Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_42Cos-2-2023.pdf
PDF · 109.07 KB
Case nature
Subarea
42Cos/2/2023
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV v spore žalobcu: Y.. Z. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, X., zast.: Advokátska kancelária Kucek & Partners, s.r.o., IČO: 36 865 192, so sídlom Nám. M. Benku 26, Bratislava, proti žalovanému: T.. X. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. 9, X., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.09.2023 a jeho doplnením doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.09.2023 sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia nasledovného znenia:
Súd nariaďuje žalovanému, aby sa zdržal zverejňovania a šírenia nepravdivých, pravdu skresľujúcich, difamačných, urážlivých a hanlivých výrokov o žalobcovi, v ktorých označuje žalobcu priamo alebo nepriamo ako kriminálnika alebo člena organizovanej skupiny alebo inými výrazmi spájajúcimi žalobcu so spáchaním trestného činu v súvislosti s trestným oznámením, o ktorom žalovaný informoval na tlačovej besede dňa 09.08.2023, a ktorej záznam je dostupný na https://www.facebook.com/ HnutieSmeRodina/videos/610597764528037/ a označený ako: TB X. W.: POSTOJ HNUTIA K ANTIKAMPANI, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci podaného trestného oznámenia, o ktorom žalovaný informoval na tlačovej besede dňa 09.08.2023, a ktorej záznam je dostupný na https:// www.facebook.com/HnutieSmeRodina/videos/610597764528037/ a označený ako: TB X. W.: POSTOJ HNUTIA K ANTIKAMPANI. Žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodňuje nasledovnými skutočnosťami. Dňa 09.08.2023 mal žalovaný na tlačovej besede zvolanej a uskutočnenej v priestoroch Národnej rady Slovenskej republiky za spoluúčasti niektorých vybraných členov politickej strany SME RODINA informovať médiá, že podal trestné oznámenie na organizovanú skupinu, ktorej členom má byť podľa vyjadrení žalovaného aj žalobca, Slovenskej republiky za spoluúčasti niektorých vybraných členov politickej strany SME RODINA informoval média, že podal trestné oznámenie na organizovanú skupinu, ktorej členom má byť podľa vyjadrení žalovaného aj žalobca, pričom videozáznam z predmetnej tlačovej besedy je zverejnený na facebookovom profile politickej strany SME RODINA dňa 09.08.20232 o 13:19 hod., dostupný na https://www.facebook.com/HnutieSmeRodina/videos/610597764528037/ a označený ako: O.: POSTOJ HNUTIA K ANTIKAMPANI /ďalej len „Tlačová beseda“/. Záznam z Tlačovej besedy je dostupný napr. na https://www.youtube.com/watch?v=pHqKz9wS0NM ako aj na oficiálnej facebookovej stránke politickej strany SME RODINA https://www.facebook.com/watch/live/?extid=NS- UNK-UNK-UNK-IOS_GK0T-GK1C&mibextid=2Rb1fB&ref=watch_permalink&v=610597764528037
alebo <https://www.facebook.com/HnutieSmeRodina/videos/610597764528037/>. Na uvedenej tlačovej besede mal žalovaný oznámiť, že podal trestné oznámenie na organizovanú skupinu, ktorej členom má byť aj žalobca a ďalší, ktorí mali voči osobe žalovaného šíriť dezinformácie a to cez kanál bývalej priateľky žalovaného. Táto organizovaná skupina mala určitej osobe ponúknuť 40.000,- Eur za to, aby šírila nepravdivé informácie o žalovanom a jeho politickej strane. Ďalej žalovaný uviedol, že malo ísť o diskreditáciu, manipulovanie volieb ovplyvňovaním verejnej mienky a následne zvrátenie určitého výsledku volieb. Žalovaný na predmetnej Tlačovej besede opakovane uvádzal žalobcovo meno. Následne žalobca v rozhovore zo dňa 15.08.2023 pre reláciu s názvom „Karty na stôl s B. J.“, ktorá je dostupná na www.youtube.com (https://www.youtube.com/watch?v=QTpDbZBqKo8&t=1s) a internetovej stránke týždenníka Plus 7 DNÍ (https://plusXdni.pluska.sk/domov/boris-kollar-nepojdem-vlady-kde-bol-premier-simecka-tvrdo- presadzoval-temy-lgbti?itm_brand=plusX&itm_template=listing&itm_modul=articles-rubric- list&itm_position=5) /ďalej len „Rozhovor 1“/ ako aj v rozhovore dňa 15.08.2023 pre reláciu s názvom „Téma“, ktorá je dostupná na youtube (https://www.youtube.com/watch?v=vZMbt5bXAhk&t=3s) a televíznej stanici TA3 (v archíve TA3 dostupné na <https://www.ta3.com/relacia/30304/pojdu-s-ficom-do- vlady>) /ďalej len „Rozhovor 2“/ mal opakovane uvádzať, že žalobca je členom organizovanej skupiny a kriminálnik a cieľom konania žalobcu mala byť diskreditácia žalovaného a jeho politickej strany SME RODINA. Rovnaké tvrdenia mal žalovaný uvádzať aj v ďalšom rozhovore, konkrétne dňa 17.08.2023 pre portál ereport.sk v rozhovore s K. K., ktorý je dostupný na youtube (<https://www.youtube.com/watch? v=Fcw4bE3VW9U>) /ďalej len „Rozhovor 3“/. Má za to, že konkrétne tvrdenia žalovaného, ktoré odzneli vo vyššie uvedených rozhovoroch a tlačovej besede:
- „som podal dnes trestné oznámenie na Generálnej prokuratúre na organizovanú skupinu, ktorej členmi sú aj Y.. Z. W., pán O. G. a ich spolupracovníci, ktorí doteraz šírili rôzne dezinformácie a robili to voči mojej osobe, voči našej strane hlavne cez kanál mojej bývalej partnerky X. G., /.../“
- „táto organizovaná skupina ponúkla určitej osobe 40.000 Eur za to, aby šírila nepravdivé informácie o mojej osobe a našej strane. /.../ Ide im o diskreditáciu, ide im o manipulovanie volieb tým, že budú ovplyvňovať verejnú mienku do volieb a tým chcú zvrátiť určité výsledky týchto volieb“
- „je to (pozn. marenie volieb) len osobný záujem pána Z. W., alebo to robí aj v prospech nejakej politickej strany“
- „to je známy páchateľ, konkrétnej osoby v konkrétnej veci“
- „je to organizovaná skupina, ktorá ma za cieľ diskreditáciu mojej osoby a hnutie Sme rodina a týmto ovplyvňovať priebeh nastávajúcich volieb lebo chcú ovplyvniť verejnú mienku a tým zasiahnuť do volieb“
- „ponúkali konkrétnej osobe 40.000 Eur za diskreditáciu a organizuje to táto skupina“
- „sú tam dôkazy, že tá osoba jej bolo ponúknutých 40.000 Eur od pána W..“
- „pán G. si proste len plní svoju úlohu voči svojmu donorovi W., je od neho
- závislý finančne celý život, tak to už dotiahne asi do konca svojho života, že mu bude robiť takýto support“
- „a som povedal, že je to organizovaná skupina ľudí, ktorí toto riešia, ktorí toto robia, ja som to aj jasne pomenoval, je to pán Z. W., /.../ a robia to preto, aby manipulovali výsledky parlamentných volieb.“
- „máme konkrétne dôkazy na to, že ponúkali 40.000 Eur konkrétnej osobe /.../ tak bude takýmto spôsobom uplatená.“
- „Je tunak jeden podnikateľ vplyvný Z. W., ktorý ja mám dôkaz na to, ja som podal aj trestné oznámenie. Mám dôkaz na to, že mi dotyčná osoba písala, že jej ponúkli obrovský balík peňazí za vymyslenú diskreditáciu sú nepravdivé a difamujúce, čím žalovaný neoprávnene zasiahol do osobnostných práv žalobcu. Taktiež má za to, že nadnesené emocionálne súdy:
- „ale to sú kriminálnici, ktorí to robili aj predtým, /.../ Proste keď treba kopnúť do W., tak kľudne to môže byť aj kriminálnik.“;
- - „týmto spôsobom proste konajú, sú to rôzne kriminálne živly“ Nepožívajú právnu ochranu, nakoľko nevychádzajú z pravdivého skutkového tvrdenia, čím žalovaný neoprávnene zasiahol do osobnostných práv žalobcu. Poukazuje na to, že nepôsobí vo verejnom živote a svojím konaním a správaním neposkytuje verejnosti, médiám a politickým subjektom priestor na verejné hodnotenie a posudzovanie jeho osoby. Má za to, že žalovaný preukázateľne zneužíva svoje postavenie a oprávnenia, ktoré sú spojené s výkonom verejnej funkcie na vybavenie si svojich súkromných záležitostí. Odmieta byť bezdôvodne, pravidelne a verejne pejoratívne označovaný žalovaným v postavení druhého najvyššieho ústavného činiteľa v mediálnom priestore vo vzťahu k širokej verejnosti a svojej rodine ako páchateľ trestnej činnosti a kriminálnik. Neupiera žalovanému právo podať trestné oznámenie v prípade, ak má za to, že
došlo k spáchaniu trestného činu, avšak v danom prípade podľa jeho názoru koliduje uvádzané právo žalovaného s právom žalobcu, nakoľko žalovaný informuje verejnosť o osobe žalobcu ako o páchateľovi ním uvádzaných trestných činov. Žalobca má za to, že výroky žalovaného s výnimkou expresívnych hanlivých výrazov prednesených vo vzťahu k osobe žalobcu (kriminálnik, kriminálny živel) predstavujú skutkové tvrdenia a je potrebné ich ako také vyhodnotiť v rámci všeobecných pravidiel, podľa ktorých by mala byť kolízia dvoch základných práv (právo na slobodu prejavu contra právo na ochranu dôstojnosti a cti v spojení s právom na prezumpciu neviny) riešená. Žalovaný žalobcu