálnu, ale sťažuje sa na problémy v emočnom (vnútornom) prežívaní, že žije vo vzťahu bez lásky, bez intímnosti a bez dôvery. Obžalovaný uviedol, že vykonal dôkladné preverovanie a porovnávanie na internetovej stránke www.modrykonik.sk, pričom zistil, že osobou vystupujúcou pod menom (profilom) „H.“ je poškodená F. G. I.. Predložil údaje v časti „Bazár“ (kde sa ponúkajú veci na predaj) k osobe vystupujúcej pod menom (profilom) „H.“, kde dáva do pozornosti, že majiteľkou účtu IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX je poškodená F. G. I., pretože práve na tento účet zasiela výživné na obe mal. dcéry J. a J.. Na preukázanie tejto skutočnosti obžalovaný predložil aj výpis zo svojho účtu IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, z ktorého vyplýva, že príjemcom a teda aj majiteľkou účtu IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX je poškodená F. G. I., pričom na tento účet obžalovaný pravidelne a dlhodobo zasiela výživné na obe dcéry v sume 160,- eur mesačne. Obžalovaný ďalej predložil inzerát osoby vystupujúcej pod menom (profilom) „H.“ na predaj dievčenského ružového svetra za sumu 6,- eur, na predaj dievčenských zimných čižiem za 9,- eur, ako aj výsledky vyhľadávania k spojeniu J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (ide o číslo účtu), kde bolo nájdených množstvo vecí na predaj. Uviedol, že aj počas posledného víkendu, v dňoch 17. a 18.10.2020 vyhľadával informácie na internetovej stránke www.modrykonik.sk, pričom zistil, že
údaje osoby vystupujúcej pod menom (profilom) „H.“ v časti „Bazár“, kde bolo uvedené číslo účtu, na ktorý sa žiada zasielať odmena za predané veci, sú vymazané, teda pri tejto osobe už nie je uvedené nič, na základe čoho by ju bolo možné stotožniť. Z toho vyvodil, že zo súdneho spisu v predmetnej veci boli neznámou osobou vynesené informácie, ktoré odzneli na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.10.2020, pričom v prípade, ak poškodená alebo jej splnomocnenkyňa nevykonali nazretie do súdneho spisu (čo je ľahko zistiteľné), podľa neho vzniká závažné podozrenie, že neznáma osoba, s najväčšou pravdepodobnosťou pracujúca na Okresnom súde Prešov, neoprávnene poskytla informácie zo súdneho spisu poškodenej, ktorá na základe týchto informácií okamžite vymazala časť profilu, ktorá umožňovala jej identifikáciu. Obžalovaný na základe toho žiadal vec pojednávajúceho sudcu JUDr. Petra Šuťaka a taktiež aj predsedu Okresného súdu Prešov JUDr. Š. Tomašovského, aby prešetrili, ktoré osoby mali prístup k súdnemu spisu v predmetnej veci v období od 15.10. do 19.10.2020, s cieľom zistenia, ktorá osoba neoprávnene poskytla informácie zo súdneho spisu poškodenej (alebo jej blízkej osobe). Navrhol, aby súd vykonal dokazovanie, a to vyžiadal od Tatra banky, a. s. informácie o tom, že kto je majiteľom IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ako aj to, kto je prípadne disponentom k tomuto účtu (teda kto má disponentské oprávnenie), ďalej priamo alebo prostredníctvom Okresnej prokuratúry Prešov vyžiadal od prevádzkovateľa internetovej stránky www.modrykonik.sk informáciu o tom, že z akého miesta a akej IP adresy pridávala príspevky a inzeráty osoba vystupujúca pod menom (profilom) „H.“ v období od 1.6.2014 do 19.10.2020, na základe čoho potom bude možné stotožniť túto osobu (cez IP adresu sa dá dopracovať k tomu, že kto je objednávateľom internetových služieb), výsluch poškodenej F. G. I. k tomuto novému listinnému dôkazu, a doplnenie znaleckého posudku na osobu poškodenej F. G. I. znalkyňou K. L. K. v súvislosti so zistením, že poškodená v príspevku vylučovala existenciu týrania zo strany manžela. Obžalovaný vyjadruje nespokojnosť s tým, že súd odmietol vykonať podľa obžalovaného takéto dôležité a podstatné dokazovanie, ktoré má byť spôsobilé preukázať, že samotná poškodená vylučovala v príspevku na internete dňa 17.6.2014 