Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_4CoP-94-2012.pdf
PDF · 95.52 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoP/94/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Lichnerovej a členov senátu JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej vo veci starostlivosti o maloletého A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného K.., dieťa rodičov Q. K., bytom I. T., T. XXXX a N. A., bytom T., U. XXX/X, zastúpeného JUDr. X. H., advokátom, T. XXX, o zmenu úpravy styku a iné, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 18. mája 2012, č. k 3P/36/2012-38 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku I., ktorým zamietol návrh otca na zmenu úpravy styku s maloletým, p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vo výroku I. návrh otca na zmenu úpravy styku s maloletým dieťaťom zamietol. Vo výroku II. matke uložil povinnosť informovať otca o zdravotnom stave dieťaťa, pobyte dieťaťa mimo miesta jeho bydliska, výletoch, nástupe dieťaťa do materskej školy a iných mimoriadnych okolnostiach týkajúcich sa maloletého, a to jedenkrát do mesiaca telefonicky, elektronickou alebo doporučenou poštou. Vychádzal zo zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom pod č. k. 11P/262/2010-20 zo dňa 17.01.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.02.2011, bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že otec bol oprávnený sa s maloletým stretávať každú nepárnu sobotu od 13:00 hod. do 18:00 hod. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom pod č. k. 5P/57/2011-35 zo dňa 25.05.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.11.2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne pod č. k. 19CoP/63/2011-52 zo dňa 29.09.2011 bol zmenený rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom pod č. k. 11P/262/2010-20 zo dňa 17.01.2011 v časti úpravy styku otca s maloletým tak, že styk otca s maloletým bol rozšírený na každý párny víkend v sobotu a v nedeľu od 10:00 hod. do 16:00 hod. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd upravil styk otca s maloletým v širšom rozsahu, nie však v takom rozsahu, ako požadoval otec, teda aby maloletý u neho aj prespával, nakoľko prihliadal v prvom rade na záujem maloletého, ktorý je v útlom veku a jeho denný režim mu dáva pocit bezpečia. V čase posledného rozhodnutia súdu otec maloletého býval v N., kde bol aj zamestnaný a dosahoval čistý priemerný mesačný príjem vo výške 371,19 eur. Matka s maloletým a svojou matkou bývala v R. J.., bola na rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo výške 256 eur a prídavok na dieťa vo výške 44,02 eur mesačne. V súčasnosti otec maloletého býva v dvojizbovom byte v T., zmenil zamestnanie a pracuje ako pomocný kuchár v N., pričom tu dosahuje čistý priemerný mesačný zárobok vo výške 300 eur, má nepravidelný príjem aj zo športovej činnosti, naposledy to bola odmena vo výške 500 eur, dva krát do mesiaca si privyrába v pizzerii a za jeden deň dostane asi 50 eur, dva až tri krát do mesiaca pomáha na stavbe, z čoho má príjem od 30 eur do 50 eur. Mesačný príjem otca sa tak pohybuje okolo 600 eur až 700 eur. Matka býva s maloletým na I. T., je naďalej na rodičovskej dovolenke, od septembra by mala nastúpiť do zamestnania, keďže má pracovný pomer, ktorý trvá, a maloletý by mal ísť do škôlky. Rodičia maloletého spolu komunikujú minimálne a sprostredkovane cez dcéru alebo druha matky maloletého. Styk otca s maloletým sa
uskutočňuje v zmysle rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom pod č. k. 5P/57/2011-35 zo dňa 25.05.2011, matka otcovi v styku s maloletým nebráni. V starostlivosti rodičov o maloletého neboli zistené žiadne zásadné nedostatky. V odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že podaným návrhom sa otec maloletého domáha zmeny rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom pod č. k. 5P/57/2011-35 zo dňa 25.05.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.11.2011, v časti úpravy styku otca s maloletým. Právoplatný rozsudok môže byť zmenený, ale len za podmienky, že došlo k podstatnej zmene pomerov. Zmena pomerov odôvodňujúca nové rozhodnutie vo veci musí byť závažnejšieho rázu, musí ísť o dôsledok výraznejšej zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový podklad pre predchádzajúce rozhodnutie súdu. V tomto smere je potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzal súd pri rozhodovaní o skoršej úprave styku otca s maloletým a pomery v čase súčasného rozhodovania. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k záveru, že zákonné predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 26 Zákona o rodine v predmetnej veci nenastali. Ak otec maloletého odôvodňuje podstatnú zmenu pomerov tým, že pracuje a presťahoval sa do bytu v T., tu súd uviedol, že otázka zamestnania a bytových pomerov otca nebola v čase poslednej úpravy styku relevantným dôvodom, pre ktorý súd neupravil styk otca s maloletým v takom rozsahu, ako otec požadoval v návrhu, teda aj na noc, ale týmto dôvodom bola, s prihliadnutím v prvom rade na záujem maloletého, skutočnosť, že maloletý je v útlom veku a jeho denný režim mu dáva pocit bezpečia. V tomto smere, keď od poslednej úpravy styku uplynulo pár mesiacov, na strane maloletého nedošlo k zmenám, ktoré by mohli byť dôvodom zmeny úpravy styku otca s maloletým, keďže maloletý je v útlom veku vyžadujúcom stabilný denný režim bez výrazných zmien v tak krátkom časovom období. Vzhľadom na uvedené súd návrh otca v časti zmeny úpravy styku tak, aby sa s týmto mohol stýkať od 09:00 hod. v sobotu do 16:00 hod. v nedeľu, a každý nepárny týždeň od 09:00 hod. v stredu do 18:00 hod. vo štvrtok, zamietol, nakoľko opačný postup bez preukázania podstatnej zmeny pomerov by znamenal neprípustnú reparáciu právoplatného rozhodnutia súdu. Záverom súd prvého stupňa poukázal na to, že nové usporiadanie pomerov otca maloletého spočívajúce len v tom, že tento zmenil zamestnanie, či bydlisko, vzdialenosť, ktorého k miestu bydliska matky je navyše približne rovnaká, nie je relevantným dôvodom zmeny posledného rozhodnutia súdu o úprave styku. Otec maloletého podaným návrhom ďalej žiadal, aby súd uložil matke informačnú povinnosť vo vzťahu k maloletému. Tu súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že pre vzájomne chladný vzťah je komunikácia medzi rodičmi maloletého minimálna a obtiažna, keď otec o podstatných záležitostiach týkajúcich sa maloletého nebýva informovaný, čo je však pre riadnu ochranu záujmov maloletého nevyhnutné. Súd preto v súlade s ustanovením § 24 ods. 5 Zákona o rodine uložil matke, ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti, povinnosť informovať otca o zdravotnom stave maloletého, jeho pobyte mimo miesta bydliska, výletoch, nástupe do materskej školy a iných mimoriadnych okolnostiach týkajúcich sa maloletého, pričom ako vhodné sa javí podávanie pravidelných informácií jeden krát do mesiaca a to telefonicky, elektronickou alebo doporučenou poštou, čím je zabezpečené právo otca na pravidelné informovanie sa o maloletom tak, aby medzi rodičmi v tomto smere nedochádzalo k prípadným nezhodám, ktoré by mohli poškodzovať záujmy maloletého. Právne svoje rozhodnutie ďalej odôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 25 ods. 1, 2, § 26 Zákona o rodine.
Proti tomuto rozsudku, a to výroku I., ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zmenu úpravy styku s maloletým dieťaťom, podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa. Napadnutý rozsudok v tejto časti považoval za nespravodlivý a nezákonný, pričom v kľúčových aspektoch je nepreskúmateľný /z dôvodu neúplnosti, nejasnosti, nepresnosti, nedostatočnosti dôkazov a skutočností na úkor navrhovateľa/, ale predovšetkým namietal, že napadnutá časť rozsudku súdu prvého stupňa vychádza z neúplného a nedostatočného zistenia skutkového a právneho stavu veci / osobitne pri posudzovaní zmeny pomerov na strane otca, vrátane pomerov maloletého a pri stanovisku kolízneho opatrovníka/ nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní /a tiež nezohľadňuje a opomína dôležité fakty a postavenie otca ako rovnocenného a rovnoprávneho rodiča maloletého/ a vychádza z nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvého stupňa sa nezaoberal náležite a ani sa preskúmateľne nevysporiadal so všetkými relevantnými skutkovými a právnymi otázkami a predloženými dôkazmi, faktami a argumentmi súvisiacimi s predmetom a podstatou prejednávanej súdnej veci. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že v danej veci nenastali zákonné predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 26 Zákona o rodine, keď súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení poukazuje /a tento dôkaz vyhodnocuje ako jedinečný a správny/ na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý navrhol návrh otca na zmenu úpravy styku zamietnuť. Spochybnil, na základe čoho, koho vyjadrení a akých dôkazov kolízny opatrovník dospel k takémuto tvrdeniu, ktoré si konajúci súd v podstatne bez vykonania ďalších dôkazov preukazujúcich tvrdenie kolízneho opatrovníka osvojil, a práve iba z tohto dôvodu zamietol návrh otca. Poukázal na to, že súd prvého stupňa paradoxne konštatuje,