preukázateľne obvinil zo spáchania viacerých trestných činov a označuje ho za člena organizovanej skupiny a kriminálnika, pričom sporné výroky žalovaného prednesené na Tlačovej besede boli vopred premyslené a pripravené. Žalovaný mal teda podľa názoru žalobcu záujem vedome a cielene označiť žalobcu ako kriminálnika a člena organizovanej skupiny a obviniť o z nezákonnej činnosti. V súvislosti s označovaním osoby žalobcu za kriminálneho živla poukázal na ustálenú judikatúru v zmysle ktorej konanie, kedy nie je rešpektovaná zásada prezumpcie neviny a s adresátom výrokov je zaobchádzané ako s páchateľom je v rozpore s právom na ochranu osobnosti. S ohľadom na uvedené možno podľa jeho názoru konanie žalovaného vyhodnotiť ako závažné a úmyselné porušovanie prezumpcie neviny. Má za to, že žalovaný ako politik a predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa pred nadchádzajúcimi voľbami snaží prostredníctvom verejných vystúpení, debát a diskusií verejnosti podsúvať názor, že za klesajúcimi preferenciami vo vzťahu k jeho osobe a politickej strane SME RODINA, je žalobca ako súčasť organizovanej skupiny konajúcej v neprospech žalovaného. Žalovaný preukázateľne zneužíva verejný priestor, ktorý mu je ako verejnému činiteľovi poskytovaný na svojvoľné a nikým nenarúšané poskytovanie nepravdivých, difamujúcich a pravdu skresľujúcich tvrdení. Žalovaný mohol informovať verejnosť o podanom trestnom oznámení spôsobom, ktorý nenarúšal právo žalobcu. Poukazuje na to, že informáciám poskytovaným vysokým ústavným činiteľom býva zo strany verejnosti prikladaná vždy vyššia váha ako informáciám pochádzajúcim od iných osôb. Občan od ústavného činiteľa prirodzene očakáva pravdivé informácie. Vyjadril názor, že predstavitelia štátnej moci sú preto povinní zverejňovať len skutkovo dôkladne preverené informácie, ktoré sa navyše vzťahujú len na veci spadajúce do kompetenčne vymedzenej oblasti. Ak ústavný činiteľ nemá svoje tvrdenia faktov dôkladne preverené čo do pravdivosti, nie je oprávnený ich zverejniť. Tieto východiská platia tým skôr v prípade tvrdenia faktov, ktoré sú spôsobilé difamovať súkromné osoby nevystupujúce vo veciach verejných. Na základe uvedeného má za to, že pri kolízii dvoch základných práv (sloboda prejavu žalovaného na jednej strane a ochrana dôstojnosti a cti žalobcu na strane druhej) má byť poskytnutá ochrana osobnostným právam žalobcu, a to prihliadnuc na princíp proporcionality z nasledovných dôvodov: povaha výroku - skutkové tvrdenia porušujú princíp prezumpcie neviny, obsahom výroku je politický prejav /uskutočnený v čase pred parlamentnými voľbami, na tlačovej besede v priestoroch Národnej rady SR/, forma výroku je expresívna, žalobca je žalovaným sústavne označovaný za kriminálnika, a člena organizovanej skupiny; postavenie kritizovanej osoby - jedná sa o súkromnú osobu, ktorá nepôsobí vo verejnom živote; či sa výrok dotýkal súkromnej alebo verejnej sféry kritizovanej osoby
- žalovaným prednesené výroky sa týkali súkromnej sféry žalobcu, správanie kritizovanej osoby - žalobca konanie svojim správaním nevyprovokoval a keďže nepôsobí vo verejnom živote, nemá sa možnosť adekvátne brániť; kto výrok prednáša - politik; kedy bol výrok uskutočnený - v čase pred parlamentnými voľbami ako reakcia na klesajúce preferencie politickej strany žalovaného; Vzhľadom na bezprostrednom blížiacich sa parlamentných volieb sa žalobca dôvodne domnieva, že žalovaný sa bude opätovne vyjadrovať k podanému trestnému oznámeniu a teda ja k osobe žalobcu. Vo vzťahu k osobe žalobcu sa žalovaný vyjadruje spôsobom, zasahujúcim do jeho osobnostných práv a porušujúcim prezumpciu neviny. Tieto vyjadrenia, nakoľko sú verejne šírené v mediálnom priestore, zasahujú do rodinnej , súkromnej a pracovnej sféry žalobcu, kedy je konfrontovaný s otázkami svojich rodinných príslušníkov a obchodných partnerov a musí vysvetľovať, že nie je kriminálnik a člen organizovanej skupiny. Konaním žalovaného vzniká vysoké riziko spoločenského znemožnenia, zníženia spoločenskej vážnosti, riziko straty obchodných príležitostí, straty dôveryhodnosti a poškodenia osobných a oprávnených ekonomických záujmov pri vykonávaní podnikania, či inej hospodárskej činnosti na strane žalobcu.
3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca priložil: prepis video záznamu týždenníka Plus 7 Dní relácie KARTY NA STÔL s B. J. zo dňa 15.08.2023 o 16:00 hod., prepis video záznamu televízie TA3 relácie Téma zo dňa 15.08.2023 o 13:01 hod.; prepis video záznamu ereport.sk zo dňa 17.08.2023; prepis video záznamu tlačovej besedy zo dňa 09.08.2023 o13:19 hod.; printscreen z video záznamu z Tlačovej besedy, obrazovo - zvukový záznam z Tlačovej besedy, obrazovo- zvukový záznam z Rozhovoru 1, obrazovo-zvukový záznam z Rozhovoru 2, obrazovo-zvukový záznam z Rozhovoru 3.
4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
8. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Podľa § 328 CSP, súd nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
12. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 13. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
14. Podľa § 336 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
15. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie (skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia). Preto sa súd vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré existovali v danom čase použiteľného práva.
16. Vzhľadom na osobitú povahu inštitútu neodkladného opatrenia, vyznačujúceho sa zjednodušeným a zrýchleným procesným postupom, súd pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie rozhodne spravidla
bez výsluchu, vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ide o inštitút, ktorý nachádza uplatnenie v situáciách, kedy nemožno čakať na skončenie konania vo veci samej, ale je potrebné ešte pred meritórnym rozhodnutím (rozsudkom) prijať určité dočasné opatrenie, pretože sa javí byť danou hrozba, že konečné rozhodnutie, ktorým konanie skončí, nebude už mať pre vyriešený hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi materiálny význam.
17. Pre inštitút neodkladného opatrenia platí, že žalobca musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca tak musí osvedčiť také konkrétne správanie sa žalovaného, ktorým „práve jemu“ spôsobuje nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP), sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby.
18. Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane žalobcu a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať žalovaného. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má len žalobca. Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t.j. naliehavosť situácie i po právnej stránke, a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.
19. Žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca náležitým spôsobom osvedčiť. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa domáha, navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany žalobcu, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pokiaľ dospeje k záveru, že žalobca sa domáha niektorého zo zákonom predpokladaných neodkladných opatrení, skúma bez ďalšieho splnenie všeobecných podmienok jeho nariadenia. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení riadne dokazovanie nevykonáva, a vychádza z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených listín. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súdne vykonáva plnohodnotné dokazovanie. Súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti. Žalobca je povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie ak žalobca neosvedčil svoj nárok.
20. Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o neodkladnom opatrení a rozsudku. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Staršia legislatíva a teraz právna náuka toto dokazovanie preto označuje výrazom osvedčenie alebo osvedčovanie. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených (najmä listinných) dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní neprihliada
a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo5/2012 zo dňa 28.11.2012).
21. Súd po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj s priloženými dôkazmi a dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný.
22. Z hľadiska existencie, trvania a vymedzenia nároku žalobcu, ktorému sa má poskytnúť ochrana v podobe navrhovaného neodkladného opatrenia žalobca uviedol, že žalovaný svojím konaním zasahuje do jeho práva na ochranu osobnosti a má za to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, nakoľko je tu oprávnená obava, že útoky žalovaného budú pretrvávať, čím vzniká žalobcovi vysoké riziko spoločenského znemožnenia a zníženia spoločenskej vážnosti ako aj ujma v podnikateľskej činnosti žalobcu, ktorý je v dôsledku konania žalovaného vystavený riziku straty obchodných príležitostí, straty dôveryhodnosti pri výkone podnikateľskej resp. inej hospodárskej činnosti. Zároveň konaním žalovaného hrozí žalobcovi ďalšie poškodzovanie dobrého mena v rámci obchodných a rodinných vzťahov. Pokračujúce zverejňovanie nepravdivých tvrdení spôsobuje nenapraviteľný stav.
23. V tejto súvislosti súd konštatuje, že žalobca na jednej strane tvrdí, že konaním žalovaného dochádza na strane žalobcu k ujme v pracovnej ako aj súkromnej sfére a vyjadruje obavu z ďalšieho poškodzovania, resp. zásahu do osobnostných práv žalobcu, pričom uvedeným konaním podľa žalobcu vzniká nenapraviteľný stav. Žalobca však nijak túto ujmu objektívnym spôsobom neosvedčil (napr. čestnými vyhláseniami tretích osôb, listinnými dôkazmi preukazujúcimi stratu podnikateľských príležitosti v dôsledku difamujúcich tvrdení a pod.), čím uvedené zostalo len v rovine tvrdení. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemusí mať skutočnosti tvrdené žalobcom v návrhu za preukázane. Vzhľadom na osobitosť inštitútu neodkladného opatrenia, kedy súd rozhoduje v 30- dňovej lehote a výlučne len na základe tvrdí a dôkazov predložených jednou sporovou stranou, na vyhovenie takého návrhu je však nevyhnutné mať vyššie uvedené skutočnosti za osvedčené. Zároveň súd uvádza, že neodkladným opatrením sa neposkytuje ochrana do budúcna pred vznikom možných neistých situácií. Neodkladným opatrením sa poskytuje ochrana pre zásahmi, resp. ohrozeniami do práv osôb, ktoré existujú už v čase kedy sa o ňom rozhoduje. Nie je teda ním možné poskytnúť ochranu pred budúcimi zásahmi, o ktorých nie je možné v čase rozhodovania s istotou povedať, že nastanú.
24. Keďže žalobca k návrhu nepripojil žiadne relevantné listinné dôkazné prostriedky, ktoré by preukázali vznik a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, má súd za to, že žalobca hodnoverným spôsobom neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému žiadal poskytnúť ochranu, súd jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
25. Záverom súd dodáva, že aj v prípade, že by žalobca doložil relevantné dôkazy, ktorými by osvedčil svoj nárok, samotný navrhovaný výrok neodkladného opatrenia by bol nevykonateľný. Žalobca v petite žiada, aby sa žalovaný zdržal zásahov do osobnostných práv žalobcu do právoplatného rozhodnutia vo veci podaného trestného oznámenia, o ktorom žalovaný informoval na tlačovej besede dňa 09.08.2023, a ktorej záznam je dostupný na https://www.facebook.com/HnutieSmeRodina/ videos/610597764528037/ a označený ako: TB X. W.: POSTOJ HNUTIA K ANTIKAMPANI. Pre potreby súdneho konania a následného výkonu rozhodnutia je nevyhnutné, aby bol navrhovaný petit vykonateľný, aby bola povinnosť v ňom jasne špecifikovaná. V danom prípade je nevyhnutné riadne označiť skutočnosť ohraničujúca trvanie neodkladného opatrenia. Za účelom odstránenia tejto vady bol žalobca vyzvaný na špecifikáciu ním avizovaného trestného konania, t. j. doplnenie spisovej značky, resp. čísla vyšetrovacieho spisu. Z reakcie žalobcu na predmetnú výzvu vyplýva, že tento objektívne nevie riadne vyšpecifikovať predmetné trestné konania, nakoľko žalobca v ňom nevystupuje v žiadnom procesnom postavení. Súd teda nemá vôbec za preukázané, či skutočne k podaniu trestného oznámenia aj došlo. Z uvedeného vyplýva, že aj v prípade, že by návrh obsahoval všetky dôkazy osvedčujúce trvanie nároku, v podobe akej bol návrh predložený súdu a následne doplnený na výzvu súdu, nebolo by možné takéto neodkladné opatrenie nariadiť z dôvodu absencie určitého a vykonateľného výroku.
26. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto by mal nahradiť trovy konania žalovanému, no vzhľadom na to, že žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu
ich náhradu nepriznal. Súd zároveň prihliadol aj na hospodárnosť konania, keďže na základe § 262 ods. 2 CSP by bolo potrebné po právoplatnosti tohto uznesenia vydať samostatné rozhodnutie o výške náhrady trov konania a nakoľko žalovanému trovy konania nevznikli, nebolo by mu možné titulom ich náhrady žiadnu sumu priznať.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.