Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_18C-186-2011.pdf
PDF · 74.03 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/186/2011
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľky : V. Z., D.. XX.XX.XXXX, N. C.É. XX, Ž., štátny občan SR proti odporcovi : F. Z., D.. XX.XX.XXXX, N. G., štátny občan SR, o manželské výživné, takto
rozhodol:
Súd konanie o výživné za obdobie od 01.07.2011 do 31.07.2011 zastavuje.
Súd schvaľuje zmier v znení:
Odporca sa zaväzuje platiť navrhovateľke výživné od 01.08.2011 po 30,-eur mesačne vždy do 15. dňa nasledujúceho mesiaca s tým, že zameškané výživné za obdobie od 01.08.2011 do 01.10.2012 v celkovej výške 420,-eur splatí navrhovateľke do dvoch rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení tohto zmieru.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
odôvodnenie:
Dňa 01.08.2011 podala navrhovateľka na Okresnom súde Žilina proti odporcovi návrh na manželské výživné. Podaním zo dňa 28.03.2012, doručeným súdu dňa 28.03.2012 navrhovateľka doplnila návrh na začatie konania, zároveň sa vyjadrila, že sa voči odporcovi domáha výživného v sume 100,-eur mesačne a to od 01.07.2011.
Súd pojednával vo veci dňa 13.09.2012.
Na pojednávaní účastníci konania súdu spoločne navrhli schváliť súdny zmier v znení, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Zároveň navrhovateľka sa vyjadrila, že návrh na výživné od 01.07.2011 do 31.07.2011 berie späť. V tejto časti súd konanie čiastočne zastavil a to tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Podľa ust. čl. 4 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie.
Podľa ust. § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa ust. § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa ust. § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 75 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa ust. § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Podľa ust. § 99 ods. 1 O.s.p., ak to povaha vecí pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom. O zmier sa má súd vždy pokúsiť. Súd môže odporučiť účastníkom, aby sa pokúsili o zmier mediáciou.
Podľa ust. § 99 ods. 2 O.s.p., súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa ust. § 99 ods. 3 O.s.p., schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku. Rozsudkom však môže súd zrušiť uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný. Návrh možno podať do troch rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru.
Z vykonaného dokazovania a z obsahu spisového materiálu mal súd preukázané, že navrhovateľka a odporca sú manželia.
V zmysle ust. § 99 ods. 1 O.s.p. súd môže schváliť súdny zmier ak to povaha veci pripúšťa. Pod týmto treba rozumieť predovšetkým prípustnosť hmotnoprávnej dispozície predmetom sporu účastníkmi konania. Z hľadiska procesných dôsledkov má zmier účinky rozsudku, preto sa vyžaduje jeho schválenie súdom. Tieto dôsledky však umožňujú súdu, aby schválil iba zmier o takom predmete konania, o akom by inak mal právomoc rozhodnúť. Ak je navrhovaný zmier v súlade s právnymi predpismi, súd ho v zmysle ust. § 99 ods. 2 O.s.p. schváli vždy a contrario.
Súd mal za to, že v konaní boli splnené všetky podmienky stanovené v ust. § 99 O.s.p., aby mohol byť schválený zmier, t. j., že súd mal právomoc rozhodnúť o tomto predmete konania v súlade s ust. § 7 O.s.p. a že tento nie je ani v rozpore s právnymi prepismi, konkrétne vyššie citovanými ustanoveniami § 71 a § 75 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Preto súd schválil medzi účastníkmi súdny zmier tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Podľa ust. § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa ust. § 146 ods. 1 písm. b) O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie skončilo zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné.
Podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., ak niektorý účastník konania zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Zastavenie konania v časti o výživné za obdobie od 01.07.2011 do 31.07.2011 zavinila navrhovateľka, keďže návrh v tejto časti zobrala späť, v tejto časti by bola navrhovateľka povinná vzhľadom na procesné zavinenie v uvedenej časti hradiť trovy konania odporcovi, avšak odporca si v uvedenej časti náhradu trov konania neuplatnil, preto z tejto časti nie je navrhovateľka povinná zaplatiť odporcovi trovy konania.
Keďže účastníci konania sa nedojednali v zmieri o náhrade trov konania, súd o trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. b) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, odvolanie nie je prípustné (§202 ods.3 písm.h) O.s.p.).
Proti uzneseniu, proti výroku, ktorým súd v časti konanie zastavil a proti výroku o trovách konania možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 205 ods. 2 O.s.p.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Po vyhlásení rozhodnutia, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku sa navrhovateľka a odporca vzdali práva na podanie odvolania voči tomuto rozhodnutiu.