Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_2P-71-2012.pdf
PDF · 100.13 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-2P/71/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Vrtochovou, v právnej veci navrhovateľky C. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX R. U. R., Q. č. XXXX/X, proti odporcovi G. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX R. U. R., Q. č. XXXX/X, v konaní o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k maloletej N. O., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky C. O., rod. G., nar. XX.X.XXXX a odporcu G. O., nar. XX.X.XXXX, uzatvorené dňa XX.X.XXXX v Z., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v Q.., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane X, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a.
Maloletá N. O., nar. XX.X.XXXX sa zveruje na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu mal. N. O., nar. XX.X.XXXX sumou 100 € mesačne vždy do 15. dňa v tom ktorom mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.06.2012 v znení doplnenia návrhu zo dňa 28.06.2012 domáhala rozvodu manželstva s odporcom. V návrhu uviedla, že manželstvo uzavreli dňa 10.06.1995, u obidvoch ide o prvé manželstvo. Z manželstva pochádza maloletá dcéra N. O.. Problémy v manželstve majú asi posledné tri roky, kedy odporca začal vo zvýšenej miere požívať alkoholické nápoje, následkom čoho dochádzalo medzi nimi k hádkam, odporca sa správal vulgárne a od tej doby je ich manželstvo trvale rozvrátené. Naďalej síce žijú v jednej domácnosti, avšak hospodária oddelene a manželsky spolu nežijú už viac ako rok. Odporca sa odmietol ísť liečiť, naopak situácia v rodine sa len stupňovala. Pokiaľ ide o zverenie maloletej dcéry a určenie výživného, navrhovateľka žiadala, aby bola dcéra zverená do jej starostlivosti a aby bolo určené výživné vo výške 200,- € mesačne.
Navrhovateľka k návrhu pripojila oznámenie o uzavretí manželstva, rodný list maloletej N. O., potvrdenie o poslednom spoločnom bydlisku manželov.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh navrhovateľky s prílohami, sobášny list účastníkov, rodný list dieťaťa, správu o poslednom trvalom spoločnom bydlisku účastníkov,
potvrdenie o príjme navrhovateľky, správu Daňového úradu, správu Sociálnej poisťovne, správu kolízneho opatrovníka, doklady doložené navrhovateľkou a zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci uzatvorili manželstvo dňa 10.06.1995 pred Matričným úradom v Z.. U oboch účastníkov konania išlo pritom o manželstvo prvé. Z manželstva sa narodila maloletá N. O., nar. XX.XX.XXXX.
Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že na podanom návrhu na rozvod manželstva trvá. Uviedla, že v ich spolužití pretrvávajú vzájomné nezhody posledné tri roky. Manželstvo uzatvorili po jeden a pol ročnej známosti v roku 1995. Manželstvo bolo asi prvých 10 rokov harmonické, potom odporca začal holdovať alkoholu, urážal ju a jej matku a naposledy aj spoločnú dcéru. Naďalej žijú v spoločnej domácnosti. Situáciu sa snažila riešiť a odporcovi dohovárala, aby sa išiel liečiť, čo nemalo význam a situácia sa stupňovala. V súčasnej dobe s odporcom nehospodária, ani spolu manželsky nežijú. K svojmu príjmu a výdavkom navrhovateľka uviedla, že je zamestnaná v spol. Q. R. W. s príjmom okolo 380-400 €, k tomu poberá prídavok na dieťa. Žijú v trojizbovom byte, ktorý je v ich spoločnom vlastníctve, náklady na domácnosť má nasledovné: nájom 130 € mesačne, elektrika 30 € mesačne, inkaso 10 € mesačne, mobilný telefón pre seba a dcéru 30 € mesačne, internet 22 € mesačne a životné poistky pre ňu a dcéru pre každú 23,80 €. Stravu sama zabezpečuje do domácnosti, odporca sa stravuje doma málo. K výdavkom na mal. dcéru navrhovateľka uviedla, že tieto predstavujú: stravné 25 € mesačne, poplatky za ZRPŠ a dve knihy cca 50 €, 7 € mesačne na stužkovú slávnosť. Taktiež kupuje mal. dcére ošatenie, drogériu, cestovné, na prax tenisky, tričko a nohavice v hodnote asi 100 €. Ohľadom mal. dieťaťa, v konaní pred súdom navrhovateľka uviedla, že žiada, aby bola ma. N. zverená do jej starostlivosti a aby bola odporca zaviazaný na výživné vo výške 100 € mesačne. Styk mal. dieťaťa s odporcom nežiadala upraviť.
Odporca s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil. Uviedol, že problémy v manželstve nastali asi pred 2 rokmi, keď zistil, že navrhovateľka mu neplatila živnosť, mal dlh vo výške 80.000,-Sk. Všetky dlhy musel splatiť, na čo si musel požičať peniaze. Ako príčinu rozvratu manželstva videl vo svokre, ktorá mu dĺžila peniaze. Potvrdil, že naďalej žijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť zabezpečujú tak, že keď má peniaze tak na domácnosť prispeje, do školy sa na dieťa informovať nechodí. V auguste prispel na chod domácnosti a na výživu maloletej sumou vo výške 200 €. Je živnostníkom v oblasti stolárstva. K požívaniu alkoholu odporca uviedol, že alkohol nepožíva, hoci na pojednávaní odporca zjavne javil známky požitia alkoholu, odmietol skúšku na alkohol, následne pripustil, že ráno vypil jedno pivo. Súhlasil s tým, aby mal. dcéra bola po rozvode manželstva zverená matke, nesúhlasil s určením výživného.
Z písomnej správy kolízneho opatrovníka súd zistil, že mal. N. navštevuje v školskom roku 2012/2013, tretí ročník E. O. R., v škole dosahuje veľmi dobré výsledky, stravuje sa v škole, za čo jej matka uhrádza cca 25,- € mesačne. Dieťa je zdravé, jej ďalšie potreby sú primerané veku. Navrhovateľka dcére platí poistenie vo výške 20,-€ mesačne. Kolízna opatrovníčka po psychologickej konzultácii, ktorej sa zúčastnila mal. N. navrhovala, aby súd zveril mal. N. do osobnej starostlivosti navrhovateľky a aby súd odporcu zaviazal prispievať jej na výživu s prihliadnutím na opodstatnené potreby mal. dieťaťa ako aj zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov. Čo sa týka styku, tak tento nenavrhovala upraviť, nakoľko rodičia mal. dieťaťa žijú v spoločnej domácnosti.
Zo správy z psychologickej konzultácie zo dňa 21.08.2012 vyplýva, že konzultácie vo veci rozvodu manželstva sa zúčastnili účastníci konania. Navrhovateľka prezentovala ako dôvod rozvodu manželstva vzájomné odcudzenie a požívanie alkoholických nápojov zo strany odporcu, od vplyvom ktorého uráža ju aj celú jej rodinu. Navrhovateľka ponúkla odporcovi možnosť liečenia závislosti na alkohole, ktorú on odmietol. Odporca na konzultácii prezentoval, že manželstvo chce zachovať, hoci pripustil, že posledné tri roky majú v manželstve nezhody. Závislosť od alkoholu odmietal, hoci pripustil že si občas pohárik vypije. Navrhovateľka zotrvala na rozvode manželstva aj v prípade, že by sa odporca podrobil liečeniu, nemala záujem o manželské poradenstvo. Spolupráca s odporcom bola náročná, odporca vzbudzoval dojem, že počas konzultácie bol pod vplyvom alkoholu.
Z potvrdenia o zárobku navrhovateľky zo dňa 20.07.2012 súd zistil, že navrhovateľka je zamestnaná v spol. Q. R. W. a.s. v R. nad R. s čistým priemerným mesačným zárobkom vo výške 397,48 €.
Zo správy Daňového úrad Trenčín zo dňa 16.07.2012 vyplýva, že odporca za zdaňovacie obdobie 2010 dosiahol príjem - 3.760 €, výdavky - 1.504,-€, základ dane - 2.256 €. Daňové priznanie za rok 2011 odporca nepodal.
Súd vo veci rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:
Podľa ust. § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (Zákon o rodine) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že
manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa ust. § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa ust. § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič,
ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa ust. § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov si dlhodobo neplní svoj účel a je trvalo rozvrátené. Manželia sa citove odcudzili, intímne spolu nežijú, nehospodária spoločne a ich manželstvo sa tak stalo len formálnym zväzkom, ktoré si neplní žiadnu z funkcií, ktoré predpokladá zákon o rodine. Príčinu rozvratu manželstva pritom súd vidí najmä v požívaní alkoholických nápojov zo strany odporcu, pod vplyvom alkoholu sa odporca správal vulgárne a hrubo urážal nielen ju, ale aj ich mal. dcéru, čo mal súd za preukázané i z postoja odporcu na pojednávaní, ktorý bol zjavne pod vplyvom alkoholu. Súd pri rozhodovaní o rozvode manželstva prihliadol i k tomu, že kríza medzi manželmi nie je len prechodného charakteru a túto manželia riešia už dlhšiu dobu, čo vyplýva tak z obsahu spisu ako i z výpovedí účastníkov konania a preto súd ustálil, že v manželstve ide o rozvrat, ktorý nie je len prechodného charakteru. Súd pokiaľ ide o zisťovanie intenzity rozvratu manželstva zobral do úvahy i vyjadrenie mal. N., ktorá pri psychologickom vyšetrení uviedla, že situácia v rodine je napätá a konfliktná, nadávky a urážky sa stali súčasťou každodenného života. Vulgárne vyjadrovanie zo strany odporcu ovplyvnilo a vážne narušilo ich vzájomný vzťah, v čase keď je otec doma sa snaží zdržiavať mimo miesta bydliska a preto s rozvodom rodičov súhlasí. Ďalej súd vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že odporca neprejavil záujem o možnosť liečenia závislosti na alkohole a počas celej tejto doby sám nespravil nič pre nápravu tohto stavu. Navrhovateľka v konaní pred súdom prezentovala úplne odmietavý postoj k možnosti obnovenia ich vzájomného spolužitia. Súd mal preto z postoja oboch účastníkov za preukázané, že manželstvo neplní už dlhodobo základné funkcie, manželia nie sú si vzájomnou oporou, ich vzťahy sú vážne narušené a ich zväzok vykazuje len formálne znaky, pričom bez ďalšieho záujmu zo strany navrhovateľky nemá žiadnu hlbšiu hodnotu. Súd zobral do úvahy najmä trvalosť rozvratu ako i neschopnosť, resp. neochotu odporcu tento stav po tak dlhú dobu riešiť. Preto možno konštatovať, že vzťahy v rodine sú napäté a preto súd vzhľadom na hĺbku rozvratu v manželstve ako i na odmietavý postoj navrhovateľky k obnove spolužitia, manželstvo účastníkov konania bez ďalšieho rozviedol. Podľa názoru súdu rozvod manželov nebude mať ani negatívny dopad na maloletú dcéru, ktorá pochádza z manželstva, keďže je hlavne v jej záujme, aby vyrastala v kľudnom a nezaťaženom prostredí bez vzájomných konfliktov rodičov.
Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Pokiaľ ide o zverenie mal. N. do starostlivosti jedného z rodičov, súd mal. dieťa zveril do výchovy a osobnej starostlivosti navrhovateľky, nakoľko podľa vyjadrenia navrhovateľky ako i zo správy z vykonaného šetrenia kolíznej opatrovníčky a najmä zo správy k psychologickej konzultácii súd usúdil, že u matky má vytvorené podmienky pre jej ďalšiu výchovu a zdravý vývoj. Vo výchove navrhovateľky o mal. dcéru neboli zistené žiadne nedostatky, navrhovateľka je plne spôsobilá na výchovu mal. dieťaťa.
Pokiaľ ide o výživu, navrhovateľka spočiatku žiadala, aby odporca prispieval na výživu maloletej N. sumou 200 € mesačne, v priebehu konania navrhovateľka žiadala odporcovi stanoviť výživné vo výške 100 € mesačne. Otec s požadovanou výškou výživného nesúhlasil. V konaní pritom preukazoval na to, že jeho príjem pozostáva z príjmu zo živnosti, ktorý sa pohybuje cca 300,-€ mesačne, niekedy zarobí viac, niekedy si peniaze požičiava. K výdavkom na domácnosť odporca uviedol, že tieto má cca vo výške 400,-€ až 500,-€ mesačne. Pri rozhodovaní o výške výživného súd prihliadol na potreby mal. N., ktorá je žiačkou na E. O. s čím má navrhovateľka nepochybne zvýšené výdavky na zakupovanie školských potrieb, zošitov, poplatok za ZRPŠ, 7,-€ mesačne na stužkovú slávnosť a ďalšie bežné výdavky (na oblečenie a na stravu). Súd na druhej strane zobral do úvahy i tú skutočnosť, že odporca sám v konaní pred súdom pripustil aj príležitostný príjem z brigád v A. vo výške 400 €. Celkovo tak príjem odporcu mu dovoľuje popri výdavkoch na jeho výživu i s prihliadnutím na jeho výdavky na úhradu nájomného a poplatkov s tým súvisiacich, prispievať na výživu mal. N. vo výške 100 € mesačne ako bola súdom určená. Súd pritom poukazuje na to, že výživa maloletého dieťaťa má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Z uvedených dôvodov súd rozhodol o výživnom tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia, pričom súd považuje výšku stanoveného výživného, ktorú má hradiť odporca k rukám navrhovateľky na výživu maloletého dieťaťa za primeranú i s prihliadnutím na oprávnené potreby mal. N..
Pokiaľ ide o úpravu styku odporcu s mal. N., súd v tomto konaní styk otca s dieťaťom neupravil, nakoľko rodičia nežiadali styk upraviť a naďalej žijú v jednej domácnosti.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci konania o rozvod nemajú právo na náhradu trov konania.
Na základe zisteného skutkového stavu a príslušných ustanovení zákona súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo cestou Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., ak
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Pokiaľ si osoba povinná platiť výživné nebude plniť povinnosť uloženú jej týmto rozhodnutím, je možné domáhať sa jej splnenia prostredníctvom exekúcie.