Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28P-246-2011.pdf
PDF · 77.05 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/246/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti o maloletého X. F., nar. X.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa matky P. F., bytom v L., J. XX a otca H. R., L. XXXX G. K.. C.. XXXX, V. S., H., o návrhu matky na úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu rozhodol
rozhodol:
Súd zveruje maloletého X. F., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 80,- eur mesačne od 1.9.2012, ktorú je povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava II dňa 27.5.2011 žiadala matka o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému X., ktorého žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otca žiadala zaviazať prispievaním na výživu maloletého sumou 150,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého nežije v spoločnej domácnosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka maloletého, oboznámil sa s písomným vyjadrením otca, s rodným listom maloletého, príjmom matky, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil tento skutkový stav vo veci.
Maloletý sa narodil z mimomanželského vzťahu. Navštevuje X. ročník základnej školy, za obedy v škole matka uhrádza 23,- eur mesačne, za školský klub 13,- eur mesačne. Hráva futbal, matka má náklady so zakúpením športovej výstroje.
Matka je slobodná, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému V. V., nar. XX.XX.XXXX. Matka je živnostníčka, za rok 2010 dosiahla príjmy vo výške 5. 441,60 eur, výdavky dosiahli výšku 2.176,64 eur. Matka uviedla, že otec sporadicky prispieva maloletému na výživu, z tohto dôvodu nežiadala spätne určiť výživné.
Otec v písomnom vyjadrení uviedol, že súhlasí so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky, nesúhlasí s výškou výživného, nakoľko je nemajetný a zárobkovo nečinný občan. Nedisponuje žiadnym
majetkom. Finančné prostriedky uhradené synovi, boli zo sociálnych dávok , na úkor jeho osoby. Otec vyjadril pochybnosti nad využitím finančných prostriedkov, ktoré zasiela maloletému, nakoľko matka má ďalšie dieťa, myslí si, že financie používa na iné účely.
Kolízny opatrovník navrhoval zveriť maloletého do starostlivosti matky a otca zaviazať prispievaním na výživu sumou 80,- eur mesačne.
Podľa § 24 ods.3 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine je súčasťou rodičovských práv a povinností aj sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 3 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa §75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Pri zverení maloletého do starostlivosti matky súd vychádzal zo skutočnosti, že matka zabezpečuje starostlivosť o maloletého ako aj z vyjadrenia otca, ktorý so zverením do starostlivosti matky súhlasil. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého ako aj z možnosti a majetkových pomerov otca. Súd je toho názoru, že možnosti otca mu dovoľujú, aby prispieval na výživu maloletého sumou aká bola určená v tomto rozhodnutí, pričom vychádzal z príspevkov, ktoré otec doposiaľ uhrádzal. Prvoradou povinnosťou rodiča je nájsť si také zamestnanie, aby dokázal uživiť svojich potomkov, pričom otec nepreukázal, že jeho status imigranta,
mu znemožňuje nájsť si prácu. Súd pripúšťa istý handicap pri hľadaní si zamestnania, odchod zo Slovenska však bol dobrovoľným rozhodnutím otca. Matka nemôže v súčasnosti finančne uspokojovať potreby maloletého v takom rozsahu ako otec, nakoľko poberá len rodičovský príspevok, vyživovaciu povinnosť však kompenzuje svojou osobnou starostlivosťou, pričom pre úplnosť súd dodáva, že určené výživné je na pomyselnej dolnej hranici.
Vyživovaciu povinnosť otca súd určil od 1.9.2012, tak ako žiadala matka.
O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia účastníkom, ktorí sa nevzdali práva na odvolania a to na Okresnom súde Bratislava II.
Účastníci, ktorí sa vzdali práva na odvolanie sa proti tomuto rozhodnutiu nemôžu odvolať.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.