akékoľvek týranie v manželskom vzťahu. Poukazuje tiež na záverečnú reč obhajcu na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.2.2023. So zreteľom na uvedené navrhol, aby odvolací súd vykonal dokazovanie, a to vyžiadal od Tatra banky, a. s. informácie o tom, že kto je majiteľom IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ako aj to, kto je prípadne disponentom k tomuto účtu (teda kto má disponentské oprávnenie) za obdobie od 1.1.2014 až doteraz, priamo alebo prostredníctvom Okresnej prokuratúry Prešov vyžiadal od prevádzkovateľa internetovej stránky www.modrykonik.sk informáciu o tom, že z akého miesta a akej IP adresy pridávala príspevky a inzeráty osoba vystupujúca pod menom (profilom) „H.“ v období od 1.6.2014 do 19.10.2020, na základe čoho potom bude možné stotožniť túto osobu (cez IP adresu sa dá dopracovať k tomu, že kto je objednávateľom internetových služieb), výsluch poškodenej F. G. I. k listinnému dôkazu - príspevok osoby vystupujúcej pod menom (profilom) „H.“, ktorý táto osoba dňa 17. 6. 2014 v čase o 12:13 hod. a 20 s. pridala (zverejnila) na internetovej stránke www.modrykonik.sk k téme „Re: rozvod“, doplnenie znaleckého posudku na osobu poškodenej F. G. I. v súvislosti so zistením, že poškodená v príspevku vylučovala existenciu týrania zo strany manžela, zabezpečením prešetrenia, ktoré osoby mali prístup k súdnemu spisu v predmetnej veci v období od 15.10. do 19.10.2020, s cieľom zistenia, ktorá osoba neoprávnene poskytla informácie zo súdneho spisu poškodenej (alebo jej blízkej osobe). Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vo veci sám rozhodol rozsudkom tak, že ho podľa ust. § 285 písm. a) Tr. poriadku oslobodí spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Prokurátor v odvodnení svojho odvolania podaného v neprospech obžalovaného uviedol, že sa nestotožňuje s názorom okresného súdu v tom smere, že obžalovaného oslobodil spod obžaloby, nakoľko je toho názoru, že skutok sa stal v plnom rozsahu tak, ako je to uvedené v obžalobnom návrhu. Poukázal na to, že obžalovaný poprel spáchanie daného trestného činu. Poškodená F. G. C., toho času už I., je podľa prokurátora obeťou týrania, nebola schopná znášať psychické utrpenie ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, sledovaním, vyhrážaním, odopieraním osobnej starostlivosti ošatenia, hygieny zo strany obž. A. B. C., jej bývalého manžela, ktorý jej taktiež vulgárne nadával, že je neschopná chudera, špinavá sviňa, kričal na ňu, vyvolával hádky a po nástupe do zamestnania po materskej dovolenke ju sledoval, vyvolával žiarlivostné scény, kontroloval jej telefón, notebook, nemohla sa s nikým stretávať, kontroloval jej bločky z nákupov a zisťoval, či sedia časy nákupov a príchodov domov, v noci ju budil SMS správami, e-mailami, následkom čoho poškodená chodila do práce vyčerpaná, unavená a vyskytli sa u nej znaky tzv. syndrómu týranej osoby. Aj napriek tomu, že poškodená zažívala vyššie spomínané ponižujúce správanie zo strany jej vtedajšieho manžela, nebola schopná sa s týmto ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, niekomu zdôveriť, avšak časom nastal u
nej tzv. zlom a podala trestné oznámenie na políciu, ako aj tieto skutočnosti telefonicky oznámila na linku generálnej prokuratúry, ktorá bola zriadená pre obete týrania. Po podaní obžaloby v konaní pred súdom boli vypočuté všetky do úvahy prichádzajúce procesné strany. Poškodená F. G. I. presne popísala, čo sa stalo medzi ňou a jej bývalým manželom obž. A. B. C. počas ich spolužitia a hlavne v období od roku 2013 do dňa 10.10.2014, kedy opustila spoločnú domácnosť pre opätovné ublíženie na zdraví jej osobe a vulgárne správanie, zastrašovanie zo strany jej bývalého manžela. Niektorí svedkovia si všimli na poškodenej modriny po určitých častiach tela, rozťatú peru u poškodenej, resp. iné zranenia, ktoré boli následkom fyzického útoku na jej osobu (F. I., F. L.). Svedkyňa F. M. uviedla, že bolo na poškodenej badať, ako v manželstve trpí, túto pozná, nakoľko jej poskytli poradenstvo po tom, ako navštívila ich centrum. Pomohli jej vypracovať bezpečnostný plán a taktiež spísali návrh na vykázanie jej manžela z domácnosti, ako aj ďalšie podania. Znalkyňa K. L. K. zotrvala na záveroch svojich znaleckých posudkov z odboru Psychológie, ktoré vypracovala na obž. A. B. C. a F. G. I. (C.). U poškodenej nezistila pri vyšetrení žiadne ukazovatele, ktoré by znižovali vierohodnosť jej výpovede. Menovaná v čase jej vyšetrenia nebola v dobrom psychickom stave. Ohľadne obžalovaného okrem iného uviedla, že navonok vystupuje ako kultivovaný kontrolovaný človek, ale jeho osobnosť je taká, že vie, čo nemá robiť, ale urobí to vo chvíli, keď v sociálnom kontexte to nie je vhodné a diví sa, prečo mu ľudia nerozumejú. Znalecké dokazovanie na pošk. F. G. I. (C.) bolo doplnené taktiež psychológom K. F. E., a to znaleckým posudkom, ako aj jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní. Ohľadne vierohodnosti nemal dojem, aby informácie a skutočnosti popisované poškodenou mali trhliny, a to tak všeobecnej, ako aj špecifickej vierohodnosti. Prokurátor zdôraznil, že týranie je zlé zaobchádzanie so zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Nemusí ísť o sústavné alebo dlhší čas trvajúce konanie. Nevyžaduje sa, aby u zverenej osoby vznikli následky na zdraví, musí však ísť o konanie, ktoré týraná osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Skutok uvedený v obžalobnom návrhu, ktorý je zhodný s výpoveďou sved. pošk. F. G. I. (C.), svojou podstatou podľa prokurátora spadá pod skutkovú podstatu trestného činu - zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je toho názoru, že obž. A. B. C. v plnom rozsahu naplnil pojmové znaky žalovaného trestného činu a s poukazom na vyššie uvedené odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, resp. rozhodol vo veci sám v zmysle ust. § 322 ods. 3 Trestného poriadku.
Na základe podaných odvolaní krajský súd ako súd odvolací v intenciách ust. § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému podali odvolatelia odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc i na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, a dospel k záveru, že odvolania obžalovaného a prokurátora nie sú dôvodné.
V konaní pred súdom prvého stupňa boli zákonným spôsobom vykonané dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na spravodlivé rozhodnutie.
Súčasne je potrebné čiastočne súhlasiť s námietkami obžalovaného týkajúcimi sa odôvodnenia napadnutého rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia totiž prvostupňový súd neuviedol úvahy, ktorými dospel k záveru, že sa skutok stal. Na strane druhej však podrobne uviedol, ktoré konkrétne dôkazy vo veci vykonal a akými úvahami dospel k záveru, že skutok nie je trestným činom. Tieto závery považuje odvolací súd za správne. Vzhľadom na odvolacie námietky obžalovaného a prokurátora však považuje za potrebné niektoré skutočnosti doplniť a zvýrazniť.
V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že po doplnení dokazovania znaleckým posudkom z odboru psychológia K. F. E., K. je aj podľa krajského súdu nepochybné, že skutok uvedený v obžalobe sa stal. Tento záver sa opiera predovšetkým o svedeckú výpoveď poškodenej F. G. I. (v čase spáchania skutku C.), podľa ktorej od nástupu do zamestnania v septembri 2013 do 10.10.2014 jej najmä obžalovaný vulgárne nadával, vyvolával hádky, žiarlil a obmedzoval ju v obliekaní, sledoval ju cez mobil, kontroloval jej telefón a elektronickú komunikáciu, kontroloval ju v zamestnaní, obmedzoval v sprchovaní a viackrát ju v nočných hodinách budil. Tieto jej tvrdenia čiastočne potvrdzujú svedecké výpovede jej matky F. I., kolegu z práce F. G. L., pracovníčky občianskeho združenia F. F. G. M. a známej F. I..
