Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3To-81-2012.pdf
PDF · 80.24 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/81/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. septembra 2012 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Hájička a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Rastislava Vranku o d v o l a n i e, ktoré proti rozsudku Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. 2T 102/2007 zo dňa 23.12.2011 podal obžalovaný B. B., nar. X.X.XXXX v Z., trvale bytom v G. č. XX a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného B. B. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Vyššie citovaným rozsudkom okresného súdu bol B. B. uznaný vinným v bode 1/ z prečinu podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 221 ods. 1,2 Tr. zák., v bode 2/ zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. a v bode 3/ z prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr.zák., pretože 1/ dňa 20.2.2007 v Prievidzi obvinený B. B. v úmysle požičané vozidlo predať naviedol obvineného W. X., aby požičal osobné motorové vozidlo zn. Ford Galaxy, pričom mu zabezpečil občiansky preukaz a vodičský preukaz na meno W. Q., dal mu 2000,- Sk a sľúbil mu odmenu 20.000,-Sk, následne obvinený W. X. v B. na W. ulici č. XX/X vo firme Ing. V. N. - M.A.B.E.S. uzatvoril výpožičnú zmluvu na meno W. Q., na základe ktorej požičal vo firme Ing V. N. - M.A.B.E.S. Prievidza osobné motorové vozidlo Ford Galaxy EVČ: PD XXX CI, zaplatil za požičanie vozidla 1990,-Sk, ktoré mu dal obžalovaný B. B. a následne s vozidlom obvinení odišli, čím bola spôsobená Ing. V. N. škoda 450.000,-Sk, 2/ dňa 20.2.2007 o 17.30 hod. v Prievidzi na benzínovej pumpe v osobnom motorovom vozidle zn. Ford Galaxy EVČ: PD XXX CI sa N. M., ktorá pri uzatvorení výpožičnej zmluvy na vozidlo vystupovala ako ručiteľ, vyhrážal zabitím, ak niečo povie, 3/ dňa 21.2.2006 v Prievidzi uzatvorili so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. Bratislava zmluvu o úvere na sumu 14.000,-Sk, pričom predložil falošné potvrdenie o výške príjmov, úver nesplácal a spoločnosti Pohotovosť s.r.o. Bratislava spôsobil škodu vo výške 14.000- Sk. Bol za to odsúdený podľa § 189 ods. 1, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 38 ods. 7 Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 1 mesiac. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. pre výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zároveň zrušil výrok o treste, ktorý bol uložený obžalovanému B. B. Trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza č. 1T 61/2009, zo dňa 22.5.2009, doručený dňa 9.11.2009, právoplatný dňa 19.11.2009, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bola poškodená strana Pohotovosť s.r.o. Bratislava s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie a to proti výrokom o vine pod bodmi 2 a 3, ktoré výroky považuje za nezákonné. Prostredníctvom obhajcu poukázal na jeho priznanie v prípravnom konaní za prítomnosti jeho matky a priateľky ako aj bývalého obhajcu pod sľubom podmienečného odsúdenia. Naviac neboli vykonané všetky dôkazy, ako sú napr. daktyloskopické stopy na občianskom a vodičskom preukaze. Aj škoda, ktorá mala byť spôsobená Ing. N. vo výške 450.000,-Sk bola stanovená len na domnienke a nebola hodnoverne preverená, čo má vplyv na právne posúdenie skutku podľa § 221 ods. 1,2 Tr. zák. Svedkovia X. i M. pred súdom uviedli, že boli na základe jeho konania presvedčení, že vozidlo vráti po skončení výpožičnej doby. Nebolo tiež preukázané, že v dobe vypožičania vozidla mal úmysel
toto nevrátiť. Svedkyňa M. si skutok vymyslela. Je nelogické aby, keď sa jej vyhrážal, že ju zahrabe ako sa niečo stane, keď v čase skutku vôbec nevedela, že vozidlo mohlo byť kradnuté. Preto navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a sám vo veci rozhodol. Na verejnom zasadnutí zdôraznil nezákonnosť výsluchu, pri ktorom sa doznal k žalovaným skutkom, ktorého sa zúčastnili aj jeho matka a priateľka. Druhý skutok je založený len na tvrdení proti tvrdeniu. Naviac vzhľadom k asperačnej zásade mal vo veci rozhodovať senát a nie samosudca. Preto žiadal o spravodlivé rozhodnutie.
Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť.
Krajský súd ako súd druhého stupňa preskúmal napadnutý rozsudok, preskúmal i správnosť a zákonnosť konania, ktoré mu predchádzalo a po oboznámení sa s obsahom priloženého trestného spisu odvolaniu obžalovaného neprisvedčil.
Vzhľadom na obsah podaného odvolania skúmal krajský súd výroky o vine pod bodmi 1 a 2 a ďalej výroky o treste, keďže výrok o vine pod bodom 3 nebol odvolaním napadnutý a napadnutý nebol ani výrok o náhrade škody, ktorý súvisí s výrokom o vine pod bodom 3.
Úvodom je potrebné konštatovať, že okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie, aby mohol vyniesť rozhodnutie, ktoré by nevzbudzovalo rozumné pochybnosti. Samotné poukazovanie na nedostatočný rozsah dokazovania, tak ako je uvádzané v odôvodnení odvolania, nie je dôvodom na vyvolanie pochybností o skutkovom a skutočnom priebehu žalovaných skutkov. Okresný súd vykonané dôkazy hodnotil podľa zásad uvedených v § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. jednotlivo ako aj v ich súhrne. Nie je možno mu vytýkať, že tieto hodnotil prihliadajúc aj na logické súvislosti inak, ako si to predstavuje obžalovaný. Strany v trestnom konaní, ale aj iné osoby, ako sú príbuzní tak, ako aj v tomto prípade, očakávajú od súdu spravodlivé rozhodnutie. Neuvedomujú si, že sudcovia, ktorí vo veci rozhodujú neboli prítomní pri žalovaných skutkoch a sú povinní vychádzať z dôkazov založených v trestnom spise, dôkazoch, ktoré zaobstarali orgány činné v trestnom konaní, t.j. vyšetrovateľ resp. prokurátor. Spravodlivosť v takýchto prípadoch je spravodlivosť vychádzajúca práve z vykonaných dôkazov nestranným súdom a nie je to spravodlivosť absolútna, resp. taká, ako si ju predstavujú v tomto prípadne obžalovaný a jeho príbuzní.
Je nesporné, že obžalovaný vo svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 30.3.2007 uvádzal okolnosti týkajúce sa predmetných skutkov tak, ako sú uvedené pod bodmi 1 a 2 a zápisnicu za prítomnosti vyšetrovateľa, ale najmä jeho obhajcu podpísal. Jeho tvrdenie, že obhajca prišiel neskôr a pred jeho prítomnosťou ho vyšetrovateľ, ktorý zápisnicu spisoval "vydieral", resp. presviedčal aby sa priznal, že dostane podmienečný trest, resp. že obhajca JUDr. Babiak sa dohodol s vyšetrovateľom, je krajne nevierohodné. Z logických súvislostí vyplýva, že obžalovaný pred týmto výsluchom odmietol bez prítomnosti obhajcu vypovedať, teda nič mu nebránilo i v tomto prípade odmietnuť výsluch. Krajský súd neprehliadol, že JUDr. Babiak sa v prípravnom konaní nezúčastnil výsluchu viacerých svedkov, napriek tomu, že o termíne ich výsluchu bol vyšetrovateľom upovedomený, ale táto okolnosť nič nemení na skutočnosti, že pri rozhodujúcom výsluchu obvineného dňa 30.3.2007 prítomný bol a zápisnicu o výsluchu obvineného B. videl, resp. i prečítal a bol prítomný aj pri výsluchu W.a dňa 21.2.2007. Musel si aj uvedomovať ako kvalifikovaná, právne vzdelaná osoba dôsledky asperačnej zásady a poradiť obvinenému, aby nevypovedal. Neskorším tvrdeniam obžalovaného na hlavnom pojednávaní nie je možno uveriť i z toho dôvodu, keďže ak by boli pravdivé a dostatočne preukázané, nebol dôvod vypovedať dňa 30.3.2007 uvedeným spôsobom a to i za prítomnosti matky. Naviac vyšetrovateľ PZ Ing. K. na hlavnom pojednávaní podrobnejšie vysvetlil dôvody, prečo bol obvinený predvedený o zhruba hodinu skôr, ako jeho obhajca i prítomnosť jeho matky i priateľky pri výsluchu. V tejto súvislosti je potrebné len pripomenúť, že Trestný poriadok nevylučuje, aby také osoby pri výsluchu obvineného boli prítomné, aj keď takýto postup nie je štandardný. Krajský súd sa zaoberal aj otázkou "presviedčania " či donútenia vyšetrovateľom vypovedať tak, ako je uvedené v zápisnici. Faktom zostáva, že obvineného v zmysle § 121 ods. 3 Tr. por. môže vyšetrovateľ poučiť o rôznych možnostiach postupu v jeho trestnej veci. Takéto konanie vyšetrovateľa však nie je žiadnym donútením k priznaniu sa a najmä za prítomnosti obhajoby. Rozhodujúcim dôkazom je však výpoveď N., ktorá v prípravnom konaní, ale aj na hlavnom pojednávaní potvrdila okolnosti poskytnutia dokladov potrebných na uzatvorenie výpožičnej zmluvy na meno W. na uvedené vozidlo. Táto svedkyňa, ktorá podľa názoru krajského súdu nemá dôvod uvádzať nepravdu, vypovedala zhodne s výpoveďami W. X., vrátane sumy potrebnej na zaplatenie pôžičky vozidla i sľubu obžalovaného poskytnúť im 20.000,-Sk, za ich konanie. Je tiež pravdou, že okolnosti týkajúce sa výpožičnej zmluvy a úmyslu obžalovaného vozidlo zn. Ford Galaxy nevrátiť sa javia ako
"amatérske", keďže zrejme W. X. v auto požičovni poznali, ale keďže N. M. predložila aj svoj občiansky preukaz, s čím evidentne nepočítala, a obžalovaný o tejto skutočnosti dopredu vedieť nemohol, by vypátranie predmetného vozidla nebolo obtiažne. To sú okolnosti, ktoré však vzhľadom na tvrdenia X. a M. o poskytnutí sumy 20.000,-Sk vyvracajú tvrdenia o dôvode zapožičania vozidla a smerujúce k tomu, že obžalovaný skutočne prihliadajúc aj na jeho vzťah k Ing. N. konal v úmysle vozidlo dobrovoľne nevrátiť. Súd nemohol prisvedčiť napadaniu vierohodnosti výpovedi tejto svedkyne z pohľadu jej veku, či vzťahu k osobe obžalovaného, ktorého konečne ani nepoznala. Tomu naviac nasvedčujú aj okolnosti týkajúce sa konfliktu, keď pri zastavení zapožičaného vozidla sa k nemu dostavil Ing. N.. Je pravdou, že neboli vykonané všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy, najmä možnosť zistenia daktyloskopických stôp na dokladoch znejúcich na meno W. Q., čo v súčasnej dobe je už nemožné, avšak súhrn všetkých dôkazov pre samotné rozhodnutie o vine je dostatočný. Sporná zostala otázka odkiaľ pochádzali osobné doklady, ktoré boli použité pri uzatváraní uvedenej výpožičnej zmluvy, avšak táto otázka pre rozhodnutie o vine obžalovaného nie je dôležitá. Konečne nie je možno prehliadnuť ani sklony obžalovaného k obdobnému konaniu, tak, ako vyplývajú z trestného spisu Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. 1T 61/2009. Práve na základe predchádzajúceho obdobného konania si mal a mohol obžalovaný uvedomiť všetky dôsledky.
Taktiež druhý skutok je dostatočne preukázaný. Ak pri tomto skutku boli prítomné len dve osoby a to v danom prípade obžalovaný a poškodená, súd je povinný dôsledne zhodnotiť vierohodnosť ich výpovedí, prihliadajúc nielen na okolnosti samotného skutku, ale aj na samotnú charakteristiku uvedených osôb a logické dôvody ich tvrdení. N. M. predsa nemala žiadny dôvod si vyhrážanie zo strany obžalovaného za danej situácie vymyslieť. Skôr to však umocňuje záver, že obžalovaný si bol vedomý celého podvodného konania. Tvrdenie obžalovaného, že v dobe údajných vyhrážok nevedela o tom, že ide o podvodné konanie je nepodstatné, podstatné je, že o tejto skutočnosti vedel obžalovaný a musel vedieť, že skôr alebo neskôr sa to dozvie i ona a týmto spôsobom si zabezpečoval jej mlčanlivosť.
Tretí skutok nebol odvolaním napadnutý a je dostatočne preukázaný vykonanými dôkazmi.
Na základe vyššie uvedených skutočností je správny záver súdu, že konanie obžalovaného pod bodom 1/ vykazuje všetky znaky prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1,2 Tr.zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. Poskytnutie falošných dokladov na realizáciu výpožičnej zmluvy a zmocnenie sa takto cudzieho vozidla v úmysle ho už nevrátiť, ktoré podľa technických dokladov malo vyššiu hodnotu (č.l. 115), spôsobil tak poškodenej spoločnosti vyššiu škodu, teda škodu bez pochybnosti prevyšujúcu 2660 eur.
Skutok pod bodom 2/ vykazuje všetky znaky zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. Aj keď išlo len o slovné vyhrážanie jednou vetou, N. M. si uvedomovala prítomnosť podvodného konania na základe falošných dokladov a z tohto vyhrážania ako sama vypovedala mala reálne obavy. Obžalovaný teda hrozbou násilia nútil poškodenú, aby zachovala o jeho konaní mlčanlivosť.
Konanie obžalovaného v bode 3/ je prečinom úverového podvodu.
Okresný súd nepochybil ani pri rozhodovaní o treste, keď aplikoval všetky ustanovenia Trestného zákona, vrátane asperačnej zásady, z ktorej vyplýva aj to, že v tomto prípade obžalovanému hrozil trest odňatia slobody od 5 do 8 rokov, takže v podrobnostiach je možno odkázať na odôvodnenie príslušnej časti napadnutého rozsudku. Obžalovanému bol konečne uložený trest na samej spodnej hranici Trestným zákonom určenej trestnej sadzby.
Výrok o náhrade škody súvisiaci so skutkom pod bodom 3/ krajský súd nepreskúmaval.
Na základe vyššie uvedeného, ako aj dôvodov naznačených v napadnutom rozsudku krajský súd odvolanie obžalovaného v celom rozsahu zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.