Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_33Er-2834-2012.pdf
PDF · 71.2 KB
Case nature
Area
Subarea
33Er/2834/2012
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom Mgr. Bernard Janík, so sídlom Daniela Dlabača 2/978, 010 01 Žilina, vo veci oprávneného: mal. A. I., G.. XX.X.XXXX, Ď. XX, XXX XX P., zastúpeného zákonným zástupcom matkou: Z. I., G.. XX.X.XXXX, Ď. XX, XXX XX P., zast. JUDr. Anna Veselá Kecerová, advokát, so sídlom Námestie SNP 2/2, 015 01 Rajec, proti povinnému: O. I., G.. XX.XX.XXXX, M. XXX/X, XXX XX P., zast. JUDr. Mária Padalová, advokát, so sídlom Štefaniková 33, 010 01 Žilina.
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e .
Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5511 086975* na vymoženie zameškaného výživného za obdobie od 1.9.2011 do 31.5.2011 vo výške 394,27 eur a bežného výživného od 1.6.2012 vo výške 100,- eur mesačne vopred a trov exekúcie.
Podaním doručeným súdu dňa 24.8.2012 povinný navrhol zastaviť exekúciu. Svoje podanie povinný odôvodnil tým, že všetky pohľadávky na dlžnom výživnom má uhradené a bežné výživné platí pravidelne. Povinný taktiež tvrdí, že uhradil trovy exekúcie.
Z písomného potvrdenia súdneho exekútora predloženého povinným zo dňa 15.8.2012 vyplýva, že exekútor neeviduje žiaden nedoplatok zo strany povinného. Zameškané výživné bolo vymožené v plnom rozsahu. Taktiež trovy exekúcie boli uhradené v plnej výške. Povinný pravidelne platí mesačné výživné.
Zákonný zástupca oprávneného vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 10.9.2012 nesúhlasí so zastavením exekúcie.
Zákonný zástupca oprávneného svoj nesúhlas odôvodňuje z nasledovných dôvodov:
Zákonný zástupca oprávneného sa obáva, že po zastavení exekúcie povinný nebude plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletému dobrovoľne a pravidelne. Zákonný zástupca oprávneného to odôvodňuje tým, že povinný napriek vykonateľnému rozsudku, ktorý ho zaviazal k pravidelnému plateniu výživného si tú povinnosť neplnil tak ako má, a k náprave došlo až po úkonoch vykonaných súdnym exekútorom a pod hrozbou exekúcie.
Čo sa týka právnych východísk rozhodovania o predmetnom návrhu povinného na zastavenie exekúcie, súd na danú vec aplikoval analogicky ustanovenie § 80 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „EP“).
Podľa § 80 EP - „Na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§ 57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.“
Podľa § 57 ods. 2 EP: „Exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.“
Súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie vzal v úvahu predovšetkým vyjadrenie súdneho exekútora, podľa ktorého povinný uhradil zameškané výživné v plnom rozsahu, platí mesačné výživné pravidelne a taktiež uhradil trovy exekúcie.
Súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie nevzal v úvahu nesúhlasné vyjadrenie zákonného zástupcu oprávneného, ktorý s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasí, a to z nasledovných dôvodov:
Súd konštatuje, že exekúcia sa vykonáva už len pre bežné výživné. S poukazom na doterajšiu súčinnosť povinného potvrdenú súdnym exekútorom je tu aj predpoklad dobrovoľného plnenia výživného v budúcnosti. Povinný má uhradené všetko zameškané výživné. Povinný zmenil svoj prístup a keďže tak učinil až po začatí exekúcie, je zrejmé, že sa tak stalo na základe hrozby pokračovania exekúcie. Preto exekúcia splnila svoj účel a v takom prípade je dôvod, aby ju súd zastavil. Je už neúčelná a nie je na ňu dôvod. Aj keď exekúcia pôvodne začala dôvodne, vzhľadom na dobrovoľné plnenie povinnosti zo strany povinného by jej ďalšie pokračovanie pôsobilo voči povinnému šikanózne (vzhľadom na povinnosť hradiť trovy exekúcie exekútorovi vo výške 20 % z každej úhrady bežného výživného, a to popri úhradách tohto bežného výživného).
Súd pre úplnosť uvádza, že zastavením exekúcie nezaniká vyživovacia povinnosť povinného uložená exekučným titulom, a to povinnosť povinného prispievať na výživu maloletej oprávnenej sumou vo výške 100,- Eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám zákonnej zástupkyne. To znamená, že zákonná zástupkyňa môže v prípade opätovného dobrovoľného neplnenia uloženej povinnosti povinným, návrhom na vykonanie exekúcie iniciovať nové exekučné konanie proti povinnému. Súd tiež uvádza, že v prípade vyživovacej povinnosti je súdne konanie oslobodené od súdneho poplatku (§ 4 ods. 1 písm. g/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov) a platiteľom preddavku na trovy exekúcie je súd (§ 197 ods. 3 EP). Pričom pri dôvodne vedenej exekúcii trovy exekúcie vrátane trov potrebných na účelné vymáhanie nároku uhrádza podľa zásady ustanovenej v § 197 EP povinný.
Súd preto na základe vyššie uvedeného rozhodol tak ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.
Exekútor si náhradu trov exekúcie neuplatnil (z dôvodu úhrady trov exekúcie povinným), preto súd rozhodujúc v zmysle § 200 ods. 2 EP exekútorovi túto náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.