Svedok F. G. L. potvrdil, že obžalovaný počas pracovnej doby kontroloval poškodenú prostredníctvom aplikácie kontroly miesta pobytu v jej mobilnom telefóne, ale aj SMS-správami, telefonátmi a osobne častými návštevami v zamestnaní. V januári 2014 si všimol, že poškodená do práce chodí nevyspatá a má kruhy pod očami, na čo mu uviedla, že ju obžalovaný budí. V máji 2014 na poškodenej videl aj modriny na zápästí a na pažiach, ale aj rozbitú peru, čo vysvetlila silným chytením obžalovaným, keď chcela ukončiť hádku. Zdôverila sa mu aj tým, že sa obžalovanému musí preukazovať potvrdeniami od lekára a dokladmi o zaplatení tovaru, ako aj že jej kontroluje poštu a stav tachometra na aute.
Matka poškodenej – F. I. uviedla, že na prelome rokov 2013 – 2014 bolo na poškodenej badať, že je zničená a schudnutá. Keď prišla raz za dcérou, obžalovaný jej povedal, že ju zamkol v spálni a deti v detskej izbe, lebo ich tak trestá.
Pred pracovníčkou občianskeho združenia F. F. G. M. sa poškodená zdôverila, že obžalovaný jej nadával aj pred dcérami, kontroloval ju, musela mu hovoriť kam ide a kedy príde a často sa hádali.
Podľa svedkyne F. I., ktorá bola známou obžalovaného a poškodenej, poškodená bola vychudnutá a bola iba kosť a koža a zdôverila sa jej, že ju obžalovaný obmedzoval v sprchovaní a musela mať vždy všetko vypratané.
Pochybnosti o tvrdeniach poškodenej rozptyľujú aj výsledky znaleckého dokazovania z odboru psychológia. Znalec K. F. E., K. u poškodenej nezaznamenal výraznú tendenciu javiť sa v lepšom svetle a nepostrehol u nej ani sklon podávať sociálne žiadúce odpovede. Zdôraznil, že ani v ďalších znaleckých posudkoch tvoriacich súčasť spisu sa nenachádza zmienka o tom, aby mala poškodená sklon k fabuláciám, klamstvám či zahmlievaniu skutočností. Toto zodpovedá aj záverom znalcov K. F. N. a K. L. K..
Preto ani krajský súd nemá pochybnosti o tom, že sa skutok stal. Pre toto konštatovanie pritom nie je potrebné, aby boli bez dôvodných pochybností preukázané všetky čiastkové útoky popísané v obžalobe, ale postačí, ak boli bez akýchkoľvek pochybností preukázané aspoň niektoré z nich, čo v danom prípade splnené bolo. Pripomenúť je len potrebné, že pokiaľ ide o v obžalobe uvedený prípad ľahšieho fyzického ataku zo strany obžalovaného z 10.10.2014, tak o tomto už bolo rozhodnuté v priestupkovom konaní tak, že bolo zastavené, lebo sa spáchanie priestupku obvinenému A. B. C. nepodarilo preukázať.
Na závere, že skutok sa stal, by pritom nič nemohlo zmeniť ani vykonanie obžalovaným navrhovaných dôkazov, zameraných na zistenie autora príspevku vystupujúceho pod profilom „H.“. Okrem toho, že príspevok na sociálnej sieti nie je svedecká výpoveď a každý si v ňom môže uvádzať čo chce (teda aj nepravdu, aby nezverejnil svoje skutočné problémy), tak sa v ňom naviac ani neuvádza, aby nedochádzalo ku konaniu tvoriaceho stíhaný skutok. K záveru, že skutok nie je trestným činom, sú obžalovaným navrhované dôkazy bezvýznamné, keďže k takémuto záveru prvostupňový súd dospel už na základe iných dôkazov.
Za dôvodnú krajský súd nepovažuje ani námietku obhajoby o nepoužiteľnosti znaleckého posudku z odboru psychológia K. L. K. k posúdeniu osobnosti A. B. C., podaného po začatí trestného stíhania, ale pred vznesením obvinenia. Podľa súdnej praxe znalec pri príprave a vypracovaní znaleckého posudku v štádiu po začatí trestného stíhania a pred vznesením obvinenia môže (a má) vychádzať zo všetkých dovtedy legálne, pri dodržaní zákonom stanoveného postupu, získaných dôkazov, a teda aj zo svedeckej výpovede neskôr obvinenej osoby. Následná procesná nespôsobilosť takejto svedeckej výpovede nespôsobuje bez ďalšieho nezákonnosť znaleckého posudku a nevylučuje zohľadnenie jeho odborných záverov pri rozhodovaní vo veci samej (pozri R 24/2020-II.). V predmetnej veci znalec z psychologického hľadiska skúmal štruktúru osobnosti A. B. C., jeho intelekt, psychické a povahové vlastnosti, ktoré nie sú závislé od procesného postavenia v trestnom konaní. Nešlo o vyšetrenie duševného stavu, ako mylne uvádza obhajoba. Znalec nie je oprávnený vyjadrovať sa k pravdivosti či nepravdivosti výpovede, a ani v tomto znaleckom posudku tak znalkyňa neurobila. Neexistuje tak dôvod, pre ktorý by namietaný znalecký posudok nebol použiteľný v predmetnom trestnom stíhaní ako dôkaz.
Len zistenie, že sa skutok stal však neznamená, že aj napĺňa všetky znaky niektorého trestného činu. V predmetnej veci malo konanie obžalovaného podľa obžaloby napĺňať znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b) Tr. zákona.
Zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby sa podľa § 208 ods. 1 Tr. zákona v znení účinnom do 31.12.2015 (teda v znení účinnom k času spáchania činu) dopustí ten, kto týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie a) bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, b) bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania, c) nútením k žobrote alebo k opakovanému vykonávaniu činnosti vyžadujúcej jej neúmernú fyzickú záťaž alebo psychickú záťaž vzhľadom na jej vek alebo zdravotný stav alebo spôsobilej poškodiť jej zdravie, d) vystavovaním vplyvu látok spôsobilých poškodiť jej zdravie, alebo e) neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať.
Objektom tohto trestného činu je ochrana osôb pred tzv. domácim násilím. Vo všeobecnej rovine ide o násilie medzi rodinnými príslušníkmi, blízkymi osobami či osobami v obdobnom vzťahu, ktoré je determinované špecifickosťou takéhoto vzťahu, kde medzi násilníkom a jeho obeťou môžu existovať väzby citové, finančné, ďalej plynúce z užívania spoločného obydlia či výchovy potomkov, kedy páchateľ často zneužíva tento súkromný priestor skrytý pred zrakmi ostatných osôb. Obeť domáceho násilia vníma ataky násilníka odlišne, než keby násilníkom bola cudzia osoba. Za ďalší typický znak domáceho násilia možno považovať jasný a nespochybniteľný nerovnomerný vzťah medzi násilníkom a obeťou (domácim násilím nie sú vzájomné napádania sa, hádky, bitky, spory, kde sa role osoby násilnej a osoby ohrozenej striedajú), opakovanie a dlhodobosť trvania násilia a spravidla jeho eskalácia (od urážok sa stupňuje k psychickému znižovaniu ľudskej dôstojnosti až k fyzickým útokom a závažným trestným činom ohrozujúcim zdravie a život).
Týraním sa rozumie zlé zaobchádzanie s blízkou alebo zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti, necitlivosti a bezohľadnosti a tiež určitou mierou trvalosti, prípadne aj sústavnosti, pričom dosahuje takú intenzitu, že ho postihnutá osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Pritom vyšší stupeň hrubosti a bezcitnosti je požiadavka, ktorá sa vzťahuje na konanie páchateľa ako celku. Jednotlivé dielčie akty konania páchateľa, ak sú posudzované izolovane, samy osebe nemusia byť nevyhnutne príliš závažné. Podstatné je, že vyššieho stupňa hrubosti a bezcitnosti dosahujú v kontexte danom konkrétnymi okolnosťami, za ktorých k nim dochádza, svojou povahou, nadväznosťou, početnosťou, opakovaním, stupňovaním intenzity, charakterom vzájomného vzťahu páchateľa a týranej osoby a pod..
Bez toho, aby odvolací súd mal v úmysle konanie obžalovaného voči poškodenej akokoľvek zľahčovať či bagatelizovať, nemôže bez pochybností prijať záver obžaloby o tom, že poškodená bola vystavená takému konaniu obžalovaného, ktoré nesie typické rysy týrania. Z vykonaných dôkazov totiž nie je možné dostatočne presvedčivo vyvodiť záver, že sa konanie obžalovaného vyznačovalo požadovaným vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že poškodená dlhodobo nebola spokojná v manželstve s obžalovaným. Z listu poškodenej na č. l. 149, ktorý odovzdala obžalovanému v roku 2010 vyplýva, že už v tom čase poškodenú na obžalovanom „rozčuľovalo milión drobností“ a že ju „riadne vytáča“ to, že sa obžalovaný „nevie spamätať v dôležitých životných situáciách, na čo si ona nedokáže zvyknúť a radšej od neho odíde“, ako by sa pri ňom „mala trápiť celý život“. Medzi veci, ktoré už poškodená nedokáže tolerovať uviedla, že obžalovaný je egoista, ktorý na prvom mieste vždy myslí na seba a až potom na ostatných, pričom aj keď sa jej to nepáčilo, tak odišiel z dobrej práce. Ďalej poškodená nedokáže tolerovať, že obžalovaný nerozumne míňa peniaze a že je nezodpovedný, keď sa správa ako veľké decko a všetci sú tu na to, aby mu uľahčili život, pričom jej doma nepomáha. K drobnostiam, ktoré poškodenú podľa jej listu vytáčajú, patrí to, že si obžalovaný posteľ a pyžamo neuprace, neodloží za sebou nabíjačky, večer nezatiahne a ráno riadne neodtiahne žalúzie, svoje papiere len nahádže do zásuvky a že jej vytýka vybitú kameru, hoci ju nabiť mohol aj on.
Z uvedeného listu poškodenej z mája 2010 nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré by naznačovali, že obžalovaný poškodenú v tomto období fyzicky alebo psychicky týral, ale je zjavné, že v manželstve
s obžalovaným už vtedy nebola spokojná a trpela v ňom, no nie v dôsledku útokov obžalovaného, ale v dôsledku osobnostných nezhôd.
Správanie obžalovaného k poškodenej sa zhoršilo po tom, čo v septembri 2013 nastúpila do zamestnania. Obžalovaný začal žiarliť, obviňovať poškodenú z pomeru s kolegom, sledovať poškodenú prostredníctvom aplikácie v mobile, SMS správami, telefonátmi i osobnými návštevami na jej pracovisku, obmedzoval ju v obliekaní, v hygiene i v slobode pohybu, vulgárne jej nadával, kontroloval jej poštu a v noci ju budil, aby riešili problémy v manželstve. Aj keď manželstvo chcel takto udržať, takýmto spôsobom len rozpad manželstva prehlboval a vzťahy v rodine zhoršoval. Tomuto zodpovedajú závery znaleckého posudku K. L. K., podľa ktorých obžalovaný mal naozaj záujem manželstvo s poškodenou uchovať a udržať, ale spôsob, ktorým to robil, bol kontraproduktívny. Znalkyňa poukázala na to, že aj u obžalovaného psychický stav nebol dobrý, bolo evidentné, že je preťažený, v strese a autenticky nešťastný, pričom ako keby nerozumel tomu, prečo sa to vlastne všetko stalo, keď bol presvedčený, že všetko robil správne, aby zachoval fungovanie rodiny.
Uvedené správanie obžalovaného k poškodenej samozrejme správne nebolo. Nedosahovalo však takú intenzitu a hrubosť, aby ho bolo možné vyhodnotiť ako týranie. V prvom rade je potrebné poukázať na závery znaleckého dokazovania z odboru psychológie. Znalec K. F. E., K. známky ujmy v zmysle evidentného psychického poškodenia, príp. poruchy, príp. narušenia štruktúry osobnosti u poškodenej počas znaleckého vyšetrenia nezaznamenal a nezistil. Súčasne konštatoval, že sa poškodená javí byť aj po rokoch konfliktov medzi ňou a exmanželom v stave zvýšeného úzkostného prežívania, ktorý však dal do príčinnej súvislosti s mnohoročným emočným a osobnostným dyskomfortom, spôsobeným opakovanými trestnými podaniami, sťažnosťami, odvolaniami, návrhmi, výsluchmi na polícii, súdnymi konaniami a pod. Znalec má za to, že pre každého by absolvovanie nespočetných úradných úkonov bolo emočne náročné, obzvlášť, ak vtom celom jednoducho nemohla „poľaviť“, pretože sa jednalo o to najcennejšie, čo v živote má, a síce o deti. Pre ženu/matku to muselo predstavovať enormnú psychickú záťaž, ktorá sa v istej miere a forme vyskytuje prakticky dodnes, pretože podľa všetkého ešte ani zďaleka nie sú všetky úradné záležitosti ukončené. Niekoľkoročné ťahanice ohľadom vlastných detí sú pre každého rodiča jednoznačne emočnou ujmou, keď v prípade poškodenej navyše boli deti isté obdobie zverené do starostlivosti obžalovaného. S traumatickými rokmi, počas ktorých musela (a ešte stále musí) riešiť otázky ohľadom starostlivosti o deti, sa však vyrovnala v zásade dobre. V súčasnosti poškodená nevykazuje znaky posttraumatickej stresovej poruchy.
