Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/178/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Lichnerovej a členov senátu JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa: K. E., E., IČO XX XXX XXX, so sídlom R., Q. X/R., zastúpeného AN., so sídlom R., Q. X/R., IČO XXXXXXXX proti odporkyni K. G., bytom U. G. U. H., F. XXXX/XX, o zaplatenie 1.278,23 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 20. apríla 2011, č. k. -37 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľa a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 909,33 eur, spolu s 10,50% ročným úrokom z omeškania zo sumy 909,33 eur od 30.01.2009 do zaplatenia s tým, že odporcovi povolil dlh splatiť v mesačných splátkach po 50 eur k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, od kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudol právoplatnosť. Nezaplatenie jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V konaní bola úspešnejšia odporkyňa, ktorej tak vzniklo právo na pomernú náhradu trov konania. Odporkyňa si však túto náhradu neuplatnila, preto jej nebola priznaná. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 30.01.2008 bola uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere č. 70079882 medzi právnym predchodcom navrhovateľa ako veriteľom s odporcom ako dlžníkom. Predmetom zmluvy malo byť poskytnutie úverového limitu 995,82 eur prevodom finančných prostriedkov na účet odporcu s dohodnutým mesačným úrokom vo výške 2,14 % z dlžnej sumy, ktorú sa odporkyňa zaviazala splácať v splátkach po 39,80 eur mesačne so začiatkom splácania od 15. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k prvému čerpaniu úveru. Odporkyňa sa zaviazala platiť poplatok z omeškania so splácaním úveru vo výške 8 % z každej mesačnej splátky a úrok z omeškania vo výške 0,8 % denne z dlžnej čiastky. V prípade závažného porušenia zmluvy o úvere klientom bol veriteľ oprávnený v zmysle bodu 7.3 Všeobecných zmluvných podmienok oprávnený požadovať zmluvnú pokutu až do výšky 100% dlžnej sumy úveru. Od 15.03.2008 bola odporkyňa povinná hradiť mesačné splátky vo výške 39,80 eur vždy k 15. dňu kalendárneho mesiaca. Odporkyňa si svoju povinnosť plnila len prvé dva mesiace. Celkovo uhradila 86,49 eur. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný. Dňa 30.01.2008 bola medzi právnym predchodcom navrhovateľa ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníkom uzatvorená zmluva o poskytnutí spotrebiteľského (revolvingového) úveru. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať správny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov.

Ak nie je ročná percentuálna miera nákladov uvedená v zmluve, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V predmetnej revolvingovej zmluve nebola uvedená ročná percentuálna miera nákladov (iba spôsob jej výpočtu), preto súd posudzoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. V zmysle vyššie uvedeného má navrhovateľ nárok na vrátenie peňažnej istiny, ktorú požičal odporkyni vo forme revolvingového úveru a ktorý odporkyňa neuhradila. Odporkyňa uhradila celkovo 86,49 eur. Z titulu zmluvy o spotrebiteľskom úvere dlhuje navrhovateľovi ešte sumu 909,33 eur, na zaplatenie ktorej súd odporkyňu zaviazal, keďže povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy v celom rozsahu nesplnil. Vzhľadom na žiadosť odporkyne a jej nízky príjem (166 eur mesačne) povolil súd odporkyni splácať dlžnú sumu v splátkach po 50 eur mesačne s tým, že nezaplatenie jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu. V danej veci súd aplikoval ustanovenia , nakoľko jedným zo subjektov právneho vzťahuje je fyzická osoba - nepodnikateľ a medzi účastníkmi nebola v zmysle ust. platne uzavretá dohoda, na základe ktorej by si zmluvné strany dojednali aplikáciu . Zmluvná pokuta a jej výška je podľa právnej úpravy a nasl. v dispozícii zmluvných strán a ani v prípadoch neprimeranej zmluvnej pokuty nie je súd oprávnený pokutu znížiť, lebo mu doterajšia právna úprava žiadne moderačné právo nekonštituuje. nedáva súdu právo znížiť vysokú zmluvnú pokutu a ustanovenie o zmluvnej pokute nemožno použiť na záväzkovo-právne vzťahy upravené . Rovnako, ako možno dojednanie o zmluvnej pokute podľa ustanovenia posúdiť z hľadiska súladu alebo rozporu dohodnutej výšky zmluvnej pokuty s dobrými mravmi len ako platné, či neplatné (t. j. bez možnosti vidieť ju neplatnú len čo do výšky presahujúcej rámec dobrých mravov), môže byť obdobne i výkon práva na zmluvnú pokutu podľa ustanovenia len v súlade, či v rozpore s dobrými mravmi. Medzi účastníkmi bola dojednaná zmluvná pokuta v zmysle čl. 7 zmluvy, bod 7.2 až do sumy zodpovedajúcej 100 % v tej dobe dlžnej čiastky úveru, t. j. výška zmluvnej pokuty bola závislá na dobe, po ktorú odporkyňa neplnila svoju povinnosť a súčasne výška zmluvnej pokuty sa odvíjala aj od výšky dlžnej sumy. Takto stanovenú zmluvnú pokutu súd považoval za neprimeranú, výška zmluvnej pokuty sa prieči dobrým mravom v zmysle ustanovenia . Pokiaľ ide o uplatnené úroky z omeškania vo výške 0,8 % denne, tieto súd považoval za neprimerane vysoké. V predmetnej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, pričom základnú úpravu spotrebiteľských zmlúv obsahuje v až 60. V zmysle sa úroky z omeškania musia riadiť úpravou obsiahnutou v , konkrétne ust. . Výšku úrokov z omeškania ustanovuje , účinné v čase vzniku omeškania dlžníka ako sumu o 8 percentuálnych bodov vyššiu, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Pre rozhodné obdobie bola stanovená diskontná sadzba vo výške 2,50 %, preto súd prvého stupňa navrhovateľovi priznal ročné úroky z omeškania vo výške 10,50 %. V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa zamietol. Právne svoje rozhodnutie ďalej odôvodnil ust., , , , , o spotrebiteľských úveroch.

Proti tomuto rozsudku, a to výroku, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh na začatie konania, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na uzavretie zmluvy medzi účastníkmi, v ktorej sa uvádza, že odporkyňa berie na vedomie, že neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy o úvere sú všeobecné obchodné podmienky navrhovateľa, ktoré sú vytlačené na rubovej strane tlačiva zmluvy o úvere a potvrdzuje, že sa s nimi riadne oboznámil, považuje ich za dostatočne zrozumiteľné a určité a prejavuje súhlas byť viazaný. Pokiaľ sa týka určenia priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, uviedol, že v zmluve je upravené v čl. 5.4 všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, a v príklade nákladov a splátok (príloha 4) je uvedená presná výška RPMN. Formulár o zmluvných podmienkach o spotrebiteľskom úvere v bode 3 výslovne zakotvuje, že ročná percentuálna miera nákladov, vyplývajúca z návrhu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je vo výške 29 %. Poukázal na ustanovenie , ktorým sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov okrem iného aj zmluvy o úvere a na ustanovenie , ktoré obsahuje úpravu inštitútu všeobecných obchodných podmienok. Mal za to, že všeobecné obchodné podmienky navrhovateľa s poukazom na tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy a výslovne zakotvujú, že ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľa súvisiacich s týmto úverom je sadzba, ktorá sa počíta na základe hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa, spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru. Ďalej uviedol, že odporkyňa si

svoju povinnosť splácať poskytnutý úver minimálnymi mesačnými splátkami nesplnila, čím závažne porušila ustanovenia zmluvy o úvere a navrhovateľ v súlade s čl. 8 bodu 4 VOP odstúpil dňa 15.12.2008 listom od zmluvy a odporkyňu vyzval na úhradu nesplateného úveru. Ďalej poukázal na skutočnosť, že zmluva o úvere bola uzatvorená v súlade s ustanoveniami spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a ustanoveniami . Dôvodil, že odporkyňa sa uzatvorením zmluvy o úvere zaviazala podľa čl. 5. VOP a v súlade s čl. 1. , zaplatiť okrem istiny aj úroky z úveru a poplatky navrhovateľa, súvisiace s poskytovaním úveru a jeho splácaním. Úroková sadzba ku dňu podpisu zmluvy bola 2,14 % mesačne z poskytnutého úveru. Ku dňu 30.09.2009 je výška úroku za poskytnutie úveru vo výške 254,28 eur, ktorej zaplatenia sa domáhal v návrhu na začatie konania vzhľadom na to, že úrok z úveru predstavuje podľa vyššie citovaného zákona celkové náklady spotrebiteľa. Mal za to, že pokiaľ si odporkyňa svoju povinnosť splácať úver v súlade s článkom 4. bod 1., t. j. platiť minimálne splátky úveru riadne a včas nesplnila, vznikol mu tak oprávnený nárok na zaplatenie poplatku z omeškania, aj zmluvnej pokuty.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (, v spojení s ) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Aj keď odvolací súd nezdieľa názor súdu prvého stupňa, že v predmetnej revolvingovej zmluve nebola uvedená ročná percentuálna miera nákladov (iba spôsob jej výpočtu), a preto súd prvého stupňa posudzoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, táto skutočnosť však podľa názoru odvolacieho súdu nemá na vecnú správnosť napadnutého rozsudku vplyv. V danej veci išlo o tzv. revolvingový úver, pri ktorom nie je možné uviesť RPMN. RPMN predstavuje údaj dôležitý pre vyjadrenie nákladov na úver a spotrebiteľom pomáha tento údaj spoznať, aké všetky náklady budú spojené so spotrebiteľským úverom. Tým, že celkové náklady sú vyjadrené v percentuálnych bodoch, zjednodušuje sa tým spotrebiteľovi porovnanie obdobných produktov na finančnom trhu a tak aj výber úveru. Nie vždy je však možné tento údaj v zmluve uviesť, pretože pre jeho vyčíslenie je potrebné mať zastabilizované údaje o výške úveru, obdobie, splátky úveru a úroky s poplatkami. Keďže predmetná vec sa týka revolvingového úveru a RPMN nie je dobre možné stanoviť, nebolo možné stotožniť sa s názorom súdu prvého stupňa, že pre neuvedenie RPMN je úver podľa , o spotrebiteľských úveroch bez úrokov a bez poplatkov. Neobstojí však námietka navrhovateľa, uvádzaná v odvolaní, že v danej veci treba favorizovať . Nesporné v konaní bolo, že medzi veriteľom V. a. s. (spoločnosť, ktorá postúpila predmetnú pohľadávku na navrhovateľa) a odporkyňou ako dlžníkom bola uzatvorená zmluva označená ako Zmluva o revolvingovom úvere. Daný právny úkon je dvojstranným právnym úkonom, z ktorého pre účastníkov vyplynuli príslušné práva a povinnosti. Z predmetnej zmluvy vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa konal pri uzatvorení predmetnej zmluvy v rámci svojej obchodnej činnosti, keď do predmetu jeho činnosti patrí okrem iného poskytovanie úverov zo zdrojov, na ktoré sa nevyžaduje bankové povolenie. Odporkyňa bola osobou, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Opačné stanovisko neuviedol ani navrhovateľ, a opačná skutočnosť nevyplýva ani z predmetnej zmluvy. Potom treba jednoznačne uzavrieť, že predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a to bez ohľadu na právnu formu, uzatvorenou medzi dodávateľom a spotrebiteľom podľa . Predmetná zmluva je zmluvou o úvere, na ktorú sa vzťahuje o spotrebiteľských úveroch. Citovaný zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a tiež okrem iného i ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Pokiaľ ide o ďalšie námietky navrhovateľa, uvádzané v odvolaní, týkajúce sa uplatneného úroku za poskytnutý úver, poplatku z omeškania a zmluvnej pokuty, odvolací súd k týmto dodáva: K uplatnenému úroku za poskytnutie úveru treba uviesť, že úroková sadzba ku dňu podpisu predmetnej zmluvy bola 2,14 % mesačne, čo ročne činí 25,68 %. Takto dojednaný a uplatnený úrok presahuje úroky poskytované bankami pri úveroch pre fyzické osoby v rovnakom období. Právny predpis neustanovuje, do akej výšky je možné pri úvere dohodnúť úroky. To však neznamená, že by výška úrokov nepodliehala žiadnemu obmedzeniu. Súd prvého stupňa správne skúmal, či dohodnutá výška úroku nie je neprimeranou, a teda odporujúcou dobrým mravom. Rozpor

s dobrými mravmi predstavuje také konanie, ktoré je zjavne právne neprijateľné, pretože je z hľadiska oprávnených záujmov strán a spoločnosti hrubo nevyvážené. Neprimeranou, a teda odporujúcou dobrým mravom je spravidla taká výška úroku, ktorá podstatne prevyšuje úrokovú mieru v čase jej dojednania obvyklou, najmä s prihliadnutím na úrokové sadzby uplatňované bankami za poskytnuté úvery. Priemerná úroková miera v čase uzatvorenia predmetnej zmluve pri úveroch poskytovanými bankami predstavovala pri úveroch spotrebiteľských priemerne ročne 13,79 %. Úrok veriteľa podstatne presahuje obvyklú úrokovú sadzbu, preto podľa názoru odvolacieho súdu postup navrhovateľa (resp. jeho právneho predchodcu) treba považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré je postihnuté podľa absolútnou neplatnosťou. Odvolací súd ďalej poukazuje nato, že pri dojednávaní úrokov pri úvere koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o úvere v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o úvere a dohodu o úrokoch z tejto zmluvy často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané, až úžernícke úroky. Správne súd prvého stupňa nepriznal navrhovateľovi ani poplatok z omeškania vo výške 114,62 eur. Ide o poplatok z omeškania so splácaním úveru vo výške 8% z každej mesačnej splátky, pričom ďalšou sankciou pre prípad omeškania je dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,08 % denne. Poplatok z omeškania je duplicitnou sankciou a supluje úrok z omeškania. Vychádzajúc z dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní, je v omeškaní a v zmysle , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje jej vykonávací predpis. Pri omeškaní ide o objektívnu zodpovednosť dlžníka za stav omeškania. V danom prípade, keďže ide o vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom, a teda vzťah občianskoprávny, potom treba na tento vzťah medzi účastníkmi konania použiť ustanovenia , t.zn. , . Navrhovateľovi tak patrí úrok z omeškania ako sankcia pre dlžníka za omeškanie. Správne preto súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi len úrok z omeškania a to v súlade s vo výške 10,5% ročne a to vo výške upravenej v Nariadenia vlády č. , t j. vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššie, ako je základná úroková sadzba ECB, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. v tomto prípade 2,5 % + 8 = 10,5 %. Pokiaľ navrhovateľ žiadal priznať úrok z omeškania vo vyššej sume, správne súd prvého stupňa návrh čo do zvyšku zamietol. Na základe uvedeného odvolací súd považoval dojednanie zmluvných strán o poplatkoch z omeškania za dojednanie v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd sa taktiež stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že v danej veci nepatrí navrhovateľovi ani uplatnená zmluvná pokuta, ktorá sa rovná 100 % výške úveru. Takto dohodnutá zmluvná pokuta je viazaná na situáciu, keď nastane niektorá zo skutočností, uvedených v článku 7., bod 7.3 všeobecných obchodných podmienok, pričom ide o situáciu, kedy zmluva o úvere zanikne v prípade odstúpenia veriteľa od zmluvy o úvere, a v prípade závažného porušenia zmluvy o úvere klientom, za ktoré sa považuje najmä, ak sa klient ocitne v omeškaní s úhradou najmenej dvoch minimálnych splátok úveru alebo jednej splátky úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Ide teda o sankciu viažucu sa k omeškaniu klienta s úhradou splátok. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvého stupňa má za to, že takto dohodnutá zmluvná pokuta upravená vo VOP je neprimerane vysokou zmluvnou pokutou, spojenou s nesplnením záväzkov. Jej priznanie by bolo v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. . Naviac zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno moderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ust. sa totiž môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa , a tak, že úspešnej odporkyni túto náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadnu neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .