Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8P-110-2012.pdf
PDF · 93.03 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/110/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Antóniou Salayovou, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa : S. S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom : Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Dunajská Streda, dieťa rodičov : matka - S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. B. XXXX, C. J. otec - C.. H.. D. S., H.., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.. J. XXX/XX, C. J. o návrhu matky maloletého dieťaťa o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Maloletá S. S., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
Otec maloletej je povinný platiť výživné na maloletú mesačne v sume 30 € vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa počnúc dňom 10.8.2012.
Za obdobie od 10.8.2012 do 31.8.2012 otec má dlh na zročnom výživnom 21,30 €, ktorý dlh je povinný zaplatiť spolu s bežným výživným do troch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa sa návrhom zo dňa 10.08.2012 domáhala na tunajšom súde o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Uviedla, že s otcom maloletého dieťaťa nežijú. Žiadala maloleté dieťa vzhľadom na jeho útly vek zveriť do svojej osobnej starostlivosti, otcovi uložiť povinnosť platiť výživné v sume 150,-€ .
-2-
Otec maloletého dieťaťa súhlasil s návrhom matky maloletého dieťaťa čo do zverenia. Pokiaľ sa týka výživného, to navrhoval v sume 25,-€ mesačne s tým, že má aj ďalšie vyživovacie k deťom a poberá iba starobný dôchodok.
Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa navrhol návrhu matky maloletého dieťaťa čo do zverenia vyhovieť. Výživné určiť podľa odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a možností a schopností povinného otca.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím účastníkov konania, oboznámením s a s obsahom listín predložených účastníkmi ako aj zadováženými súdom a to rodného listu maloletého dieťaťa ( č.l. 2 ), potvrdením ÚPSVaR ( č.l. 12, č.l. 17, 18, č.l. 28, 29 ), správy sociálnej poisťovne ( č.l. 13 ), správy daňového úradu ( č.l. 14 ), správy mesta ( č.l. 15 ), správy kolízneho opatrovníka zo šetrenia výchovného prostredia ( č.l. 16 ), potvrdenia o starobnom dôchodku ( č.l. 20 ), rozsudku o výživnom ( č.l. 21 a 24 ), oznámením o exekúcii ( č.l. 25 ), lekárskymi správami ( č.l. 26, 27, č.l. 32 ), oznámením o nájomnom ( č.l. 30 ), rodný listom ( č.l. 31 ), potvrdením o prídavku na dieťa ( č.l. 31 ) a na základe takto vykonaného dokazovania bol ustálený nasledovný skutkový stav veci :
Rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželmi. Nežijú v spoločnej domácnosti a ani nežili.
Maloleté dieťa má 9 mesiacov. Býva s matkou. Má šelest na srdci. Narodilo sa s nízkou pôrodnou hmotnosťou a má dieru na srdci. Užíva vitamíny. Trpí nedostatkom železa. Chodievajú s ňou na kontrolu.
Matka maloletého dieťaťa je doma na materskej dovolenke. Poberá rodičovský príspevok. Iný príjem nemá. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, ktoré má 13 rokov. V rodnom liste maloleté dieťa otca zapísaného nemá. Toto maloleté dieťa má celoročnú alergiu. Momentálne lieky neužíva. Chodí do základnej školy v mieste bydliska. Na obedy sa stravuje doma. Matka spolu s maloletými deťmi býva spolu so starou matkou. Nemá žiadne pôžičky, úvery splátky ani žiadne poistenie. Uvedené vyplýva nielen z jej vyjadrenia ale aj predložených dokladov. Uviedla, že návrh na určenie výživného nepodala skôr, lebo verila tomu, že otec bude platiť výživné sám od seba.
Otec maloletého dieťaťa je poberateľom starobného dôchodku v sume 238,70 e. okrem toho má aj príjem z čiastočného pracovného úväzku na vysokej škole a to v sume 147,75 €. Iný príjem nemá. Matka uviedla, že otec má aj iný príjem, ale svoje tvrdenie nepreukázala. Nenavrhla žiadne dokazovanie. Okrem maloletého dieťaťa otec má vyživovaciu povinnosti aj 18 ročnému synovi a to vo výške 16,50 € za základe rozsudku tunajšieho súdu v roku 2001. Má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére, ktorá má 6 rokov a to v sume 50,-€ na základe rozsudku tunajšieho súdu z roku 2010. Otec má zdravotné problémy. Nepodniká. Nemá žiadny majetok. Sú voči nemu vedené viaceré exekúcie. Uvedené vyplýva z jeho vyjadrenia ako aj zadovážených listín.
Podľa ust. § 36 ods. 1/ zák. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinnosti. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä
-3-
určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24 a 25 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 24 ods. 1 / zák. o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ust. § 24 ods. 2 veta prvá / zák. o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Podľa ust. § 24 ods. 3/ zák. o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa ust. § 24 ods. 4/ zák. o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu s starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa ust. § 24 ods. 5/ zák. o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodičia, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 62 ods. 1/ zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ust. § 62 ods. 2/ zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods. 3/ zák. o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
-4-
Podľa ust. § 62 ods. 4/ veta prvá/ zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa ust. § 62 ods. 5/ zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 63 ods. 1/ zák. o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúci dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť doklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20- násobok sumy životného minima.
Podľa ust. § 75 ods. 1/ zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Je preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu. Z uvedeného potom vyplýva záver, že je potrebné práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu upraviť rozhodnutím súdu.
Z vyjadrenia matky maloletého dieťaťa vyplýva, že jeho osobnú starostlivosť zabezpečuje ona. Taktiež zo šetrenia kolízneho opatrovníka vyplýva, že matka sa riadne stará o maloleté dieťa a má podmienky aj na jeho ďalšiu výchovu. S výchovným prostredím dieťaťa u matky súhlasil aj otec maloletého dieťaťa. Vzhľadom na uvedené a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia a útly vek maloletého dieťaťa, súd maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky.
Pokiaľ sa týka výšky výživného, v tomto smere súd nemohol akceptovať ani návrh matky ani návrh otca. Je preukázané, že pomery maloletého dieťaťa si vyžadujú viac, ale miera uspokojovania potrieb maloletého dieťaťa je limitovaná možnosťami a schopnosťami jeho rodičov. V danom prípade matka sa na výžive maloletého dieťaťa podieľa svojou osobnou starostlivosťou. To je jej miera na výživnom. Otec maloletého dieťaťa má limitované možnosti, lebo je poberateľom starobného dôchodku a mzdy z čiastočného pracovného úväzku. Okrem toho má ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Z tohto potom vyplýva, že možnosti a schopnosti otca umožňujú určiť výživné iba v sume 30,-€ mesačne. Aj otcovi maloletého dieťaťa totiž musí zostať toľko, aby bol schopný zabezpečiť si svoje živobytie. Vyššia výška výživného požadovaná matkou by túto jeho schopnosť ohrozila. Nižšie výživné, ako to navrhoval otec by zasa bolo pod hranicou minimálnej výšky výživného, pod 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa. V súčasnosti to predstavuje 26,65 €. Výživné v sume nižšej ako je minimálna výška určené nemôže byť a to bez ohľadu na to, či by prípadne otec nemal ani žiadny príjem. Tvrdenie matky, že by otec mal aj iný príjem
-5-
zostalo nepreukázané. V tomto smere matka nenavrhla žiadne dokazovanie, ktoré by bolo možné vykonať.
Matka žiadala o určenie výživného odo dňa narodenia maloletého dieťaťa, teda od 12.12.2011. V tomto smere jej návrhu nebolo možné vyhovieť. Priznať výživné spätne je možné len výnimočne ak na to existujú vážne dôvody. Matka nepreukázala žiadne také vážne dôvody, ktoré jej bránili návrh podať skôr. Naopak z jej vyjadrenia vyplynulo, že čakala a tak nie dostatočne hájila záujmy maloletého dieťaťa. Preto bolo možné výživné určiť iba od podania návrhu.
Za obdobie od podania návrhu, teda od 10.08.2012 do 31.08.2012 tak dlh na výživnom predstavuje pri výške výživné 30,-€ mesačne, sumu 21,30 € ( 30,-€ : 31 x 22 dní ).
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., lebo ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2/ O.s.p. ).
-6-
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1/ O.s.p. ), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2/ O.s.p.).