Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_2To-5-2012.pdf
PDF · 79.7 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/5/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Dušana Eckera a JUDr. Jozefa Mészárosa, v trestnej veci proti obžalovanému Q. J., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), a § 127 ods. 4 Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Partizánskom zo dňa 09.11.2011, sp. zn. 2T/112/2011, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. septembra 2012, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného Q. J. ako nedôvodné zamieta.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu v Partizánskom zo dňa 09.11.2011, sp. zn. 2T/112/2011, bol obžalovaný Q. J. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), a § 127 ods. 4 Tr.zák. na tom skutkovom základe, že dňa 15.05.2010 v presne nezistenom čase vo večerných hodinách v priestoroch rodinného domu č. XXX v obci D. R., okr. H. po predchádzajúcich verbálnych udrel najmenej jedenkrát svoju manželku C. J. päsťou ruky do oblasti hlavy, čím jej spôsobil pomliaždeniny a krvnú podliatinu pravého oka a pomliaždenie záhlavia s dobou liečby v trvaní 15 dní s dobou obmedzenia obvyklého spôsobu života v trvaní 10 až 15 dní.
Za to bol odsúdený podľa § 156 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 36 písm. j) Tr.zák., § 38 ods. 3 Tr.zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr.zák. podmienečne odložený a bola mu určená skúšobná doba vo výmere 18 mesiacov. Zároveň podľa § 287 ods. 1 Tr.por. mu bola uložená povinnosť nahradiť poškodeným: Všeobecnej zdravotnej poisťovni škodu vo výške 435,21 €, Sociálnej poisťovni škodu vo výške 207,30 € a Obci D. R. škodu vo výške 108,39 €.
Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho obžalovaný v zákonnej lehote prostredníctvom obhajcu napadol odvolaním podaným proti všetkým výrokom. V písomných dôvodoch odvolania podaných prostredníctvom obhajcu uviedol, že namieta objektívnosť zisteného skutkového stavu a necíti sa vinným zo spáchania skutku kladeného mu za vinu. Súd prvého stupňa prihliadol výlučne na dôkazy svedčiace v jeho neprospech a naopak dôkazy svedčiace v jeho prospech označil bezdôvodne za nevierohodné a účelové. Od počiatku trestného stíhania tvrdí, že žiadneho verbálneho ani fyzického útoku voči bývalej manželke sa nedopustil a priebeh inkriminovaného večera bol taký, ako ho vo svojich výpovediach popísal on. Výpoveď poškodenej je nepravdivá a je dôsledkom jej nenávisti voči nemu. Pokiaľ ide o výpovede svedkov W. W., E.. D. J., H. U. a D. J., ide o nepriamych svedkov, ktorí nemôžu žiadnym spôsobom dosvedčiť priebeh inkriminovaného večera a nikto z nich nebol prítomný pri tom ako mal údajne poškodenú napadnúť. Snažili sa ho očierniť a vyvolať dojem, že skutku sa mal skutočne dopustiť, pričom sa jedná o osoby ovplyvnené samotnou poškodenou. Naopak výpovede svedkov D. J. a L. E., ktorí boli pri odchode poškodenej z domu, považoval súd prvého stupňa za tendenčné. Pritom obaja svedkovia potvrdili jeho obranu, t.j., že poškodená pri odchode z domu spadla na schodoch a mohla si spôsobiť zranenia, o ktorých tvrdí, že ich spôsobil on. Títo svedkovia sú síce jeho rodinní príslušníci, avšak všetci ostatní svedkovia sú rodinní príslušníci poškodenej, preto
sa súd z tohto dôvodu nemôže opierať o nejaký rodinný vzťah. Napokon ani znalecký posudok podľa názoru obžalovaného nevylúčil vznik zranení poškodenej tak, ako ich uviedol on. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje napadnutý rozsudok za nespravodlivý a nesprávny, keďže súd sa nevysporiadal so všetkými vykonanými dôkazmi tak, ako mu to ukladá Trestný poriadok a súd prvého stupňa mal jednoznačne aplikovať zásadu „in dubio pro reo“ a oslobodiť ho spod obžaloby. Preto žiadal, aby odvolací súd rozhodol sám tak, že ho podľa § 285 písm. a/ Tr.por. spod obžaloby oslobodí.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní zástupca krajskej prokurátorky navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr.por. zamietnuť.
Poškodený H. G. uviedol, že trvá na tom, aby škoda bola uhradená.
Obhajca obžalovaného sa v plnej miere pridržal písomných dôvodov odvolania a uviedol, že dokazovaním nebolo preukázané, že by sa vôbec stal skutok, resp. že by ho spáchal obžalovaný. V dôsledku toho navrhol zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu, obžalovaného spod obžaloby oslobodiť a pokiaľ ide o nároky poškodených, týchto v súlade so zákonom odkázať na občianske súdne konanie.
Obžalovaný uviedol, že sa cíti nevinný, z celej veci je zrejmé, čo dokáže nenávisť a požiadal, aby ho krajský súd spod obžaloby oslobodil, nakoľko skutku sa nedopustil.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por., alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Z podnetu podaného odvolania obžalovaným odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu, nezistiac pritom chyby odôvodňujúce podanie dovolania a odvolaním nevytýkané a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o skutkový stav krajský súd uvádza, že vo vzťahu k skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného zločinu je napadnutý rozsudok výsledkom konania, pri ktorom súd prvého stupňa postupoval podľa ustanovení Trestného poriadku, pričom v konaní nezistil také chyby, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci tak, ako je uvedený v rozsudku okresného súdu a zistenie, že skutok spáchal obžalovaný Q. J.. Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd vyvodil správne skutkové závery, pričom sa podrobne zaoberal dôkazmi, tak jednotlivo ako aj v súhrne a svoje závery riadne vysvetlil v odôvodnení rozhodnutia, ktoré je v intenciách ustanovenia § 168 ods.1 Tr.por. Obžalovaný je zo skutku usvedčovaný jednak priamou výpoveďou poškodenej C. M. -predtým J. a nepriamo výpoveďami svedkov H. U., E.. D. J., W. W., L. U., lekárskymi správami, znaleckým posudkom a výpoveďou znalca MUDr. Ladislava Babiaka. V prospech obžalovaného svedčili výpovede D. J. a L. E., ktorí tvrdili, že pri odchode poškodenej z domu boli prítomní, pričom táto sa pošmykla na schodoch a spadla dolu hlavou, podľa svedka D. J. hlavou na skalu. Týmto svedkom však súd prvého stupňa neuveril, pričom s takýmto hodnotením ich výpovedí sa stotožnil aj odvolací súd vzhľadom na ostatné dôkazy a celkové vyhodnotenie dôkaznej situácie.
Poškodená C. M. podrobne popísala priebeh inkriminovaného večera ako aj to, akým spôsobom ju mal obžalovaný fyzicky napadnúť. Nie je pravdou, žeby spadla pri odchode z domu zo schodov a pri jej odchode nebol prítomní brat obžalovaného D. J. ani jeho sestra L. E..
S výpoveďou poškodenej korešpondujú výpovede W. W., L. U., H. U. a E.. D. J..
Svedkyňa W. W. - sestra poškodenej potvrdila, že na základe telefonátu samotného obžalovaného sa dozvedela, že sa u nich doma niečo deje, nakoľko obžalovaný uvádzal, aby si prišli po sestru, že ju tam nechce, pričom ona telefonovala aj L. U. dcére obžalovaného a poškodenej. Svedkyňa L. U. na základe uvedeného telefonovala priamo s obžalovaným v inkriminovaný večer a ten jej sám povedal, že poškodenú vyrazil, zmlátil ju a teraz je voľakde v škôlke, aby si ju zobrali do T., že ju už nechce vidieť a nechce s ňou žiť. Na základe toho svedkyňa U. poslala pre matku svojho manžela a tento ju doviezol
k nim domov. Matka jej o incidente povedala okrem iného, že ju otec v obývačke udrel päsťou do zadnej časti hlavy a tiež do oka. Svedkyňa potvrdila, že už v minulosti bola so sestrou svedkami toho, že otec matku fyzicky aj slovne napádal, bez akejkoľvek príčiny a za úplné banality. Svedok H. U. potvrdil, že bol po poškodenú v inkriminovaný večer v škôlke, pričom táto mu povedala, že bola napadnutá obžalovaným a to päsťou pod oko a buchnátom do hlavy. Mala podliatinu pod okom, nahmatal jej aj opuch vzadu na hlave. Vyvrátil tvrdenie obžalovaného, že by poškodená v uvedený večer bola pod vplyvom alkoholu, pokiaľ vie, alkohol nikdy nepožívala. Ďalšia dcéra obžalovaného a poškodenej, svedkyňa Mgr. D. J., uviedla, že síce pri skutku nebola, avšak aj ona potvrdila, že v minulosti sa takéto incidenty stávali často, otec matku bil, kopal, ťahal ju za vlasy a párkrát ju vyhodil z domu. Keď videla matku po skutku, táto mala podliatiny, aj opuch hlavy. Matka jej potvrdila, že ju fyzicky napadol otec a vyhodil ju z domu. Svedkyňa dodala, že obžalovaný sa ju snažil ovplyvňovať „aby to stiahli“.
Pokiaľ ide o výpovede svedkov D. J., brata obžalovaného a jeho sestry svedkyne L. E., ktorí mali potvrdzovať obranu obžalovaného, týmto ani odvolací súd neuveril, nakoľko jednak sa rozchádzajú s tvrdením obžalovaného, kde vlastne sa mala poškodená šmyknúť, keď obžalovaný uvádza, že sa tak stalo na mramorovej podeste pri vchodových dverách a uvedení svedkovia tvrdia, že sa tak stalo až na schodoch, pritom obžalovaný tvrdí, že poškodená mala ísť zrýchleným krokom, svedkovia J. a E. tvrdia, že mala vybehnúť von z dverí. Naviac obžalovaný v prípravnom konaní tvrdil, že poškodená mala na neho pri odchode z domu zaútočiť nožom a na hlavnom pojednávaní si na takúto skutočnosť spomenul až po upozornení s odôvodnením, že na to zabudol. Je ťažko uveriť, že by na takúto dôležitú skutočnosť obžalovaný pri popise skutku zabudol, naviac svedkovia D. J. a L. E. žiadny nôž vo svojich výpovediach nespomínajú. Pritom je tiež ťažko predpokladať, že by obžalovaná v prípade pádu s nožom v ruke na schodoch si s týmto nijako neublížila.
V súlade s výpoveďou poškodenej sú napokon aj lekárske správy, znalecký posudok znalca MUDr. Ladislava Babiaka a jeho výpoveď pred súdom, ktorý ako mechanizmus vzniku zraneniu poškodenej potvrdil, že boli spôsobené zovretou päsťou.
Vyššie uvedené skutočnosti sú len tie najdôležitejšie, na ktoré odvolací súd považoval za nutné poukázať a v plnej miere sa stotožnil so skutkovými závermi prvostupňového súdu, pričom s ďalším podrobným odôvodnením týkajúcim sa hodnotenia dôkazov, ustálenia skutkového stavu odvolací súd v plnej miere odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožnil.
Vo vzťahu k právnemu posúdeniu konania obžalovaného prvostupňový súd postupoval správne. Obžalovaný konaním popísaným v skutkovej vete napadnutého rozsudku inému úmyselne ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe - na blízkej osobe, teda nepochybne naplnil znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), a § 127 ods. 4 Tr.zák.
Čo sa týka uloženého trestu, v tomto smere prvostupňový súd vychádzal zo zásad uvedených v § 34 ods.4 Tr. zák. a účelu trestu a prihliadol na všetky skutočnosti dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. Obžalovanému v zmysle § 36 písm. j/ Tr.zák poľahčovalo, že doposiaľ viedol riadny život, priťažujúce okolnosti zistené neboli. Preto súd ukladal trest v rámci trestnej sadzby ustanovenia § 156 ods. 1 Tr.zák. upravenej v zmysle § 38 ods.3 Tr. zák., pričom uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby v trvaní 1 rok, ktorý mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Po zhodnotení skutočností dôležitých pre ukladanie druhu a výmery trestu aj odvolací súd dospel k záveru, že tento trest je úmerným, nie neprimerane prísnym a bude ním splnený jeho účel tak, ako je uvedené v ustanovení § 34 ods.1 Tr. zák.
V súlade so zákonom je napokon aj výrok o náhrade škody. Poškodení Všeobecná zdravotná poisťovňa, Sociálna poisťovňa a Obec D. R. si riadne a včas uplatnili náhradu škody voči obžalovanému, ani odvolací súd nemal pochybnosti o ich nárokoch, preto bol obžalovaný zaviazaný správne k náhrade spôsobenej škody tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.
Z týchto dôvodov odvolanie obžalovaného Q. J. odvolací súd nepovažoval za dôvodné, a preto ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.