K čiastočne iným záverom dospela znalkyňa K. L. K., ktorá u poškodenej zistila znaky posttraumatickej stresovej poruchy, ktoré minimálne čiastočne dáva do priameho súvisu s konaním obžalovaného. Súčasne uviedla, že na závery znaleckého posudku mohlo mať vplyv aj to, že v tom čase boli deti zverené do starostlivosti obžalovaného, pričom to bolo aj motívom podania trestného oznámenia poškodenou.
V súvislosti s hodnotením záverov týchto znaleckých posudkov je však potrebné uviesť, že znalec K. F. E., K. v znaleckom posudku i na hlavnom pojednávaní veľmi podrobne, logicky a vyčerpávajúco vysvetlil akými úvahami a na základe akých podkladov dospel k svojim záverom, ktoré podoprel aj komplexným rozborom osobnosti poškodenej, vrátane rozsiahleho detailného popisu osobnostnej štruktúry, vývinových súvislostí (vrátane rodinnej konštelácie, súrodeneckej pozície, výchovného prostredia, rozboru emočnej stránky jej prežívania, vyrastania v súlade s kresťanskými princípmi, negatívnej manželskej a rozvodovej skúsenosti, mnohoročných právnych a súdnych komplikáciách atď.) a zákonitostí dynamiky vnútorných procesov. Preto závery znaleckého posudku K. F. E., K. vzhľadom na ich logiku a komplexnosť si osvojil aj krajský súd.
Naviac, závery znaleckého posudku K. F. E., K. zodpovedajú aj znaleckým posudkom podaným v iných konaniach. Znalec K. F. N. v znaleckom posudku z 30.1.2016 konštatoval, že poškodená je emočne stabilná, aktuálne bez známok zníženej frustračnej či stresovej tolerancie a bez známok výraznejšej osobnostnej patognómie. Znaleckým posudkom Ústavu pre znaleckú činnosť v psychológii a psychiatrii s. r. o. z 24.08.2015, podaného v konaní o starostlivosti o maloleté deti C., bolo okrem iného zistené, že prístup poškodenej k svetu je menej konvenčný, na podnety reaguje so zvýšeným emočným zaangažovaním a že je u nej zvýšená emočná labilita, resp. zvýšená pohotovosť k výraznejším emočným reakciám, čo môže negatívne ovplyvňovať jej snahu zvládať veci a okolnosti skôr racionálne. Poškodená častejšie podlieha napätiu, úzkosti a má sklon k pocitom viny. V sociálnom kontakte má záujem o vzťahy, lepšie sa však cíti v menej rovnocenných vzťahoch, čo súvisí s jej sebahodnotením,
kde je náchylnosť k nižšiemu sebahodnoteniu. Jej sebaobraz je skôr založený na jej predstavách, než na reálnej spätnej väzbe okolia. Tieto osobnostné charakteristiky sú aktuálne vo vonkajších prejavoch ešte zvýraznené existujúcou situáciou, ktorú vníma ako stresujúcu. Podľa znaleckého ústavu je poškodená vo všeobecnosti schopná správne vnímať realitu, no vzhľadom na uvedené osobnostné charakteristiky nemožno vylúčiť, že v náročnejších, resp. konfliktných situáciách má sklon vnímať, prežívať a tým pádom aj reprodukovať niektoré okolnosti „dramatickejšie“, než v skutočnosti sú. K vzájomnému vzťahu obžalovaného a poškodenej znalecký ústav uviedol, že tento nie je dobrý, obaja ako rodičia vzájomne rivalizujú o tom, kto je lepší rodič, pričom každý z nich má menej pochopenia a tolerancie pre slabosti rodiča druhého.
Teda aj zo znaleckého posudku podaného vo veci starostlivosti súdu o maloletých vyplýva, že obžalovaný a poškodená ako rodičia vzájomne rivalizovali o to, kto je lepší rodič, pričom každý z nich mal menej pochopenia a tolerancie pre slabosti rodiča druhého, a súčasne že nemožno vylúčiť, že v náročnejších, resp. konfliktných situáciách má poškodená sklon vnímať, prežívať a tým pádom aj reprodukovať niektoré okolnosti „dramatickejšie“, než v skutočnosti sú.
Ako už krajský súd vo všeobecnosti zdôraznil v predchádzajúcom uznesení sp. zn. 10To/10/2019 z 12.11.2019, ak má ísť skutočne o týranie, nestačí, že poškodená osoba sama konanie páchateľa označuje ako týranie. Záver o tom, že ide o zlé zaobchádzanie vyznačujúce sa vyšším stupňom hrubosti a určitou trvalosťou, ktoré poškodená osoba pociťuje ako ťažké príkorie, nie je možné postaviť iba na subjektívnom hodnotení a prežitku takejto osoby. Je potrebné, aby jej hodnotenie a prežitok boli doložené dejom či sledom udalostí, ktoré sú s ohľadom na konkrétnu situáciu objektívne spôsobilé také hodnotenie doložiť a prežitok vyvolať.
Vykonané dokazovanie, najmä uvedené znalecké posudky, však svedčia skôr o rivalite medzi obžalovaným a poškodenou a o vzájomnom konfliktnom konaní, ktoré bolo v rozpadajúcom sa manželstve prejavom neschopnosti rozumne a konštruktívne riešiť vzájomné vzťahy.
Z obsahu spisu vyplývajú aj situácie, ktoré objektívne o správaní sa obžalovaného voči poškodenej s vyšším stupňom hrubosti, bezohľadnosti a trvalosti nesvedčia a spochybňujú asymetrickosť ich vzťahu. Ide o situácie, keď na strane jednej obžalovaný žiada od poškodenej poriadok v domácnosti, no na strane druhej poškodená vytýka obžalovanému, že neuprace za sebou pyžamo, neustelie posteľ, či nezatiahne a ráno neodtiahne žalúzie. Na strane jednej mal obžalovaný nadávať poškodenej, že je neschopná chudera a špinavá sviňa, no na strane druhej je v spise zvukový záznam, na ktorom pri hádke pre neopravenú práčku nadávkami častuje len poškodená obžalovaného, že je hajzel, špina smradľavá, totálna nula, hovädo prvej triedy, idiot, herec ako dzignutá matka a odpad. Na strane jednej mal obžalovaný ponižovať poškodenú, no na strane druhej sú v spise fotografie, na ktorých poškodená opakovane ukazuje obžalovanému vztýčený prst a tiež je príspevok poškodenej na internete, v ktorom sa opovržlivo a povýšenecky vyjadruje o matke obžalovaného. Na strane jednej obžalovaný bol desaťkrát skontrolovať poškodenú v jej zamestnaní a týždeň mala v mobile aplikáciu, pomocou ktorej ju obžalovaný kontroloval, no na strane druhej je tu elektronická komunikácia s kolegom, v ktorej je spomínané aj pyžamo, a tiež jej výlety a posedenia pri káve s kolegom. Poškodená tvrdí, že nemohla nikam chodiť, no zároveň potvrdila, že chodila na výlety a vonku s kolegom L. a ďalšími kolegyňami a že chodila aj do práce.
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že nie každé násilie a zlé správanie sa k blízkej osobe je možné zároveň považovať za týranie v trestnoprávnom zmysle. V každom konkrétnom prípade je potrebné vždy posúdiť, či konanie páchateľa nadobudlo v celkovom kontexte takej miery intenzity, ktorá už zodpovedá znaku týrania v zmysle citovaného § 208 ods. 1 Tr. zákona.
Po preskúmaní veci aj krajský súd dospel k záveru, že napriek skutočnosti, že sa obžalovaný voči poškodenej dopúšťal neadekvátneho konania, tak jeho celkové konanie voči poškodenej nenadobudlo takú mieru, intenzitu a komplexnú povahu, a zároveň nemalo na poškodenú taký dopad, aby ho bolo možné právne kvalifikovať ako týranie v zmysle § 208 ods. 1 Tr. zákona. Konanie obžalovaného totiž nedosiahlo vyššieho stupňa bezcitnosti a hrubosti.
Vzhľadom na uvedené krajský súd odvolania obžalovaného i prokurátora podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné jednomyseľne zamietol.
jednomyseľne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.