Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_28Er-259-2005.pdf
PDF · 70 KB
Case nature
Area
Subarea
28Er/259/2005
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka V. Clementisa 24/A, 917 22 Trnava, IČO 30807484, proti povinnému: K. Y., W.. XX.X.XXXX, I. XX, XXX XX M., pre vymoženie 620,29 EUR s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Václav Kuna, Piaristická 2, 949 01 Nitra, takto
rozhodol:
Súd vyhlasuje exekúciu za neprípustnú.
Súd exekúciu zastavuje.
Oprávnenému sa povinnosť na náhradu trov exekúcie n e u k l a d á.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 031820 zo dňa 23.12.2005 bol súdny exekútor JUDr. Václav Kuna v zmysle § 45 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe vykonateľného rozhodnutia Regionálnej národnej poisťovne, sp. zn. 109/PL/9455 zo dňa 5.12.1994.
Poverený súdny exekútor podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.3.2012 predložil podnet na zastavenie predmetnej exekúcie z dôvodu úmrtia povinného.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len “Občiansky súdny poriadok“), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa vždy uznesením.
Súd podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku prihliada kedykoľvek za konania, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať. Ak súd zistí, že nedostatok, ktorý bráni konaniu vo veci, je neodstrániteľný, v zmysle § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku konanie zastaví.
Súd dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci. Jednou z podmienok konania je spôsobilosť byť účastníkom konania tak na strane oprávneného ako aj na strane povinného. Je povinnosťou oprávneného označiť účastníkov konania podľa § 39 ods. 1 Exekučného poriadku. Nakoľko súd zistil, že povinný zomrel dňa 29.10.2007 a dedičské konanie po povinnom č. k. 20D/1826/2007 bolo právoplatne zastavené pre nedostatok majetku, je súd toho názoru, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku došlo k naplneniu podmienok uvedených v § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a preto exekúciu zastavil.
Súd sa tiež zaoberal žiadosťou súdneho exekútora, aby súd rozhodol o trovách exekučného konania. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 30,24 Eur. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Trovy exekučného konania uhrádza zásadne povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Keďže však povinný zomrel, v danom prípade trovy exekúcie uhradiť nemôže. Exekučný poriadok pripúšťa výnimku zo zásady, že trovy exekúcie uhrádza povinný a to v § 203 Exekučného poriadku.
Podľa § 203 ods.1, 2 a 3 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
Z uvedených ustanovení vyplýva, že oprávnený môže uhradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi len v prípade, ak by oprávnený zastavenie exekúcie zavinil, alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie [§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku v spojitosti s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku]. Ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku však nie je možné aplikovať z dôvodu, že predmetná exekúcia bola zastavená v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku pre neprípustnosť, a nie z dôvodu nemajetnosti povinného.
V zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku môže súd uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie len ak dôjde jeho zavinením k zastaveniu exekúcie. Pre záver o zavinení oprávneného je však potrebné zistiť, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Náležitou opatrnosťou sa rozumie opatrnosť spočívajúca okrem iného aj v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie venuje patričnú pozornosť zisťovaniu, či má povinný spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania. Oprávnený dňa 14.11.2005 podali na exekútorský úrad návrh na vykonanie exekúcie, čím sa v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo exekučné konanie, pričom v tom čase bol povinný spôsobilý byť účastníkom exekučného konania. V predmetnej veci došlo počas exekučného konania dňa 29.10.2007 k úmrtiu povinného, v dôsledku čoho bolo potrebné exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a exekučné konanie zastaviť. Oprávnený ani pri náležitej pozornosti nemohol pri podaní návrhu predvídať skutočnosť, že povinný zomrie a tým zanikne jeho právna subjektivita, jeho spôsobilosť mať práva a povinnosti a teda aj spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania. Na základe uvedeného teda možno konštatovať, že oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie, a preto mu súd neuložil povinnosť náhrady trov exekúcie súdneho exekútora, nakoľko by zdôvodnenie takéhoto postupu nebolo právne podložené. Na základe vyššie uvedeného súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.