Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6To-81-2012.pdf
PDF · 82.78 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/81/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Jarábka a sudcov JUDr. Pavla Sládka a JUDr. Ivana Ilavského na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. septembra 2012 v trestnej veci obžalovaného Z. S. pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona a iné, prejednal odvolanie Okresnej prokurátorky v Galante, ktoré podala proti rozsudku Okresného súdu v Galante zo dňa 25.01.2012 sp. zn. 1T/32/2008 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresnej prokurátorky, sa z a m i e t a.
odôvodnenie:
Okresný súd v Galante na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.01.2012 podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku, oslobodil obžalovaného Z. S. spod obžaloby Okresnej prokurátorky v Galante pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona a zločin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
po dohode s už právoplatne odsúdeným I. I. dňa 31.10.2007 zaparkoval dňa 01.11.2007 v čase okolo 02.30 hod. v S. na J. T. pred rodinným domom č. XXX/XX nákladné motorové vozidlo značky Mercedes- Benz 815D Atego, EČ GA 705BZ v hodnote 910.000,- Sk, ktorého majiteľom je X. K., spolu so 100 ks LCD televíznych prijímačov značky Samsung typu LE32R88BDX a 2 ks MP3 prehrávačov značky Samsung typu YP-T10JQR s 10 ks monitorov značky Samsung typu LS22UCWSFV a s 3 ks monitorov značky Samsung typu LS22CRASB, ktoré boli naložené vo vozidle, kľúče od vozidla hodil do poštovej schránky rodinného domu č. XXX/XX na J. T., čo oznámil obvinenému Z. S. za účelom odcudzenia tovaru z uvedeného vozidla, ktorý zo zaparkovaného nákladného motorového vozidla značky Mercedes
- Benz 815D Atego, EČ: GA-705BZ v čase od 02.30 hod. do 08.00 hod. dňa 01.11.2007 pomocou kľúčov odložených v poštovej schránke zmocnil a odišiel s ním na neznáme miesto, kde všetok tovar z vozidla vyložil, pričom uvedené vozidlo bolo dňa 01.11.2007 v čase o 08.00 hod. nájdené v katastri obce K. A. pri štátnej ceste I/62 bez naloženého tovaru, čím pre vlastníka tovaru spoločnosť Samsung Elektronics Logistics B.V., so sídlom v Galante, Hviezdoslavova 1539 bola odcudzením tovaru spôsobená škoda vo výške 1.555.922,62 Sk a poškodením vozidla značky Mercedes-Benz 815 D Atego, EČ: GA 705BZ bola jeho vlastníkovi X. K. spôsobená škoda vo výške 78.574,40 Sk podľa vyčíslenia škody,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Súčasne podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku súd poškodeného X. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. č. XXX s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie okresná prokurátorka. V dôvodoch odvolania namietla, že s oslobodzujúcim rozsudkom okresného súdu sa nestotožňuje. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na právny výklad Krajského súdu v Trnave, ktorý mal byť vyslovený v uznesení sp. zn. 4To/57/2009 zo dňa 29.10.2009 o tom, že nemožno brať do úvahy výpoveď I. I., ktorú učinil v prípravnom konaní.
I. I. dňa 02.07.2007 ako obvinený vypovedal, že ako šofér vykonával prevoz tovaru pre Z. S., ktorý chcel získať tovar z vozidla, nechal zaparkované vozidlo pred rodinným domom rodičov jeho šéfa a kľúče od vozidla nechal v poštovej schránke.
Následne na hlavnom pojednávaní v konaní pred súdom I. I. vypovedal zhodne, ako v prípravnom konaní len s tým rozdielom, že obsah hovoru s Z. S. nebolo oznámenie miesta, kde bolo zaparkované vozidlo s tovarom, ale len kúpa nejakých kolies na vozidlo.
Z uvedeného vyplýva, že účasť odsúdeného I. I. na spáchaní trestného činu vo forme pomoci spočívala v tom, že oznámil inej osobe miesto, kde sa vozidlo a kľúče k nemu nachádzali. V konaní na súde tým, že svoju výpoveď z prípravného konania pozmenil, nielen vyvinil obžalovaného Z. S., ale nepriznal ani svoju účasť na tomto skutku, nakoľko vypovedal len k zaparkovanému vozidlu a vložením kľúčov do schránky. K akémukoľvek protiprávnemu konaniu sa nepriznal. Napriek tomu bol právoplatne odsúdený za zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona vo forme pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.
Skutočnosť, že na výpoveď odsúdeného I. I. z prípravného konania možno prihliadať, odôvodňuje okolnosť, že aj samotný I. I. bol na základe tejto výpovede z prípravného konania právoplatne odsúdený.
K tomu je potrebné poukázať, že Krajský súd v Trnave pri rozhodovaní o odvolaní Z. S. v uznesení sp. zn. 4To/57/2009 zo dňa 29.10.2009 nevyužil svoje oprávnenie podľa § 324 Trestného poriadku a nerozhodol aj v prospech I. I. zrušením časti rozsudku okresného súdu, ktorým bol tento odsúdený za predmetný trestný čin.
S poukazom na to je možno odôvodniť záver, že aj krajský súd mal za to, že je možné prihliadať aj na výpoveď I. I. z prípravného konania a ponechal v platnosti jeho odsúdenie na základe tejto jeho výpovede.
Ďalej okresná prokurátorka v odvolaní namietla, že bolo doplnené dokazovanie výsluchom poškodeného X. K., ktorý okrem iného potvrdil, že jeho zamestnanec I. I. používal viaceré mobilné telefóny, menil svoje čísla, tiež potvrdil, že poštová schránka, z ktorej mali byť vybraté kľúče od vozidla poškodená nebola, každý mu mohol otvoriť a aj to, že nikdy sa nestalo, že by v nej vodiči nechávali kľúče. Ďalším dokazovaním bolo objasnené zabezpečenie a vyhodnotenie pachových stôp a bukálnych sterov.
Z uvedeného vyplýva, že doplnené dôkazy spolu s výpoveďou I. I. z prípravného konania, na ktorú sa prihliadalo aj pri jeho odsúdení, možno považovať za dostatočné na uznanie viny obžalovaného Z. S..
Okresný súd teda mal prihliadať na výpoveď I. I. z prípravného konania spolu s ďalšími produkovanými dôkazmi a mal obžalovaného Z. S. uznať za vinného z trestnej činnosti v zhode s obžalobou. Okresná prokurátorka preto navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.
Na verejnom zasadnutí krajského súdu, zástupca Krajskej prokuratúry v Trnave zotrval na odvolaní okresnej prokurátorky a navrhol mu vyhovieť.
Obžalovaný Z. S. predvolanie na verejné zasadnutie krajského súdu riadne prevzal, nedostavil sa však naň, ani svoju neprítomnosť neospravedlnil, a preto krajský súd mal splnené zákonné podmienky pre uskutočnenie verejného zasadnutia o odvolaní okresnej prokurátorky v jeho neprítomnosti.
Následne krajský súd podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, na základe odvolania okresnej prokurátorky preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokovej časti rozsudku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil pritom, že oslobodenie obžalovaného Z. S. spod obžaloby okresnej prokurátorky podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku je zákonné.
Je tomu tak z nasledovných dôvodov:
Prvoradým predpokladom pre to, aby bola osoba postavená pred súd aj mohla byť skutkovo a právne uznaná za vinnú sa vyžaduje, aby na základe dôkazov vykonaných zákonným a procesne relevantným spôsobom bola bezpečne a bez akýchkoľvek pochybností preukázaná jej vina do takej miery, že vylučuje akýkoľvek možný iný záver, resp. nepripúšťa žiadnu inú možnú alternatívu priebehu objasňovaného skutku.
Ani podľa názoru odvolacieho súdu, rezultát o vine obžalovaného Z. S. zo skutku uvedeného v obžalobe okresnej prokurátorky, podľa vykonaných dôkazov v posudzovanej veci, nie je možný.
Keďže krajský súd už časť svojich úvah k procesnej relevancii výpovede odsúdeného I. I. zo dňa 02.11.2007 rozviedol vo svojom uznesení zo dňa 29.10.2009 sp. zn. 4To/57/2009, obmedzí sa iba na základnú rekapituláciu podstatných skutočností, ktoré podľa názoru krajského súdu neumožňujú iné rozhodnutie, než aké učinil okresný súd v napadnutom rozsudku.
V prvom rade je to skutočnosť, že v tomto konaní nebola zabezpečená žiadna usvedčujúca výpoveď inej osoby voči obžalovanému Z. S., ktorá by bola vykonaná za podmienky zachovania práva obžalovaného na obhajobu, t.j. ktorá by zodpovedala základnej podmienke kontradiktórneho procesu.
Rozmanitá judikatúra odvíjajúca sa od početnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva umožňuje uznať za usvedčujúci dôkaz voči obvinenému len taký podstatný dôkaz, pri vykonávaní ktorého mal obvinený plnú možnosť uplatnenia svojich obhajobných práv, či už sám alebo prostredníctvom svojho obhajcu, a to v zmysle aktívneho obhajobného práva, t.j. mal možnosť klásť vypočúvanému spoluobvinenému alebo svedkovi svedčiacemu v jeho neprospech otázky, žiadať odstrániť neúplnosti a nejasnosti, prípadné rozpory a v neposlednom rade aj žiadať doplniť výpoveď o nové skutočnosti.
V tomto prípade neexistuje žiadna usvedčujúca výpoveď I. I., ktorá by zodpovedala tejto podmienke.
Už v uznesení Krajského súdu zo dňa 29.10.2009 bolo konštatované, že jediná usvedčujúca výpoveď odsúdeného I. I. zo dňa 02.11.2007 bola učinená v čase šesť dní pred doručením uznesenia o vznesení obvinenia Z. S., t.j. v čase, keď nemohol vykonávať svoje obhajobné práva.
Pritom za rozhodujúci okamih treba považovať nie čas kedy bolo vyšetrovateľom vydané uznesenie o vznesení obvinenia podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku, ale okamih, keď bolo obvinenej osobe predmetné uznesenie doručené, odkedy prirodzene táto môže aktivizovať reálne uplatňovanie svojho práva na obhajobu. Takúto možnosť obžalovaný Z. S. nadobudol až dňa 08.11.2007, odkedy už nebol obdobný úkon svedčiaci v neprospech obžalovaného zopakovaný.
Krajský súd je toho názoru, že tento nedostatok pri existujúcej judikatúre a dôraze na uplatnenie práva na obhajobu je nepreklenuteľný a nie je možné na základe neho vzniknutú dôkaznú situáciu odstrániť, ani na základe právnych úvah obsiahnutých v odvolaní okresnej prokurátorky.
K právoplatnému uznaniu viny, resp. odsúdeniu I. I. došlo ešte v rozsudku Okresného súdu v Galante zo dňa 11.03.2009 sp. zn. 1T/32/2008, ktorý na rozdiel od obžalovaného Z. S. a okresnej prokurátorky proti tomuto rozsudku odvolanie nepodal.
Pokiaľ krajský súd na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27.10.2009 zistil opodstatnenosť odvolania Z. S. a podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 222 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie nemohol tak postupovať aj voči právoplatne odsúdenému I. I..
Podľa § 324 Trestného poriadku ak je dôvod, na základe, ktorého rozhodol odvolací súd v prospech niektorého obžalovaného na prospech aj ďalšiemu spoluobžalovanému alebo zúčastnenej osobe, ktorá nepodala odvolanie, rozhodne odvolací súd vždy aj v ich prospech. Rovnako rozhodne v prospech obžalovaného, ktorému je na prospech dôvod na základe, ktorého rozhodol v prospech zúčastnenej osoby. Pritom v súdnej praxi platí, že tento dôvod treba skúmať u každého spoluobžalovaného osobitne, individuálne a samostatne.
Podľa tohto ustanovenia krajský súd dňa 29.10.2009 nemohol postupovať aj voči odsúdenému I. I. preto, nakoľko Z. S. bolo porušené právo na obhajobu v zmysle Článku 6 odsek 3 písmeno d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (v tomto smere viď. strana 6-7 uznesenia krajského súdu zo dňa 29.10.2009), kým I. I. porušenie takéto práva vzhliadnuté nebolo. Je len prirodzené, že obvinená osoba vypovedajúca o okolnostiach skutku pri výpovedi nemôže porušiť obhajobné práva sama sebe.
Nemal preto krajský súd zákonnú možnosť napraviť v tom čase existujúci právny stav ohľadne I. I. rešpektujúc aj, že tento nepodaním odvolania prejavil vlastne svoj postoj k uplatnenej spravodlivosti voči jeho osobe. Nemohol teda krajský súd urobiť zákonným spôsobom ani prienik do znenia skutku na základe, ktorého bol tento odsúdený, a ktorý zjavne nekorešponduje teraz s preskúmavaným rozsudkom a ktorý stav zrejme podnietil aj právne úvahy okresnej prokurátorky. Rešpektujúc tento stav však krajský súd je toho názoru, že nie je zákonná možnosť napraviť ho.
Naviac vo vzťahu k úvahám obsiahnutým v odvolaní okresnej prokurátorky nepodstatnou nie je ani skutočnosť, že krajský súd vo svojom uznesení z 29.10.2009 neprejudikoval potrebu oslobodenia obžalovaného Z. S. v novom konaní, pretože v takom prípade by zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku. Zo znenia uznesenia krajského súdu je evidentné, že tento považoval skutkový stav ohľadne Z. S. za nedostatočne objasnený a upriamil pozornosť na vykonanie ďalších dôkazov.
Okresný súd po doplnení dokazovania náležitým spôsobom vyhodnotil aj tieto ďalšie dôkazy, t.j. výpovede svedkov, ako aj objasňovanie okolností ohľadne získania a vyhodnocovania pachových stôp a bukálnych sterov.
Pokiaľ ide o tieto ďalšie dôkazy, na ktoré odkazuje aj odvolanie okresnej prokurátorky, okresný súd správne v nich poukázal aj na ich nedostatočnosť pre prípadnú vinu obžalovaného Z. S., napr. v tom smere, že okresný súd nemal za preukázané, že by mal Z. S. poznatky v tom, na akom type, značky a farby vozidla I. I. v predmetnom čase jazdil, ani nemal za preukázané, že by mal poznatky o tom, že kľúče od vozidla sa mali nachádzať v poštovej schránke alebo, že by bol v telefonickom kontakte s I. I..
K týmto úvahám okresného súdu, ku ktorým sa krajský súd prikláňa, treba aj dodať, že podľa X. K. vozidlo ani pristavené zrejme pri dome jeho rodičov nebolo, lebo sa po ňom nenachádzali stopy, rodičia ho nevideli, ani nepočuli a predtým, keď tam vozidlo stálo, vždy po zaparkovaní na mieste stopy zostali.
Na základe vyššie uvedeného, teda krajský súd nevzhliadol zákonný dôvod pre zmenu napadnutého rozsudku, a preto odvolanie okresnej prokurátorky podľa § 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.