Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_16CoP-71-2012.pdf
PDF · 80.05 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoP/71/2012
Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci navrhovateľa F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. nad O., X. L. X/XX, právne zastúpeného JUDr. Ľudmilou Petrušovou, advokátkou, Advokátska kancelária Žiar nad Hronom, Ul. A. Dubčeka č. 10 proti odporcovi F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. A. č. XX, o návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10P/398/2011 - 28 zo dňa 28. 03. 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutý rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9C/83/2011-34 zo dňa 05. 04. 2011, a to v časti o výške výživného u navrhovateľa tak, že odporcu (otca navrhovateľa) zaviazal s účinnosťou od 10. 11. 2011 prispievať na výživu navrhovateľa zvýšeným výživným vo výške 180 EUR mesačne vždy do 15 dňa v mesiaci k rukám navrhovateľa. Zročné výživné za obdobie od 10. 11. 2011 do 28. 03. 2012 povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 20 EUR spolu s bežným výživným, až do úplného vyrovnania, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia pod následkom straty výhody splátok. Súčasne rozhodol i o náhrade trov konania tak, že odporcu zaviazal uhradiť právnej zástupkyni navrhovateľa trovy právneho zastúpenia vo výške 106,58 EUR v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na to, že u navrhovateľa došlo jeho prijatím do prvého ročníka bakalárskeho študijného programu v dennej forme na Univerzite Komenského v Bratislave na Právnickej fakulte k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu predchádzajúceho rozhodnutia, ktorým naposledy súd ustálil výživné odporcu voči navrhovateľovi vo výške 150 EUR mesačne. V tom čase bol navrhovateľ študentom strednej školy - Gymnázia Milana Rúfusa v Žiari nad Hronom, a preto nástupom na vysokú školu, došlo u neho k zvýšeniu nákladov spojených so štúdiom, či už na úhradu internátu, stravy, školských potrieb, pomôcok, cestovného, internetu a podobne. Zvýšené výdavky má aj vzhľadom na svoj zdravotný stav, problémy súvisiace s ošetrením pleti, ako aj zubné ošetrenie a podobne. Odporca je zamestnaný, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Okresný súd preto vychádzal z ustanovení Zákona o rodine, podľa ktorých sú u povinnej osoby rozhodujúce objektívne, reálne možnosti a schopnosti poskytovať výživné, pričom povinnosť oboch rodičov starať sa o výživu dieťaťa trvá až do času, kým nie je schopné samostatne sa živiť, čo je odrazom zásady, podľa ktorej sa na zabezpečení osobných potrieb a výživy dieťaťa podieľajú obidvaja rodičia podľa svojich objektívnych možností a schopností, v ktorých sa zohľadňuje ich vzdelanie, zdravotný stav, eventuálne iné relevantné skutočnosti, ktoré majú vplyv na ich sociálny status, materiálne a finančné zázemie a podľa ich príjmu a celkovej finančnej a sociálnej situácie. Vzhľadom na zistený skutkový dospel k záveru, že zvýšenie vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľovi je sčasti odôvodnené a opodstatnené, keď pri zvýšení vyživovacej povinnosti odporcu súd bral do úvahy primerané výdavky navrhovateľa, na ktorých by sa mal odporca podieľať v polovici, ako aj možnosti a schopnosti povinného rodiča, t. j. odporcu. Zvýšenie
vyživovacej povinnosti odporcu súd určil dňom podania návrhu na okresný súd, t. j. dňom 10. 11. 2011. Následne potom určil i zročné výživné za obdobie od 10. 11. 2011 do 28. 03. 2012, t. j. do vyhlásenia súdneho rozhodnutia spolu vo výške 140 EUR. Na uvedené zročné výživné povolil súd podľa § 160 ods. 1 O. s. p. odporcovi mesačné splátky.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého prihliadal na čiastočnú úspešnosť navrhovateľa vo veci a priznal mu náhradu trov pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v pomere 1/3-iny.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.) odvolanie navrhovateľ. Namietal, že výživné ustálené prvostupňovým súdom vo výške 180 EUR mesačne nezodpovedá jeho oprávneným potrebám a ani majetkovým pomerom odporcu. Opätovne poukázal na jeho mesačné výdavky, ktoré sa zvýšili len na základných paušálnych poplatkov, ako je internát, cestovné, MHD, strava na internáte o 250 EUR. Okrem toho si hradí pravidelne výdavky v súvislosti so zakupovaním kníh, pracovných zošitov a iných pomôcok týkajúcich sa štúdia. Zdôraznil, že odporca nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, a preto je schopný prispievať na navrhovateľa sumou 250 EUR mesačne. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil a vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľovi zvýšil na sumu 250 EUR mesačne, počnúc dňom 10. 11. 2011.
Proti rozsudku prvostupňového súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie aj odporca. Nesúhlasil so záverom okresného súdu, že na strane navrhovateľa došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje i podstatné zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti voči nemu, nakoľko už v čase poslednej úpravy výživného voči navrhovateľovi (rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom č. k. 9C/83/2011
- 34 zo dňa 5. apríla 2011) mu bola stanovená vyživovacia povinnosť na syna (navrhovateľa) vo výške 150 EUR mesačne, ktorá suma mala zahŕňať aj výdavky spojené s jeho prípravou na štúdium, ako aj samotným štúdiom na vysokej škole. K zmene pomerov, podľa neho, nemohlo dôjsť po 7. mesiacoch od poslednej úpravy, keď nedošlo ani k zmene pomerov na jeho strane. Potvrdil, že je naďalej zamestnaný v spoločnosti Dalkia Industry, Žiar nad Hronom, kde dosahuje príjem vo výške okolo 700 EUR mesačne, iný príjem nemá. Vzhľadom na jeho pretrvávajúci zhoršený zdravotný stav od roku 1995, kedy sa začal liečiť na sarkoidózu pľúc, je preto nútený vo zvýšenej miere vynakladať finančné prostriedky aj na udržiavanie nepriaznivého zdravotného stavu. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil, teda rozsudok, ktorým sa zvýšila vyživovacia povinnosť na sumu 180 EUR mesačne, ako aj rozhodnutie o náhrade trov konania - trov právneho zastúpenia, ktoré považuje za neprimerane vysoké.
Krajský súd, ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O. s. p. ), prejednal odvolania v medziach daných odvolaním v rozsahu určenom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O. s. p.. Na dôvody v ňom uvedené odvolací súd v podrobnostiach odkazuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k najzásadnejším argumentom navrhovateľa a odporcu uvádzaným v ich odvolaní, odvolací súd dodáva nasledovné :
V ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj v ustanovení § 163 ods. 2 O. s. p. je zakotvená zásada, podľa ktorej už určené výživné je možné zmeniť, ak dôjde k zmene pomerov. Z týchto ustanovení tiež vyplýva, že pre povinnosť platiť stanovené výživné sa uplatňuje zásada, že stanovené výživné má
zodpovedať pomerom, za ktoré bolo stanovené. Ak dôjde k zmene pomerov, musí sa to odraziť aj v úprave vyživovacej povinnosti. Vzhľadom k povahe výživného však nedochádza pri zmene pomerov automaticky i k zmene vyživovacej povinnosti, ale zmena pomerov je iba dôvodom na začatie nového súdneho konania, ktoré sa môže skončiť novou úpravou výživného. Táto zásada je plne odôvodnená hmotnoprávnou úpravou výživného, ktorého rozsah musí zodpovedať existujúcim pomerom. Preto aj dokazovanie súdu sa musí starostlivo orientovať na to, či došlo k zmene pomerov, t. j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave. Pokiaľ ide o zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanoveného súdom, musí byť takej povahy, aby tu bol reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie. Touto zmenou pomerov nie je akákoľvek zmena v hľadiskách, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho (podstatného) charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie pôvodného rozhodnutia o výživnom, teda, musí ísť o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov. Z podstatných okolností, ktoré odôvodňujú zmenu výživného možno uviesť aj nástup na vysokú školu, s čím súvisí aj nárast odôvodnených potrieb s tým súvisiacich. K takejto zmene pomerov závažnejšieho podstatného charakteru teda u navrhovateľa došlo, nakoľko v čase posledného rozhodnutia nebol študentom vysokej školy, navštevoval gymnázium a na uvedenú okolnosť preto v tom čase nemohol súd prihliadať. Prvostupňový súd teda správne neprihliadal na argumenty uvádzané odporcom v konaní pred súdom týkajúce sa toho, že už v čase poslednej úpravy bolo zohľadnené, že navrhovateľ bude v štúdiu pokračovať, a teda i v štúdiu na vysokej škole. Uvedené okolnosti ani z rozhodnutia Okresného súdu Žiar nad Hronom 9C/83/2011-34 zo dňa 5. apríla 2011 nevyplývajú. Odvolací súd preto odvolanie odporcu nepovažoval za dôvodné.
Pokiaľ ide o námietky navrhovateľa spočívajúce v tom, že prvostupňový súd určil neprimerane nízku sumu zvýšenia výživného vzhľadom na zmenu pomerov na strane navrhovateľa, odvolací súd poznamenáva, že pri určovaní výšky výživného je potrebné brať ohľad na potreby oprávneného, teda dieťaťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť. Okresný súd ale postupoval správne, keď pri určení výšky vyživovacej povinnosti vychádzal z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, a teda prihliadal nielen na odôvodnené potreby oprávneného, ale i na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.Odvolací súd konštatuje, že pre zmenu pomerov, resp. i pre zmenu výšky vyživovacej povinnosti nie je prvoradé časové hľadisko, ako tomu bolo i v tomto prípade, keď naposledy bolo o výživnom rozhodované pred siedmimi mesiacmi, avšak je nevyhnutné zohľadniť aj to, že za uvedené obdobie u navrhovateľa nedošlo k podstatnej zmene pomerov týkajúcich sa jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, resp. výraznej zmene jeho zdravotného stavu, či kultúrnospoločenských, športových záujmov a podobne.
Navrhovateľ a ani odporca v odvolaní neuvádzali žiadne relevantné okolnosti, ktoré by neboli predmetom prvostupňového konania, resp. ktoré by prvostupňový súd pri svojom rozhodnutí nezohľadnil. Preskúmaním veci odvolací súd preto zistil, že okresný súd pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa rozhodol vecne správne, ak návrh považoval za dôvodný len čiastočne, nakoľko zohľadnil všetky vyššie uvedené zákonné aspekty.
K námietke odporcu, že trovy právneho zastúpenia, na úhradu ktorých bol rozsudkom prvostupňového súdu zaviazaný sú neprimerane vysoké, odvolací súd len konštatuje, že prvostupňový súd o trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 2 O. s. p., teda podľa pomeru úspechu účastníkov konania vzhľadom na čiastočné vyhovenie návrhu. I v tejto časti sa odvolací súd s rozhodnutím prvostupňového súdu stotožňuje a poukazuje na dôvody v ňom uvedené.
Podľa § 151 ods. 1 O. s. p. rozhoduje súd o povinnosti nahradiť trovy konania na návrh. Ani jeden z účastníkov nepodal návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy odvolacieho konania, preto o nich odvolací súd nerozhodoval.
Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.