Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24C-108-2011.pdf
PDF · 95.6 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/108/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Mališovou v právnej veci navrhovateľa: S. D., T.. XX.X.XXXX, H. C. C. XXXX/X, W. zastúpený JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, advokátom so sídlom Kutlíková 17, Bratislava proti odporcovi: Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava o zaplatenie náhrady škody takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 29. 6. 2011 sa domáhal voči odporcovi náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom orgánov verejnej moci podľa zákona č.514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Návrh odôvodnil tým, že Oddelenie hraničnej kontroly PZ Vyšné Nemecké dňa 20. 12. 2005 rozhodlo o zaistení veci navrhovateľa, osobného motorového vozidla značky Š. B. J.. Č.. W. - XXX H.. Uvedené osobné motorové vozidlo bolo zaistené a prevzaté vyšetrovateľom ako vec dôležitá pre účely trestného konania vo veci trestného činu podvodu vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ v Komárne, ČVS: ORP
- 83/OEK - KN - 2005. Okresné riaditeľstvo PZ v Komárne uznesením zo dňa 25. 7. 2006 uložilo zaistenú vec do úschovy Okresného súdu Komárno s odôvodnením, že na predmetnú zaistenú vec si robí nárok ako navrhovateľ, tak aj spoločnosť GE Money a. s. Bratislava a sú v tejto veci pochybnosti o práve na vec. Okresný súd Komárno v trestnej veci sp. zn. 2T 177/06 uznesením zo dňa 10. 3. 2008 rozhodol o vrátení zaistenej veci navrhovateľovi s odôvodnením, že predmetná vec bola zaistená v priebehu prípravného konania, patrí navrhovateľovi a vzhľadom na skutočnosť, že trestné stíhanie je už právoplatne skončené odpadol dôvod ďalšieho zadržiavania veci. Okresný súd Komárno uznesením zo dňa 31. 8. 2009 zamietol sťažnosť GE Money a. s. ako oneskorene podanú. Dňa 17. 3. 2008 predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť. Dňa 9. 12. 2009 Okresné riaditeľstvo PZ v Komárne vyzvalo navrhovateľa na prevzatie veci a dňa 23. 12. 2009 vrátilo zaistené veci navrhovateľovi. Navrhovateľ uviedol, že nezákonným rozhodnutím v predmetnej veci je potvrdenie o zaistení veci zo dňa 20. 12. 2005, ktorým Oddelenie hraničnej kontroly PZ, Vyšné Nemecké v spojení s Okresným riaditeľstvom PZ v Komárne rozhodlo podľa § 21 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z. z. o zaistení veci navrhovateľa
- osobné motorové vozidlo zn. Š. B. J.. Č.. W. - XXX H.. Navrhovateľ videl nesprávny úradný postup v postupe poverených orgánov Policajného zboru v spojení s vrátením zaistenej veci, ktoré mu vydali zaistenú vec až dňa 23. 12. 2009, pričom uznesenie Okresného súdu Komárno č.k. 2T 177/06 - 173 nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 3. 2008, avšak navrhovateľ bol vyzvaný na prevzatie veci až výzvou zo dňa 9. 12. 2009. Uviedol, že zodpovedné orgány verejnej moci
- poverené orgány policajného zboru sa dopustili nesprávneho úradného postupu a to tým, že boli
nečinné a spôsobili zbytočné prieťahy vo veci vrátenia zaistenia veci navrhovateľovi, čím neprimerane zasiahli do vlastníckeho práva navrhovateľa. Navrhovateľ sa preto domáhal zaplatenia majetkovej ujmy pozostávajúcej zo sumy 5 675,19 eura, ktorá predstavuje rozdiel medzi všeobecnou hodnotou vozidla ku dňu 20. 12. 2005 a ku dňu 23. 12. 2009, ďalej zo sumy 1 980,70 eura, ktorá predstavuje škodu spôsobenú nemožnosťou nakladať s finančnými prostriedkami, ktoré musel vynaložiť na kúpu nového vozidla, zo sumy 160,- eur predstavujúcej sumu, ktorú zaplatil za vyhotovenie znaleckého posudku, zo sumy 110,- eur, ktorú zaplatil za odťah nepojazdného vozidla po jeho prevzatí a zo sumy 865,06 eura, ktorá predstavuje trovy právneho zastúpenia v konaní o vydanie vozidla.
Navrhovateľ sa ďalej domáhal zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 6 638,- eura s poukazom na to, že sa nemohol domôcť svojho vlastníckeho práva - zaistenej veci, čo mu spôsobilo ujmu v podobe nedôvery v spravodlivosť a právny štát, ktorý z jeho dispozície odňal vec pre jeho každodenný život a jeho rodine. Nečinnosť zodpovedných orgánov mala za následok beznádej a neistotu v otázke, kedy a či vôbec sa domôže svojho vlastníckeho práva k zaistenej veci.
Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril v tom smere, že príslušníci Oddelenia hraničnej kontroly PZ Vyšné Nemecké ako aj príslušníci Okresného riaditeľstva PZ Komárno postupovali v prípade zaistenia motorového vozidla oprávnene a pri plnení zákonných povinností využili oprávnenia, ktoré im priznáva zákon. Je povinnosťou policajta zaistiť vec, pochádzajúcu z trestnej činnosti a zaistenú vec odovzdať príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní. Zaistenie motorového vozidla a následky s ním spojené znamenali zásah do navrhovateľových práv a právom chránených záujmov, no v danom prípade išlo o zásah zákonný, ktorý bol v súlade s platnými právnymi predpismi. Poukázal na to, že v danom prípade existuje jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu a to suma, ktorú navrhovateľ označil ako škodu, neexistuje však nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup a príčinná súvislosť. Ohľadne nemajetkovej ujmy uviedol, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že údajným nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom príslušníkov PZ došlo k zníženiu jeho cti, ľudskej dôstojnosti, resp., že poklesla jeho vážnosť v spoločnosti. V predmetnom trestnom konaní 24C 108/11 - 88
navrhovateľ nemal postavenie obvineného, resp. obžalovaného. Návrh žiadal v celom rozsahu zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, vyjadrením zástupcu odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi: žiadosť o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 21. 12. 2010, stanovisko odporcu vo veci predbežného prerokovania nároku zo dňa 20. 6. 2011, potvrdenie o zaistení veci zo dňa 20. 12. 2005, uznesenie OR PZ zo dňa 20. 7. 2006, pripojené spisy Okresného súdu Komárno sp. zn. 2T 177/2006 a vyšetrovací spis OR PZ Komárno ČVS: ORP-83/OEK-KN-2005 Pi, výzva na prevzatie veci zo dňa 9. 12. 2009, protokol o vrátení veci a ostatným spisovým materiálom, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav :
Na základe potvrdenia o zaistení veci, Č.p.: PPZ-18-7/HCP-OHKVN-2005 zo dňa 20. 12. 2005, Oddelenie hraničnej kontroly PZ, Vyšné Nemecké v spojení s Okresným riaditeľstvom PZ v Komárne podľa § 21 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z. z. zaistilo navrhovateľovi osobné motorové vozidla Š. B., J.. W. - XXX H., MPZ: "SK", zelenej metalízy, rok výroby XXXX, VIN:U..
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že koncom roku 2004 si kúpil auto v Darexe v Bratislave, auto vyše roka užíval pokiaľ nedošlo k zadržaniu vozidla. V zime sa vracal zo služobnej cesty v zahraničí aj so svojim nadriadeným domov, kedy ho na hraničnom priechode Vyšné Nemecké zadržali policajti. Spísali záznam o stave vozidla, ktoré ostalo na hraniciach, a on musel ísť na výsluch do Michaloviec. Nadriadený potom zabezpečoval odvoz, nakoľko po výsluchu sa nemal dostať ako domov, vozidlo zabezpečoval z podniku, kde sa po hodine rozšírilo, aký je podvodník a zločinec. Ťažko sa to už dalo potom niekomu vysvetliť, z rodiny naňho spočiatku zazerali a kamaráti tiež. Nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup videl v tom, že auto mu zobrali neprávom a tým má doplatiť na chyby iných. V dôsledku tohto nesprávneho úradného postupu došlo k zásahu do jeho osobnostných práv, zo strany trestných orgánov nebola snaha mu pomôcť, mal nepríjemný pocit, keď mu zobrali jeho auto. Auto využíval na služobné účely, takže po jeho zaistení si musel v januári kúpiť nové, ktoré na služobné účely ďalej používal. Pod
vplyvom tejto skúsenosti nemá dôveru v právny štát, pričom celá situácia v ňom vyvolávala neistotu a beznádej pri riešení.
Okresné riaditeľstvo PZ, odbor ekonomickej kriminality v Komárne uznesením ČVS: ORP-83/OEK- KN-2005 Pi zo dňa 25. 7. 2006 uložilo zaistenú vec do úschovy Okresného súdu v Komárne s odôvodnením, že vyšetrovateľom OEK ÚJKP OR PZ v Komárne je vedené vyšetrovanie vo veci trestného činu podvodu, vyššie spomínané motorové vozidlo bolo zaistené a prevzaté ako vec dôležitá pre účely trestného konania. Keďže si na túto zaistenú vec robí nárok ako navrhovateľ, tak aj spoločnosť GE Money a. s. Bratislava a sú v tejto veci pochybnosti o práve na vec s poukazom na § 97 ods.1 Trestného poriadku vec sa ponechá v úschove. Proti tomuto uzneseniu bolo prípustné podať sťažnosť, s tým že táto má odkladný účinok.
Okresný súd Komárno v trestnej veci č. k. 2T 177/06 - 173 uznesením zo dňa 10. 3. 2008 rozhodol o vrátení zaistenej veci navrhovateľovi s odôvodnením, že predmetná vec bola zaistená v priebehu prípravného konania, patrí navrhovateľovi a vzhľadom na skutočnosť, že trestné stíhanie je už právoplatne skončené odpadol dôvod ďalšieho zadržiavania veci. Predmetné uznesenie v spojení s uznesením č.k. 2T 177/06 - 179 zo dňa 31. 8. 2009 nadobudlo právoplatnosť dňa 14.9.2009.
Okresný súd Komárno uznesením č.k. 2T 177/06 - 179 zo dňa 31. 8. 2009 rozhodol, že sťažnosť GE Money a. s. ako oneskorene podanú zamietol, nakoľko lehota na podanie sťažnosti proti vyššie uvedenému rozhodnutiu o vrátení veci uplynula dňa 17. 3. 2008 a spoločnosť GE Money a. s. podala sťažnosť dňa 18. 3. 2008.
Dňa 4.12.2009 sa dostavil na Okresný súd Komárno vyšetrovateľ, ktorý prevzal za účelom realizácie uznesenia Okresného súdu Komárno č. k. 2T 177/06 - 173 osvedčenie o evidencii vozidla č.G. XXXXXX.
Dňa 9. 12. 2009 Okresné riaditeľstvo PZ v Komárne vyzvalo navrhovateľa na prevzatie osobného motorového vozidla Š. B., J.. W. - XXX H..
Protokolom o vrátení veci bolo preukázané, že dňa 23. 12. 2009 bola vrátená zaistená vec navrhovateľovi.
Navrhovateľ dňa 22.12.2010 doručil Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci s poukazom nato, že je príslušným orgánom na základe § 4 ods. 1 písm. b/ , pretože škoda bola spôsobená povereným orgánom Policajného zboru SR.
Odporca písomne dňa 21.6.2011 oznámil navrhovateľovi, že v danom prípade neboli naplnené základné predpoklady na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a preto žiadosti o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci nie je možné vyhovieť. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnvm úradným postupom. (2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. Podľa § 4 ods. 1 písmeno b/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej 24C 108/11 - 89 moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 9 ods. 1,2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal náhrady skutočnej škody a nemajetkovej ujmy, ako následku nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu povereným orgánom Policajného zboru SR.
Navrhovateľ ako nezákonné rozhodnutie v konaní označil potvrdenie o zaistení osobného motorového vozidla zo dňa 20.12.2005. Predmetné potvrdenie o zaistení veci nemá charakter ani náležitosti rozhodnutia a preto nemôže byť rozhodnutím, aké má na mysli vyššie citovaný § 3 ods.1 písm a/ zák. č. 513/2004 Z. z. Vzhľadom na túto skutočnosť, že neexistuje rozhodnutie, súd sa zodpovednosťou za škodu spôsobenú potvrdením o zaistení vozidla ako nezákonným rozhodnutím nemohol zaoberať. Na základe ustálenej súdnej praxe, možno povedať, že zaistenie vozidla a s tým spojené potvrdenie o jeho zaistení je určitou formou úradného postupu.
Ak chce byť navrhovateľ v konaní úspešný, musí v danom prípade súčasne preukázať, že existujú základné predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody, ktorými sú vznik škody, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup (protiprávne konanie) a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom. Podľa názoru súdu navrhovateľ počas konania nepreukázal, že policajné orgány sa dopustili nesprávneho úradného postupu. Navrhovateľ za nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní považoval pasivitu, nekonanie policajných orgánov.
Pasivitu a nečinnosť policajných orgánov vnímal ako nevykonávanie relevantných úkonov týkajúcich sa konania a rozhodnutia o vrátení zaistenej veci navrhovateľovi. Podľa názoru súdu však súd v občianskom súdnom konaní nie je oprávnený preskúmavať postup orgánov činných v trestnom konaní z hľadiska ich účelnosti, alebo rýchlosti. Posudzovanie vykonávania vyšetrovacích úkonov v trestných veciach riešia inštitúty trestného práva procesného. Oprávnenie sledovať hodnotiť a kontrolovať postup
orgánov činných v trestnom konaní patrí do pôsobnosti prokuratúry. Každý štátny orgán vrátane orgánov činných v trestnom konaní, prokuratúry, súdov má vymedzenú právomoc, ktorú smie uplatňovať len v tomto rámci. Právomoc súdu v občianskom súdnom konaní je upravená v § 7 Občianskeho súdneho poriadku, kde nie je zmienka o tom, že by mohli posudzovať čokoľvek vyplývajúce z trestnej zodpovednosti. Neexistuje žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by oprávňovalo súd, aby v občianskom súdnom konaní zasahoval do trestného konania tým, že by preskúmaval a následne hodnotil postup orgánov činných v trestnom konaní z hľadiska rýchlosti a účelnosti.
Podľa názoru súdu v danom prípade z hore uvedených dôvodov nemôže súd v občianskoprávnom konaní ani posudzovať, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práv navrhovateľa tým, že mu bolo zaistené motorové vozidlo, či mali policajné orgány dostatok podkladov k tomu, aby mu vozidlo zaistili, na aké dlhé obdobie bolo potrebné zaistenie vozidla. Na obranu uvedených práv navrhovateľa slúžili prostriedky právnej ochrany podľa trestného práva.
Keďže navrhovateľ počas konania nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia ani nesprávny úradný postup zo strany orgánov verejnej moci, nemôže existovať ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom. Výškou škody vzniknutej navrhovateľovi sa súd nezaoberal, keďže v konaní bolo potrebné preukázať všetky predpoklady pre priznanie nároku súčasne. Ak nebol preukázaný jeden z predpokladov, resp. dva /keď neexistuje nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup, nemôže existovať ani príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom a vznikom škody/, preukazovanie výšky škody na strane navrhovateľa by bolo nadbytočným a nehospodárnym.
Právna zástupkyňa navrhovateľa v priebehu posledného pojednávania poukázala nato, že k nesprávnemu úradnému postupu došlo aj na strane súdu, pričom konkrétne bližšie neuviedla, ktorý súd sa mal dopustiť nesprávneho úradného postupu, nešpecifikovala v čom spočíval nesprávny úradný postup súdu, súd sa preto týmto tvrdením nezaoberal a to aj 24C 108/11 - 90
vzhľadom na tú skutočnosť, že v danom prípade nebola splnená podmienka podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., v zmysle ktorého nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11, pretože navrhovateľ v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku zaslanej Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky namietal nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup iba povereného orgánu Policajného zboru SR, nie súdu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Úspešnému odporcovi trovy konania nevznikli, preto mu súd ani žiadnu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach, na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.