Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoP-84-2012.pdf
PDF · 83.72 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/84/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Jany Kotrčovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa F. S., nar. X. X. XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov, matka X. S., nar. XX. X. XXXX, bytom H. V., Y. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Ivanom Škerdom, advokátom so sídlom H. V., C. XXXX/XX a otec H. S., nar. XX. X. XXXX, bytom H. V., Y. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Ivicou Firstovou, advokátkou so sídlom H. V., C. XXXX/XX, maloleté dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, v konaní o návrhu na zmenu osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, na odvolanie matky maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 8P/127/2011-138 zo dňa 29. júna 2012 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Dolný Kubín zmenil rozsudok tamojšieho súdu sp. zn. 6C/96/2011 zo dňa 22. 8. 2011 v časti úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu tak, že maloletú F. zveril do osobnej starostlivosti otca, upravil styk matky s maloletou F., otcovi uložil povinnosť dieťa na styk náležite v stanovenom čase pripraviť a odovzdať matke. Na maloletú F. určil matke výživné sumou 35,- eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti súd návrh otca ohľadom odlišnej úpravy styku zamietol a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Prvostupňový súd pri zmene predchádzajúceho rozhodnutia vychádzal z ust. § 24 až § 26 Zákona o rodine, § 36, § 43 a § 62 Zákona o rodine, resp. § 75 Zákona o rodine, keď konštatoval, že od posledného rozhodnutia došlo k zmene pomerov a bol preto dôvod na zmenu výchovného prostredia. Rodičia maloletého dieťa po rozvode uzatvorili dohodu, na základe ktorej dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky, avšak obaja rodičia nadviazali vzťah s novými partnermi, zmenil sa tak pomery v domácnosti matky, ktorej dcéra bola zverená do výchovy. Do úvahy súd bral aj vyjadrenie maloletého dieťaťa, závery znaleckého posudku a vyjadrenie opatrovníka. Na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že v súčasnej dobe bude vhodnejšie pre maloleté dieťa, ak bude zverené do výchovy a opatery otca. Následne na to rozhodol o ďalších právach a povinnostiach vo vzťahu k maloletému dieťaťu a rodičom. O trovách prvostupňového konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..
Proti rozsudku prvostupňového súdu podala prostredníctvom zástupcu odvolanie matka maloletého dieťaťa. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že maloletá F. bude zverená do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, tak že otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť prvé dva týždne po právoplatnosti rozsudku a ďalšie dva týždne je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť matka s tým, že maloleté dieťa si budú navzájom odovzdávať o 18,00 hod. v tú ktorú nedeľu, pričom styk obidvoch
rodičov s maloletým dieťaťom v čase, keď nebudú mať dieťa v osobnej starostlivosti, bude určený neobmedzene. Prípadne ak by odvolací súd takýmto spôsobom nezmenil prvostupňový rozsudok, žiadala tento zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení odvolania uviedla, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď zmenil pôvodnú dohodu rodičov tak, že dieťa zveril do osobnej starostlivosti otca. Podľa odvolateľky prvostupňový súd mal dieťa zveriť do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, pretože k týmto má dobrý vzťah. Obaja majú vytvorené podmienky na to, aby dieťa žilo striedavo u jedného alebo druhého rodiča a aj keď títo v súčasnej dobe riadne nekomunikujú, práve toto by bol dôvod a motivácia na to, aby začali spolu komunikovať. Prvostupňový súd vychádzal z toho, že F. má vytvorené blízke citové väzby aj k rodičom otca, ktorý s nimi žije v spoločnej domácnosti, má možnosť rozvíjať svoj vzťah k zvieratám, pretože otec býva v rodinnom dome a tiež má dobrý vzťah k jeho terajšej partnerke. Tieto dôvody však nemôžu byť prekážkou zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pretože aj matka maloletého dieťaťa sľúbila dcére zabezpečiť akvárium s rybičkami, o ktoré by sa mohla starať, dcéra má tiež dobrý vzťah k jej rodičom a taktiež vychádza aj s jej terajším partnerom, ktorý s ňou trávi voľný čas, hráva sa s ňou a pripravuje na školské vyučovanie, keď je doma. Poukazovala na skutočnosť, že maloletá sa výborne učí, dobre sa správa a znalec pri skúmaní nezistil nijaké psychické problémy spojené s výchovou. Takáto náhla zmena rozhodnutia o zverení dieťaťa do výchovy druhého z rodičov je veľkým zásahom do jej práv a lepšie by potrebám dieťaťa aj rodičov vyhovovala striedavá výchova ako zverenie len do výchovy jednému z rodičov. Otec maloletej pracuje ako živnostník. Podľa jeho vyjadrení pracuje do 18,00 hod. a jeho súčasná partnerka s ním nežije v spoločnej domácnosti, preto súd nemal jednoznačne preukázané, akým spôsobom bude zabezpečená výchova dcéry.
K odvolaniu matky maloletého dieťaťa sa prostredníctvom zástupcu vyjadril otec dieťaťa. Podľa jeho názoru prvostupňový súd dospel k správnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Počas konania bolo jednoznačne preukázané, že zverenie maloletej dcéry do osobnej starostlivosti otca je vhodné vzhľadom na jej psychický a fyzický vývoj. Súd zisťoval vzťah dieťaťa k obom rodičom, a to nielen výsluchom účastníkov konania, ale taktiež pohovorom maloletej F. s kolíznym opatrovníkom v neprítomnosti rodičov. Súd preto správne prihliadol aj na názor maloletého dieťaťa, ktoré je vo veku, kedy už vie samostatne tento názor vyjadriť. Podobné závery vyjadril aj znalec v posudku, prípadne pri výsluchu pred súdom. Zo záverov vyplynulo, že dieťa nemá vytvorený vzťah k súčasnému partnerovi matky, skôr v tejto veci je dieťa ľahostajné a prehliada ho, naopak k partnerke otca má pozitívny citový vzťah. V zmysle záverov znaleckého posudku je tiež zrejmé, že zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov by z hľadiska zdravého psychického vývinu dieťaťa nemalo pozitívny vplyv a maloletá by bola opakovane vystavovaná dvom rôznym výchovným prostrediam. Problémy, ktoré sú v súčasnosti a prílišná úzkostlivosť maloletej by naďalej pretrvávali a malo by to negatívny vplyv na dieťa. Pokiaľ matka maloletého dieťaťa poukazovala na to, že otec je pracovne vyťažený a prichádza domov v neskorých hodinách, je živnostník a svoj pracovný čas si môže prispôsobiť potrebám maloletého dieťaťa. Z týchto dôvodov žiadal napadnutý rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť.
Opatrovník maloletého dieťaťa sa k odvolaniu písomne vyjadril a uviedol, že napadnutý rozsudok navrhuje taktiež v celom rozsahu potvrdiť.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 2 O.s.p. a rozsudok prvostupňového súdu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. v súlade s ust. § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom mal i odvolací súd preukázané, že o výchove a výžive k maloletej F. bolo naposledy rozhodované rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 6C/96/2011 zo dňa 22. 8. 2011, kedy bola schválená dohoda rodičov na čas po rozvode, v zmysle ktorej maloletá F. bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu 200,- eur mesačne. Zároveň bol upravený styk otca s dcérou. Po rozvode manželstva sa matka aj s maloletým dieťaťom odsťahovali do prenajatého bytu. V súčasnej dobe má matka nového partnera. V domácnosti maloletá nemá zabezpečenú vlastnú izbu, spáva v obývačke, kde sa pripravuje aj na školské vyučovanie. Otec maloletej žije v rodinnom dome, kde predtým bývala aj maloletá, dorába rodinný dom, do ktorého sa plánuje presťahovať. V domácnosti otca, resp. starých rodičov má dieťa zabezpečenú vlastnú izbu. Maloleté dieťa si nevytvorilo vzťah k súčasnému partnerovi matky, viac vychádza z terajšou
partnerkou otca. V domácnosti u matky dochádza k tomu, že sa dieťa v noci pomočuje, tieto problémy nemá pri návštevách otca. V konaní bol ustanovený znalec z odboru klinická psychológia detí, ktorý vypracoval a podal znalecký posudok, v ktorom rozoberá vzájomný vzťah maloletej F. k rodičom, starým rodičom, terajším partnerom oboch rodičov, posudzoval schopnosť rodičov samostatne zabezpečovať osobnú starostlivosť a výchovu F., vyjadroval sa k otázkam, aký vplyv by na maloleté dieťa mala zmena súčasného výchovného prostredia a či by prípadná zmena bola v záujme maloletého dieťaťa z hľadiska jej zdravého psychického vývinu. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že F. má k otcovi výrazne pozitívny citový vzťah, tiež má pozitívny citový vzťah k matke, ktorá je však k dieťaťu viac hyperkritická a má problémy kontrolovať svoje negatívne emócie. K súčasnému partnerovi matky má dieťa ľahostajný citový vzťah a skôr ho prehliada, k súčasnej partnerke otca má pozitívny citový vzťah. Obaja rodičia sú schopní samostatne zabezpečovať osobnú starostlivosť a výchovu F., avšak zmena súčasného výchovného prostredia v prípade, že by dieťa bolo zverené otcovi, by mala pozitívny vplyv na F., dieťa by bolo menej vystavené hyperkritičnosti zo strany matky. Naopak zverenie do striedavej osobnej starostlivosti rodičov by na dieťa nemalo pozitívny vplyv, toto by bolo vystavované opakovane dvom rôznym výchovným prostrediam, nakoľko rodičia majú odlišný prístup k výchove F. a z ich vyjadrenia pred súdom je zrejmé, že nie sú schopní spolu komunikovať ani o základných veciach týkajúcich sa starostlivosti o dieťa a jeho výchovu.
Vychádzajúc z takto zistených skutočností postupoval prvostupňový súd správne, keď v súlade s ust. § 26 Zákona o rodine, v zmysle ktorého ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností, dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zmenu výchovného prostredia, pričom najmä v záujme maloletého dieťaťa rozhodol o tom, že maloletú F. zveril do osobnej starostlivosti otca. Z vyjadrení oboch rodičov je zrejmé, že od schválenia poslednej dohody o výchove a výžive došlo k zmene pomerov, keď aj matka maloletého dieťaťa pripustila, aby nastala zmena a dcéra bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Prvostupňový súd správne vyhodnotil vykonané dokazovanie a prijal správny právny záver, keď nakoniec dieťa zveril do osobnej starostlivosti otca s poukazom na záujem maloletého dieťaťa. So závermi a odôvodnením rozsudku prvostupňového súdu sa odvolací súd plne stotožnil a na tieto poukazuje. Je nepochybné, že autoritatívne rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je druhoradým riešením, pokiaľ medzi rodičmi nedôjde k dohode a prípadná uzatvorená dohoda nie je v záujme maloletého dieťaťa. V tomto prípade po rozvode manželstva súd schválil dohodu rodičov, na základe ktorej maloletá F. bola zverená do výchovy a opatery matke. Došlo však k zmene pomerov najmä v tom, že matka sa po rozvode aj s dieťaťom odsťahovala do prenajatého dvojizbového bytu, kde v súčasnej dobe žije aj s terajším svojím partnerom. Zmenilo sa tak prostredie, v ktorom dieťa žije a dcéra aj z tohto dôvodu intenzívne využívala čas, ktorý bol vyhradený na stretávanie sa s otcom, prípadne v spoločnosti otca zotrvávala aj nad dohodnutý rozsah styku, čo jej matka umožňovala. Pri schvaľovaní dohody, prípadne rozhodovaní o základných rodičovských právach a povinnostiach súd vždy prihliada na záujem maloletého dieťaťa, na jeho citové väzby k rodičom, priateľom, ďalším príbuzným, k prostrediu, ako aj na jeho priaznivý vývoj a ostatné potreby (vek, školské, zdravotné, záujmové potreby a podobne). Súd tiež prihliada na stabilitu výchovného prostredia, ako sú bytové pomery, hmotné zabezpečenie, povahové vlastnosti a v neposlednom rade prihliada aj na vyjadrenie samotného maloletého dieťaťa, ktoré v tomto prípade vzhľadom na jeho vek a intelektové schopnosti súd bral do úvahy. S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody potom prvostupňový súd tieto správne vyhodnotil a rozhodol, že za súčasných pomerov je pre maloleté dieťa vhodnejšie, ak bude zverené do osobnej starostlivosti otca. Zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov súd v tomto prípade nepovažoval za vhodné vzhľadom na vyjadrenie dieťaťa, ako aj závery znaleckého posudku. Predpokladom okrem iného by bola aj vysoká miera schopnosti rodičov dohodnúť sa o základných veciach v súvislosti s dochádzaním maloletého dieťaťa do školy, zabezpečenie mimoškolských aktivít a záujmov dieťaťa, čo predpokladá nevyhnutnosť intenzívnej komunikácie rodičov, tá v tomto prípade však absentuje. Prvostupňový súd následne potom v súvislosti so zmenou výchovného prostredia rozhodoval aj o úprave styku s matkou maloletého dieťaťa, ako aj o výške výživného, ktorým matka prispieva na výživu dieťaťa. V tomto smere osobitne odvolateľka jednotlivé výroky nespochybnila, žiadala len prehodnotiť zmenu výchovného prostredia, aby maloleté dieťa bolo zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd má za to, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza zo zásad vyplývajúcich z ust. § 24 Zákona o rodine, ako aj nasledujúcich, vo veci vykonal súd dostatočné dokazovanie a prijal správny právny záver, a preto odvolací súd rozsudok potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.