Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10CoP-40-2012.pdf
PDF · 67.88 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoP/40/2012
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa O. X., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, dieťa rodičov: matka - Z. X., rod. N., nar. XX.X.XXXX, bytom S., S. G. XXXX/X, štátna občianka SR, právne zastúpená advokátkou JUDr. Miriam Podhradskou, so sídlom S., J. H. X, a otec - O. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, J., P. republika, štátny občan ČR, právne zastúpený advokátkou JUDr. Ivou Misíkovou, so sídlom S. G., N. XXX, ČR, o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, na základe odvolania otca proti uzneseniu Okresného súdu Martin č.k. 12P/155/2012-39 zo dňa 14.6.2012, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým maloletého O. zveril dočasne do osobnej starostlivosti matke. Vychádzal z toho, že rodičia, ktorí sú manželmi, nežijú v spoločnej domácnosti. Matka spolu s maloletým býva u jej rodičov, pričom zatiaľ nebolo rozhodnuté právoplatným rozhodnutím súdu o zverení maloletého do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov.
Nakoľko otec si neplní vyživovaciu povinnosť, okresný súd zároveň vyhovel návrhu na určenie výživného do času, kým nebude rozhodnuté o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. V tomto smere určil otcovi povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere - 3.000 Kč mesačne.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na vyslovenie nepríslušnosti na konanie vo veci a postúpenie príslušnému súdu, t.j. Okresnému súdu v Nymburku. Poukazoval prioritne na to, že neboli splnené podmienky pre vecnú a miestnu príslušnosť Okresného súdu Martin v zmysle nariadenia č. 2201/2003 z 27.11.2003 (Nariadenie „Brusel II“). Maloletý O. totiž odcestoval 26.5.2012 s matkou do Slovenskej republiky len za účelom jej lekárskeho vyšetrenia. Nadväzne v júni 2012 matka oznámila otcovi, že sa so synom nevráti a že mu odmieta umožniť styk s dieťaťom. Odvolateľ tvrdil, že maloletý O. sa nachádza v Slovenskej republike bez jeho súhlasu a obvykle bydlisko maloletého je obec H., okres J., P. V.. Z daného dôvodu je v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa potom daná právomoc súdov Českej republiky.
Otec ďalej nesúhlasil s tvrdením matky, že sa o syna nestará. Naopak, v dôsledku mozgovej príhody matky bol maloletý vo výhradnej starostlivosti otca. V tejto súvislosti doložil k odvolaniu lekárske potvrdenia, ktoré majú preukázať, že manželka (matka) nie je schopná sa o syna samostatne postarať a že zároveň on už v minulosti preukázal schopnosť postarať sa o maloleté dieťa. Otec dodal, že maloletý O. mal dohodnutý i nástup do materskej škôlky v Českej republike.
Kolízny opatrovník navrhol uznesenie okresného súdu potvrdiť. Konštatoval, že maloletý žije s matkou v poschodovom dome jej rodičov, ktorí dcére pomáhajú so starostlivosťou o dieťa. Doplnil, že podľa vyjadrení matky otec na výživu maloletého O. neprispieva žiadnou sumou.
Matka ostala v odvolacom konaní nečinná.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Odvolací súd neakceptoval argumentáciu otca ohľadne nedostatku právomoci súdov Slovenskej republiky na prejednanie a rozhodnutie súdenej veci. Vzhľadom na nesporné okolnosti prejednávaného prípadu je potrebné na posúdenie tejto otázky aplikovať nariadenie č. 2201/2003, na ktoré poukazuje i otec v odvolaní. V zmysle článku 20 ods. 1 predmetného Nariadenia rady ES „v naliehavých prípadoch nebránia ustanovenia tohto nariadenia súdom členského štátu prijať predbežné opatrenia, vrátane ochranných opatrení, s ohľadom na osoby alebo majetok v tomto štáte, ktoré sú dostupné podľa práva tohto členského štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mal právomoc rozhodovať vo veci samej súd iného členského štátu“. Nakoľko predmetom aktuálneho konania (všeobecného) súdu je nariadenie predbežného opatrenia a je nepochybné, že maloletý O. i s matkou sa nachádza na území Slovenskej republiky, sú súdy SR oprávnené na rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Inými slovami, pokiaľ by aj vo veci samej v prejednávanom prípade bola daná právomoc súdov Českej republiky (krajský súd vzhľadom na prezentovaný záver ohľadne predbežných opatrení uvedenú otázku vecne neposudzoval) o predbežnom opatrení sú oprávnené konať a rozhodovať (aj) súdy Slovenskej republiky.
Z hľadiska účelu predbežného opatrenia krajský súd považoval za vecne správne rozhodnutie o dočasnom zverení maloletého O. do osobnej starostlivosti matky. V tomto štádiu konania je minimálne osvedčené (aj zo správy kolízneho opatrovníka), že matka za pomoci jej rodičov je spôsobilá zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletého O.. Zároveň ani otec nespochybnil fakt, že rodičia spolu nežijú; každý z nich aktuálne žije v inom členskom štáte Európskej únie, a je preto namieste predbežne rozhodnúť o dočasnom zverení maloletého do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov. Potvrdenie rozhodnutia okresného súdu o dočasnom zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky nijakým spôsobom nespochybňuje schopnosť otca postarať sa o maloletého syna a ani neprejudikuje budúce rozhodnutie vo veci samej, t.j. vo veci úpravy práv a povinností rodičov k maloletému O..
Rovnako za aktuálneho stavu veci je (minimálne) osvedčené, že otec na výživu maloletého O. neprispieva žiadnym výživným. Následne je plne opodstatnené určenie/uloženie povinnosti otcovi platiť výživné v nevyhnutnej miere. Čiastku 3.000 Kč mesačne považuje krajský súd za akceptovateľnú vzhľadom na deklarovanú (i súvisiacimi písomnosťami) sociálnu situáciu matky a tvrdený príjem otca (minimálne) 13.000 Kč mesačne. V danej spojitosti je potrebné dodať, že otec žiadnym spôsobom nerozporoval tvrdenia matky tak o jeho neplnení si vyživovacej povinnosti, ako ani o výške jeho príjmu.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.