Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_4Co-267-2011.pdf
PDF · 109.06 KB
Case nature
Subarea
4Co/267/2011
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Lichnerovej a členov senátu JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa: B., X.., so sídlom S., M. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou firmou S. &. J., v.o.s., so sídlom S. S., T. F., S. Q. 5, IČO: XX XXX XXX proti odporkyni T. F., bytom T. XXX, zastúpenej JUDr. M. W., advokátkou, so sídlom v S., Q. X o vydanie vecí, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 16. júna 2011, č.k. 15C/122/2010-297 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku I. p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vo výroku I. uložil odporkyni povinnosť vydať navrhovateľovi PC výrobné číslo XXXXX; chladiacu vitrínu mäsovú 1,5 m, výrobné číslo XXXXXXX; nárezový stroj, C 19574; regál prístenný 3 m vysoký; PC, výrobné číslo T tlačiareň Samsung ML 1610, XXXXVKAL- XXXXXXXP a chladiacu vitrínu mliečnu 2104, 2 m do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo výroku II. návrh navrhovateľa v časti o vydanie regálu prístenného 2 m vysokého; regálu prístenného 2 m vysokého; pokladničnej zásuvky a tlačiarne Epson, model M 188A zamietol. Vo výroku III. konanie o návrhu navrhovateľa v časti o vydanie scanera ručného Metrologic VR 850040401; monitoru Q40G150-842-200; modemu; teplomeru kalibrovaného s vlhkomerom, TFA Dostmanj/Wertheim; kufríku prvej pomoci Media star; regálu zeleninového 1,7 m vysokého; scaneru ručného Metrologic 8508050583; monitoru, L17A00001; overovačky bankoviek a alarmovej súpravy, 3 čidlá, zastavil. Vo výroku IV. rozhodol, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 30.01.2002 odporkyňa uzatvorila so spoločnosťou N., s.r.o. zmluvu o nájme, na základe ktorej prenechala menovanej spoločnosti za dojednané nájomné do užívania nebytové priestory v dome na ulici U. v S., kde bola zriadená predajňa potravín, ktorú predtým prevádzkovala sama odporkyňa. V týchto priestoroch spoločnosť N., s.r.o. prevádzkovala predajňu potravín U.. Výpoveďou navrhovateľa a kúpnou zmluvou č. XX/XXXX uzatvorenou medzi navrhovateľom ako kupujúcim a spoločnosťou N., s.r.o. ako predávajúcim dňa 19.04.2010 bolo preukázané, že menovaná spoločnosť predala v uvedený deň navrhovateľovi hnuteľné veci - drobný hmotný investičný majetok, hmotný investičný majetok umiestnený v tam uvedených predajniach, medzi nimi i v predajni U. na U. ulici v S., ktoré veci sú popísané a špecifikované v Prílohe č. 1 zmluvy a tiež zásoby potravinárskeho, drogistického a iného tovaru umiestneného v týchto predajniach, ktorý je popísaný a špecifikovaný v Prílohe č. 2 zmluvy. Podľa čl. V bod 1 zmluvy sa zmluvné strany dojednali, že navrhovateľ ako kupujúci nadobudne vlastnícke právo k predmetu zmluvy dňom 19.04.2010. V Prílohe č. 1 uvedenej zmluvy sú okrem iných uvedené aj hnuteľné veci, ktoré uviedol navrhovateľ vo svojom návrhu na začatie konania a to s označením umiestnenia Predajňa U.. Z výpovedí účastníkov, svedkov G.. I. M., U. F., H. H., H. W., U. D., Q. Q. a úradných záznamov, ktoré títo svedkovia ako príslušníci Policajného zboru SR spísali dňa 30.04.2010 a 01.05.2010 a z výpovedí Ing. H. O., P. I. a F. J. vyplynulo, že dňa 30.04.2010 došlo zo strany navrhovateľa a Ing. H. O. ako splnomocneného zástupcu spoločnosti N., s.r.o. k násilnému otvoreniu predajne U. bez prítomnosti vedúcej predajne alebo niektorej z predavačiek predajne a navrhovateľ začal odvážať z predajne zásoby tovaru. Po nezhodách medzi navrhovateľom a odporkyňou, ktorá sa na miesto dostavila bola privolaná hliadka polície, ktorá o tejto udalosti spísala úradný záznam. Výpoveďou odporkyne a uznesením tamojšieho súdu, č.k. 49Er/1038/2010-11 zo dňa 3. mája 2010 a záznamom súdneho exekútora JUDr. D. P. o vykonaní súpisu hnuteľných vecí zo dňa 10.5.2010, ktoré listiny sú súčasťou spisu tamojšieho súdu sp. zn. 49Er/1038/2010 bolo preukázané, že dňa 29.04.2010, keď mala mať odporkyňa voči spoločnosti N., s.r.o. splatnú pohľadávku na nájomnom za tri mesiace v celkovej výške 2.407,47 eur, požiadala odporkyňa súd o súpis hnuteľných vecí vo vlastníctve menovanej obchodnej spoločnosti, ktoré veci sa nachádzajú v nebytových priestoroch jej nehnuteľnosti na ulici Javorová v Trenčíne, teda v predajni U.. Na základe poverenia súdu súdny exekútor JUDr. D. P. spísal dňa 10.5.2010 v uvedených priestoroch počítač 48 x max typ SOFTYP, ktorý možno stotožniť s vecou žiadanou navrhovateľom pod bodom 1., počítač AT COMPUTERS typ TRILINE PROFI DT 128597/0109, ktorý možno stotožniť s vecou žiadanou navrhovateľom pod bodom 14., chladiacu vitrínu na mäso zn. ARNEG bez v.č., ktorú možno stotožniť s vecou žiadanou navrhovateľom pod bodom 10., regál kovový dlhý 5 m päť podlaží, ktorý možno stotožniť s vecou žiadanou navrhovateľom pod bodom 13., chladiacu vitrínu mliečnych výrobkov zn. Pastorkalt v.č. 2104, ktorú možno stotožniť s vecou žiadanou navrhovateľom pod bodom 21. a ďalej pokladňu AT Computers FT 000520/0206, mraziaci box ALGIDA typ B833 a mraziaci box Liebnerr typ GTI 3003. Čo sa týka vecí - scanera ručného Metrologic VR 850040401; monitoru Q40G150-842-200; modemu; teplomeru kalibrovaného s vlhkomerom, TFA Dostmanj/Wertheim; kufríku prvej pomoci Media star; regálu zeleninového 1,7 m vysokého; scaneru ručného Metrologic 8508050583; monitoru, L17A00001; overovačky bankoviek a alarmovej súpravy, 3 čidlá, ohľadne týchto zobral navrhovateľ svoj návrh späť a odporkyňa so späťvzatím návrhu v tejto časti súhlasila. Preto súd podľa § 96 O.s.p. konanie o návrhu navrhovateľa v časti o vydanie uvedených vecí zastavil. Pokiaľ ide o zostávajúce veci, ktoré navrhovateľ žiadal od odporkyne vydať, tu súd prvého stupňa posúdením výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný čiastočne. Súd prvého stupňa konštatoval, že pokiaľ ide o nadobudnutie predmetných vecí do vlastníctva navrhovateľa na základe kúpnej zmluvy, ktorú uzatvoril so spoločnosťou N., s.r.o. tak tu je otázka prevzatia vecí ako okamihu nadobudnutia vlastníckeho práva v zmysle § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka nerozhodná. V zmysle zmluvného dojednania totiž navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k predávaným veciam dňom 19.04.2010, t.j. bez ohľadu na ich fyzické odovzdanie zo strany predávajúceho, čo uvedené ustanovenie Občianskeho zákonníka umožňuje, keď dáva zmluvným stranám možnosť dojednať si iný okamih nadobudnutia vlastníckeho práva titulom zmluvy ako je okamih odovzdania veci. Na druhej strane súd vyslovil názor, že okamih nadobudnutia vlastníckeho práva nie je pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa podstatný. V zmysle § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzniklo odporkyni ako prenajímateľke nebytových priestorov na zabezpečenie nájomného záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré boli na prenajatej veci a patrili nájomcovi - spoločnosti N., s.r.o.. Je preto nepochybné, že v čase kedy mal navrhovateľ na základe kúpnej zmluvy nadobudnúť od spoločnosti N., s.r.o. vlastnícke právo k vybaveniu a tovaru predajne U. viazlo na týchto záložné právo v prospech odporkyne. Otázkou potom je, či toto záložné právo v zmysle ustanovenia § 151h Občianskeho zákonníka pôsobí aj na navrhovateľa ako nadobúdateľa zálohu alebo nie. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že odpoveď na túto otázku presahuje rámec tohto konania a pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa je opäť irelevantná, pretože bez ohľadu na ďalšie trvanie záložného práva v prospech odporkyne sa navrhovateľ stal vlastníkom vecí, ktoré mu predala spoločnosť N., s.r.o. a ako vlastník má právo tieto veci držať, čomu nebráni ani prípadná existencia záložného práva. V tomto zmysle je teda navrhovateľ oprávnený ako vlastník domáhať sa podľa § 126 Občianskeho zákonníka vydania vecí, ktoré sú v jeho vlastníctve a ktoré mu odporkyňa neoprávnene zadržiava. Je však potrebné, aby preukázal jednak to, že je vlastníkom vecí, ktoré žiada vydať a potom i to, že odporkyňa žiadané veci neoprávnene zadržiava. Uvedené skutočnosti boli v konaní preukázané len pokiaľ ide o PC výrobné číslo 80366; chladiacu vitrínu mäsovú 1,5 m, výrobné číslo 6016101; nárezový stroj, C 19574; regál prístenný 3 m vysoký; PC, výrobné číslo DT128597/0109; tlačiareň Samsung ML 1610, 3921VKAL-8003655P a chladiacu vitrínu mliečna 2104, 2 m. Pri týchto veciach, s výnimkou nárezového stroja a tlačiarne Samsung, odporkyňa súhlasila s tým, že patria navrhovateľovi, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ich odporkyňa zadržiava (boli spísané v jej nebytových priestoroch, v predajni súdnym exekútorom a príslušníkmi polície) a odporkyňa odmieta ich vydanie navrhovateľovi z dôvodu ich spísania súdnym exekútorom ako vecí, na ktorých viazne jej záložné právo na zabezpečenie nájomného, resp. z dôvodu, že tieto nemá (tlačiareň Samsung) alebo je vec jej vlastníctvom (nárezový stroj). Súd prvého stupňa vyslovil názor, že samotná existencia záložného práva nebráni tomu, aby uvedené veci navrhovateľ ako ich vlastník držal a teda ani neoprávňuje odporkyňu tieto veci zadržiavať. Preto súd odporkyni uložil povinnosť vydať navrhovateľovi ako vlastníkovi PC výrobné číslo 80366; chladiacu vitrínu mäsovú 1,5 m, výrobné číslo 6016101; regál prístenný 3 m vysoký; PC, výrobné číslo DT128597/0109 a chladiacu vitrínu mliečna 2104, 2 m. Tlačiareň Samsung ML 1610, 3921VKAL-8003655P bola rovnako predmetom kúpy navrhovateľa od spoločnosti N., s.r.o. a odporkyňa vlastníctvo navrhovateľa k nej nerozporovala, len sa podľa nej nenachádza na predajni. Podľa výpovedí svedkýň T., E. a P. sa táto tlačiareň na predajni, keď táto bola otvorená nachádzala a dňa 1.5.2010 bola aj políciou spísaná do úradného záznamu medzi sporná veci, ktoré boli na pokyn polície vrátené späť do predajne. Takto mal súd za preukázané, že navrhovateľ je vlastníkom tejto veci a odporkyňa ju neoprávnene zadržiava a preto súd odporkyni uložil povinnosť vydať aj túto vec navrhovateľovi. Čo sa týka nárezového stroja, z výpovedí svedkýň T., E. a P., bývalých predavačiek predajne U., a i z výpovede samotnej odporkyne vyplynulo, že na predajni existovali dva nárezové stroje, jeden patriaci odporkyni a druhý patriaci spoločnosti N., s.r.o., ktorý bol na predajni umiestnený, keď sa odporkyni nárezový stroj pokazil. Z výpovede odporkyne vyplynulo, že nárezový stroj požadovaný navrhovateľom má a je to ten, ktorý na predajňu umiestnila spoločnosť N., s.r.o. Keďže bolo preukázané, že tento nárezový stroj bol predmetom kúpnej zmluvy, ktorú s menovanou spoločnosťou uzatvoril navrhovateľ a ten sa jej titulom stal dňom 19.04.2010 vlastníkom tejto veci, navrhovateľ sa oprávnene domáha jeho vydania od odporkyne. Obrana odporkyne, že nárezový stroj je jej vlastníctvom a získala ho od spoločnosti N., s.r.o. výmenou za svoj pokazený, ktorý menovaná spoločnosť predtým používala neobstojí. Odporkyňa mohla k tomuto stroju nadobudnúť vlastníctvo len niektorým zo spôsobov stanovených v § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vychádzajúc z jej tvrdení najskôr na základe zmluvy (nie nutne v písomnej forme), ktorú by s menovanou spoločnosťou N., s.r.o. uzatvorila. Existencia takejto zmluvy však z vykonaného dokazovania nevyplynula, keď nebola preukázaná žiadnym listinným dôkazom a jej existenciu nepotvrdil ani žiadny z vypočutých svedkov a dokonca ani sama odporkyňa takúto zmluvu netvrdila a z jej výpovede skôr vyplýva, že nárezový stroj N., s.r.o. mal prejsť do jej vlastníctva akosi automaticky, ako vybavenie predajne. Pri zostávajúcich veciach - regál prístenný 2 m vysoký; regál prístenný 2 m vysoký; pokladničná zásuvka a pokladničná tlačiareň Epson, model M 188A, dospel súd k záveru, že navrhovateľ nepreukázal, že by bol vlastníkom týchto vecí, ktoré žiada od odporkyne vydať, resp. že by tieto zadržiavala odporkyňa. Vypočuté svedkyne E. a P. potvrdili tvrdenia odporkyne, že táto mala na predajni regále, ktoré jej patrili a že N., s.r.o. na predajňu umiestnil len jeden regál na drogériu a jeden menší, kde boli uložené kávy a čaje. Pri pokladničnej zásuvke bolo kúpnou zmluvou uzavretou medzi navrhovateľom a N., s.r.o. preukázané, že navrhovateľ mal kúpou nadobudnúť vlastíctvo k pokladničnej zásuvke, avšak svedkyne T. a E. a aj svedkyňa I. zhodne vypovedali, že na predajni sa nachádzali aj pokladničné zásuvky patriace odporkyni. Navrhovateľ v tomto zmysle nijako nepreukázal, že pokladničná zásuvka, ktorú žiada vydať (a to bez jej bližšej identifikácie) je jeho vlastníctvom a nejde práve o zásuvku, ktorá by patrila odporkyni a nachádzala sa na predajni. Ohľadne pokladničnej tlačiarne EPSON bolo v konaní preukázané výpoveďami svedkýň, predavačiek predajne U., i kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi navrhovateľom a N., s.r.o. ako aj úradným záznamom polície, svedka Q. z 01.05.2010, že táto tlačiareň na predajni existovala, patrila N., s.r.o. a ten jej vlastníctvo previedol na navrhovateľa. Na druhej strane však nebolo preukázané, že by túto stále odporkyňa zadržiavala, keď svedok J. vypovedal, že táto tlačiareň bola z predajne navrhovateľom odvezená. Navrhovateľ tak podľa súdu bez pochybnosti nepreukázal, že by tlačiareň EPSON, ktorá je v jeho vlastníctve, bola v súčasnosti neoprávnene zadržiavaná odporkyňou. Zo všetkých týchto dôvodov preto súd návrh navrhovateľa v časti o vydanie regálu prístenného 2 m vysokého; regálu prístenného 2 m vysokého; pokladničnej zásuvky a tlačiarne Epson, model M 188A zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 126, § 132 ods. 1, § 133 ods. 1, § 151h ods. 1, 2, 3, § 151i ods. 1, § 672 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o nich bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
Proti tomuto rozsudku, a to jeho výroku I., v ktorej súd uložil odporkyni povinnosť vydať navrhovateľovi PC výrobné číslo 80366, chladiacu vitrínu mäsovú 1,5 m, nárezový stroj, C 19574, regál prístenný 3 m vysoký, PC, výrobné číslo DT128597/0109, tlačiareň Samsung ML 1610, 3921VKAL-8003655P a chladiacu vitrínu mliečnu 2104, 2 m, podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa. Namietala tvrdenie súdu prvého stupňa, že ohľadne týchto hnuteľných vecí súhlasila s tým, že tieto patria navrhovateľovi. Poukázala na svoju výpoveď, ktorú urobila na súde dňa 14.10.2010, z ktorej vyplýva, že z vecí, ktoré patrili N., s.r.o. zostali na predajni len tie veci, ktoré spísal súdny exekútor. Vyslovila názor, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými námietkami, ktorými spochybnila platnosť zmluvy 1/2010 a vlastnícke právo navrhovateľa k veciam, ktoré sú predmetom súdneho sporu. Už vo svojom prvom vyjadrení k žalobe namietala absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi N. s.r.o. a navrhovateľom, pretože zmluva tak ako bola uzavretá, bola v rozpore s ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Rovnako v priebehu konaní uvádzala, že listom zo dňa 14.07.2010 jej úrad Justičnej a kriminálnej polície, odbor skráteného vyšetrovania v Trenčíne oznámil, že vo veci nezaplatenia faktúr za prenájom nehnuteľností, spotrebovanú vodu, bolo podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie pre prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 Trestného zákona. K dnešnému dňu je situácia taká, že proti F. C., konateľovi obchodnej spoločnosti N. s.r.o. Trenčín bolo vznesené obvinenie pre prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. Bez ohľadu na túto skutočnosť, mala za to, že navrhovateľ, ani jeho právny predchodca N. s.r.o. pri uzatváraní tejto kúpnej zmluvy nepostupovali v súlade so všeobecne uznávanými zásadami, ktoré platia, či už v pracovnoprávnom, občianskoprávnom alebo obchodnom styku, najmä z dôvodu, že dňa 21.04.2010 nariadili zatvorenie predajne U. a dodatočne oznámili predavačkám, že ich pracovný pomer skončil výpoveďou ku dňu 20.04.2010, teda so splatnou platnosťou. Namietala, že navrhovateľ a ani jeho právny predchodca nezabezpečili odovzdanie a prevzatie predajne v súlade s splatnými právnymi predpismi, teda vykonaním inventarizácie, napriek tomu, že predavačky v predajni U. mali uzavretú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Ďalej uviedla, že navrhovateľ a ani právny predchodca nezaplatili predavačkám odmenu za vykonanú prácu, pričom obchodná spoločnosť N. s.r.o. prestala komunikovať odo dňa 20.04.2010 so všetkými obchodnými partnermi a dodávateľmi s výnimkou navrhovateľa, napriek tomu, že mala voči ním nezaplatené pohľadávky vo výške niekoľko stotisíc Eur. Vyslovila názor, že N. s.r.o. uzatvoril dňa 19.04.2010 s navrhovateľom kúpnu zmluvu, na základe ktorej previedol celý svoj majetok na jedného veriteľa a všetkým ostatným veriteľom, vrátane nej týmto konaním zmaril uspokojenie pohľadávok. Mala za to, že takéto konanie je nielen v rozpore s dobrými mravmi, ale aj v rozpore s ust. § 239 Trestného zákona. Vzhľadom k tomu, že v dôsledku kúpnopredajnej zmluvy, uzavretej medzi N. s.r.o. a navrhovateľom bola ukrátená na svojich právach (ale aj ďalší veritelia), považuje takúto zmluvu za absolútne neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Na základe takejto absolútne neplatnej zmluvy hnuteľné veci, ktorých vydania sa od nej v tomto súdnom spore domáha navrhovateľ, do jeho vlastníctva neprešli, a preto navrhovateľ ani nemôže žiadať ich vydanie. Aj keď sa súd prvého stupňa zaoberal otázkou platnosti tejto zmluvy, napriek tomu pri rozhodovaní nezohľadnil všetky skutočnosti, ktoré mali na platnosť zmluvy vplyv. V konkrétnom prípade nezohľadnil najmä to, že tým, že sa N. s.r.o. zbavil svojho majetku uzatvorením kúpnej zmluvy č. 01/2000 dňa 19.04.2010 a celý svoj majetok previedol na navrhovateľa, zmaril uspokojenie svojich veriteľov - teda jej a ďalších dodávateľov, ktorí si uplatnili svoje nároky na súde. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, vo výroku I. zmenil tak, že návrh na vydanie vecí zamietne.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Pokiaľ odporkyňa tvrdí, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, s týmto nesúhlasil a bol toho názoru, že skutkové zistenia súdu zodpovedajú vykonanému dokazovaniu. Ďalej uviedol, že väčšina tvrdení, ktoré odporkyňa vo svojom odvolaní uvádza, je pre daný spor, právne irelevantná. To sa týka predovšetkým skutočností, či N. s.r.o. skončil pracovný pomer so zamestnancami v súlade so zákonom, či bola predajňa zatvorená bez inventarizácie, hoci mali predavačky dohodu o hmotnej zodpovednosti, či predavačkám nebola zaplatená mzda, či N. s.r.o. prestal komunikovať so svojimi obchodnými partnermi. Zdôraznil, že navrhovateľ uzavrel so N.-om s.r.o. kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol tovar a zariadenie predajní, ale nestal sa právnym nástupcom N.-u s.r.o., a teda nemal žiadne záväzky ani voči zamestnancom, ani obchodným partnerom N.-u s.r.o.. Pokiaľ odporkyňa uvádza, že sú tu ďalšie skutočnosti, ktoré neboli doteraz uplatnené a navrhuje zisťovanie okruhu veriteľov a výšky pohľadávok N.-u s.r.o., považoval takéto dokazovanie za nadbytočné a toto konanie za právne irelevantné a taktiež upozornil na ust. § 120 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Odporkyňa síce vo svojom prvom stanovisku k návrhu spomenula možnosť neplatnosti kúpnej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka, avšak v tomto smere nenavrhovala počas konania žiadne dokazovanie. Nestotožnil sa s názorom odporkyne, že kúpna zmluva, uzavretá medzi ním a N.-om s.r.o. je neštandardná, poškodzuje veriteľov a je v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ mal so N.-om s.r.o. uzavretú distribučnú zmluvu zo dňa 01.04.2008, na základe ktorej mal navrhovateľ právo podľa ust. § 14.2 Zmluvy od zmluvy odstúpiť aj v prípade omeškania s úhradou platných záväzkov zo strany N.-u s.r.o. viac ako 30 dní, ak úhrnná suma neuhradených záväzkov v lehote splatnosti bude predstavovať viac ako 1.000.000,- Sk. Podľa ustanovenia článku 15.5 tejto zmluvy, mal právo požiadať o odkúpenie zariadenia predajní a tovaru, čo aj urobil. Pokiaľ teda došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi ním a N.-om s.r.o. na základe vopred dohodnutých zmluvných podmienok, nemožno plnenie týchto podmienok považovať za rozpor s dobrými mravmi, či všeobecne uznávanými zásadami obchodného styku. Mal za to, že kúpna zmluva zo dňa 19.04.2010 bola uzavretá riadne a platne, dňom 19.04.2010 sa stal vlastníkom sporných vecí a teda je oprávnený požadovať ich vydanie.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti je vecne správny a odvolanie odporkyne nie je dôvodné.
Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní odporkyňou vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si odvolací súd osvojil aj dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvého v napadnutej časti dodáva nasledovné:
Odporkyňa ako odvolací dôvod namieta nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, ako aj jeho nesprávne skutkové závery.
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Vlastnícka žaloba o vydanie veci môže mať úspech len vtedy, ak navrhovateľ preukáže svoje vlastnícke právo (táto žaloba je právnym prostriedkom ochrany vlastníka) a ďalej, ak preukáže, že mu vec odporca zadržuje neprávom.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho odchádza alebo sa priči dobrým mravom.
Odporkyňa v podanom odvolaní spochybnila vlastnícke právo navrhovateľa k hnuteľným veciam, ktorých vydania sa navrhovateľ od nej domáha na tom právnom základe, že navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k týmto veciam na základe absolútnej neplatnej kúpnej zmluvy. Vyslovila názor, že kúpna zmluva, uzavretá medzi navrhovateľom a spoločnosťou N. s.r.o. dňa 19.04.2010 je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi a rozporu so zásadami poctivého obchodného styku a rozporu s ust. § 239 Trestného zákona, nakoľko N. s.r.o. uzavretím kúpnej zmluvy previedol celý svoj majetok na jedného veriteľa a všetkým ostatným veriteľom, vrátane jej zmaril uspokojenie pohľadávok.
Odvolací súd sa s týmto názorom odporkyne nestotožňuje.
Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa vyplýva, že navrhovateľ mal so spoločnosťou N. s.r.o. Trenčín uzavretú distribučnú zmluvu zo dňa 01.04.2008, na základe ktorej dodával spoločnosti N. s.r.o. potravinársky a drogistický tovar. Dňa 12.04.2010 navrhovateľ odstúpil od distribučnej zmluvy podľa článku 14.2 písm. c/ z dôvodu, že spoločnosť N. s.r.o. je v omeškaní s úhradou splatných záväzkov voči distribútorovi po dobu viac ako 30 dní a súhrnná suma neuhradených záväzkov po lehote splatnosti predstavuje viac ako 33.193,92 Eur. Listom zo dňa 14.04.2010 si navrhovateľ v súlade s článkom 15.2 a článkom 15.5 distribučnej zmluvy uplatnil právo na odkúpenie všetkého potravinárskeho a drogistického tovaru, ako aj vnútorného vybavenia predajní T., M., A.. Na základe týchto zmluvných dojednaní bola dňa 19.04.2010 uzavretá medzi spoločnosťou N. s.r.o. a navrhovateľom kúpna zmluva, ktorej predmetom bola aj kúpa zásob tovaru a hnuteľných vecí - T., M., A. v predajni U.. Pokiaľ teda došlo k uzavretiu predmetnej kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou N. s.r.o. a navrhovateľom na základe vopred dohodnutých zmluvných podmienok, nemožno plnenie týchto podmienok zmluvnými stranami považovať za rozpor s dobrými mravmi, či všeobecne uznávanými zásadami poctivého obchodného styku. Je nepochybné, že obchodná spoločnosť N. s.r.o. uspokojila zročnú pohľadávku navrhovateľa odpredajom zásob tovaru a hnuteľných vecí na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.04.2010, v súlade s vopred dohodnutými zmluvnými dojednaniami v distribučnej zmluve, pričom takéto konanie neodporuje zákonu a nejde ani o konanie priečiace sa dobrým mravom, a to ani v kontexte na existenciu ďalších veriteľov a ich splatných pohľadávok voči spoločnosti N. s.r.o.. Pokiaľ odporkyňa dôvodila, že kúpna zmluva je neplatná aj z toho dôvodu, že voči konateľovi obchodnej spoločnosti N. s.r.o. F. C. bolo vnesené obvinenie pre prečin poškodzovania veriteľa, ani táto okolnosť nezakladá absolútnu neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy. V trestnom konaní sa rieši otázka trestnej zodpovednosti konateľa spoločnosti F. C. pre prečin poškodzovania veriteľa, ktorá otázka nemá vplyv na posúdenie platnosti kúpnej zmluvy z hľadiska príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, kúpna zmluva zo dňa 19.04.2010, uzavretá medzi predávajúcou obchodnou spoločnosťou N. s.r.o. a navrhovateľom, je platným právnym úkonom, navrhovateľ sa na základe nej stal dňom 19.04.2010 vlastníkom hnuteľných vecí a je teda oprávnený ako vlastník, domáhať sa podľa § 126 Občianskeho zákonníka vydania vecí, ktoré mu odporkyňa neoprávnene zadržiava. Pokiaľ ide o jednotlivé hnuteľné veci, ktoré súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom vo výroku I. uložil odporkyni navrhovateľovi vydať, k tomu je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa v tomto smere vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a správne postupoval, keď odporkyňu zaviazal vydať navrhovateľovi tie hnuteľné veci, ktoré sú v jeho vlastníctve a ktoré mu odporkyňa neoprávnene zadržiava. Rovnako neopodstatnené boli aj odvolacie námietky odporkyne, poukazujúce na to, že navrhovateľ a spoločnosť N. s.r.o. pri uzatváraní kúpnej zmluvy nepostupovali v súlade so všeobecne uznávanými zásadami, ktoré platia, či už v pracovnoprávnom, občianskoprávnom alebo obchodnom styku s poukazom na to, že predajňa bola zatvorená bez inventarizácie, že N. s.r.o. neskončil pracovný pomer so zamestnancami v súlade so zákonom, predavačkám nebola vyplatená mzda, N. s.r.o. prestal komunikovať so svojimi obchodnými partnermi. Je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľ uzatvoril so spoločnosťou N.-u s.r.o. kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol tovar a zariadenie predajne, avšak nestal sa právnym nástupcom N.-u s.r.o., a teda nemá žiadne záväzky ani voči zamestnancom ani obchodným partnerom N.-u s.r.o.. Uvedené odvolacie námietky boli preto pre daný spor právne irelevantné. S ostatnými námietkami odporkyne sa už vysporiadal súd prvého stupňa, odvolací súd v tomto smere odkazuje na riadne a náležité odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje.
Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku I. ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v zmysle § 224 ods. 4 O.s.p., nakoľko súd prvého stupňa si vyhradil rozhodnúť o trovách konania podľa
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .