Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_15P-215-2012.pdf
PDF · 74.27 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/215/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou v právnej veci navrhovateľky: E. U., U.. X. X. XXXX, R. E., L. XXX/X proti odporcovi: G. U., U.. XX. XX. XXXX, F.. Č.. R. E., C. XX, v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľky o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu domáhala, aby súd zaviazal odporcu prispievať jej na výživu.
Na prejednanie veci samej nariadil súd pojednávanie, ktorého sa zúčastnil odporca.
Na pojednávaní odporca uviedol, že žiada návrh navrhovateľky zamietnuť. Navrhovateľka je v súčasnej dobe na liečení v liečebni U. D. T. a bude sa tam nachádzať pravdepodobne dlhšiu dobu. Maloleté deti pochádzajúce z manželstva boli zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky a navrhovateľka sa musela zahlásiť ako nezamestnaná na úrade práce a požiadať o dávku v hmotnej núdzi. Do 1. 8. 2012 bol zamestnaný v spoločnosti V.. V súčasnosti je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný a vybavuje si podporu v nezamestnanosti. Má štyri vyživovacie povinnosti spolu vo výške 270,-eur mesačne. Z týchto dôvodov nemôže prispievať na výživu navrhovateľky.
Z návrhu, výpovede odporcu a z pripojených listinných dôkazov, najmä z rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 10P/14/2011-23, spisu tunajšieho súdu sp.zn. 15P/218/2012 súd zistil nasledovný skutkový stav:
Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 10P/14/2011-23 zo dňa 14. 11. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 2. 1. 2012. Maloleté deti pochádzajúce z manželstva boli zverené na čas po rozvode do starostlivosti navrhovateľky a odporca bol zaviazaný prispievať na ich výživu v celkovej výške 270,- eur mesačne. Jediným príjmom navrhovateľky bol v tom čase rodičovský príspevok, nakoľko bola na rodičovskej dovolenke s najmladším dieťaťom. V súčasnosti sú už deti zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, a to rozsudkom Okresného súdu Poprad sp.zn. 15P/218/2012 zo dňa 12.09.2012, nakoľko matka je na dlhodobom liečení v liečebni D. T.. Uvedeným rozsudkom jej bola určená aj vyživovacia povinnosť k maloletým deťom vo výške 30 % životného minima
na neplnoleté nezaopatrené dieťa mesačne a to na každé z detí. Odporca bol do 1. 8. 2012 zamestnaný v spoločnosti V. W., a.s. s čistým mesačným príjmom 640,- eur, z ktorého mu boli vykonávané zrážky na splácanie pôžičky v prospech spoločnosti Proficredit. Po skončení pracovného pomeru je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný a vybavuje si podporu v nezamestnanosti.
Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Podľa § 72 ods. 3 Zákona o rodine príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
V prejednávanej veci sa navrhovateľka domáha, aby súd uložil odporcovi povinnosť platiť jej príspevok na výživu. Navrhovateľka je v súčasnosti na liečení v liečebni D. T.. Po zverení detí do náhradnej osobnej starostlivosti jej nebude vyplácaný rodičovský príspevok, ktorý bol jej jediným príjmom. Súd však prihliadnuc na dôvody rozvratu manželstva zistené v konaní o rozvod manželstva ako aj dôvod zverenia detí do náhradnej osobnej starostlivosti má za to, že navrhovateľka vlastným konaním, a to nadmerným požívaním alkoholických nápojov, zavinila stav, že nie je schopná sa sama živiť. Súd preskúmal aj možnosti povinného prispievať navrhovateľke na jej výživu. Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že odporca vzhľadom na výšku svojho príjmu a bežných výdavkov nie je schopný prispievať navrhovateľke na jej výživu. Priznanie príspevku na výživu navrhovateľke by viedlo k vzniku neschopnosti živiť sa na strane povinného a k ohrozeniu poskytovania výživného na maloleté deti zo strany povinného. Súd preto návrh navrhovateľky zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. veta prvá tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľka nebola v konaní úspešná a odporca, ako úspešný účastník konania, náhradu trov konania nežiadal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.