Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/82/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Kotrčovej, členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, JUDr. Jána Burika v právnej veci žalobcu MAREAL s.r.o., so sídlom v Martine, Stavbárska 2, IČO: 44 233 221, zastúpeného JUDr. Gabrielom Szabóm, advokátom so sídlom v N., N. I. XX proti žalovaným v rade 1/ JUDr. B. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., I. XXXX/X, v rade 2/ Ing. V. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., I. XXXX/X, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr.Mario Buksa, právne služby, s.r.o., so sídlom v Martine, Červenej armády 1, IČO: 36 862 819, v konaní o zaplatenie 13 982,32 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Martine č.k. -115 zo dňa 2. 11. 2011, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu zamietol p o t v r d z u j e .

Vo výroku o trovách prvostupňového konania rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, uložil mu uhradiť žalovanému v rade 1/ na trovách konania 1 236,71 eur a žalovanému v rade 2/ 1 983,43 eur, obom do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Po vykonanom dokazovaní okresný súd dospel k záveru, že neexistuje pohľadávka zo zmluvy o dielo, uzatvorenej medzi Ferdinandom Móricom - Moriko a žalovaným v rade 2/ v takej sume, ako je uvedená v žalobe a v zmluve o postúpení pohľadávky. Naviac, pokiaľ ide o samotnú zmluvu o postúpení pohľadávky, zastal názor, že táto trpí aj inou vadou, pre ktorú je neplatná, keď zmluve o postúpení vyčítal mimo neexistencie postupovanej pohľadávky i jej nedostatočnú určitosť.

O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. .

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalobca. Vytýkal, že okresný súd nevyhovel jeho návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania, na základe ktorého by sa preukázala hodnota vykonaných prác a spresnili by sa aj ďalšie podstatné odborné otázky sporu, čím rozhodol na základe neúplne zisteného skutkového stavu veci, nakoľko nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a tieto nesprávne právne posúdil. Práve preto si pre účely sporu obstaral znalecký posudok Ing. W. O., znalca z odboru stavebníctvo, aby preukázal, že hodnota všetkých vykonaných prác minimálne o sumu 371 624,92 Sk s DPH prevyšuje sumu 300 000,- Sk, ktorú žalovaný v rade 2/ reálne vyplatil predchodcovi žalobcu Ferdinandovi Móricovi za všetky práce, ktoré vykonal na rodinnom