že od poslednej úpravy styku uplynulo pár mesiacov, na strane maloletého nedošlo k zmenám, ktoré by mohli byť dôvodom zmeny úpravy styku otca s mal. dieťaťom, keďže maloletý je v útlom veku vyžadujúcom stabilný denný režim bez výrazných zmien v tak krátkom časovom období. Mal za to, že už len samotná úprava styku otca s maloletým a jej následné pravidelné plnenie sú zmenou oproti stavu, keď súd v pôvodnom konaní rozhodoval o úprave styku otca s maloletým. Ďalej uviedol, že jeho nové bydlisko a nové zamestnanie vytvorili z jeho strany podmienky na realizáciu styku otca s maloletým v oveľa širšom rozsahu a podmienkach, keď má pre maloletého k dispozícii vlastnú izbu. Ďalej namietal, že kolízny opatrovník v mieste jeho bydliska nevykonal ani šetrenie ohľadne pomerov otca. Mal za to, že kolízny opatrovník v záujme zdravého vývoja maloletého mal navrhnúť ďalšie dokazovanie formou pohovoru maloletého s detským psychológom. S poukazom na príslušné ustanovenia Zákona o rodine, Ústavu SR, ako aj Listinu základných práv a slobôd, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach namietal, že súd prvého stupňa, aj kolízny opatrovník nielenže nezohľadnili a nerešpektovali Ústavu SR, zákony SR a relevantné medzinárodné zmluvy, ale naopak, vyvolali nepravdivé a klamlivé zdanie, že prvostupňové rozhodnutie v časti, v ktorom je napadnuté týmto odvolaním, ho rešpektuje. Takýto postup označil ako popretie práva otca na spravodlivé konanie, ktoré je v rozpore s právom všetkých účastníkov na rovnosť pred štátnym orgánom a vôbec rovnosť pred zákonom. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa postupoval pri interpretácii a aplikácii relevantných zákonných ustanovení, najmä však § 26 Zákona o rodine diskriminačne voči nemu. Tieto principiálne nedostatky zapríčinili, že prvostupňové rozhodnutie v napadnutej časti je ústavne nekonformné, ba až arbitrárne a nezákonné, pretože nimi boli hrubo porušené základné práva otca, ktoré sú pre účastníkov konania garantované ústavnoprávne i medzinárodnoprávne. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku I. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prípadne aby rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a vyhovel jeho návrhu v časti týkajúcej sa úpravy styku s maloletým.
Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasila s tým, aby maloletého mal otec aj v noci, nakoľko nemá ani 3 roky. Poukázala na to, že otec sa nevie postarať poriadne sám o seba, nieto ešte o dieťa v noci. Dieťa nie je zvyknuté tráviť noci mimo domova. Ďalej poukázala na spolužitie otca s nimi v spoločnej domácnosti a na ich nezhody, čoho svedkom je aj jej 19-ročná dcéra O. K., ktorá s nimi žila v spoločnej domácnosti. Taktiež poukázala na to, že otec si dieťa nebráva v nedeľu, ako mu to určil súd, tak nevie, prečo nasilu chce malého na noc.
Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť, trval na svojich vyjadreniach, ktoré sú uvedené v zápisnici z prejednávanej veci.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 2 písm. c/, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky a námietky, ktoré boli v odvolaní vznesené otcom a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Za daného stavu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a v celom rozsahu na ne poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva:
Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Z obsahu spisu bolo zistené, že posledná úprava styku otca s mal. A. bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 25.05.2011, č. k. 5P/57/2011-35 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.09.2011, č. k. 19CoP/63/2011-52, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 17.01.2011, č. k. 11P/262/2010-20 v časti úpravy styku otca s maloletým tak, že styk otca s maloletým bol rozšírený na každý párny víkend v sobotu a nedeľu od 10.00 do 16.00 hodiny. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd upravil styk otca s maloletým v širšom rozsahu, nie však v takom rozsahu, ako požadoval otec, teda aby maloletý u neho aj prespával,
nakoľko prihliadal v prvom rade na záujem maloletého, ktorý je v útlom veku a jeho denný režim mu dáva pocit bezpečia. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03.11.2011. Otec dieťaťa podal dňa 05.03.2012 návrh na zmenu rozhodnutia o úprave styku dôvodiac, že doposiaľ upravený styk je nedostatočný a neexistuje žiadny dôvod, prečo by maloletý nemohol u neho prespávať.
Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa bolo zistené, že na strane rodičov a ani na strane mal. A. nenastala v porovnaní s poslednou úpravou styku otca s dieťaťom zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu doterajšieho súdneho rozhodnutia. Mal. A. je v útlom veku, denný režim dieťaťa sa nezmenil. Matka je s dieťaťom na materskej dovolenke, poskytuje mu celodennú starostlivosť. Vzhľadom na krátkosť času, ktorý uplynul od posledného rozhodnutia, aj odvolací súd dospel k záveru, že na strane rodičov, ani na strane mal. dieťaťa nenastala zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala aj zmenu súdneho rozhodnutia. Doterajšia úprava styku otca s maloletým vzhľadom na útly vek dieťaťa zodpovedá najlepšiemu záujmu dieťaťa a pomerom oboch rodičov. Námietky otca, uvádzané v odvolaní, sú preto nedôvodné. K jednotlivým námietkam, uvádzaným v odvolaní, odvolací súd dodáva:
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvého stupňa uviedol v napadnutom rozsudku rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, citoval zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval na prejednávanú vec, a z ktorých vyvodil svoj právny záver. Účastníkom tak nebolo upreté právo dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právom predvídaným spôsobom. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Toto právo neznamená ani to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo riadili sa výkladom všeobecných záväzných právnych predpisov, ktoré predkladá účastník konania. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, a že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa spĺňa požiadavky zákona na riadne odôvodnenie rozsudku /§ 157 ods. 2 O.s.p./, pričom z hľadiska existujúcej ústavnej a zákonnej úpravy, ako aj relevantnej judikatúry ústavného súdu, ale i európskeho súdu pre ľudské práva, nemožno právne závery súdu prvého stupňa považovať za svojvoľné. Otec v odvolaní namietal, že odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa je založené len na vyjadrení kolízneho opatrovníka, ktorý navrhol jeho návrh na zmenu úpravy styku zamietnuť, pričom poukázal na to, že v ani v minulom konaní neboli sporné bytové podmienky pre širší styk, ale dôvodom, pre ktorý bol upravený styk bez nocí bola skutočnosť, že maloletý je útleho veku, a nie je teda vzhľadom na vek nachystaný na prespávanie u otca, a keďže je v súčasnej dobe maloletý ešte veľmi malý, v noci sa budieva, potrebuje mať matku pri sebe, nie je vhodné rozšíriť styk otca s maloletým. Neobstojí námietka otca, uvádzaná v odvolaní, že kolízny opatrovník nevykonal žiadne dokazovanie v predmetnej veci, keď nebolo sporné, že otázka zamestnania a bytových pomerov otca nebola v čase poslednej úpravy styku relevantným dôvodom, pre ktorý súd neupravil styk otca v takom rozsahu, ako to otec požadoval vo svojom návrhu. Týmto dôvodom bola, s prihliadnutím v prvom rade na záujem maloletého skutočnosť, že maloletý je v útlom veku a jeho denný režim mu dáva pocit bezpečia. Pokiaľ otec poukazuje, že už len samotná úprava styku otca s maloletým a jej následné plnenie v zmysle poslednej úpravy styku sú zmenou oproti stavu, keď súd v pôvodom konaní rozhodoval o úprave otca s maloletým, odvolací súd v súlade s názorom súdu prvého stupňa poukazuje na to, že právoplatný rozsudok môže byť zmenený, ale len za podmienky, že došlo k podstatnej zmene pomerov. Zmena pomerov odôvodňujúca nové rozhodnutie vo veci musí byť závažnejšieho charakteru, musí ísť o dôsledok výraznejšej zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový podklad pre predchádzajúce rozhodnutie. V tomto smere je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzal súd pri rozhodovaní o skoršej úprave styku otca s maloletým a pomery v čase súčasného rozhodovania. Námietky odvolateľa podľa názoru odvolacieho súdu sledujú samozrejme dosiahnutie zmeny súdneho konania, ktoré pre neho skončilo nepriaznivým výsledkom, čo však nemožno spájať s pojmom spravodlivý proces a porušovaním jeho princípov. Odvolateľ ďalej namietal porušenie svojho základného práva na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a čl. 26 veta prvá Medzinárodného paktu o
občianskych a politických právach. Vo svojom odvolaní však neuviedol žiadne konkrétne dôvody, ktoré by naznačovali porušenie či ohrozenie tohto práva. Odvolateľ nepreukázal také pochybenie súdu prvého stupňa, na základe ktorého by sa v dôsledku protiprávneho postupu tohto súdu ocitol v nerovnom postavení v napadnutom konaní. Zo samotného rozsudku súdu prvého stupňa nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že súd vytvoril v predmetnom konaní nerovnaké procesné podmienky pre účastníkov konania. Odvolací súd preto považuje aj túto námietku otca, uvádzanú v odvolaní, za neopodstatnenú a konštatuje, že nie je daná príčinná súvislosť medzi týmto označeným základným právom odvolateľa a napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa, resp. postupom, ktorý mu predchádzal.
Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh otca na rozšírenie styku s dieťaťom, pre ktoré rozhodnutie vyhodnocoval jediné kritérium, a to záujem dieťaťa.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku I. podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .