Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25Co-226-2012.pdf
PDF · 77.52 KB
Case nature
Subarea
25Co/226/2012
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: mal. B. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., V. XX, zast. otcom Q.. K. A., bytom N., V. XX, zast. JUDr. Dianou Bereseckou, advokátkou so sídlom Nitra, Farská 33, proti odporcovi: Spojená katolícka škola, so sídlom Nitra, Farská 19, o bolestné a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 09. 07. 2012 č. k . 15C/208/2011-44, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 316,92 eura do rúk JUDr. Diany Bereseckej, advokátky so sídlom Nitra, Farská 33 do 3 dní od jeho právoplatnosti.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že uznesením zo dňa 25. 05. 2012 č. k. 15C/208/2011-39 bolo konanie vo veci zastavené, keď navrhovateľ písomným podaním zo dňa 23. 05. 2012 vzal návrh späť po tom, čo odporca mu vyplatil sumu 4.205 eur. Zároveň bolo rozhodnuté, že o náhrade trov konania sa rozhodne samostatným rozhodnutím. Preskúmavané rozhodnutie o náhrade trov konania založil na ust. § 146 ods. 2 OSP poukazujúc na to, že návrh bol podaný dôvodne, v dôsledku čoho vznikla odporcovi povinnosť uhradiť navrhovateľovi náhradu trov konania. Táto pozostávala z trov právneho zastúpenia, ktorých výšku určil podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. a tieto boli reprezentované tarifnou odmenou advokáta za zastupovanie za 2 úkony po 151,05 eura pri základe 4.205 eur a z režijného paušálu 2 x 7,41 eura.
Toto rozhodnutie včas podaným odvolaním napadol odporca, domáhajúc sa ním jeho zmeny a nepriznania žiadnemu z účastníkov náhrady trov konania. Mal za to, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné aplikovať ust. § 146 ods. 1 písm. c) OSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené. Nevidel dôvod pre použitie § 146 ods. 2 OSP tak, ako to učinil súd prvého stupňa, keďže žiadnym spôsobom nedal podnet na späťvzatie návrhu. Poprel, že by z jeho strany došlo k plneniu pre navrhovateľa, nakoľko navrhovateľovi nezaplatil žiadnu sumu a doplatok poistného plnenia vykonala poisťovňa na základe podnetu navrhovateľa. Vytkol napadnutému uzneseniu i jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, čím mu zo strany prvostupňového súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom pre absenciu riadneho odôvodnenia. V tejto súvislosti uviedol, že z napadnutého uznesenia totiž vôbec nevyplýva skutočnosť, či si navrhovateľ uplatnil náhradu trov konania a v zákonnej lehote.
Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Nestotožnil sa so skutočnosťami uvádzanými v odvolaní odporcu poukazujúc na to, že svojím návrhom sa domáhal vyplatenia bolestného a náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia za utrpený školský úraz. Tento spadal pod poistnú zmluvu, ktorú mal odporca uzatvorenú s Kooperativou poisťovňou, a.s., prostredníctvom ktorej mu odporca dobrovoľne plnil 50 % uplatnenej žalovanej sumy. Zvyšok sumy vo výške 4.205 eur mu následne poisťovňa zaplatila len vďaka podanej žalobe, bez ktorej by sa ním uplatnený nárok premlčal. Záverom poukázal na skutočnosť, že pod poistnú zmluvu spadajú i jeho nároky na náhradu trov právneho zastúpenia, t. j. v prípade, ak bude odporca zaviazaný na náhradu trov právneho zastúpenia v tomto konaní, bude povinná za neho plniť poisťovňa.
Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie odporcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné.
V prejednávanej veci predmetom konania bol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške určenej znalcom ustanoveným v konaní, s 9 % úrokom z omeškania odo dňa podania návrhu až do zaplatenia. V priebehu konania navrhovateľ písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 25. 05. 2012, oznámil, že návrh na začatie konania berie späť a žiadal konanie zastaviť z dôvodu, že poisťovňou odporcu došlo k poskytnutiu plnenia za utrpený školský úraz, a to v januári 2012 vo výške 4.205 eur a v apríli 2012 vo výške 4.205 eur podľa bodového ohodnotenia vypracovaného ošetrujúcou lekárkou. Následne uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 25. 05. 2012 č. k. 15C/208/2011-39 bolo konanie právoplatne zastavené s tým, že o náhrade trov konania rozhodne súd samostatným rozhodnutím. Toto realizoval súd prvého stupňa napadnutým uznesením, ktoré je predmetom tohto odvolacieho konania.
Vychádzajúc z dikcie zákona ( § 142 OSP ) je zrejmé, že občianskoprávne ( sporové ) konanie je ovládané zásadou zodpovednosti za výsledok konania, podľa ktorej účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie svojho práva. V prípade zastavenia konania však naopak zásadne žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ( § 146 ods. 1 písm. c) OSP ). Výnimku z tejto všeobecnej zásady predstavuje ustanovenie § 146 ods. 2 OSP, podľa ktorého možno niektorému z účastníkov uložiť povinnosť uhradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania, a to podľa vety prvej tohto ustanovenia tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a podľa vety druhej tohto ustanovenia odporcovi v prípade, ak pre jeho správanie bol vzatý späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne. V tomto ustanovení sa teda opätovne premieta zodpovednosť účastníka za zavinenie na zastavení konania, ktoré sa však výlučne posudzuje z procesného hľadiska. Preto za situácie, že navrhovateľ vzal svoj návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 veta druhá OSP, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy konania odporcovi.
S ohľadom na námietku odvolateľa o nepreskúmateľnosti uznesenia súdu prvého stupňa v napadnutej časti odvolací súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že právu na predbežný proces zodpovedá povinnosť súdu riadne a presvedčivo odôvodniť svoje rozhodnutie (§ 157 ods. 2 OSP) a v tomto rámci sa adekvátne, čo do myšlienkových konštrukcií, racionálne a logickým spôsobom vyporiadať so všetkými dôkazmi a skutočnosťami dôležitými pre posúdenie veci. Výrok každého rozhodnutia všeobecného súdu konajúceho v civilnom procese totiž vyjadruje záväzný a zásadne nezmeniteľný názor súdu na predmet jeho rozhodovania. Výrok súdneho rozhodnutia však nemožno vnímať oddelene od odôvodnenia súdneho rozhodnutia, lebo v odôvodnení má byť uvedené z akých skutkových a právnych dôvodov bol výrok rozhodnutia prijatý, pričom tieto skutkové a právne dôvody sú jedinými dôvodmi na vynesenie výroku.
Základné právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby postup a rozhodnutia všeobecných súdov boli preskúmateľné, aby ich rozhodnutia obsahovali dostatok relevantných dôvodov objasňujúcich výroky a súčasne, aby také rozhodnutia neboli arbitrárne. Náležitosti odôvodnenia rozhodnutia vyplývajú z ust. § 157 ods. 2 OSP v spojení s § 169 ods. 1 OSP. Tieto zákonné ustanovenia je potrebné z hľadiska práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vykladať a uplatňovať s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a
musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je totiž predovšetkým preukázať jeho správnosť a zároveň musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné.
Posudzujúc preskúmavané rozhodnutie súdu prvého stupňa vo svetle zhora popísaných hľadísk odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné prisvedčiť odporcovi, že toto nespĺňa zákonom stanovené požiadavky. Pokiaľ za zhora popísanej procesnej situácie súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania dôvodiac, že návrh bol podaný dôvodne, jeho rozhodnutie je potrebné považovať za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. V tomto smere len poukaz na citáciu ust. § 146 ods. 2 OSP a konštatácia, že návrh bol podaný dôvodne, keď odporca vyplatil navrhovateľovi 4.205 eur, je absolútne nepostačujúci. Súd prvého stupňa v ňom totiž neosvetlil správanie sa odporcu, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti so späťvzatím návrhu a to i v kontexte so skutočnosťou, že v tomto konaní požadované plnenie od odporcu bolo navrhovateľovi poskytnuté poisťovňou. Odôvodnenie rozhodnutia takto postráda hodnotenie tejto okolnosti z hľadiska zavinenia odporcu na zastavení konania, pričom súd prvého stupňa ani neuviedol, či pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval postup podľa vety prvej alebo vety druhej ust. § 146 ods. 2 OSP. Naviac v ňom úplne absentujú jeho úvahy, týkajúce sa určenia základnej sadzby tarifnej odmeny právnej zástupkyne navrhovateľa pri určení trov jej právneho zastúpenia. V zmysle § 9 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak. Odôvodnenie napadnutého uznesenia však neposkytuje žiadnu odpoveď na otázku, prečo súd prvého stupňa za tarifnú hodnotu veci považoval práve sumu 4.205 eur, keď navrhovateľ učinil predmetom tohto konania zaplatenie bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške majúcej sa určiť v konaní ustanoveným znalcom. Odôvodnenie napadnutého uznesenia ako výklad myšlienkového postupu súdu o tom, ako dospel k príslušnému výroku, preto nespĺňa požiadavku, aby bol účastníkom konania objektívne zrozumiteľným a presvedčivým, t. j. aby bolo z neho možné preskúmať správnosť postupu súdu a zároveň získať aj odpoveď na všetky podstatné argumentačné tvrdenia uplatnené účastníkmi konania, ako aj na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Nakoľko v danej veci uznesenie takéto odôvodnenie neobsahuje, potom je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, čím došlo k porušeniu procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Postupom súdu tak účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP), v ktorom súd prvého stupňa opätovne rozhodne o trovách konania, pričom svoje rozhodnutie i náležitým a zákonom zodpovedajúcim spôsobom odôvodní.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.