dome v G.. Oslovený znalec Ing. O. preveril výmeru fasády podľa projektu stavby RD, zníženie výmery na 319,99 m2 vyplýva z nezatepľovania pôvodnej steny, ktorá bola obstavaná zimnou záhradou a doplnením časti stavby novým vstupom na severnej strane - rozdiel je oproti projektu stavby. Výmery zvislých stien RD tak korešpondujú s vyjadrením projektanta stavby Ing. G. F., ktorý vo svojom stanovisku uvádza celkovú výmeru omietnutej, prípadne obloženej fasády o výmere 331 m2, podbitie strechy má výmeru podľa projektovej dokumentácie 91 m2. Z tohto je podľa žalobcu zrejmé, že prvá cenová ponuka zo dňa 29. 2. 2008 je jasná a zreteľná a nemôže byť jej obsah interpretovaný inak, ako je na nej uvedené. Obsahuje len práce na zateplení vonkajších stien fasády kontaktným zatepľovacím systémom a nalepením tepelnej izolácie z polystyrénových dosiek a tenkovrstvých omietkach, vykonávaných na zatepľovací materiál. Prvá cenová ponuka zo dňa 29. 2. 2008 neobsahuje žiadne tesárske, ani stolárske práce, žiadne vonkajšie omietky zo suchých zmesí v metroch štvorcových rátané na podhľady RD a terasy RD, neobsahuje tepelné izolácie stropov a oceľových konštrukcií, neobsahuje práce na strešnej a rohovej konštrukcii rodinného domu, teda podbitia (podhľady RD), neobsahuje položky OSB dosiek. Sám znalec uviedol, že ostatné plochy, na ktorých boli Ferdinandom Móricom vykonávané práce, predstavujú podľa rozpočtov z mája 2008 výmeru 246 m2 a nie je technicky možné, aby takáto výmera bola zo strany zhotoviteľa stavebných prác opomenutá v ponukovom rozpočte. Ďalej uviedol, že celkové plochy, na ktorých sa realizovali práce, boli vo výmere 536,19 m2, čo je výrazný rozdiel oproti prvej cenovej ponuke zo dňa 29. 2. 2008, pričom žalovaní sami potvrdzujú, že Ferdinand Móric vykonával práce na kopule terasy RD, podbití RD, vchode stropu RD, zimnej záhrade RD, komíne RD, kde len tvrdia, že to bolo obsiahnuté v prvej cenovej ponuke zo dňa 29. 2. 2008 v cene 358 000,- Sk s DPH. Ich tvrdenia sú však v logickom rozpore s faktami, ktoré uviedli na pojednávaní, a to, že nakupovali materiál len na 320 m2. Podľa znalca však len zateplenie fasády rodinného domu má cenu po odpočítaní toho, čo dodal žalovaný v rade 2/, sumu 362 483,52 Sk s DPH, takže dve uvedené ceny (cena v znaleckom posudku a prvom krycom liste rozpočtu zo dňa 29. 2. 2008 na zateplenie 320 m2 fasády RD) sú približne rovnaké, a teda nie je tam priestor na to, aby sa ešte do tohto nízkeho rozdielu ceny znaleckej a rozpočtovanej v prvej cenovej ponuke vmestilo také veľké množstvo práce a materiálu, ako je 246 m2 tesárskych konštrukcií podbitia krovu. Podľa odborného vyjadrenia znalca podhľady RD, vchod stropu RD, podhľad kopuly terasy RD nie sú súčasťou fasády. Napriek tomu súd v rozsudku konštatuje, že sú súčasťou fasády. Odhliadnuc od skutočností, že práce nad rámec zateplenia fasády boli podstatne zložitejšie ako samotné zatepľovanie fasády a sústrediac sa len na výmeru všetkých realizovaných prác súd dospel k skutkovému zisteniu, že cena diela za všetky práce a cena diela iba za zateplenie fasády napriek jasne daným a nespochybniteľným jednotkovým cenám a výmerám je rovnaká. Taktiež namietal závery okresného súdu, ktorými zmluvu o postúpení pohľadávky považoval pre neurčitosť za neplatnú. Uviedol, že navrhovateľ jasne určil, kto je dlžníkom, ako aj výšku pohľadávky titul jej vzniku. Pokiaľ neurčitosť zmluvy o postúpení pohľadávky súd vyvodil i z výšky postupovanej pohľadávky, ktorá sa odlišuje od výšky pohľadávky uplatňovanej v predsporovej výzve zo dňa 25. 11. 2008, žiadny právny predpis neustanovuje, že postupca je povinný vždy previesť celú pohľadávku. Pokiaľ spochybňoval žalobu žalobcu aj z dôvodu, že v predmetnom rodinnom dome nebola počas výkonu prác namontovaná kuchynská linka, predložil fotografie, ktoré urobil právny predchodca žalobcu Ferdinand Móric na svoj mobilný telefón v čase výkonu jeho prác, z ktorých vyplýva, že kuchynská linka v dobe výkonu prác na RD bola skutočne v dome osadená a že žalovaný v rade 2/ nevypovedal pravdivo. Dal do pozornosti konštatáciu znalca o tom, že cena za dielo uplatňovaná v spore žalovanými vo výške podľa pôvodnej cenovej ponuky je výrazne neprimeranou cenou za vykonané stavebné práce a v podstate požadujú od zhotoviteľa diela zľavu vo výške 53,31 %. Cena diela vo výške 358 074,26 Sk nepokrýva ani náklady na dodaný materiál zo strany zhotoviteľa. Pokiaľ sa týkalo rozhodnutia o náhrade trov konania, vytýkal okresnému súdu, že pozabudol na ust. § 13 ods. 2 vyhlášky opomenul ustálenú právnu prax, ktorá prizná v jednom spore vždy len jedenkrát tarifnú odmenu za prevzatie veci a prvú poradu s klientom bez ohľadu na zmenu právneho zástupcu a za tretie pochybenie považoval priznanie tarifnej odmeny dvakrát za pojednávanie 19. 1. 2011 s tým, že pokiaľ i pojednávanie začalo o 12,00 hod. a skončilo 14,15 hod., toto pojednávanie netrvalo viac ako dve hodiny, pretože bolo na 15 minút prerušené. V odvolacom návrhu žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a uložiť žalovaným v rade 1/, 2/ zaplatiť žalobcovi ním požadovanú finančnú čiastku a nahradiť trovy konania.

Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadali rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť. K stanovisku Ing. W. O. zo dňa 23. 1. 2012 považovali za potrebné uviesť, že toto bolo vyhotovené na základe podkladov, ktoré zabezpečil žalobca zo súdneho spisu bez osobnej ohliadky predmetného rodinného domu. Znalec ani len nekontaktoval žalovaných za účelom ohliadky domu, stanovisko

vyhotovil na základe podkladov, ktoré nemožno považovať za úplné. Naviac do ceny za dielo znalec zahrnul aj cenu materiálov, ktoré zabezpečil a zakúpil žalovaný v rade 2/, čo napokon vyplynulo i z vykonaného dokazovania pred okresným súdom. Taktiež uviedli, že žiadne tepelné izolácie oceľových konštrukcií na dome vykonané neboli a taktiež za klamstvo označili tvrdenie žalobcu, že má bločky z pokladne o nákupe materiálu, ktorý mal údajne dodať. Za zavádzajúce a klamlivé tiež považoval i vyjadrenie, že cena za dielo podľa pôvodnej cenovej ponuky vo výške 358 0274,26 SK by bola „výrazne neprimeraná“. Žalobca zabudol pripočítať, že hodnota materiálu dodaného žalovaným v rade 2/ bola približne 190 000,- Sk + 90 000,- Sk fasádna omietka a ostatné farby a náradie + 35 000,- Sk USB dosky, t.j. spolu aj s platbou firme Moriko 673 000,- Sk a ak by sa akceptovala suma žalujúcich, t.j. + ešte približne 420 000,- Sk, išlo by o sumu nezlučiteľnú s takýmito prácami a neadekvátnu výmere a spôsobu prevedenia. Taktiež definovanie prác podbitia vonkajšej terasy, či komína ako prác navyše, či dodatočne objednaných prác je uvádzanie nepravdy, nakoľko i laikovi musí byť zjavné a jasné, že nie je možné dom najskôr zatepliť a až potom robiť podbitie, či izoláciu komína. Na dome bolo ešte pred zatepľovaním urobené podbitie a až potom zateplenie a natiahnutie lepidla a fasádnej farby. Opätovne poukazovali, že až potom ako F. Móric neodstránil vady diela a nesplnil svoje prísľuby, že tak urobí a až potom ako bol na to žalovaným písomne upozornený a vyzvaný na odstránenie vád diela, vznikli krycie listy, ktoré predkladá a údajné nároky na zaplatenie ďalšej ceny za dielo. I napriek viacerým výzvam na pojednávaní, aby žalobca predložil najhodnovernejší dôkaz, ktorým by mohol dokázať pravdivosť svojich tvrdení - stavebný denník, neurobil tak. Veď v tomto by potom musel byť aj záznam o objednaní si naviac prác, ak by k tomu došlo a v takom prípade by tam bol aj dôkaz o dohode ceny za takéto pôvodne nedohodnuté práce a výkony. Ďalej poukazoval i na to, že právny predchodca žalobcu nikdy nevykonal práce bez toho, že by mu bola zaplatená záloha a za nemožné považoval, že práce za 13 982,32 eur vykonal bez zaplatenia zálohy a ich zaplatenie vyúčtoval a faktúru vystavil až niekoľko mesiacov po údajnom vykonaní. Taktiež nie je možné sa stotožniť s názorom žalobcu o perfektnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorej sa mal stať veriteľom žalovaných. Správne túto súd vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon, nakoľko pokiaľ i samotný žalobca tvrdí, že mali byť uzatvorené najmenej dve zmluvy o dielo, nie je určité, ktorá zmluva o dielo bola predmetom postúpenia pohľadávky. Ani výkladom opierajúcim sa o konanie žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu sa nedá dospieť k jednoznačnému záveru najmä z dôvodu, že v predsporovej výzve zo dňa 25. 11. 2008 uvádzali inú výšku pohľadávky, než mala byť následne postúpená žalobcovi. V danom kontexte je preto dôvodné konštatovať, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby v tomto konaní. Pokiaľ sa týkalo výhrad proti rozsudku okresného súdu o náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia, uviedli, že žalovaný v rade 2/ si v konaní uplatnil právo na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré boli odôvodnene vynaložené v súvislosti s obranou proti neodôvodnene podanej žalobe. Zároveň si pre prípad úspechu uplatnili i náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ust. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa rozsudok okresného súdu ako správny, podľa potvrdil.

Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že okresný súd vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, z týchto vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.

Okresný súd za základ pre svoje rozhodnutie vzal skutočnosť, že zmluva o postúpení pohľadávok uzatvorená medzi postupcom a postupníkom, od ktorej žalobca v konaní odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu v spore, je absolútne neplatná pre jej nedostatočnú určitosť, pokiaľ ide o postupovanú pohľadávku.

Podľa právny úkon musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa právne úkony vyjadrené slovami je potrebné vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale menovite tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak nie je táto vôľa v rozpore s jazykovým prejavom.

Sankcia neplatnosti právneho úkonu podľa sa viaže k náležitostiam prejavu vôle. Prejav je neurčitý, ak je neistý jeho obsah, t.j. keď sa konajúcemu nepodarí obsah vôle jednoznačným spôsobom stanoviť a je nezrozumiteľný, pokiaľ konajúci nedosiahol slovným alebo iným sprostredkovaním jasné vyjadrenie tejto vôle, keď o obsahu právneho úkonu môžu vzniknúť pochybnosti, formuluje ust. výkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu, aby tieto pochybnosti odstránil výkladom založeným na tom, že vedľa jazykového vyjadrenia právneho úkonu vyjadreného slovne (nie konkludentne podľa ) podrobí skúmaniu i vôľu konajúcich osôb.

Podľa veriteľ môže svoju pohľadávku i bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia s postúpenou pohľadávkou prechádza i jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Zákon, ktorý vyžaduje k platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky písomnú formu zároveň predpokladá, že z hľadiska určitosti je zmluva platná, ak v nej je jednoznačne určená prevádzaná pohľadávka, menovite vymedzením predmetu plnenia, osoby dlžníka, prípadne právneho dôvodu, a to natoľko nepochybne, aby bolo zistiteľné, aká pohľadávka je predmetom postúpenia a aby ju nebolo možné zameniť s pohľadávkou inou. Vzhľadom k tomu, že k postúpeniu sú spôsobilé i pohľadávky, ktorých existencia je sporná, či pohľadávky, ktoré vzniknú až v budúcnosti, t.j. také pohľadávky, u ktorých výška peňažného plnenia spravidla nie je v okamžiku uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky objektívne zistiteľná, nemožno určenie presnej výšky pohľadávky v peniazoch považovať za podstatnú náležitosť zmluvy, ktorej nedostatok by viedol k neplatnosti zmluvy pre neurčitosť.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi postupcom Ferdinand Móric - Moriko, IČO: 10 872 515, Martin, Janka Kráľa 19 a postupníkom MAREAL, s.r.o., IČO: 44 233 221, Stavbárska 2, Martin zo dňa 20. 1. 2010 vyplýva, že prevádzaná pohľadávka je vymedzená predmetom plnenia (peňažná náhrada), obsahuje právny dôvod zmluva o dielo a uvádza i osobu dlžníka.

Preukázať, doložiť postúpenie pohľadávky znamená predložiť kvalifikovanú listinu, z ktorej jednoznačne vyplýva, že k postúpeniu pohľadávky veriteľa (podľa titulu) na oprávneného v skutku došlo. Takouto listinou je predovšetkým listina, v ktorej je zachytená sama zmluva o postúpení pohľadávky ako predpokladá ust. , obsahovou náležitosťou tejto zmluvy je mimo iného určenie, o ktorú pohľadávku ide, resp. kto je vo vzťahu k nej dlžníkom.

V rovine hmotnoprávnej možno identifikovať pohľadávku rozmanitým spôsobom, menovite uvedením právnej skutočnosti, na ktorej je založená, výškou, splatnosťou, prípadne i inými skutočnosťami, vrátane odkazu na eventuálny titul, z ktorého pochádza, vždy však tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu za tým istým povinným. O náležité určenie pohľadávky nejde menovite v prípadoch, keď ani na základe výkladových pravidiel podľa by nebolo možné dospieť k spoľahlivému záveru, ktorá pohľadávka mala byť postúpená.

V nadväznosti na uvedené, pokiaľ síce zmluva o postúpení pohľadávok uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom obsahuje výšku peňažného plnenia, právny dôvod a osoby dlžníkov, od ktorého sa toto plnenie odvíja, i krajský súd dospel k záveru, že ani prostredníctvom výkladových pravidiel podľa nie je možné dospieť k spoľahlivému záveru, ktorá pohľadávka mala byť postúpená, keď z vyjadrenia žalobcu a svedka Ferdinanda Mórica nepochybne vyplýva, že mali byť uzatvorené s Ing. V. O. dve zmluvy o dielo, jedna pred započatím prác na rodinnom dome vo vlastníctve žalovaného v rade 1/ a druhá v priebehu vykonávania týchto prác, pričom ani u jednej nedoložil konkrétny dátum jej uzatvorenia.

V predsporovej výzve doručenej právnym predchodcom žalobcu žalovanému v rade 2/ tento uviedol, že voči žalovanému v rade 2/ eviduje záväzok vo výške 497 245,57 Sk s DPH, čo je 16 505,52 eur. Zmieňuje sa o zmluve o dielo z 29. 3. 2007, ktorá zahŕňa zateplenie rodinného domu bez dodávky polystyrénu a

omietky a potom doobjednanie dodatočných prác, ktoré neboli obsiahnuté v prvom rozpočte. Evidovaný záväzok potom pozostáva zo súčtu doplatku za práce podľa rozpočtu 29. 2. 2008 a celej ceny prác a materiálu podľa rozpočtu za dodatočne doobjednané práce.

V nadväznosti na uvedené krajský súd dospel k záveru, že pokiaľ v zmluve o postúpení pohľadávok právny predchodca žalobcu a žalobca nešpecifikovali konkrétnu zmluvu o dielo dňom uzatvorenia zmluvy, naviac z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že zmluva (y) o dielo mala (i) byť uzatvorená (é) medzi účastníkmi ústne, bez konkrétneho vymedzenia predmetu diela, jeho odmeny, jej splatnosti, prípadne ďalších náležitostí, ktoré zmluva o dielo zvyčajne obsahuje, nebolo možné ani jednoznačne ustáliť, a to vzhľadom i na rozporné tvrdenia účastníkov, či iná, ďalšia zmluva o dielo a s akým predmetom plnenia medzi účastníkmi skutočne vznikla a či práce v podobe povrchovej úpravy kopuly terasy, podhľadu RD, na vchod stropu, zateplenie komína, zateplenia zimnej záhrady, sú samostatnou zákazkou alebo podzákazkou, keď z dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že tieto práce sú zahrnuté do súhrnného listu - prehľadu podzákaziek bez označenia konkrétnej zmluvy a krycie listy rozpočtu z 5. 5. 2008 sú bez podpisu objednávateľa stavby.

Z krycieho listu rozpočtu (č.l. 13 spisu) vyplýva, že rozpočet spracoval p. Móric dňa 29. 2. 2008, pričom celkové náklady i s DPH vyčíslil na 358 074,28 Sk. Takto stanovená cena diela bola potvrdená stavebným cenárom B. Z..

Podľa ak sa cena dohodla podľa rozpočtu, nesmie sa bez súhlasu objednávateľa zvýšiť. Práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté možno účtovať iba vtedy, ak ich schválil objednávateľ písomne, alebo ak práce dodatočne písomne objednal.

Vychádzajúc z dôkaznej situácie, tak ako je v spise zadokumentovaná, vzhľadom na absenciu písomnej zmluvy o dielo a rozporných vyjadrení účastníkov o existencii akejkoľvek inej zmluvy o dielo ako pôvodnej, na základe ktorej bol i vypracovaný krycí list rozpočtu 29. 2. 2008, skutočnosť, že samotný právny predchodca žalobcu povrchové úpravy podhľadov na stavbe RD Ing. O. zachytil do súhrnného listu - prehľadu podzákaziek bez označenia konkrétnej zmluvy (č.l. 12), nebolo možné jednoznačne uveriť, že predmetné práce boli predmetom inej ústnej zmluvy o dielo. Naviac žalobca nepreukázal podstatné náležitosti tvrdenej ústnej zmluvy o dielo, ktorými mala byť charakteristika diela, označenie predmetu diela, jeho rozsah a dohoda o odmene za vykonanie diela, ktorú nemožno stotožňovať s dohodou o cene.

Žalobca sa tak ocitol v dôkaznej núdzi, keď nie je schopný preukázať, či medzi jeho právnym predchodcom a žalovanými tvrdená zmluva o dielo v skutočnosti vznikla. Ani krycie listy rozpočtu, naviac stranami nepodpísané, nemôžu nahrádzať dohodu účastníkov o vykonaní diela a o vymedzení jeho predmetu.

Preto pokiaľ je medzi účastníkmi sporná existencia akejkoľvek inej zmluvy o dielo, než tej, ktorá bola pôvodne uzatvorená na základe krycieho listu rozpočtu z 29. 2. 2008 a žalovaní práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté písomne neschválili, ani tieto práce písomne dodatočne neobjednali, absentuje podklad pre ich účtovanie.

Krajský súd sa plne stotožnil so záverom okresného súdu o tom, že pokiaľ i v zmluve o postúpení pohľadávok právny predchodca žalobcu a žalobca vymedzili číselne pohľadávku, ktorá bola predmetom postúpenia a dlžníkov, nekonkretizovali dostatočne právny dôvod vzniku takejto pohľadávky, nakoľko ani výkladovými pravidlami podľa nemožno dospieť k jednoznačnému záveru o tom, z akého právneho dôvodu predmetná pohľadávka vznikla a či vôbec možno vznik takejto pohľadávky odvodzovať od dvojstranného právneho úkonu vzniknutého medzi účastníkmi, resp. právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v rade 2/.

Na tomto závere krajského súdu, ktorý je totožný s názorom okresného súdu o tom, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná z dôvodu nedostatočného vymedzenia postupovanej pohľadávky, nemôže nič zmeniť ani prípadná existencia takejto pohľadávky a ani závery vyslovené znalcom v odbornom vyjadrení, ktoré predložil žalobca v prílohe odvolania. Naviac, právo právneho predchodcu na zaplatenie predmetnej pohľadávky, či už prípadne z iného právneho titulu zostalo zachované. Sporným nebolo, že by žalobca, resp. jeho právny predchodca ním uvádzané práce nevykonal, ale sporným medzi účastníkmi zostalo, na základe akého právneho dôvodu (konkrétnej zmluvy o dielo) k vykonaniu týchto prác došlo - právny dôvod vzniku postupovanej pohľadávky a presné vymedzenie položiek, z ktorých postupovaná pohľadávka vznikla, odsúhlasených oboma účastníkmi.

Nemožno tiež opomenúť, že právny predchodca žalobcu má vo vzťahu k žalovaným i inú nevysporiadanú pohľadávku, založenú na tom istom tvrdenom právnom základe. Táto doposiaľ uhradená nebola.

Ak potom existuje možnosť zameniteľnosti postupovanej pohľadávky s inou pohľadávkou právneho predchodcu žalobcu voči žalovaným a žalobca nepreukázal právny dôvod vzniku postupovanej pohľadávky tak, ako je uvedený v zmluve o jej postúpení, nebolo možné žalobe vyhovieť z dôvodov uvedených okresným súdom.

Na druhej strane krajský súd prisvedčil žalobcovi, pokiaľ nesúhlasil s rozhodnutím okresného súdu o náhrade trov prvostupňového konania. V tejto časti krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko rozsudok okresného súdu je nezrozumiteľný, nemožno z neho vyvodiť, z akých dôvodov pri zastupovaní dvoch klientov priznal právnemu zástupcovi Mgr. Vladimírovi Žižkovi osobitne odmenu za právne zastúpenie každého z nich a nezohľadňoval ust. vyhlášky č. v platnom znení. Taktiež sa okresný súd vysporiada s námietkou žalobcu, podľa ktorej má byť ustálené súdnou praxou, že v jednom spore sa priznáva tarifná odmena za prevzatie veci a prvú poradu s klientom vždy len jedenkrát bez ohľadu na zmenu právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .