Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-66-2012.pdf
PDF · 89.12 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/66/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: JUDr. Ján Ninčák - správca so sídlom kancelárie: Mierová 2529/87, 066 52 Humenné, správca konkurznej podstaty úpadcu: Mestský bytový podnik, a. s. „v konkurze", Mlynská 1480, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 473 243, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Ján Majling, s.r.o. so sídlom: Palárikova 14, 811 04 Bratislava, IČO: 35 960 728, proti žalovanému: Y. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XXX, XXX XX U. W. M., toho času na neznámom mieste, zastúpený súdom ustanovenou opatrovníčkou Helenou Bajusovou - súdnou tajomníčkou Okresného súdu Vranov nad Topľou, o zaplatenie 336,36 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd z a v ä z u j e žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 336,36 eur s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile za každý deň omeškania zo sumy 6,12 eur od 06. 10. 2009 do zaplatenia, najmenej však 0,83 eur za každý začatý mesiac omeškania, zo sumy 26,12 eur od 06. 11. 2009 do zaplatenia, zo sumy 26,12 eur od 06. 12. 2009 do zaplatenia, zo sumy 26,12 eur od 06. 02. 2010 do zaplatenia, zo sumy 26,12 eur od 06. 03. 2010 do zaplatenia, zo sumy 26,12 eur od 06. 06. 2010 do zaplatenia, zo sumy 26,12 eur od 06. 07. 2010 do zaplatenia, zo sumy 26,12 eur od 06. 08. 2010 do zaplatenia, zo sumy 26,12 eur od 06. 10. 2010 do zaplatenia, zo sumy 26,12 eur od 06. 11. 2010 do zaplatenia, zo sumy 95,16 eur od 06. 01. 2011 do zaplatenia, ako aj uhradiť trovy konania vo výške 81,82 eur a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd súčasne z a v ä z u j e žalovaného uhradiť súdny poplatok za podaný návrh na začatie konania vo výške 20 eur na účet Okresného súdu Vranov nad Topľou a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
V predmetnej právnej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia podľa výrokovej časti tohto rozsudku a to z toho dôvodu ako uviedol vo svojom návrhu, že žalobca v postavení prenajímateľa a žalovaný v postavení nájomcu dňa 31. 12. 2010 uzavreli zmluvu o nájme bytu, na základe ktorej sa žalobca zaviazal žalovanému prenajať byt a žalovaný uhrádzať nájomné a náklady za služby spojené s nájmom. Žalovaný si však riadne neplnil svoje záväzky a žalobcovi neuhradil nájomné a náklady za služby súvisiace s nájmom za obdobie mesiaca október 2009 vo výške 6,12 eur, november, december 2009, február, marec, jún, júl, august, október, november 2010 za každý mesiac po 26,12 eur, január 2011 vo výške 95,16 eur. Nedoplatok z vyúčtovania nákladov za poskytované služby spojené s užívaním prenajatého bytu predstavuje výške 336,36 eur. Nedoplatok žalobca vyúčtoval žalovanému upomienkami s číslom pasportu N0669 003 022-A. Z dôvodu neplnenia si zmluvných záväzkov sa žalovaný dostal do omeškania s platením zmluvne dohodnutého plnenia za poskytované služby súvisiace s nájmom a keďže neuhradil dlžný nedoplatok vo výške 336,36 eur, si žalobca v zmysle
Nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z. z. uplatnil poplatok z omeškania a súčasne žiadal priznať aj náhradu trov právneho zastúpenia.
Žalovaný prostredníctvom ustanovenej opatrovníčky, keďže sa súdu pobyt žalovaného nepodarilo zistiť, žiadal žalobu zamietnuť udávajúc, že z dôvodu opatrnosti vznáša námietku premlčania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s nájomnými zmluvami zo dňa 24. 08. 2009, 31. 12. 2009, 31. 12. 2010, z ktorých zistil, že predmetom nájomnej zmluvy uzavretej na jednej strane medzi Mestským bytovým podnikom, na druhej strane žalovaným, bol dvojizbový byt s príslušenstvom nachádzajúci sa vo U., ulica H. - C. Č. XXX, číslo bytu 22 na 3. poschodí, kde bola dohodnutá mesačná úhrada podľa zmlúv vo výške 95,16 eur.
Z uznania dlhu záväzku zo dňa 16. 11. 2010 vyplýva, že žalovaný uznal celkový svoj dlh voči žalobcovi v celkovej výške 690,29 eur. Súčasne sa súd oboznámil s upomienkou žalobcu adresovanou žalovanému dňa 30. 04. 2012, z ktorej vyplýva, že tento ho vyzval na úhradu dlžnej čiastky.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 1.4.2004 ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 879f Občianskeho zákonníka platného a účinného od 01. 04. 2004, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
Podľa § 696 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanoví osobitný právny predpis. Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí spolu s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanoví inak.
Podľa § 697 Občianskeho zákonníka, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.
Podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje
sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.
Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená nájomná zmluva a že táto zmluva v zmysle príslušných vyššie uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka je svojou povahou aj zmluvou spotrebiteľskou, pretože bola uzavretá medzi žalobcom
- právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti okrem iného prenájom nehnuteľností, vrátane bytového hospodárstva a na druhej strane žalovaným - spotrebiteľom ako fyzickou osobou. Táto zmluva spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Jedná sa o tzv. typové, formulárové zmluvy.
Žalobca si za obdobie užívania bytu žalovaným v rokoch 2009 až 2011 uplatnil nárok na nájomné a služby spojené s nájmom a v tomto smere súd dospel k záveru, že za uvedené obdobie došlo zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu v súvislosti s výkonom práva nájmu cudzej veci.
Podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, keď k nemu došlo. Napriek tomu, že zo strany žalovaného prostredníctvom opatrovníčky došlo k vzneseniu námietky premlčania, súd mal za to, že nárok žalobcu nie je premlčaný, preto námietke nevyhovel a žalobe žalobcu vyhovel.
Nakoľko sa žalovaný so zaplatením uvedenej sumy dostal do omeškania, súd žalobcovi v zmysle žalobného návrhu z jednotlivých dlžných súm odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti priznal aj nárok na poplatok z omeškania, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 a 2 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh, spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do 3 pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote v odseku 1 trovy nevyčíslil, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastupovania iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takomto prípade nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danom prípade si žalobca uplatnil náhradu trov konania v písomne podanom návrhu, kde z tohto jednoznačne vyplynulo, že si žiadal za prevzatie a prípravu zastúpenia ako aj za vypracovanie, podanie žaloby na súd - za jeden úkon po 26,56 eur ako aj po 7,41 eur režijný paušál, po pripočítaní 20 % DPH v sume 6,79 eur. Takže celkové trovy právneho zastupovania činili sumu 81,52 eur.
Keďže po podaní návrhu bol ustanovený nový správca JUDr. Ninčák, ktorý splnomocnil na zastupovanie v tomto konaní JUDr. Jána Majlinga a tento na pojednávaní dňa 13. 09. 2012 splnomocnil ako substitúta JUDr. Petra Szárszoia, ktorý mal vyčísliť ďalšie trovy právneho zastupovania v lehote troch dní, čo však neurobil, a preto s poukazom na vyššie uvádzané ustanovenie § 151 ods. 1, 2 OSP súd ďalšie trovy právneho zastupovania (keďže ako už bolo uvedené vyššie, zo spisu nevyplývali) žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.